Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5S-91-2019.pdf
PDF · 261.15 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/91/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a sudkýň JUDr. Moniky Tobiašovej, JUDr. Marianny Hirkovej, v právnej veci žalobcu Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, Hollého 14, Prešov, IČO: 00 610 577, zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOGA a spol., s.r.o., so sídlom Kupeckého 4, Košice, proti žalovanému Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Predseda úradu, so sídlom Žellova 2, Bratislava, IČO: 30 796 482, o preskúmanie zákonnosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 07. októbra 2019 číslo: ZS XXX/XXXXX/XXXX/R, číslo spisu: XXXXX/XXXXX/XXXX/XXX v spojení s rozhodnutím Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Prešov zo dňa 27. mája 2019 číslo: ZS XXX/XXXXX/ XXXX, číslo spisu: XXXXX/XXXX/XXX, číslo záznamu: XXXXX/XXXX na základe správnej žaloby, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 07.10.2019 rozhodol predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako príslušný správny orgán o rozklade žalobcu proti rozhodnutiu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Prešov zo dňa 27.05.2019 číslo ZS XXX/XXXXX/XXXX/ R tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní ( ďalej len Správny poriadok ) rozklad zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Vo výroku preskúmavaného rozhodnutia je uvedené, že žalobca ( účastník konania ) porušil ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len zákon č. 576/2004 Z.z. ) pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti D. N., nar. v roku 2015, bytom C. č. XXX, XXX XX D. S. ( ďalej ako pacientka ) počas hospitalizácie v období od 26.12.2017 do 13.02.2018. Účastník konania porušil § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. tým, že počas hospitalizácie pacientky na detskom oddelení ( od 26.12.2017 ) nebola v rámci diferenciálnej diagnostiky včas vykonaná lumbalná pumcia a nebola včas začatá empirická virostatická liečba za účelom vylúčenia možného relapsu herpetickej encefalitídy, a to vzhľadom na anamnestický údaj o prekonanej herpetickej meningoencefalitíde v roku 2015 a vzhľadom na akútne závažné klinické prejavy.
2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že prvostupňový právny orgán začal z vlastného podnetu správne konanie vo veci uloženia pokuty účastníkovi konania za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., ktoré bolo zistené dňa 06.03.2019 ukončeným výkonom dohľadu nad správnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti pacientke. Prvostupňový správny orgán
prostredníctvom skupiny vykonávajúcej dohľad vykonal u účastníka konania dohľad nad správnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti pacientke na základe podnetu jej matky. Na základe písomného poverenia skupina vykonávajúca dohľad vykonala dohľad na mieste u účastníka konania, týkajúci sa poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientke. Dohľad bol vykonaný podľa ustanovenia § 43 a nasl. zákona č. 581/2004 Z. z. Účastník konania predložil písomné stanovisko a zdravotnú dokumentáciu pacientky o poskytnutí zdravotnej starostlivosti jeho zdravotníckymi pracovníkmi.
3. V záujme náležitého objasnenia skutkového stavu veci a dôkladného posúdenia správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientke sa na posudzovaní poskytnutej zdravotnej starostlivosti v rámci výkonu dohľadu podieľal ako prizvaná osoba podľa ustanovenia § 43 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z. doc. MUDr. C. Q., CSc. - odborník v medicínskom odbore pediatria.
4. Po dôkladnom zhodnotení a preštudovaní spisovej dokumentácie skupina vykonávajúca dohľad v spolupráci s prizvanou osobou vypracovala Protokol č. XXX/XXXX o vykonanom dohľade na mieste zo dňa 18.12.2018 (ďalej len „Protokol“), ktorý bol účastníkovi konania v postavení dohliadaného subjektu preukázateľne doručený dňa 20.12.2018.
5. Účastník konania po doručení Protokolu a oboznámení sa s jeho záverom predložil listom zo dňa 18.01.2019 námietky k zisteniam uvedeným v Protokole. K námietkam účastníka konania predložil odborné stanovisko MUDr. C. Q., CSc. - odborník v medicínskom odbore pediatria. Námietky účastníka konania v postavení dohliadaného subjektu boli za prítomnosti poverených zástupcov účastníka konania prerokované dňa 06.03.2019 o čom bola spísaná Zápisnica č. XXX/XXXX o prerokovaní písomných námietok dohliadaného subjektu k protokolu o vykonanom dohľade zo dňa 06.03.2019 (ďalej len „zápisnica“), v ktorej prvostupňový správny orgán uviedol dôvody, prečo námietky účastníka konania neakceptoval.
6. Účastníkovi konania bolo dňa 06.05.2019 doručené upovedomenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. zo dňa 02.05.2018. Účastníkovi konania bolo umožnené vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladom, k spôsobu ich zistenia, navrhovať dôkazy a ich doplnenia v poskytnutej lehote 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí správneho konania. Účastník konania sa k upovedomeniu o začatí správneho konania nevyjadril a ani nenavrhol vykonanie, resp. zaobstaranie ďalších dôkazov.
7. Prvostupňový správny orgán vydal dňa 27.05.2019 rozhodnutie č. ZS XXX/XXXXX/XXXX, ktorým účastníkovi konania uložil podľa ustanovenia § 50 ods. 2 písm. a) a ustanovenia § 64 ods. 2 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z. pokutu vo výške 1.000 Eur za porušenie povinnosti ustanovenej v ustanovení § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. Rozhodnutie o uložení pokuty bolo účastníkovi konania doručené dňa 29.05.2019. Proti tomuto rozhodnutiu podal účastník konania rozklad zo dňa 13.06.2019, ktorý bol prvostupňovému správnemu orgánu prostredníctvom e-mailu doručený dňa 13.06.2019 a prostredníctvom poštovej prepravy dňa 17.06.2019. Rozklad bol podaný včas, v zákonom stanovenej lehote.
8. Po dôkladnom preskúmaní rozhodnutia č. k. ZS XXX/XXXXX/XXXX v celom rozsahu a všetkých tvrdení uvádzaných účastníkom konania v rozklade zo dňa 13.06.2019, prvostupňový správny orgán dospel k názoru, že účastník konania v rozklade neuviedol nové skutočnosti, argumenty a ani nenavrhol nové dôkazy, ktoré by vyvrátili nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť, preto rozkladu v rámci autoremedúry nevyhovel. V súlade s ustanovením § 57 ods. 2 Správneho poriadku rozklad zaslal na druhostupňové správne konanie, o čom účastníka konania upovedomil listom zo dňa 27.06.2019.
9. Druhostupňový správny orgán vyzval účastníka konania listom zo dňa 09.07.2019 na oboznámenie so spisovou dokumentáciou, prípadne, aby sa v určenej lehote písomne vyjadril k doplnenému druhostupňovému správnemu konaniu.
10. Účastník konania sa dňa 07.08.2019 nedostavil na oboznámenie sa s kompletnou spisovou dokumentáciou správneho konania.
11. Účastník konania sa vyjadril k doplnenému druhostupňovému správnemu konaniu podaním označeným ako „Vyjadrenie pred rozhodnutím o rozklade“ zo dňa 21.08.2019, ktoré doručil
druhostupňovému správnemu orgánu prostredníctvom e-mailu dňa 22.08.2019 a prostredníctvom poštovej prepravy dňa 26.08.2019. Vo svojom vyjadrení účastník konania obsiahol, že: „u pacientky bol anamnestický prehodnotený údaj o prekonanej herpetickej meningoencefalitíde. Účastník konania vo svojom vyjadrení zo dňa 21.08.2019 obsiahol štatistické ukazovatele tohto relapsu, pričom na podporu svojich tvrdení predložil aj podanie označené ako „Stanovisko k výskytu herpetickej meningoencefalitídý“ zo dňa 09.08.2019, podpísané prof. MUDr. X. Y., CSc., regionálnym hygienikom z regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici. Účastník konania zároveň k svojmu vyjadreniu pripojil aj zahraničné odborné články.
12. Predseda úradu, ako orgán príslušný rozhodnúť o rozklade podľa ustanovenia § 23 ods. 1, písm. e) zákona č. 581/2004 Z. z., rozhoduje o rozkladoch proti rozhodnutiam úradu vydaným na prvom stupni, a to na návrh ním ustanovenej poradnej komisie.
13. Rozkladová komisia., ako poradný orgán predsedu úradu, zasadala dňa 03.10.2019. Po dôkladnom preskúmaní všetkých podkladov a skutočností rozkladová komisia dospela k záveru, že účastník konania porušil povinnosť poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne.
14. Podľa názoru rozkladovej komisie prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi, jeho zistenia sú preukázané a pokuta je primeraná a odôvodnená. Rozkladová komisia konštatuje, že prvostupňový správny orgán dostatočne objektívne vyhodnotil predložené dôkazy a námietky a je toho názoru, že sankcia uložená rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu je adekvátna za porušenie uvedenej zákonnej povinnosti. Na základe svojich zistení rozkladová komisia navrhla predsedovi úradu rozklad účastníka konania zamietnuť a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdiť.
15. Predseda úradu sa oboznámil s administratívnym spisom prvostupňového správneho orgánu a preskúmal rozkladom napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Preskúmal zákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu, ako aj zákonnosť a vecnú správnosť napadnutého prvostupňového správneho rozhodnutia. Vec posudzoval z právnej, ako aj zo skutkovej stránky. Predseda úradu posudzoval, či prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so všetkými platnými procesnoprávnymi ustanoveniami, najmä či náležíte zistil skutkový stav.
16. Po oboznámení sa s administratívnym spisom prvostupňového správneho orgánu predseda úradu zistil tento skutkový stav:
17. Pacientka bola hospitalizovaná na detskom oddelení účastníka konania už ako 8 mesačná (od 17.12.2015) pre febrilné kŕče, teploty a katar horných dýchacích ciest.
18. U pacientky bol potvrdený herpetický vírus 1 (HSV1). Neurologicky bol prítomný obraz cerebelárneho syndrómu s titubáciami a ataxiou.
19. Dňa 26.12.2017 bola pacientka privezená posádkou záchrannej zdravotnej služby (ďalej len „ZZS“) na oddelenie pediatrie účastníka konania. Podľa záznamu ZZS bola pacientka deň predtým ošetrená pre črevnú virózu, stav pretrvával, opakovane prítomná nauzea a vomitus, o 23.00 hod. teplota 39°C, matkou bol podaný Diazepam 2 mg a Ibalgin sirup. Po cca 15-20 minútach od podania bola pacientka apatická, pri vedomí, nekomunikovala, prítomné eupnoe.
20. Objektívnym vyšetrením zistené: saturácia kyslíka 99%, tlak nemeraný, srdcová frekvencia 90/ min., GCS 11 bodov. V príjmovej ambulancii bolo v zdravotnej dokumentácii v anamnestických údajoch uvedené podľa údajov matky, že pacientka pred dvoma týždňami prekonala infekt, užívala antibiotiká, posledné dva dni sa sťažovala na bolesti hlavy v oblasti čela, zvracala, hnačky nemala, od 25.12.2017 udávala teploty do 37,7°C, občas kašeľ, príjem stravy per os minimálny, v deň príchodu posádky ZZS zvracala 4x, stolicu nemala už dva dni. Matka udávala počas celého dňa (26.12.2017) výraznú spavosť, skleslosť, pri výstupe teploty do 39°C bol podaný Ibalgin a Diazepam 2mg, po 20 minútach pacientka prestala reagovať na matku, pohľad fixovala doprava, matka privolala záchrannú zdravotnú službu. Podľa prijímacej správy detského oddelenia bola pacientka pri príjme s poruchou vedomia, spočiatku hypotonická, neskôr boli prítomné tónicko-klonické kŕče končatín, očný pohľad fixovaný doprava, nereagovala, nekomunikovala, výrazne slinila, chrčivo dýchala, prítomné eupnoe, eutrofia,
subhydratovaná, turgor pružný. Po podaní Diazepamu kŕčová aktivita ustúpila. Koža ružová, mierne bledšia, bez ikteru a cyanózy, habitus normostenický, kostra bez deformít, svalstvo, po odznení kŕčovej aktivity hypotonické. Hlava - mezocefalická, VF zašlá, inervácia n.VII správna. Oči - bulby fixované doprava, mydriatické zrenice šírky 5 mm, nereagujú na osvit. Po ústupe kŕčovej aktivity miotické, reagujú na osvit. Fotoreakcia priama aj nepriama výbavná, nos obturovaný, uši bez sekrécie, tlak na tragi negat. Sliznice dutiny ústnej ružové, suchšie, jazyk nepoviečený, oropharynx nevyšetrený pre nespoluprácu. Akcia srdca pravidelná, ozvy ohraničené, bez šelestov. Dýchanie vezikulárne, zostrené, prenesené fenomény z horných dýchacích ciest. Brucho priehmatné, hepar, nebolestivé, lien nezväčšený. Príznaky meningeálneho dráždenia neprítomné. V ambulancii bol podaný Diazepam 2,5 mg per rectum a 2,5 mg i.v. Ustúpila kŕčová aktivita, zrenice boli miotické. Vstupné laboratórne vyšetrenia boli bez elevácie zápalových markerov, od prijatia pretrvávali teploty do 39°C, kŕče sa neopakovali. Pacientka bola negativistická, spavá, pri teplote spala, plačlivá pri vyšetreniach, nespolupracovala. Horné aj dolné meningeálne príznaky boli opakovane negatívne.
21. Dňa 27.12.2017 pretrvávali febrility do 39,2°C, pacientka spavá, plačlivá, prítomný bol opuch očí, vyšetrenie meningeálnych príznakov bolo nejednoznačné. Ordinované bolo ORL vyšetrenie, očné vyšetrenie, RTG, neurologické vyšetrenie, sérologické vyšetrenie na RSV, chrípku, adenovírusy. Vyšetrenia na CMV boli negatívne. ORL vyšetrenie bolo bez akútneho infektu v ORL oblasti.
22. Dňa 28.12.2017 bola pacientka febrilná (39°C), pri vizite bola skleslá, pospávala. Indikovaná bola lumbálna punkcia a očné konzílium. Podľa údajov od matky pacientka nevidela hračky. Očné vyšetrenie
- pacientka spavá, ťažšie vyšetrenie, optické média číre, TZN bez edému, sietnica bez hemorágií. Doporučená konzultácia s očnou klinikou v Bratislave. V liquore bola zistená zvýšená proteinorhachia (CB 636 mg/l), glykorhachia 2,41 mmol/l, pleiocytóza s prevahou mononukleárov (elementy 349, mono 330, poly 19). Liquorologický nález zodpovedal obrazu vírusovej meningoencefalitídy. Do liečby bol pridaný Herpesin v dávke 3x170 mg (10 mg/kg/á 8 hod.). Bol privolaný konziliárny lekár - neurológ, ktorý po vyšetrení zhodnotil stav ako meningitídu nejasnej etiológie, v klinickom obraze dominovala spavosť, negativizmus, možná porucha videnia, odporučil vyšetrenie MRI mozgu a vyšetrenie detským neurológom. Realizované bola natívne MSCT mozgu a zadnej jamy s nálezom: okcipitálne vpravo difúzne rozsiahly hypodenzný areál 4,5x5cm, prestúpený viacerými hypodenzitami max. veľkosti do 1 cm.
23. Kontrolné MRI vyšetrenie mozgu bolo realizované dňa 29.12.2017. Pri opakovanom hodnotení MRI bolo vyslovené podozrenie pre možnú meningoencefalitídu, dif - dg. herpetickú, s postihnutím okcipitoparietálneho laloka, resp. talamu vpravo dorzálne. Stav bol telefonicky konzultovaný s pracoviskom KPAIM DFN v Košiciach, bola navýšená dávka Herpesinu na 20 mg/kg, pridané boli III. generačné cefalosporíny, kortikoidy, polyvitaminózna liečba. Výsledky - PCR HSV 1 pozit., PCR HHV6 pozit.
24. Očná kontrola dňa 30.12.2017 a 02.01.2018 vyslovila podozrenie na poruchu zraku.
25. Pacientka bola po dohovore po prepustení z oddelenia pediatrie účastníka konania vyšetrená v Národnom ústave detských chorôb (NÚDCH), na klinike detskej oftalmológie dňa 12.01.2018 a na klinike detskej neurológie. Po odborných vyšetreniach v NÚDCH v Bratislave bola pacientka znovu prijatá 12.01.2018 na oddelenie pediatrie účastníka konania. V priebehu hospitalizácie bola afebrilná, kardiopulmonálne kompenzovaná, ameningeálna. Pokračovala antivírusová terapia Herpesinom, polyvitaminózna liečba, nootropiká na odporúčanie neurológa. Postupne bola znižovaná dávka kortikoidov. Pacientka navštevovala hyperbarickú komoru (16x), bola čulá, orientačne neurologicky v norme, laboratórne výsledky v medziach normy. Pretrvávala porucha zraku, kontrolné MRI vyšetrenie: pretrvávajúci obraz postihnutia parietookcipitálnej oblasti obojstranne so zvýraznením reštrikcie a postkontrastne zvýraznenie gyrifikácie s prevahou vpravo.
26. Po dohovore bola pacientka 19.01.2018 preložená na Kliniku detských chorôb LF UK a DFNsP v Bratislave, za účelom ďalšej diagnostiky a liečby. Hospitalizácia trvala od 19.01.2018 - 30.01.2018, doplnené bolo imunologické a genetické vyšetrenie, pokračovala liečba acyklovirom, pulzami i.v. methylprednisolonu, i.v. imunoglobulínov. Sérologické vyšetrenie poukázalo na silnú protilátkovú odpoveď voči herpetickým vírusom HSV1/2, VZV v triede IgG. Pacientka bola po dohovore preložená späť na detské oddelenie účastníka konania dňa 30.01.2018. Po preklade pokračovala liečba
virostatikami a ďalšia doporučená liečba. Pre vulvitídu (kultivačne pozitívna Candida albicans) dostávala pacientka antimykotiká a lokálne bola ošetrovaná. Pokračovali pobyty v hyperbarickej komore, priebežne boli sledované laboratórne parametre, ktoré boli bez patologických odchýlok. Vyšetrenie hladiny vitamínu D bolo v pásme deficitu, preto po konzultácii s endokrinológom bol do liečby pridaný Vigantol.
27. Očná kontrola na detskom oddelení dňa 11.02.2018 bolo so záverom: herpetická encefalitída s postihom pravého a ľavého oka, v neurologickom náleze amaurosis, pravdepodobne centrálnej príčiny, odporučené MRI vyšetrenie mozgu, pokračovať vATB a virostatickej liečbe, hyperbarická komora, kortikoidy, vitamínoterapia.
28. Pacientka bola preložená dňa 13.02.2018 DFNsP v Bratislave za účelom realizácie plánovaných kontrolných vyšetrení (LP, MRI mozgu). Realizované bolo kontrolné MRI mozgu a kontrolné liquorologické vyšetrenie. Z DFNsP Bratislava bola pacientka prepustená dňa 20.02.2018.
29. Dňa 04.05.2018 bola pacientka prijatá na detské oddelenie účastníka konania na plánované podanie 3. kúry IVIG v dávke 0,2g/kg (za účelom prevencie recidívy herpetickej encefalitídy). Po aplikácii pacientka stabilizovaná, na dožadovanie sa matky bola pacientka prepustená do ambulantnej starostlivosti. Matka bola poučená o nutnosti pokračovania v hospitalizácii, odmietanie ďalšej hospitalizácie potvrdila matka podpisom.
30. Dňa 11.5.2018 bola pacientka vyšetrená v imunoalergologickej ambulancii NÚDCH v Bratislave so záverom: suspektná monogénovo podmienená herpetická encefalitída, odporučené bolo podávať Privígen i.v. á 4 týždne, Herpesin 200 mg 2x1, ev. Zovirax 2x5ml (dlhodobé profylaktické podávanie), dispenzárna starostlivosť v imunoalergologickej ambulancii.
31. V rozklade zo dňa 13.06.2019 právne zastúpený účastník konania špecifikoval rozkladom napadnuté rozhodnutie a ďalej obsiahol tie isté námietky medicínskeho charakteru, ktoré uviedol v písomných námietkach k zisteniam uvedeným v protokole o vykonanom dohľade. Účastník konania uviedol najmä, že: „porucha vedomia s tonickými kŕčmi bola v celom priebehu opakovaných febrilít zaznamenaná len jedenkrát, bezprostredne po prijatí, kŕče promptne ustúpili po podaní diazepamu. Klinický stav aj laboratórne výsledky svedčali pre virózu. Dieťa od prijatia adekvátne reagovalo na podávanie antipyretík poklesom telesnej teploty, po poklese teploty čulé, hravé, so záujmom o jedlo, nezvracania, nie je dráždivé, bez porúch svalového tonusu. Kŕče ani porucha vedomia sa neopakovali.“ Podľa účastníka konania lumbálna punkcia nie je prvotným vyšetrením za neprítomnosti meningeálnych prejavov a absencii porúch vedomia, pričom poukázal na to, že febrilná eklampsia pri prijatí promptne ustúpila po podaní Diazepamu a následne sa neopakovala a to ani pri opakovaných vzostupoch teploty nad 39°C. Účastník konania ďalej uvádza, že anamnestický bol od začiatku prehodnotený údaj o prekonanej herpetickej meningoencefalitíde s pozitívnym MRI nálezom mozgu, pričom literárne údaje o možnom relapse tohto ochorenia sa v celosvetovej literatúre nachádza výnimočne, ako ojedinelé kazuistiky, v detskom veku väčšinou u nedonosených a imunokompromitovaných pacientov. Účastník konania v rozklade upriamuje pozornosť na raritnosť pacientkinho ochorenia a jeho potvrdenie v likvore bolo prekvapením aj pre odborníkov na vyšších pracoviskách. Ložiskové zmeny v CNS vrátane postihnutia zrakovej dráhy patria medzi nepredvídateľné následky herpetickej meningoencefalitídy a napriek maximálne dostupnej liečbe môžu byť len ťažko zvrátené. Podľa účastníka konania nie je žiadnym empirickým dôkazom preukázaná skutočnosť, či by bola lumbálna punkcia v iniciálnom štádiu pozitívna, resp. či by boli dôsledky prekonaného relapsu pri skoršom nasadení virostatickej liečby menej závažné. Účastník konania ďalej v rozklade obsiahol štatistiku výskytu herpetickej meningoencefalitídy v nadväznosti na čo uviedol, že priebeh a následky tohto ochorenia sú napriek liečbe v drvivej väčšine prípadov nepredvídateľné. Účastník konania na margo práce svojich zdravotníckych pracovníkov uviedol, že títo prikladali celkovému stavu pacientky aj jej osobnej anamnéze náležitú pozornosť, k vyšetreniam pristupovali cielene, konzultovali včas závažné nálezy s vyššími pracoviskami a o všetkých výsledkoch rodičov pravidelne informovali.
32. Účastník konania záverom podaného rozkladu obsiahol návrhy na doplnenie dokazovania. Pričom ako prílohu rozkladu účastník konania predložil odborné vyjadrenie MUDr. G. Q., lekárky v medicínskom odbore pediatria. Zároveň účastník konania navrhol, aby konajúci správny orgán zaobstaral „odborné vyjadrenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v špecializačnom odbore detská neurológia. “
33. Účastník konania navrhuje druhostupňovému správnemu orgánu, aby rozkladom napadnuté rozhodnutie zmenil, tak že buď konanie zastaví, alebo rozkladom napadnuté rozhodnutie zruší a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.
34. Predseda úradu sa s tvrdeniami účastníka konania, uvedenými v rozklade zo dňa 13.06.2019, nestotožňuje.
35. Prvostupňový správny orgán pri výkone dohľadu na mieste vychádzal z dostupnej zdravotnej dokumentácie pacientky súvisiacej so zdravotnou starostlivosťou, ktorá jej bola poskytnutá v dohliadanom období zo strany účastníka konania. Účastník konania s doručeným rozkladom nepredložil žiadne konkrétne, hodnoverné dôkazy podporené zápismi v zdravotnej dokumentácii pacientky, ktoré by vyvrátili zistenia uvedené v rozkladom napadnutom rozhodnutí.
36. Predseda úradu konštatuje, že prvostupňový správny orgán sa argumentačne vysporiadal s námietkami vznesenými zo strany účastníka konania počas výkonu dohľadu, ako aj počas prvostupňového správneho konania.
37. Predseda úradu po preštudovaní kompletného spisového materiálu a zdravotnej dokumentácie pacienta a rozkladu účastníka konania a vyjadrenia účastníka konania zo dňa 21.08.2019 zastáva stanovisko, že účastník konania neuvádza žiadne nové skutočnosti či fakty, ktorými by sa prvostupňový správny orgán v napadnutom rozhodnutí nebol zaoberal a riadne argumentačne vysporiadal.
38. Predseda úradu považuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za vystihujúce meritum veci, jasné a vecné. Predseda úradu hodnotí argumenty účastníka konania obsiahnuté v rozklade ako opakujúce sa. Zo spisovej dokumentácie jednoznačne vyplýva, že prvostupňový správny orgán posúdil a vyhodnotil vyjadrenie účastníka konania v postavení poskytovateľa zdravotnej starostlivosti k postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v pacientkinom prípade, čo potvrdzuje obsah protokolu, a rovnako sa vysporiadal aj s jeho námietkami k protokolu, čo potvrdzuje obsah zápisnice. Predseda úradu hodnotí argumentáciu účastníka konania ako snahu zmierniť dopad zistených skutočností, ktoré tvoria skutkovú podstatu správneho deliktu, za ktoré bola uložená sankcia.
39. Predseda úradu v nadväznosti na medicínsku argumentáciu účastníka konania uvádza, že u pacientky sa jednalo o zriedkavý relaps herpetickej encefalitídy s okcipitálnym poškodením zrakového centra a následnou amaurózou. K rozhodnutiu vykonať lumbálnu punkciu došlo na tretí deň od prijatia pacientky na hospitalizáciu. Po pozitívnom náleze v liquore bola zahájená liečba acyklovirom (Herpesin). Diagnózu recidívy herpetickej encefalitídy potvrdil pozitívny výsledok vyšetrenia PCR HSV1 a HHV6, pozitívny MRI nález. U pacientky bola opakovanými očnými vyšetreniami zistená centrálna porucha zraku - visus inferior kortikálneho pôvodu. Z vyhodnotenia prípadu odborným konzultantom úradu vyplynulo, že za chybný sa dá považovať iniciálny postup v prvých 48 hodinách, kedy herpetická encefalitída nebola súčasťou diferenciálnej diagnózy dieťaťa s horúčkou nejasnej príčiny, s cerebrálnymi záchvatmi, pretrvávajúcou zmenou vedomia (somnolencia) a anamnézou prekonanej herpetickej encefalitídy. Liečba acyklovirom začala až po získaní pozitívneho nálezu z lumbálnej punkcie popoludní dňa 28.12.2017. Zdravotnícki pracovníci účastníka konania po prijatí pacientky nezohľadnili možnú encefalitídu v diferenciálnej diagnóze, čo viedlo k oneskoreniu indikácie lumbálnej punkcie a posunutiu empirickej virostatickej liečby.
40. Lumbálna punkcia bola vykonaná 59 hodín od prijatia, MRI vyšetrenie viac ako 72 hodín a začatie liečby acyklovirom 86 hodín od prijatia, čo nie je možné považovať za dostatočne razantný postup, zohľadňujúci individuálny stav pacientky vo vzťahu k prekonanému ochoreniu v roku 2015 (o čom mali zdravotnícki pracovníci účastník konania preukázateľne vedomosť). Následný postup zdravotníckych pracovníkov účastníka konania už bol štandardný.
41. Predseda úradu zistil, že údaj o prekonanej herpetickej meningoencefalitíde bol v zdravotnej dokumentácii pacientky uvedený len v rámci odobratej anamnézy, čo nekoreluje s vyjadrením účastníka konania, že tento anamnestický údaj bol od počiatku prehodnotený (absentuje akákoľvek ďalšia diferenciálno-diagnostická úvaha vo vzťahu k tomuto údaju). Zo strany účastníka konania neboli vykonané včas diferenciálno-diagnostické postupy na vylúčenie možného relapsu ochorenia.
42. Účastník konania navrhol doplniť dokazovanie o odborné vyjadrenie MUDr. G. Q., lekárky v špecializačnom odbore pediatria zo dňa 13.06.2019 (ktorá je jeho zamestnankyňou) a o odborné vyjadrenie neurčeného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v špecializačnom odbore detská neurológia
43. Predseda úradu sa oboznámil s predloženým vyjadrením MUDr. G. Q., lekárky v špecializačnom odbore pediatria zo dňa 13.06.2019, ktoré sa týka závažnosti herpetickej encefalitídy. Predložené vyjadrenie obsahuje popis, priebeh a prejavy herpetickej encefalitídy vychádzajúce zo zahraničných štúdií. Odborné vyjadrenie MUDr. G. Q. zo dňa 13.06.2019 nijako nespochybňuje, a ani nevyvracia vytýkané nedostatky, za ktoré bola uložená v správnom konaní pokuta a v časti, v ktorej popisuje relaps daného ochorenia, v zásade koreluje s odborným vyjadrením konzultanta úradu v špecializačnom odbore pediatria, doc. MUDr. C. Q., CSc. a s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia, v ktorom je uvedené: „Vírusové encefalitídy sú zriedkavé, ale najviac obávané infekčné komplikácie. Pre vývoj encefalitídy sú typické málo špecifické prejavy. Najzávažnejšia vírusová infekcia nemá epidemický charakter, incidencia je 1 prípad na 64 000 detí ročne. Vírus HSV je deštruktívny, neurotropný vírus, po primoinfekcii pretrváva v latentnej forme v nervových bunkách mesiace, roky. Relaps herpetickej encefalitídy sa v literatúre uvádza až v 1/3 prípadov s vyššou frekvenciou výskytu u detí a vzhľadom na zriedkavý výskyt ochorenia je táto skutočnosť málo známa. “ Uvedené skutočnosti nezbavujú účastníka konania zodpovednosti za to, že v rámci diferenciálnej diagnostiky nevzal do úvahy možný relaps ochorenia (aj podľa doloženého vyjadrenia sa relapsy vyskytujú až do 26%, a to častejšie u detí).
44. V rozsahu návrhu účastníka konania na obstaranie odborného vyjadrenia nezávislého poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, resp. odborníka v špecializačnom odbore detská neurológia, predseda úradu uvádza, že tomuto návrhu na vykonanie dokazovania nevyhovel.
45. tejto súvislosti predseda úradu uvádza, že úlohou správneho orgánu je skúmať v každom štádiu konania, či je potrebné v záujme spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci vykonať ešte ďalší dôkazný prostriedok a rovnako musí posúdiť aj dôvodnosť návrhu účastníka konania na obstaranie ďalšieho dôkazu. V prípade, ak má skutkový stav za dostatočne preukázaný a objasnený, aj v záujme zachovania zásady účelnosti a hospodárnosti a zásady materiálnej pravdy, nemusí vyhovieť návrhu na vykonanie ďalšieho dokazovania. Účastník konania nepredložil žiadne nové skutočnosti, argumenty a ani dôkazy odborného charakteru, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na skutočnosti zistené výkonom dohľadu a poskytovateľ zdravotnej starostlivosti taktiež nepoukázal na také nedostatky pri zistení skutkového stavu veci, pre ktoré by bolo potrebné vykonať ďalšie odborné posúdenie, navyše v odbore detská neurológia. Pacientke bola poskytovaná zdravotná starostlivosť na detskom oddelení, preto nebol ani v rámci výkonu dohľadu dôvod prizvať odborného konzultanta z odboru detská neurológia. Neurologické konzílium bolo privolané a realizované až dňa 28.12.2017, kedy neurológ po vyšetrení zhodnotil stav ako meningitídu nejasnej etiológie. Zo spisového materiálu je preukázateľné, že účastník konania bol v upovedomení o začatí správneho konania, ktoré prevzal dňa 06.05.2019, poučený o svojom práve nahliadať do spisu správneho konania za účelom oboznámenia sa s podkladmi pre rozhodnutie o uložení pokuty, ako aj o práve pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k veci, k podkladom rozhodnutia a tiež o práve navrhovať dôkazy a ich doplnenia. Účastník konania sa k upovedomeniu o začatí správneho konania nevyjadril, nepredložil žiaden dôkaz a ani nenavrhol vykonanie takéhoto dôkazu.
46. Predseda úradu sa oboznámil s podaním účastníka konania zo dňa 21.08.2019,v rátanej jeho príloh: odborný článok „Relapsing Herpes simplex vírus encephalitis despite high-dose acyclovir therapy: a čase report,“ „Risk of Bacterial or Herpes Simplex Virus Meningitis/Encephalitis in children With Complex Febrile Seizures“ ako aj „Replaps of herpes encephalitis after acyclovir therapy: report of two new cases and review of the literatúre“ atď. Z predložených zahraničných publikácií vyplýva najmä raritný výskyt relapsu HSV obmedzený na malý počet prípadov z literatúry. V odborných článkov je popísaný priebeh relapsu ochorenia u 36 mesačného chlapca, ako aj u 2 ročného dieťaťa a 8 mesačného dieťaťa. Z odborných publikácií zároveň vyplynulo, že patogénny mechanizmus opakovania nie je doposiaľ úplne pochopený. Všetky predložené články obsahujú konštatovanie o ojedinelosti a zriedkavosti relapsu herpetickej meningoencefalitídy.
47. K vyjadreniu účastníka konania zo dňa 21.08.2019 vrátane jeho príloh predseda úradu uvádza, že samotná raritnosť relapsu herpetickej meningoencefalitííidy nezbavuje účastníka konania zodpovednosti za vytýkaný nedostatok v poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Aj napriek tomu, že v období rokov
2009 až 2018 nebol relaps herpetickej meningoencefalitidy zaznamenaný v rámci Slovenskej republiky, bolo povinnosťou účastníka konania anamnestický údaj pacientky z roku 2015 riadne zohľadniť v rámci diferenciálno- diagnostického procesu.
48. Predseda úradu si je vedomý skutočnosti, že herpetická encefalitída je závažné ochorenie v každom veku, s častými komplikáciami, vyžadujúce si veľkú klinickú skúsenosť. Vždy je v takých situáciách nevyhnutné zohľadniť a akceptovať anamnestické údaje. V tomto prípade bolo azda najdôležitejším anamnestickým údajom to, že pacientka prekonala závažnú herpetickú encefalitídu. Následne bolo nevyhnutné včas realizovať diferenciálnu diagnostiku febrilít nejasnej etiológie, s využitím všetkých dostupných možností (lumbálna punkcia, CT, MRI) a tým aj včasnú virostatickú liečbu, pri už popísaných klinických prejavoch.
49. Predseda úradu ďalej konštatuje, že záver skupiny vykonávajúcej dohľad a zároveň teda aj prvostupňového správneho orgánu je výsledkom analýzy kompletnej zdravotnej dokumentácie pacientky a údajov z diagnostických vyšetrení, ktoré mali k dispozícii aj samotní zdravotnícki pracovníci účastníka konania pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke. Výkon dohľadu sa realizuje vždy ex post, teda po poskytnutí zdravotnej starostlivosti, avšak poverení zamestnanci posudzujú každý jednotlivý prípad s prihliadnutím na v tom čase aktuálny stav pacienta a údaje, ktoré mali a mohli mať k dispozícii lekári účastníka konania.
50. Predseda úradu upriamuje pozornosť účastníka konania na skutočnosť, že konajúci správny orgán je inštitúciou, ktorej zákon č. 581/2004 Z. z. zveruje výkon dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti, v ktorom dochádza k posudzovaniu odborných skutočností, a síce posudzovaniu správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Zároveň predseda úradu upriamuje pozornosť účastníka konania na rozsudok NS SR č. k. 5Sžo/37/2016 zo dňa 19.10.2017, v ktorom sa uvádza, že „právo účastníka konania predkladať dôkazy a podieľať sa na objasňovaní skutkového stavu nemožno interpretovať tak, že správny orgán je povinný vyhovieť každému návrhu na vykonanie dôkazov.“ A v rozsudku najvyšší súd ďalej pokračuje právnym názorom, že: „Práve v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci a v záujme dôkladného posúdenia správnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti pacientovi bol správnym orgánom prizvaný k výkonu dohľadu odborník z medicínskej oblasti, ktorý nie je zamestnancom úradu... Žalobca pritom nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorým by spochybnil správnosť odborných záverov vyslovených prizvaným odborníkom.“ Predseda úradu zároveň upriamuje pozornosť účastníka konania na pokračovanie odôvodnenia rozsudku NS SR z 19.10.2017, v ktorom sa uvádza, že: „...úlohou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je na základe predloženej zdravotnej dokumentácie objektívne a nezávisle preskúmať správnosť poskytnutej zdravotnej starostlivosti a v prípade, že zistí porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., je jeho právom uložiť v následnom správnom konaní pokutu. Úlohou a povinnosťou úradu nie je dospieť k zhode s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, či ich jednotlivými lekármi, v otázke, či zdravotná starostlivosť bola alebo nebola poskytnutá správne. Samotný nesúhlas žalobcu s odbornými závermi prizvanej osoby bez predloženia relevantných dôkazov spochybňujúcich ich správnosť preto podľa názoru najvyššieho súdu nemôže viesť k záveru o nedostatočnom zistení skutkového stavu.“
51. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je teda inštitúciou, ktorej zákon č. 581/2004 Z. z. zveruje výkon dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti, v ktorom dochádza k posudzovaniu odborných skutočností, teda posudzovaniu správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Skutočnosť, že úradu bolo zverené vykonávanie dohľadu nad správnosťou poskytovanej zdravotnej starostlivosti mu zároveň dáva aj právo na vyslovenie odborného záveru, či bola zdravotná starostlivosť v jednotlivom prípade poskytnutá správne a či došlo alebo nedošlo k porušeniu ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.
52. Predseda úradu ďalej uvádza, že z odôvodnenia výšky sankcie je zrejmá správna úvaha prvostupňového správneho orgánu ako aj hodnotenie v čom spočívala závažnosť zistených nedostatkov a ich následkov a do akej súvislosti dal následky nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti so zisteným pochybením. Konanie účastníka konania bolo rozporné s cieľom poskytovania zdravotnej starostlivosti, v zmysle ktorého je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinný vykonať všetky zdravotné výkony za účelom uzdravenia osoby alebo aspoň zlepšenia jej zdravotného stavu.
53. Predseda úradu pri preskúmavaní rozkladom napadnutého rozhodnutia opätovne preveril skutkové zistenia a jednotlivé podklady pre vydanie rozhodnutia. Predseda úradu považuje skutkový stav za spoľahlivo zistený tak, aby mohol byť základom pre rozhodnutie o uložení pokuty. Účastník konania v podanom rozklade ani vo svojom vyjadrení zo dňa 21.08.2019, nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorým by konkrétne spochybnil správnosť odborných záverov prvostupňového správneho orgánu.
54. Predseda úradu považuje sankciu uloženú napadnutým rozhodnutím za adekvátnu a riadne odôvodnenú a obsahujúcu právne odôvodnenie a správnu úvahu.
55. Predseda úradu konštatuje, že účastník konania neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť jeho prípadne iné meritórne rozhodnutie. Účastník konania nevyvrátil zistenia prvostupňového správneho orgánu.
56. Predseda úradu považuje dokazovanie vykonané za účelom zistenia skutočného stavu veci za presné, úplné a zároveň zastáva názor, že neexistuje objektívny dôvod na obstaranie si ďalšieho podkladu pre rozhodnutie vo veci samej.
57. Predseda úradu po preskúmaní spisového materiálu považuje skutkový stav za náležíte zistený. Predseda úradu zastáva názor, že prvostupňový správny orgán si v rámci správneho konania zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a za týmto účelom si obstaral všetky podklady nevyhnutné na objasnenie veci.
58. Predseda úradu zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie je jasné, zrozumiteľné a náležíte odôvodnené. V rozkladom napadnutom rozhodnutí sú obsiahnuté všetky podklady pre rozhodnutie a tieto sú aj náležíte vyhodnotené.
59. Predseda úradu konštatuje, že v procese výkonu dohľadu a ani v čase do vydania napadnutého prvostupňového správneho rozhodnutia účastník konania neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali spôsob, akým si prvostupňový správny orgán zabezpečil podklady rozhodnutia.
60. Rozhodujúcim podkladom pre rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o uložení pokuty účastníkovi konania bolo vykonanie dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti pacientke ukončené Protokolom v súlade s ustanovením § 47 zákona č. 581/2004 Z.z. Obsah Protokolu o vykonanom dohľade a obsah Zápisnice o prerokovaní písomných námietok dohliadaného subjektu k protokolu o vykonanom dohľade vychádzali z predloženej zdravotnej dokumentácie, vyjadrení účastníka konania, odborných stanovísk prizvaného odborného konzultanta zo špecializovanej oblasti pediatria, ako aj stanoviska skupiny vykonávajúcej dohľad.
61. Predseda úradu konštatuje, že podľa ustanovenia § 18 zákona č. 581/2004 Z. z. je úrad oprávnený vykonávať dohľad nad poskytnutou zdravotnou starostlivosťou tým, že kontroluje správnosť jej poskytnutia, a ak zistí pochybenie, môže pristúpiť k uloženiu sankcie. Každý poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. povinný poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne, pričom správne je zdravotná starostlivosť poskytnutá vtedy, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby, s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia jej stavu pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.
62. Podľa ustanovenia § 50 ods. 2, písm. o) zákona č. 581/2004 Z. z., ak úrod pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu.
63. Podľa ustanovenia § 64 ods. 2, písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z. úrad môže uložiť pokutu, ak ide o právnickú osobu, až do výšky 9.958 eur. Predpokladom pre uloženie pokuty úradom je zistenie v rámci uskutočneného dohľadu nad poskytnutou zdravotnou starostlivosťou, že k porušeniu danej povinnosti došlo. Predpokladá sa však, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti zodpovedne vykoná všetky potrebné zdravotné výkony.
64. Podľa ustanovenia § 32 správneho poriadku je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za týmto účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
65. Podľa ustanovenia § 34 ods. 4 správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
66. Podľa ustanovenia § 59 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení, alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
67. Po dôkladnom preskúmaní všetkých podkladov pre vydanie rozhodnutia v správnom konaní predseda úradu dospel k názoru, že účastník konania v rozklade zo dňa 13.06.2019 neuviedol také skutočnosti ani argumenty, ktoré by vyvrátili porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne.
68. Predseda úradu konštatuje, že prvostupňový správny orgán pri hodnotení výšky uloženej pokuty prihliadol na závažnosť zistených nedostatkov a ich následkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke, a to predovšetkým na skutočnosť, že účastník konania porušil ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. tým, že počas hospitalizácie v období od 26.12.2017 do 13.02.2018 na detskom oddelení (od 26.12.2017) nebola v rámci diferenciálnej diagnostiky včas vykonaná lumbálna punkcia a nebola včas začatá empirická virostatická liečba za účelom vylúčenia možného relapsu herpetickej encefalitídy, a to vzhľadom na anamnestický údaj o prekonanej herpetickej meningoeneefalitíde v roku 2015 a vzhľadom na aktuálne závažné klinické prejavy.
69. Prvostupňový správny orgán pri odôvodnení výšky uloženej sankcie uviedol úvahu vo veci zdôvodnenia výšky uloženej sankcie s obsiahnutím postupu, v ktorom vidí pochybenie. Predseda úradu zároveň konštatuje, že prvostupňový správny orgán správne pri rozhodovaní o výške sankcie prihliadol aj na fakt, že lumbálna punkcia bola vykonaná 59 hodín od prijatia pacientky, MRI vyšetrenie o viac ako 72 hodín a začatie liečby acyclovirom 86 hodín od prijatia, čo nie je možné považovať za dostatočne razantný postup, zohľadňujúci individuálny stav pacientky. Prvostupňový správny orgán v rámci rozhodovania o výške sankcie prihliadol aj na argumentáciu odborného konzultanta, že je možné, že ani správny postup by nebol zabránil vzniku komplikácie v podobe postihnutia zraku pacientky, ale boli by vyčerpané všetky dostupné diagnostické a terapeutické postupy.
70. Predseda úradu konštatuje, že pokuta bola uložená v súlade s ustanovením § 50 ods. 2, písm. a) a ustanovením § 64 ods. 2, písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z. Predseda úradu považuje pokutu vo výške 1.000 Eur za primeranú zisteným nedostatkom, preventívnu a výchovnú, a nie za likvidačnú.
II.
71. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktoré žiadal zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania. V žalobe opísal skutkový stav a uviedol, že má za to, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a z nesprávneho posúdenia veci.
72. V predmetnej veci bolo rozhodujúcou skutočnosťou posúdenie, či žalobca včas vykonal všetky úkony smerujúce k správnemu zisteniu zdravotného stavu pacientky.
73. Prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný mal za to, že žalobca porušil § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti tým, že takéto úkony včas nevykonal. Nejde o prípad nevykonania týchto úkonov, nakoľko ich žalobca vykonal, ibaže podľa názoru správneho orgánu ich žalobca mal vykonať oneskorene.
74. Žalobca nesúhlasí so závermi žalovaného, pričom má za to, že všetky potrebné zdravotné výkony vykonal riadne a včas, a to s ohľadom na individuálne okolnosti tohto prípadu.
75. Sporná otázka spočíva v tom, či žalobca, ktorý pristúpil k relevantným zdravotným úkonom (lumbálna punkcia a začatie virostatickej liečby) tretieho dňa po hospitalizácii pacientky, vykonal tieto úkony včas. Podľa názoru žalovaného to bolo s oneskorením 48 hodín, s čím žalobca nesúhlasil s odôvodnením potreby dlhšieho časového úseku, kým mohol dospieť k záveru o príslušnej indikácii.
76. Žalobca v správnom konaní odôvodňoval dlhší časový úsek okolnosťami týkajúcimi sa zdravotného stavu pacientky, nakoľko u pacientky prvotné vyšetrenia a klinický obraz zodpovedali inej chorobe, t.j. viróze, nakoľko tá bola bez prejavov meningeálneho dráždenia, ktoré sú typické pre herpetickú meningoencefalitídu. Ako už bolo uvedené, keďže u pacientky tieto prejavy neboli zaznamenané, žalobca o nich uvažoval až sekundárne a primárne pracoval s pravdepodobnejšími príčinami, v prospech ktorých svedčili objektívne zistené príznaky pacientky.
77. Žalobca na tomto mieste zdôrazňuje, že lumbálna punkcia nie je prvotným vyšetrením v prípade neprítomnosti meningeálnych prejavov. Navyše iné prejavy, ktoré boli u pacientky poznateľné, nevylučovali žalobcom diagnostikovanú chorobu a teda nevylučovali postupnosť krokov zvolených žalobcom.
78. Žalobca posudzoval zdravotný stav pacientky individuálne (ako v každom prípade), čo v danom prípade znamenalo, že vzal do úvahy už raz prekonanú herpetickú meningoencefalitídu.
79. Relaps herpetickej meningoencefalitídy, teda jej opätovný výskyt, je tak raritnou chorobou, ktorá na území Slovenskej republiky nebola v období rokov 2009 - 2018 zaznamenaná ani raz. Žalobca túto skutočnosť žalovanému preukázal predloženým prehľadom o výskyte herpetickej meningoencefalitídy, v ktorej boli zaznamenané všetky prípady tejto choroby, pričom zo skutočnosti, že v nej nie je evidovaný žiadny pacient 2 krát vyplýva, že relaps (opätovný výskyt) zaznamenaný v sledovanom období nebol, čo znižuje mieru prípadov, kedy je s takou chorobou nevyhnutné počítať ako s primárnou, aj keď pacient v konkrétnom prípade vykazuje symptómy inej pravdepodobnejšej choroby.
80. Raritnosť relapsu danej choroby vyplýva aj z odborných medzinárodných článkov, ktoré žalobca v priebehu konania predložil, z ktorých vyplýva pravdepodobnosť výskytu na úrovni 5%- 8%.
81. Pri tak nízkom výskyte relapsu herpetickej meningoencefalitidy nebolo adekvátne zo strany správneho orgánu od žalobcu požadovať, aby pri diagnostike tejto choroby nastavil požadovanú liečbu v lehote určenej rovnako ako pre diagnostikovanie jej prvovýskytu (keďže žalovaný vyžadoval na jej diagnostiku 24 hodín) a všetky úkony, ktoré neboli vykonané v takto striktne stanovenom intervale bez ohľadu na okolnosti prípadu (opätovný výskyt, netypické klinické prejavy) hodnotiť ako oneskorene vykonané v rozpore s požiadavkou správneho postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
82. Žalobca má za to, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti sa musí každý prípad vyhodnocovať individuálne, pričom individuálne zistenia môžu ovplyvniť aj požiadavky na určenie včasnosti diagnostických a liečebných postupov. Ak by tomu tak nebolo, s najväčšou pravdepodobnosťou by už existovali presne určené normy obsahujúce vecné a časové postupy pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Avšak ich prijatiu bránia práve individuálne odlišnosti, ktoré podľa názoru žalobcu zo strany žalovaného ani prvostupňového orgánu neboli vzaté do úvahy.
83. Tvrdenie konzultanta v svojom posudku o výskyte relapsu herpetickej meningoencefalitidy v rozsahu 1/3 prípadov je zjavne nadhodnotené, bez podpory záverov iných odborných štúdií.
84. V tejto súvislosti žalobca dopĺňa, že k relapsu herpetickej meningoencefalitidy dochádza v detskom veku väčšinou u nedonosených a imunokompromitovaných (ohrozených poklesom imunity) pacientov, v časovom intervale niekoľko týždňov, maximálne 3 mesiace od prvej ataky.
85. Pacientka je donosené dieťa, bez pozitívnej perinatálnej anamnézy, od prvej ataky herpetickej meningoencefalitídy uplynulo 24 mesiacov. Neurologický dispenzár bol v priebehu uvedeného času bez liečby, bez zhoršenia neurologického nálezu, s primeraným psychomotorickým vývinom. Dieťa bolo
vyšetrené kompletne imunoalergológom, bez deficitu humorálnej a celulárnej imunity, pri opakovaných kontrolách bez zmien. Pacientka bola chorá v uvedenom medziobdobí 2-3x ročne, po celú dobu bez klinických prejavov reaktivácie herpetickej infekcie.
86. Za zmienku stojí tiež skutočnosť, že prípad danej pacientky bol v rozhodnom čase konzultovaný aj so špecializovanými pracoviskami (Detská neurológia Bratislava, Detská oftalmológia Bratislava, Detská neurológia Košice, Detská infektológia Košice, KPAIM Košice), čo vyplýva aj zo zdravotnej dokumentácie a potvrdil to aj žalovaný v odôvodnení Napadnutého rozhodnutia, ktoré taktiež žalobcu nesmerovali na eventuálny relaps, čo svedčí o odôvodnenosti obrany žalobcu v danej veci.
87. V súvislosti s výkonom kontroly a dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti si žalobca dovoľuje uviesť do pozornosti, že akákoľvek kontrola je vykonávaná ex post, t.j. za situácie, kedy už je zrejmé, akú diagnózu mala pacientka, aká zdravotná starostlivosť jej bola poskytnutá, a aký vplyv mal konkrétny výkon na zdravie a život pacientky. Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti sa však zdravotnícki pracovníci musia vo veľmi krátkom časovom rozpätí rozhodnúť, aký je podľa aktuálneho stavu pre pacienta najmenej rizikový postup s najmenšími následkami pre jeho zdravie. Je preto pre správne zistenie skutočného stavu veci a určenie práv a povinností zohľadniť všetky skutočnosti z pohľadu ex ante, teda z pohľadu v čase konania.
88. Keďže žalovaný nezohľadnil skutočnosť, že ojedinelosť zdravotného stavu pacientky bola spôsobilá objektívne predĺžiť dobu potrebnú na relevantné zdravotné výkony, nesprávne vec právne posúdil, keď za tohto stavu v správnom konaní kvalifikoval konanie žalobcu ako protiprávne.
89. Žalobca na podporu svojich tvrdení v správnom konaní za účelom úplného zistenia skutkového stavu veci predložil viaceré listinné dôkazy (odborné vyjadrenie MUDr. Q., medzinárodné odborné články, štatistiky zistenia relapsu herpetickej meningoencefalitídy), ktorými žalobca dostatočne preukázal ojedinelosť choroby pacientky, ktorá v rámci medicínskych postupov odôvodnene predĺžila konečné zistenie choroby.
90. Žalobca navyše navrhol vykonať aj odborné posúdenie detským neurológom, ktorý by bol odborne najbližším špecialistom pre posudzovaný prípad. Žalovaný tento návrh nedôvodne neakceptoval napriek tomu, že žalobca má za to, že by prispel k správne zistenému skutkovému stavu veci, ktorý za zisteného stavu nebol objasnený úplne a presne v súlade s požiadavkou v zmysle správneho poriadku.
91. Nakoľko žalovaný nezohľadnil resp. nevykonal dôkazy za účel zistenia rozhodujúcich skutočností, nedostatočne zistil skutkový stav veci.
III.
92. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že má za to, že v správnom konaní bol dostatočným spôsobom zistený skutkový stav a z neho bol vyvodený aj správny právny záver tak, ako bol premietnutý do prvostupňového rozhodnutia a následne v plnom rozsahu potvrdený druhostupňovým rozhodnutím. Právny záver je logickým vyústením riadneho hodnotenia skutkových zistení. Relevantným pre začatie správneho konania bol záver dohľadu, ktorý konštatoval porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.
93. Žalovaný má za to, že sa riadne a v plnom rozsahu vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, tak v rámci výkonu dohľadu, ako aj v rámci správneho konania o uložení pokuty v odôvodnení napadnutých rozhodnutí. Žalovaný vychádzal pri hodnotení správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti výlučne z údajov, ktoré mal žalobca k dispozícii v čase poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientke. Nedostatok, ktorý bol konštatovaný na základe vykonaného dohľadu a za ktorý bola v konaní uložená pokuta, spočíval v oneskorenom vykonaní potrebných zdravotných výkonov na správne určenie choroby, so zabezpečením včasnej a účinnej liečby, pri zohľadnení aktuálneho stavu pacientky v čase poskytovania zdravotnej starostlivosti. Žalovaný poukazuje na to, že so skutočnosťami a námietkami medicínskeho charakteru, ktoré žalobca uviedol v rozklade zo dňa 13.06.2019, sa žalovaný vysporiadal už dňa 06.03.2019 pri prerokovaní písomných námietok k protokolu. Na odbornom vyhodnotení námietok sa podieľal aj odborný konzultant úradu v špecializačnom odbore pediatria, doc. MUDr. C.
Q., CSc. Žalovaný uviedol svoje odborné stanovisko k namietaným skutočnostiam aj v odôvodnení napadnutých rozhodnutí, vrátane odborného odôvodnenia a argumentácie.
94. K námietke žalobcu, že správny orgán nezistil úplne skutkový stav veci žalovaný poukazuje na to, že aplikácia zásady spoľahlivého zistenia skutočného stavu správnym orgánom musí byť taká, aby sa súčasne neprimerane nezvyšovali trovy konania a aby nedochádzalo k prieťahom v konaní. Zásada materiálnej pravdy podľa slovenskej právnej úpravy nemá charakter absolútny, t. j. správne orgány nemajú povinnosť zistiť všetku a absolútnu pravdu, ale stav veci majú zistiť len spoľahlivo, teda tak, aby bolo možné riadne, včas a spoľahlivo rozhodnúť (rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 23Sa/13/2017 zo dňa 17. júla 2017). Vzhľadom na uvedené preto žalovaný nepochybil, ak po obstaraní potrebných podkladov pre rozhodnutie a po náležitom objasnení skutkového stavu vydal napadnuté rozhodnutia, a to ani vtedy, ak pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádzal z podkladov, ktoré boli obstarané v rámci výkonu dohľadu. Žalovaný považuje za podstatné a postačujúce z pohľadu objasňovania skutkového stavu veci to, že žalobca sa dostatočne podrobne vyjadril ako počas výkonu dohľadu (písomné vyjadrenie k podnetu na prešetrenie zdravotnej starostlivosti, námietky k zisteniam uvedeným v protokole o vykonanom dohľade), tak aj v priebehu správneho konania, pričom možnosť vyjadriť sa k začatiu správneho konania nevyužil.
95. Žalobca v žalobe tvrdí, že dlhší časový úsek pre indikovanie relevantných zdravotných výkonov bol odôvodnený okolnosťami týkajúcimi sa zdravotného stavu a klinického obrazu, ktoré zodpovedali inej chorobe, t. j. viróze, nakoľko bola bez prejavov meningeálneho dráždenia, ktoré sú typické pre herpetickú meningoencefalitídu. Žalovaný má však za to, že takýto postup by bol akceptovateľný v prípade, ak by pacientka nebola prekonala v minulosti herpetickú meningoencefalitídu. Zdravotný stav pacientky si však vzhľadom na údaj o prekonaní tejto choroby v roku 2015, s patologickým nálezom na mozgu verifikovaným MRI vyšetrením, vyžadoval od momentu prijatia na hospitalizáciu iný prístup, pričom na takýto prípad nie je možné aplikovať kritéria o febrilných kŕčoch. Základom klinickej diagnostiky ochorenia - relapsu herpetickej encefalitídy je prítomnosť kvalitatívnej alebo kvantitatívnej poruchy vedomia (pri prijatí pacientka s poruchou vedomia, očný pohľad fixovaný doprava, pacientka nereagovala, nekomunikovala, mala mydriatické zrenice šírky 5mm nereagujúce na osvit, neskôr prítomná somnolencia, dráždivosť, ktoré patria taktiež k prejavom poruchy vedomia), príznaky cerebrálnych kŕčov (anamnesticky udávané matkou a aj bezprostredne vzniknuté po prijatí) a vysoké horúčky. Všetky symptómy boli u pacientky prítomné. Pre vývoj encefalitídy sú typické málo špecifické prejavy, pričom meningeálne príznaky, na ktorých absenciu sa žalobca odvoláva, nie sú jej nevyhnutným predpokladom. Je však potrebné poznamenať, že tvrdenia žalobcu o absencii meningeálnych príznakov, ani nemajú oporu v zdravotnej dokumentácii pacientky. Podľa záznamov pacientka odmietala jesť, piť tekutiny, bola negativistická, pri opakovaných vyšetreniach opozície šije za účelom vylúčenia meningeálneho dráždenia boli vyšetrujúcimi lekármi uvádzané problémy v zmysle nespolupráce a bránenia sa pacientky voči vyšetreniu, čo nemožno považovať za relevantný údaj o absencii príznakov svedčiacich pre meningeálne dráždenie, ale za dôkaz toho, že pacientku nebolo možné náležite klinicky vyšetriť.
96. V deň prijatia bolo matkou udávané opakované zvracanie (4x), bolesti hlavy, spavosť, horúčka 39°C, doma bol podaný Ibalgin, Diazepam 2mg, pričom po 20 minútach pacientka prestala reagovať a pohľad fixovala doprava. Bola privolaná záchranná zdravotná služba, z ktorej záznamu o zhodnotení zdravotného stavu vyplýva, že GCS bolo 11, pacientka nereagovala, bola apatická. Zo zdravotnej dokumentácie pri príjme v pediatrickej ambulancii vyplýva, že pacientka bola hypotonická, s poruchou vedomia, neskôr boli prítomné tonicko - klonické kŕče, očný pohľad bol fixovaný doprava, pacientka nereagovala, nekomunikovala, mala mydriatické zrenice šírky 5mm, ktoré nereagovali na osvit. Po podaní Diazepamu kŕčová aktivita ustúpila. V ambulancii bol podaný aj 20% Manitol, ktorého podávanie pokračovalo aj počas hospitalizácie v dávke 40 ml, pričom tento liek, osmotické diuretikum, je podávaný na zmiernenie edému mozgu (nie je súčasťou liečby febrilných kŕčov), z čoho možno vyvodiť, že samotný žalobca predpokladal aj možný vývoj edému mozgu, ktorý sa pri bežnej viróze, na ktorú sa žalobca odvoláva a odôvodňuje svoj postup prvých 48 hodín po prijatí pacientky, nevyskytuje.
97. Žalovaný má za to, že iniciálny postup v prvých 48 hodinách bol nesprávny, pretože herpetická encefalitída nebola súčasťou diferenciálnej diagnózy dieťaťa s horúčkou nejasnej príčiny, s cerebrálnymi záchvatmi, pretrvávajúcou zmenou vedomia (somnolencia) a anamnézou prekonania tohto ochorenia v minulosti. Liečba acyklovirom začala až po získaní pozitívneho nálezu z lumbálnej punkcie popoludní
dňa 28.12.2017. Zdravotnícki pracovníci žalobcu po prijatí pacientky nezohľadnili možnú encefalitídu v diferenciálnej diagnóze, čo viedlo k oneskoreniu indikácie lumbálnej punkcie a posunutiu empirickej virostatickej liečby.
98. Žalobca v žalobe zdôrazňuje, že lumbálna punkcia nie je prvotným vyšetrením za neprítomnosti meningeálnych prejavov, navyše iné prejavy, ktoré boli u pacientky poznateľné, nevylučovali žalobcom diagnostikovanú chorobu a teda nevylučovali postupnosť krokov zvolených žalobcom.
99. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na to, že herpetická encefalitída je závažné ochorenie v každom veku, s častými komplikáciami, vyžadujúce si veľkú klinickú skúsenosť. Pre vývoj encefalitídy sú typické málo špecifické prejavy. Najzávažnejšia vírusová infekcia nemá epidemický charakter, incidencia je 1 prípad na 64 000 detí ročne. Vírus HSV je deštruktívny, neurotropný vírus, po primoinfekcii pretrváva v latentnej forme v nervových bunkách mesiace, roky. Relaps herpetickej encefalitídy sa v literatúre uvádza až v 1/3 prípadov s vyššou frekvenciou výskytu u detí a vzhľadom na zriedkavý výskyt ochorenia je táto skutočnosť málo známa. Klinický obraz býva iniciálne chudobný, nešpecifický, často chýbajú jednoznačné meningeálne príznaky. Vstupné vyšetrenie liquoru nemusí preukázať hneď pleiocytózu a proteinorhachiu, preto sa stanovuje prítomnosť HSV v liquore metódou PCR. Základom klinickej diagnostiky je prítomnosť poruchy vedomia (kvantitatívnej alebo kvalitatívnej zmeny vedomia) a príznaky cerebrálnych kŕčov. Meningeálne príznaky v prípade encefalitídy nie sú nevyhnutným kritériom, dokonca tento syndróm nebýva, predovšetkým vo včasnom štádiu, obvyklý. Preto je nevyhnutné v takých situáciách zohľadniť a akceptovať anamnestické údaje. V tomto prípade bolo najdôležitejším anamnestickým údajom to, že pacientka prekonala závažnú herpetickú meningoencefalitídu. Následne bolo nevyhnutné včas realizovať diferenciálnu diagnostiku febrilít nejasnej etiológie, s využitím všetkých dostupných možností (lumbálna punkcia, CT, MRI) a tým aj včasnú virostatickú liečbu, pri už popísaných klinických prejavoch.
100. K námietke žalobcu, že bral do úvahy už raz prekonanej herpetickej meningoencefalitídy, žalovaný poukazuje na to, že údaj o prekonanej herpetickej meningoencefalitíde bol v zdravotnej dokumentácii uvedený len v rámci odobratej anamnézy, avšak zo strany žalobcu vo vzťahu k tomuto údaju neboli vykonané včas potrebné diferenciálno-diagnostické postupy na vylúčenie možného relapsu tohto ochorenia. Absentuje akákoľvek ďalšia deferenciálno-diagnostická úvaha vo vzťahu k tomuto údaju. Vyjadrenie odborného konzultanta úradu z odboru pediatria na posúdenie správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti poukazuje na oneskorené vykonanie všetkých potrebných diagnostických zdravotných výkonov na vylúčenie možného relapsu herpetickej encefalitídy a oneskorené začatie liečby.
101. Žalovaný trvá na tom, že zo strany žalobcu nebol zohľadnený v ďalšom postupe anamnestický údaj o prekonanej herpetickej meningoencefalitíde, pri ktorej je nutné uvažovať o možnom relapse, pretože po primoinfekcii vírus pretrváva v latentnej forme v nervových bunkách aj po celý život pacienta a relapsy herpetických ochorení sú vlastné tejto skupine vírusov aj u imunokompetentných. Preto obrana žalobcu odvolávajúca sa na výskyt relapsu v detskom veku väčšinou u nedonosených a imunokompromitovaných pacientov, neobstojí. Základom klinickej diagnostiky tohto ochorenia je prítomnosť kvalitatívnej alebo kvantitatívnej poruchy vedomia, príznaky cerebrálnych kŕčov a vysoké horúčky, ktoré boli u pacientky prítomné. Zdravotný stav pacientky si teda vyžadoval hneď od začiatku iný prístup. S ohľadom na možnosť špecifickej terapie herpetickej encefalitídy je nutnosťou rýchle stanovenie diagnózy, pričom terapiu acyklovirom je nutné zahájiť empiricky na základe klinického obrazu a nálezu v mozgovomiešnom moku. Lumbálna punkcia bola v tomto prípade vykonaná 59 hodín od prijatia, MRI vyšetrenie viac ako 72 hodín a začatie liečby acyklovirom 86 hodín od prijatia, čo nie je možné považovať za dostatočne razantný postup, zohľadňujúci individuálny stav pacientky vo vzťahu k prekonanému ochoreniu v roku 2015, o ktorom mali zdravotnícki pracovníci žalobcu preukázateľne vedomosť. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že žalobca v roku 2015 správne aplikoval liečbu acyklovirom pre podozrenie na neuroinfekciu herpetickej etiológie hneď nasledujúci deň po prijatí na hospitalizáciu (17.12.2015 pacientka hospitalizovaná, 18.12.2015 nasadená liečba acyklovirom) a v krátkom čase bolo doplnené CT mozgu, diagnostická lumbálna punkcia. Za povšimnutie stojí aj skutočnosť, že tento postup bol žalobcom aplikovaný aj za podmienky, že pacientka bola bez prítomnosti meningeálnych príznakov, na ktorých absenciu sa žalobca pri nasledujúcej hospitalizácii odvoláva.
102. Obrana žalobcu, že prípad pacientky bol v rozhodnom čase konzultovaný aj so špecializovanými pracoviskami, ktoré taktiež nenasmerovali žalobcu na eventuálny relaps ochorenia, neobstojí. Podľa zdravotnej dokumentácie bolo prvýkrát špecializované pracovisko konzultované až dňa 29.12.2017, teda v čase už po vykonaní lumbálnej punkcie, realizácii CT vyšetrenia a konziliárnom vyšetrení neurológom, ktoré indikovalo MRI vyšetrenie so záverom podozrenia na možnú meningoencefalitídu, dif. dg. herpetickú.
103. Nie je teda pravdou, že prípad bol v rozhodujúcom čase (48 hodín od prijatia) konzultovaný so špecializovanými pracoviskami. Konzultácie realizované v čase po vykonaní potrebných vyšetrení, ktoré vyslovili podozrenie na relaps ochorenia, považuje žalovaný za irelevantné k vytýkanému nedostatku.
104. Žalovaný sa v priebehu správneho konania oboznámil aj s predloženým vyjadrením MUDr. G. Q., lekárky v špecializačnom odbore pediatria zo dňa 13.06.2019. Predložené vyjadrenie obsahuje popis, priebeh a prejavy herpetickej encefalitídy vychádzajúce zo zahraničných štúdií. Odborné vyjadrenie MUDr. G. Q. zo dňa 13.06.2019, zamestnankyne žalobcu nijako nespochybňuje, a ani nevyvracia vytýkané nedostatky, za ktoré bola uložená v správnom konaní pokuta a v časti, v ktorej popisuje relaps daného ochorenia a v zásade koreluje s odborným vyjadrením konzultanta úradu v špecializačnom odbore pediatria, doc. MUDr. C. Q., X.. Nejedná sa teda o nové skutočnosti, ktoré by žalovanému neboli známe už v čase výkonu dohľadu, ako aj v čase vydávania napadnutých rozhodnutí a nijako nezbavujú žalobcu zodpovednosti za to, že v rámci diferenciálnej diagnostiky nevzal do úvahy možný relaps ochorenia (aj podľa doloženého vyjadrenia sa relapsy vyskytujú až do 26%, a to častejšie u detí). V tejto súvislosti námietku žalobcu o tom, že tvrdenie konzultanta úradu o výskyte relapsu herpetickej meningoencefalitídy v rozsahu 1/3 je zjavne nadhodnotené, považuje žalovaný za neodôvodnenú, keďže výskyt relapsu v rozsahu 26 % (častejšie u detí) podporuje aj vyjadrenie, ktoré na svoju obhajobu predložil v správnom konaní samotný žalobca. Z predložených zahraničných publikácií žalobcom v rámci odvolacieho konania vyplýva raritný výskyt relapsu HSV, s popisom priebehu relapsu ochorenia u detí. Ani samotná raritnosť relapsu herpetickej meningoencefalitídy však nezbavuje žalobcu zodpovednosti za vytýkaný nedostatok v poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke, pretože bolo povinnosťou žalobcu anamnestický údaj z roku 2015 riadne zohľadniť v rámci diferenciálno- diagnostického procesu.
105. Žalovaný odmieta tvrdenie, že žalobca posudzoval zdravotnú starostlivosť ex post, hoci ju mal posudzovať z pohľadu ex ante. Konštatovanie o pochybení žalobcu nie je výsledkom hodnotenia ex post, ale je výsledkom analýzy kompletnej zdravotnej dokumentácie a údajov z diagnostických vyšetrení, ktoré mali k dispozícii aj samotní zdravotnícki pracovníci žalobcu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke. Zdravotnú dokumentáciu predložil žalobca a za jej obsah a vyhotovenie zodpovedá. Aj keď sa výkon dohľadu vždy realizuje ex post, čiže po skončení procesu poskytovania zdravotnej starostlivosti, žalobca, vrátane prizvaného odborníka, posudzuje postup lekárov s prihliadnutím na v tom čase známe informácie o aktuálnom zdravotnom stave pacienta. Prihliada pritom na tie údaje, ktoré mali k dispozícii lekári v čase uplatnenia rozhodovacieho algoritmu k dispozícii, resp. ktoré mohli v rámci diagnostických vyšetrení získať, následne preveruje to, či boli správne vyhodnotené relevantné údaje a vzhľadom na to, či bol zvolený následný správny postup pri manažovaní zdravotnej starostlivosti o pacienta.
106. K námietke žalobcu, že žalovaný nevyhovel návrhu na obstaranie odborného vyjadrenia nezávislého poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, resp. odborníka v špecializačnom odbore detská neurológia, žalovaný poukazuje na to, že úlohou správneho orgánu je skúmať v každom štádiu konania, či je potrebné v záujme spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci vykonať ešte ďalší dôkazný prostriedok a rovnako musí posúdiť aj dôvodnosť návrhu účastníka konania na obstaranie ďalšieho dôkazu. V prípade, ak má skutkový stav za dostatočne preukázaný a objasnený, aj v záujme zachovania zásady účelnosti a hospodárnosti a zásady materiálnej pravdy, nemusí vyhovieť návrhu na vykonanie ďalšieho dokazovania. Žalobca v rozklade nepredložil žiadne skutočnosti, argumenty a ani dôkazy odborného charakteru, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na skutočnosti zistené výkonom dohľadu a žalobca taktiež nepoukázal na také nedostatky pri zistení skutkového stavu veci, pre ktoré by bolo potrebné vykonať ďalšie odborné posúdenie, navyše v odbore detská neurológia. Pacientke bola poskytovaná zdravotná starostlivosť na detskom oddelení, preto nebol dôvod prizvať odborného konzultanta z odboru detská neurológia. Neurologické konzílium bolo privolané a realizované až dňa 28.12.2017, kedy neurológ po vyšetrení zhodnotil stav ako meningitídu nejasnej etiológie (v klinickom obraze dominovala spavosť, negativizmus, možná porucha videnia, odporučil vyšetrenie MRI mozgu a vyšetrenie detským neurológom).
107. V záujme objektívneho zistenia skutkového stavu a dôkladného posúdenia správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientke si žalovaný v súlade s § 43 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z. zaobstaral odborné stanoviská odborníka v špecializačnom odbore pediatria, doc. MUDr. C. Q., CSc. V danom prípade mal žalovaný za dostatočne preukázaný skutkový stav, z ktorého vyplynulo porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. žalobcom pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke.
108. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
IV.
109. Právny zástupca žalobcu vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že nesúhlasí s názorom žalovaného a trvá na dôvodnosti podanej žaloby.
110. Podľa názoru žalobcu, žalovaný pri formulovaní svojich záverov nevzal do úvahy žalobcom uvádzanú raritnosť výskytu relapsu, ktorá spôsobila z ospravedlniteľných dôvodov oneskorenie s výkonom požadovaných úkonov (lumbálna punkcia, virostatická liečba).
111. Údaj prizvaného konzultanta o možnom výskyte relapsu v 1/3 prípadov nebol žiadnym spôsobom preukázaný, podložený odbornými článkami alebo inými verfikovateľnými dokumentmi.
112. Žalobca v tejto súvislosti v správnom konaní predložil dôkazy o možnom výskyte relapsu v 5%-8% prípadov, ako aj štatistický údaj o výskyte herpetickej encefalitídy na území SR z obdobia rokov 2008-2019, v ktorých vyplýva nízky počet už len prvého takéhoto ochorenia, pričom jeho opätovný výskyt nebol zaznamenaný.
113. V tejto súvislosti je potrebné uviesť do pozornosti záver odborných publikácií tiež predložených v správnom konaní, že aj v zaznamenaných prípadoch sa relaps vyskytuje prevažne u detí, ktoré boli nedonosené alebo u imunokompromitovaných detí (so zníženou prirodzenou imunitou), pričom u takýchto detí sa relaps vyskytol najneskôr do 3 mesiacov od prvotného ochorenia herpetickej encefalitídy.
114. V predmetnom prípade u pacientky neboli prítomné príznaky meningeálneho dráždenia, prítomné klinické príznaky nesvedčili výlučne v prospech herpetickej encefalitídy, od prvého ochorenia herpetickej encefalitídy uplynulo 24 mesiacov, u pacientky počas tohto 24 mesačného medziobdobia bol vývin pacientky v neurologickom dispenzári hodnotený ako uspokojivý, z imunologického hľadiska žiadne poruchy imunity zaznamenané neboli.
115. Meningeálne dráždenie Medzi základné príznaky meningeálneho dráždenia patrí tiež tuhá šija, Lassegueov príznak, nauzeau (mdloby, nevoľnosť predchádzajúca dáveniu).
116. U pacientky tieto príznaky prítomné neboli. V zdravotnej dokumentácii sú zaznamenané nasledovné údaje: 26.12.2020 č.1. 02.00 hod - šija voľná, Lassegue - negat / Dr. Q. / č.2. 06.00 hod - komunikuje s mamkou, pýta si čaj, kŕčová aktivita O / Dr. Q. / č.3. 08.00 hod - TT. 38,0 st C, spí, pri vyšetrení sa plne prebúdza, čulá šija sa nedá vyšetriť, dieťa sa pri opozícii šije napne, nevie sa uvoľniť, ale potom sa posadí sama, naotázky odpovedá / Dr. K. / č.4. 10.00 hod šija voľná /dr. K. / č.5. 14.30 hod čulá, lasegue negat, šija voľná , /Dr. K. / č.6.20.50 hod šija voľná, Lassegue negat /Dr. K. / 27.12.2017 č.7. 6.00 hod Lassegue negat / dr. K. / č.8 8.30 hod Lassegue negat, šija terminálne viazne /Dr. Q. / č.9. 13.45 hod horné a dolné meningeálne príznaky negat /Dr. Q. / č.10. 17.00 hod šija volná, Lassegue negat /Dr. C. / č.11. 20.00 hod šija voľná, Lassegue negat /Dr. C. /
28.12.2017
č.12. 6.00 hod šija pri vyšetrení sa bráni, inak volná, Lassegue negat /Dr. C. / č.13a: 8.10 hod nauzeu nemá, Lassegue negat , šija voľná, kože bez krvácavých prejavov 13.b. protrahované febrility nejasnej etiologie , pristupujeme k diagnostickej lumbálnej punkcii /Dr. K. /
117. Klinické príznaky
Prítomné klinické príznaky pacientky nesvedčili výlučne v prospech diagnózy herpetickej encefalitídy. Pomocou prítomných klinických príznakov bolo možné dospieť k viacerým záverom diferenciálnej diagnostiky. Do úvahy tak prichádzali rôzne diagnózy.
118. Z vedomostí o vysokej miere nepravdepodobnosti výskytu relapsu (opakovanej) herpetickej meningoencefalitídy sa náležitá pozornosť venovala aj iným do úvahy prichádzajúcim diagnózam. Keďže sa ich až postupom času podarilo postupne vylučovať, dospelo sa k správnemu záveru. Nebolo však možné od žalobcu požadovať, aby bral ako primárnu takú diagnózu, ktorá bola málo pravdepodobná a tým pádom mať na rýchlosť potrebných zdravotných úkonov rovnaké časové požiadavky ako v prípade prvovýskytu herpetickej meningoencefalitídy. V tomto prípade má preto žalobkyňa za to, že žalovaný nevychádzal pri správnom konaní z pohľadu ex ante, ale ex post.
119. Anamnéza prvovýskytu herpetickej meningoencefalitídy nie je skutočnosťou, ktorá by odôvodňovala pracovať primárne s diagnózou herpetickej meningoencefalitídy, práve naopak, keďže relaps herpetickej meningoencefalitídy je raritou diagnózou, ktorá sa na Slovensku minimálne od roku 2009 ani nevyskytla, anamnéza prvovýskytu herpetickej meningoencefalitídy je faktorom smerujúcim zdravotníkov uvažovať v rámci diferenciálnej diagnostiky skôr o inom závere ako herpetickej meningoencefalitíde.
120. U pacientky svedčili klinické príznaky najpravdepodobnejšie pre virózu s febrilným priebehom (zvýšené teploty).
121. Čas relapsu
Žalobca už v správnom konaní pomocou odborných článkov preukázal, že z hľadiska časového intervalu medzi prvým a opakovaným výskytom herpetickej meningoencefalitídy dochádza najčastejšie do 3 mesiacov.
122. U pacientky došlo k relapsu herpetickej meningoencefalitídy po 24 mesiacoch. Neprimeraný rozdiel v uvedených časových intervaloch v rámci úvah o diferenciálne diagnostike opäť prispel len k pochybnosti o možnom relapse herpetickej meningoencefalitídy.
123. Zdravotný stav pacientky v medziobdobí Žalobca pri postupe v spornej veci bral do úvahy aj výsledky neurologickej dispenzarizácie pacientky, ktoré hodnotili jej vývin ako uspokojivý, bez potreby kontrolných zobrazovacích vyšetrení centrálneho nervového systému v tomto medziobdobí. Rovnako neboli zaznamenané poruchy imunity. Ani v tomto smere anamnestické závery neodôvodňovali diagnózu relapsu herpetickej meningoencefalitídy.
124. Posúdením vyššie uvedených skutočností, teda všeobecne známej nízkej pravdepodobnosti výskytu relapsu herpetickej meningoencefalitídy v spojení s ostatnými relevantnými údajmi odôvodňujúcimi zníženie tejto pravdepodobnosti žalobca v rámci diferenciálnej diagnostiky dôvodne uvažoval o viacerých možných príčinách zdravotného stavu pacientky, čo spôsobilo, že potrebné úkony týkajúce sa relapsu herpetickej meningoencefalitídy boli vykonané o niečo neskôr, a to práve s ohľadom na nepravdepodobné a nejasné príznaky skutočnej choroby pacientky, čo žalovaný v správnom konaní nevzal do úvahy, ale vziať mohol a mal, pretože uvedené skutočnosti dôvodne ovplyvnili čas indikácie požadovaných zdravotných úkonov.
125. Vzhľadom na uvedené trval na petite žaloby, žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátiť vec prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
V.
126. Podaním zo dňa 02.05.2022 žalobca zaslala súdu Znalecký posudok č. 6/2022 vypracovaný znaleckou organizáciou LEGE ARTIS znalecká organizácia, s.r.o., ktorý bol vypracovaný pre účely civilného konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 32C/59/2019 o priznanie odškodného a finančnej náhrady.
127. Úlohou znaleckej organizácie bolo odpovedať na následné otázky znaleckého dokazovania: 1. Posúdenie miery pravdepodobnosti vzniknutých trvalých následkov maloletej žalobkyne v dôsledku relapsu herpetickej encefalitídy, ak by došlo zo strany žalovanej / fakultná nemocnica/ k včasnému vykonaniu Iumbálnej punkcie a včasnému nasadeniu virostatickej liečby počas jej liečby a hospitalizácie u žalovaného/nemocnica/od 26.12.2017 do 13.2018, 2. Ustáliť, či postup žalovaného pri liečbe žalobkyne v 3. rade /maloletej/ bol lége artis. 3. Ak liečba žalobkyne v 3. rade zo strany žalovaného bola non lége artis a ak by existovala šanca, že v prípade lége artis postupu žalovaného by nedošlo k spomínaným následkom stanoviť bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia a vyčísliť ich. 4. Uviesť, či zdravotný stav maloletej žalobkyne v 3. rade možno považovať za ustálený pre stanovenie bolestného a sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 8 ods. 4 z. . 437/2004 z.z. a k akému dátumu , 5. Bol postup žalovanej po prijatí mal. pacientky, spočívajúci v nasadení liečby - infúzie, tlmenie bolesti a znižovanie teploty, vzhľadom na klinické prejavy žalobkyne v 3. rade č. 111, lége artis? 6. Bol postup žalovanej správny, ak po tom. čo napriek nasadenej liečbe nedochádzalo k zlepšovaniu zdravotného stavu maloletej žalobkyne v 3. rade, konzultovala tento stav na vyššom pracovisku v BA a KE - špecializované oddelenia detskej infektológie, neurológie a oftalmológie? 7. Postupovala žalovaná správne, ak vzala do úvahy extrémnu raritnosť recidívy herpetickej meningoencefalitídy a nepracovala s jej recidívou ako primárnou diagnózou? 8. Aká je percentuálna miera pravdepodobnosti recidívy herpetickej meningoencefalitídy? 9. Aká je percentuálna miera pravdepodobnosti recidívy herpetickej meningoencefalalitídy pri maloletých pacientoch vo veku žalobkyne v 3. rade, ktoré nemajú poruchu imunity a sú donosenými deťmi? 10. Mal vek žalobkyne v 3. rade vplyv na priebeh a následky ochorenia? 11. Môže mať recidíva po prekonanej encefalitíde ťažký priebeh, s devastačnými následkami na mozgovom tkanive i napriek nasadenej liečbe? 12. Je možné hodnotiť pristúpenie k Iumbálnej punkcii 60 hodín po prijatí mal. žalobkyne v 3, rade na oddelenie žalovanej, vzhľadom na raritnosť výskytu recidívy herpetickej meningoencefalitídy, ako postup non lége artis? 13. Možno mal. žalobkyňu v 3. rade považovať za nezvyčajný, raritný prípad, málo vídaný v praxi, extrémny prípad so štatisticky malým výskytom a nepredvídateľným priebehom komplikácií? 14. Má znalec vedomosť o tom, či nejaké pracovisko na Slovensku má skúsenosti s recidivujúcou herpetickou encefalitídou, a ak áno, ako promptne bola začatá liečba v danom prípade? 15. S koľkými prípadmi herpetickej meningoencefalitídy, a recidívy herpetickej meningoencefalitídy sa znalec stretol vo svojej praxi a aký bol jej priebeh, resp. komplikácie a následky? 16. Aká je percentuálna miera pravdepodobnosti, že mal. pacientka, vzhľadom na recidívu ochorenia, by neutrpela škodu na zdraví, ak by žalovaná vykonala lumbálnu punkciu v lehote 14 hodín od hospitalizácie a nasadila liečbu? 17. Aká je percentuálna miera pravdepodobnosti, že ak by žalovaná vykonala lumbálnu punkciu do 24 hodín od začiatku hospitalizácie, tak z odobratého biologického materiálu by bolo možné vírus herpetickej encefalitídy v danej chvíli detekovať? 18. Je lumbálna punkcia, vzhľadom na svoju povahu výkonom, ktorý mala žalovaná vykonať preventívne na vylúčenie podozrenia na relaps encefalitídy, pokiaľ klinické prejavy maloletej žalobkyne č. III tomuto ochoreniu nesvedčili? 19. Prispela k utrpenej škode na zdraví žalobkyne v 3. rade skutočnosť, že sa v prípade žalobkyne v 3. rade jednalo o recidívu ochorenia a nie o prvoochorenie? 20. Trpela žalobkyňa v 3. rade zhoršenými motorickými schopnosťami už po prekonaní prvej encefalitídy, pri ktorej zdravotná starostlivosť bola poskytnutá lége artis? 21. Môžu byť prejavy hnevu, atakov či nekontrolovateľného správania sa žalobkyne v 3. rade v príčinnej súvislosti s prvotným ochorením, pri ktorom bola zdravotná starostlivosť poskytnutá lége artis? 22. Akou mierou funkčnej poruchy straty zraku trpí maloletá žalobkyňa v 3. rade?
23. Sú prípadné zhoršené motorické schopnosti žalobkyne v 3. rade, prejavy hnevu a nekontrolovateľného správania a poruchy zraku v príčinnej súvislosti s nasadením liečby 60 hodín od prijatia žalobkyne v 3. rade, ktorá je vytýkaná žalovanej ako oneskorená?
128. Vo vzťahu k otázke č. 2 odpovedala znalecká organizácia tak, že postup žalovaného pri liečbe žalobkyne v 3.rade (maloletej D. N.) bol vzhľadom ku stavu, anamnéze, príznakom a priebehu lége artis.
129. Vo vzťahu k otázke č. 7 znalecká organizácia odpovedala tak, že áno, žalovaná postupovala správne - klinické prejavy mohli súvisieť s „bežnou“ vírusovou infekciou, pri ktorej sa mohli v súvislosti s prekonanou neuroinfekciou manifestovať rôzne neurologické prejavy (kŕče, porucha vedomia spolu s potrebou medikácie). V medicíne sa riadime predovšetkým klinickými príznakmi - ktoré nás navedú na možnú diagnózu, ak sa príznaky nevyskytujú, je diagnostika ochorenia sťažená, medicínske postupy sa zvažujú prísne individuálne. V tomto prípade - febrility, kŕče - sa myslí všeobecne na neuroinfekciu - ktorá mohla byť akejkoľvek príčiny. Raritnosť v tomto prípade spočíva aj v dosť dlhom odstupe od prvej epizódy - v literatúre popisovaný 1 týždeň až viac ako rok, v tomto prípade 2 roky.
130. Vo vzťahu k otázke č. 12 odpovedala znalecká organizácia tak, že nie, nemožno, pretože k lumbálnej punkcii u maloletej žalobkyne v 3. rade sa pristúpilo na základe klinických príznakov, teda lege artis, pričom boli vykonané príslušné laboratórne a konziliárne vyšetrenia v rámci diferenciálnej diagnostiky.
131. S poukazom na predmetný znalecký posudok mal žalobca za to, že jeho žaloba je v celom rozsahu dôvodná a preukazuje, že postup žalobcu v konkrétnom prípade bol lége artis.
VI.
132. Žalovaný vo vyjadrení k tomuto znaleckému posudku namietal, že predmetný znalecký posudok nie je možné použiť pre toto konanie, pretože bol vypracovaný na účely posúdenia sťaženia spoločenského uplatnenia v súvislosti s rozsahom a závažnosťou poškodenia zdravia maloletej pacientky. Znalecký posudok nebol vypracovaný na účel posúdenia, či postupom žalobcu došlo, resp. nedošlo k porušeniu § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z.
133. Ďalej uviedol, že predmetný znalecký posudok nijako nespochybnil zákonnosť postupu žalovaného v procese výkonu dohľadu a následnom správnom konaní. Dohľad v predmetnej nevi bol vykonaný zákonným spôsobom, v súlade so zákonom č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisteniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len zákon č. 581/2004 Z.z. ), v súčinnosti s prizvanou osobou - odborníkom v špecializovanom odbore pediatria, Doc. MUDr. C. Q., CSc.
134. Mal za to, že predmetom súdneho prieskumu môžu byť len dôkazy, ktoré boli obstarané a predložené v rámci výkonu dohľadu a v následnom správnom konaní, resp. v odvolacom konaní. Znalecký posudok, ktorý bol predložený až v rámci súdneho konania je novou skutočnosťou, s ktorou sa logicky nemohol vysporiadať ani v odôvodnení svojho rozhodnutia. Poukázal na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 31/2002 a ďalej uviedol, že Meritom vykonávaného dohľadu žalovaného (ktorého výsledky sa stali podkladom pre správne konanie o uložení sankcie žalobcovi) bolo preskúmanie správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti, t. j. či žalobca postupoval v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. Žalovaný vychádzal pri hodnotení správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti výlučne z údajov, ktoré mal žalobca k dispozícii v čase poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientke. Nedostatok, ktorý bol konštatovaný na základe vykonaného dohľadu a za ktorý bola v konaní uložená pokuta, spočíval v oneskorenom vykonaní potrebných zdravotných výkonov na správne určenie choroby, so zabezpečením včasnej a účinnej liečby, pri zohľadnení anamnestických údajov a aktuálneho stavu pacientky v čase poskytovania zdravotnej starostlivosti. Predložený znalecký posudok sa len v minimálnej miere (bez náležitej odbornej argumentácie) venuje posúdeniu skutočnosti, či diagnostický a terapeutický postup v iniciálnej fáze hospitalizácie pacientky na oddelení pediatrie bol postupom v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., konkrétne, či bol diagnostický a terapeutický postup žalobcu správny vzhľadom na vedomosť o prekonanej herpetickej meninqoencefalitíde v roku 2015. Túto zásadnú otázku znalecký posudok nerieši.
Žalovaný konštatuje, že v znaleckom posudku sú zadané otázky vo vzťahu k správnosti diagnostiky a liečby len vo vzťahu ku klinickým prejavom pacientky (otázka č. 5), pričom ani jedna otázka nezohľadňuje a nerieši aktuálny klinický stav v korelácii s údajom o prekonanej herpetickej meningoencefalitíde, ktorý bol uvedený v zdravotnej dokumentácii v rámci odobratej anamnézy, teda žalobca mal o tejto skutočnosti preukázateľne vedomosť.
135. Žalovaný naďalej trvá na tom, že zo strany žalobcu vo vzťahu k tomuto údaju o prekonanom ochorení, v korelácii s klinickými prejavmi pacientky v počiatočnej fáze hospitalizácie, neboli vykonané včas potrebné diferenciálno-diagnostické postupy za účelom vylúčenia možného relapsu tohto ochorenia. Žalobca mal uvažovať o možnom relapse, pretože po primoinfekcii vírus pretrváva v latentnej forme v nervových bunkách aj po celý život pacienta a relapsy herpetických ochorení sú vlastné tejto skupine vírusov aj u imunokompetentných. Preto má žalovaný naďalej za to, že iniciálny postup v prvých 48 hodinách bol chybný, pretože herpetická encefalitída nebola súčasťou diferenciálnej diagnózy dieťaťa s horúčkou nejasnej príčiny, s cerebrálnymi záchvatmi, pretrvávajúcou zmenou vedomia (somnolencia) a anamnézou prekonania tohto ochorenia v minulosti. Liečba acyclovirom začala až po získaní pozitívneho nálezu z lumbálnej punkcie popoludní dňa 28.12.2017.
136. V samotnom znaleckom posudku sa na str. 8 uvádza, že: „Intravenóznu terapiu acyklovirom treba začať hneď pri podozrení na herpetickú infekciu a nečakať na výsledok PCR HSV. Dĺžka liečby je 21 dní až do negatívnej vírusovej záťaže HSV v likvóre, pri kratšej terapii sa pozorujú relapsy“ Na str. 9 znaleckého posudku sa uvádza: ..“Zlatým diagnostickým štandardom je dôkaz vírusovej záťaže H SV metódou PCR v likvore a sáre
137. Napriek včasnej a dostatočne dlho podávanej liečbe ACV došlo u dieťaťa k opätovnému vzplanutiu neurologických príznakov. V publikovaných kohortách sa recidívy HSE pozorovali u 5 až 26% chorých, s najčastejším výskytom v prvých 3 mesiacoch po ukončení liečby. Relapsy sú častejšie u detí ako u dospelých“..."Predikcia relapsov je ťažká, HSE môže relabovať aj pri adekvátnej terapii v akútnej fáze ochorenia. Z japonskej kohorty 27 detí s PCR diagnostikovanou a acyclovirom úspešne liečenou akútnou herpetickou encefalitídou, 7 pacientov prekonalo relaps encefalitídy (26%), ale H SV v likvore sa pri exacerbácii dokázala len u dvoch detí. Pri relapse ochorenia je často test na PCR H SV v likvore negatívny, a nemusí byť prítomná ani intratekálna tvorba protilátok“. Na str. 10 znaleckého posudku sa konštatuje: „Herpes simplex vírus typ 1 encefalitída je najčastejšou príčinou sporadickej fatálnej encefalitídy na celom svete. Má variabilný klinický obraz - rýchly nástup horúčky, bolesti hlavy, kŕče, fokálne neurologické príznaky a pokles úrovne vedomia. Žiadny z klinických príznakov nie je patognomický pre encefalitídu spôsobenú vírusom herpes simplex. Definitívna diagnóza sa môže stanoviť len na základe potvrdenia infekcie herpes simplex vírusu PCR testom z likvoru alebo biopsie mozgového tkaniva“... „Nasadenie liečby acyklovirom, ktorá je virostatická, nie virocídna (teda potláča vírus, nie zabíja), je veľmi dôležité, nakoľko bez liečby je smrtnosť ochorenia 70-80%}, s nasadením liečby acyclovirom klesá smrtnosť ochorenia na 10-20%}. Včasné nasadenie liečby acyclovirom znižuje riziko výskytu komplikácii, avšak nedá sa predikovať konkrétne v akom čase a aké následky. “ Z uvedených skutočností vychádzal aj žalovaný pri formulovaní svojich záverov tykajúcich sa pochybenia v diaqnosticko- terapeutickom postupe. Žalovaný svoje konštatovanie o pochybení v iniciálnej fáze ochorenia argumentačne oprel o skutočnosti (konštatované aj v znaleckom posudku), že klinický obraz ochorenia býva iniciálne chudobný, nešpecifický, často chýbajú jednoznačné meningeálne príznaky. Vstupné vyšetrenie liquoru nemusí preukázať hneď pleiocytózu a proteinorhachiu, preto sa stanovuje prítomnosť HSV v liquore metódou PCR. Základom klinickej diagnostiky je prítomnosť poruchy vedomia (kvantitatívnej alebo kvalitatívnej zmeny vedomia) a príznaky cerebrálnych kŕčov. Meningeálne príznaky v prípade encefalitídy nie sú nevyhnutným kritériom, dokonca tento syndróm nebýva, predovšetkým vo včasnom štádiu, obvyklý. Preto je nevyhnutné v takých situáciách zohľadniť a akceptovať anamnestické údaje. V tomto prípade bolo najdôležitejším anamnestickým údajom to, že pacientka prekonala závažnú herpetickú meningoencefalitídu. Následne bolo nevyhnutné včas realizovať diferenciálnu diagnostiku febrilít nejasnej etiológie a aj možnej neuroinfekcie (stav vedomia, kŕče, fixácia pohľadu doprava, somnolencia) s využitím všetkých dostupných možností (lumbálna punkcia, CT, MRI) a tým aj včasnú virostatickú liečbu, pri už popísaných klinických prejavoch. Navyše základom klinickej diagnostiky tohto ochorenia je prítomnosť kvalitatívnej alebo kvantitatívnej poruchy vedomia, príznaky cerebrálnych kŕčov a vysoké horúčky, ktoré boli u pacientky prítomné.
138. Žalovaný namieta aj skutočnosť, že predložený znalecký posudok vypracoval MUDr. U. Z., MBA, znalec z odvetvia neurochirurgie a MUDr. M. H., PhD., znalec z odvetvia úrazovej chirurgie, pričom ich úlohou bolo hodnotiť poskytnutú zdravotnú starostlivosť maloletej pacientke v odbore (odvetví) pediatria. Z tohto dôvodu, ako aj vzhľadom na vyššie uvedené odborné argumenty, žalovaný nepovažuje znalecký posudok za dôkaz, ktorý by bol spôsobilý vyvrátiť a spochybniť po odbornej stránke zistenia žalovaného o nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Na procese výkonu dohľadu sa podieľal odborný konzultant úradu v špecializačnom odbore pediatria, doc. MUDr. C. Q., CSc., renomovaný odborník, ktorý pôsobí v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou, Limbová 1, Bratislava. Odborné vyjadrenie konzultanta úradu z odboru pediatria dostatočne argumentačne poukazuje na oneskorené vykonanie všetkých potrebných diagnostických zdravotných výkonov na vylúčenie možného relapsu herpetickej encefalitídy a oneskorené začatie liečby, pričom znalecký posudok sa dostatočne argumentačne nevysporadúva s týmito otázkami.
VII.
139. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku ( ďalej len SSP) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
140. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
141. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
142. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
143. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, vypočul účastníkov konania na pojednávaní konanom dňa 26.05.2022 a dospel k záveru, že postup správnych orgánov bol v súlade so zákonom, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
144. Predmetom preskúmania je rozhodnutie o uložení pokuty vo výške 1.000 Eur za porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke D. N. v období od 26.12.2017 do 13.02.2018 na oddelení pediatrie FN SP Prešov tým, že počas hospitalizácie pacientky nebola v rámci diferenciálnej diagnostiky včas vykonaná lumbálna pumcia a nebola včas začatá empirická virostatická liečba za účelom vylúčenia možného relapsu herpetickej encefalitídy, a to vzhľadom na anamnestický údaj o prekonanje herpetickej meningoencefalitíde v roku 2015 a vzhľadom na akútne závažné klinické prejavy.
145. Sporná otázka spočívala v tom, či žalobca, ktorý pristúpil k relevantným zdravotným úkonom ( začatie virostatickej liečby, lumbálna punkcia ) 3-ho dňa po hospitalizácii pacientky, vykonal tieto úkony včas a teda správne. Nosnou žalobnou námietkou bolo tvrdenie, že pri tak nízkom výskyte relapsu herpetickej menigoencefalitíde nebolo adekvátne zo strany správneho orgánu od žalobcu požadovať, aby pri diagnostike tejto choroby nastavil požadovanú liečbu v lehote určenej rovnako ako pre diagnostikovanie jej prvovýskytu ( keďže žalovaný vyžadoval na jej diagnostiku 24 hodín ) a všetky úkony, ktoré neboli vykonané v takto striktne stanovenom intervale, bez ohľadu na okolnosti prípadu ( opätovný výskyt, netypické klinické prejavy ), hodnotí ako oneskorene vykonané v rozpore s požiadavkou správneho postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
146. Keďže žalovaný nezohľadnil skutočnosť, že ojedinelosť zdravotného stavu pacientky bola spôsobilá objektívne predĺžiť dobu potrebnú na relevantné zdravotné výkony, nesprávne vec právne posúdil, keď za tohto stavu v správnom konaní kvalifikoval konanie žalobcu ako protiprávne.
147. Tiež namietal, že žalobca odmietol vykonať odborné posúdenie detským neurológom, ktorý by bol odborne najbližším špecialistom pre posúdenie daného prípade.
148. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta.
149. Podľa § 50 ods. 2 písm. a) zákona č. 581/2004 Z.z. ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu ( § 64 ods. 2 ).
150. Podľa § 64 ods. 2 písm. b) zákona č. 581/2004 Z.z. úrad môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených v § 50 ods. 2 pokutu až do výšky 9 958 Eur, ak ide o právnickú osobu.
151. Podľa § 64 ods. 10 zákona č. 581/2004 Z.z. zodpovednosti za porušenie povinností, za ktoré je možné uložiť pokutu podľa tohto zákona, sa osoba zbaví, ak preukáže, že v dôsledku okolností hodných osobitného zreteľa, ktoré nemohla ovplyvniť svojím konaním, nemohla splniť povinnosti, za ktoré je možné uložiť pokutu podľa tohto zákona. Zbavením sa zodpovednosti za porušenie povinnosti nie je dotknutá povinnosť osôb túto povinnosť dodatočne splniť po odpadnutí dôvodov, na základe ktorých sa osoba zbaví tejto zodpovednosti.
152. Úlohou správneho súdu v preskúmavacom konaní bolo posúdiť zákonnosť postupu žalovaného v správnom konaní, ako i preveriť, či v prejednávanej veci orgán verejnej správy dostatočne zistil skutkový stav odôvodňujúci závery prijaté v jeho rozhodnutí.
153. Tak ako už bolo uvedené, sporná otázka spočívala v tom, či žalobca poskytol zdravotnú starostlivosť správne, pričom zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy ( § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. ).
154. Nedostatok, za ktorý bola v konaní uložená žalobcovi pokuta spočíval v oneskorenom vykonaní potrebných zdravotných výkonov na správne určenie choroby, so zabezpečením včasnej a účinnej liečby, pri zohľadnení anamnestických údajov a aktuálneho stavu pacientky v čase poskytovania zdravotnej starostlivosti, hlavne so zohľadnením vedomosti o prekonanej herpetickej meningoencefalitíde v roku 2015 v korelácii s klinickými prejavmi pacientky v počiatočnej fáze hospitalizácie.
155. Správne orgány konštatovali, že iniciálny postup žalobcu v prvých 48-hodinách bol chybný, pretože herpetická encefalitída nebola súčasťou diferenciálnej diagnózy dieťaťa s horúčkou nejasnej príčiny, s cerebrálnymi záchvatmi, pretrvávajúcou zmenou vedomia anamnézou prekonania tohto ochorenia v minulosti.
156. Liečba acyklovirom začala až po získaní pozitívneho nálezu z lumbálnej pumcie, popoludní dňa 28.12.2017 ( 86 hodín od prijatia ).
157. Na posúdenie správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti sa v rámci výkonu dohľadu podieľal ako prizvaná osoba podľa § 43 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z.z. konzultant v odbore pediatria Doc. MUDr. C. Q., CSc., ktorý vo svojom odbornom stanovisku zo dňa 19.10.2018 uviedol, že pacientka podľa dokumentácie prekonala herpetickú encefalitídu (HSE) v 8. mesiaci života. Ide o najčastejšiu a najzávažnejšiu vírusovú neuroinfekciu v detskom veku, ktorá nemá epidemický charakter. Epidemiologické údaje uvádzajú incidenciu 1 prípad na 64000 detí ročne. Ide o závažné ochorenie, ktoré bez ohľadu na liečbu má veľkú mortalitu (u liečených acyklovirom cca 6-11%) a
časté trvalé následky vo forme neurologického deficitu (až 50% ťažký deficit). Herpes simplex 1 je deštruktívny neurotropný vírus, ktorý po primoinfekcii pretrváva v latentnej forme v nervových bunkách mesiace až roky bez klinických a laboratórnych príznakov. Relaps HSE sa v literatúre uvádza až v 1/3 prípadov, ale vzhľadom na zriedkavý výskyt je táto skutočnosť väčšine lekárov málo známa. Patogenéza HSE nie je úplne objasnená a nepoznáme rizikové faktory. Novšie sa prikladá význam aktivite interferónov (mechanizmus prirodzenej imunity), ktorých pokles v dôsledku vonkajších faktorov (stres, iná infekcia, UV žiarenie a pod.) spôsobuje aktiváciu infekcie. Extrémne zriedkavé sú geneticky podmienené poruchy v dráhe TLR3-IFN, ktoré sa identifikovali u konsangvinných rodín. Klinický obraz býva iniciálne pomerne chudobný a nešpecifický. Býva horúčka, bolesť hlavy, nauzea a vracanie, poruchy vedomia, často chýba fokálna symptomatológia a chýbajú jednoznačné meningeálne príznaky. Neexistuje žiadny patognomický znak. Nápomocnými nie sú ani bežné hematologické a biochemické vyšetrenia. U imunokompromitovaných býva priebeh pozvoľnejší alebo atypický. Diagnóza vyžaduje veľkú mieru skúsenosti a jej základom je pozitívny likvorologický nález, vrátane identifikovania vírusu PCR metódou. Súčasne sa v MRI obraze potvrdia ložiskové zmeny, vo väčšine prípadov v temporálnej oblasti. Okcipitálne postihnutie je extrémne zriedkavé. Základom liečby je včasné začatie virostatickej liečby. Štandardom je acyklovir v terapeutickej dávke. Pre jeho nízku toxicitu sa odporúča začať čo najskôr u každého pacienta s podozrením na vírusovú encefalitídu, ešte pred lumbálnou punkciou. V prípade pacientky D. N. ide o zriedkavý relaps HSE s okcipitálnym poškodením zrakového centra a následnou amaurózou. Napriek uvedenému sa dá považovať za chybný iniciálny postup v prvých 48 hodinách, kedy encefalitída (HSE) nebola súčasťou diferenciálnej diagnózy dieťaťa s horúčkou nejasnej príčiny, s cerebrálnymi záchvatmi, pretrvávajúcou zmenou vedomia (somnolencia) a anamnézou HSE. Liečba acyklovirom začala až po získaní pozitívneho nálezu z lumbálnej punkcie v poobedňajších hodinách 28.12. Pravdepodobnosť s akou by včasná liečba acyklovirom zamedzila komplikácií je možné odhadnúť len teoreticky (50%), nakoľko nepoznáme presnú patogenézu. Vyšetrenie patologickej tvorby interferónov (in vitro) nie je v SR dostupné. Klinický význam súčasne pozitívnej PCR na HHV6, bez typických klinických príznakov exantéma subitum, je malý, potrebná by bola kvantitatívna analýza. Malé množstvo DNA HHV6 sa identifikuje aj u 1% zdravých jedincov (chromozomová inkorporácia). Prítomnosť intratékalnej oligoklonálnej syntézy svedčí pre funkčnú špecifickú imunitnú odpoveď a dôkaz neuroinfekcie. Zdravotná dokumentácia bola vedená riadne, dekurzné záznamy sú zaznamenávané rukou a nie všetky sú čitateľné, zápisy sú podpísané a opečiatkované. Záznamy sú vykonávané v pravidelných intervaloch, vrátane nočných hodín. Iniciálny postup lekárov nezohľadnil možnú encefalitídu v diferenciálnej diagnóze, čo viedlo k posunutiu indikácie lumbálnej punkcie a k posunutiu iniciálnej empirickej virostatickej liečby za 48 hodinový interval od prijatia do nemocnice. V medicínskej praxi sa s takouto situáciou stretávajú aj pracoviská v zahraničí, čo konštatujú viaceré odborné články s poukázaním na potrebu diagnostických a terapeutických štandardov.Následný postup lekárov považujem za štandardný, prevoz dieťaťa na špecializované pracoviská bol opodstatnený. HSE je všeobecne závažné ochorenie s veľkou mierou postihnutia aj u detí s včasnou liečbou acyklovirom (do 24 hodín od prvých príznakov). Včasná diagnóza vyžaduje veľkú klinickú skúsenosť. Možným nepriaznivým faktorom bolo obdobie sviatkov, kedy sú obvykle v pohotovostnej službe mladší lekári.
158. Z odborného stanoviska Doc. MUDr. C. Q. CSc. okrem iného vyplýva, že herpetická encefalitída je závažné ochorenie, ktoré sa ťažko diagnostikuje s nejasným klinickým obrazom v počiatočnej fáze, diagnóza vyžaduje veľkú mieru skúsenosti, pričom je rozhodujúca včasnosť zahájenia virostatickej liečby.
159. Vyplýva to aj z posudku č. 6/2002 predloženého žalobcom, kde v časti II.B - posudková časť na str. 8, 9, 10 je okrem iného uvedené ..... „zlatým štandardom v diagnostike je vyšetrenie vírusovej záťaže v likvore a magnetická rezonancia mozgu. Intravenóznu terapiu acyklovirom treba začať hneď pri podozrení na herpetickú infekciu a nečakať na výsledok PCR HSV. Prognóza ochorenia závisí od veku, imunitného profitu jedinca, poruchy vedomia, včasného začatia a dĺžky liečby .... promtná antivirusová liečba môže rozhodovať o prognóze chorého ....“
160. Je teda nesporné, že včasnosť diagnostikovania herpetickej encefalitídy a zahájenie účinnej liečby sú rozhodujúce pre správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti.
161. Zdravotný stav pacientky si teda vyžadoval hneď od začiatku iný, razantnejší prístup, za účelom rýchleho stanovenia diagnózy a nasadenia virostatickej liečby. Lumbalná pumcia vykonaná 59 hodín od prijatia, MRI vyšetrenie mozgu viac ako 72 hodín a začatie liečby acyklovirom 86 hodín od prijatia, aj
podľa súdu nemožno považovať za dostatočne rýchly postup, zohľadňujúci individuálny stav pacientky vo vzťahu k prekonanému ochoreniu v roku 2015.
162. Vo vzťahu k námietke, že prvotné vyšetrenia pacientky a klinický obraz zodpovedali inej chorobe ( viróze ) bez prejavov meningealneho dráždenia, ktoré sú typické pre herpetickú meningoencefalitídu správny súd poukazuje na odborné stanovisko Doc. MUDr. C. Q. CSc. zo dňa 15.10.2018, z ktorého vyplýva, že meninginálne príznaky v prípade encefalitídy nie sú nevyhnutné, dokonca tento syndróm nebýva predovšetkým vo včasnom štádiu obvyklý, preto je nevyhnutné v takýchto situáciach zohľadniť a akceptovať anamnestické údaje. V tomto prípade bolo najdôležitejším anamnestickým údajom to, že pacientka prekonala závažnú herpetickú meningoencefalitídu. Okrem toho základom klinickej diagnostiky tohto ochorenia je prítomnosť kvalitatívnej alebo kvantitatívnej poruchy vedomia, príznaky cerebrálnych kŕčov a vysoké horúčky, ktoré boli u pacientky prítomné.
163. Z uvedených dôvodov aj podľa správneho súdu zo strany žalobcu nebol zohľadnený v ďalšom postupe anamnestický údaj o prekonanej herpetickej meningoencefalitíde, pri ktorej je nutné uvažovať o možnom relapse ( zopakovaní ), keďže pri infekcii vírus pretrváva v latentnej forme v nervových bunkách aj po celý život pacienta a relapsy sú tejto skupine vírusov vlastné.
164. Je nepochybné, že herpetická encefalitída je závažným ochorením, ktoré sa ťažko diagnostikuje s nejasným klinickým obrazom v počiatočnej fáze, ale táto skutočnosť žalobcu nijak nezbavuje povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne, tak ako to ukladá § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z.
165. Ojedinelosť relapsu herpetickej meningoencefalitídy ani neprítomnosť meningiálnych príznakov v počiatočnej fáze nie sú podľa správneho súdu dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by boli v zmysle § 64 ods. 10 zákona č. 581/2004 Z.z. dôvodom pre zbavenia sa zodpovednosti žalobcu za porušenie povinnosti. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že v prípade prvého výskytu tohto ochorenia u pacientky v roku 2015 žalobca postupoval správne, keď liečbu acyklovirom aplikoval hneď na nasledujúci deň po hospitalizácii pacientky, napriek tomu, že nemala meningiálne príznaky. V prípade zopakovania predmetného ochorenia mal žalobca vychádzať z anamnestických údajov, a aj keď je prípad relapsu zriedkavý, mal s touto alternatívou počítať a o to viac, že pacientka trpela poruchami vedomia ( príznaky cerebrálnych kŕčov, vysoké horúčky ).
166. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nevykonania doplnenia dokazovania detským neurológom, správny súd poukazuje na rozhodnutie žalovaného, kde jasne a zrozumiteľne vysvetlil, že pacientke bola poskytovaná zdravotná starostlivosť na detskom oddelení, preto nebol ani v rámci výkonu dohľadu dôvod prizvať odborného konzultanta z odboru detská neurológia. Neurologické konzílium bolo privolané a realizované až dňa 28.12.2017, kedy neurológ po vyšetrení zhodnotil stav ako meningitídu nejasnej etiológie ( v klinickom obraze dominovala spavosť, negativizmus, možná porucha videnia, odporučil vyšetrenie MRI mozgu a vyšetrenie detským neurológom ).
167. Vo vzťahu k predloženému znaleckému posudku č. 6/2022 správny súd uvádza, že tento nijak nespochybnil zákonnosť postupu žalovaného vo veci preskúmania správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti, teda či žalobca postupoval podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. Predložený znalecký posudok sa len v minimálnej miere a bez náležitej odbornej argumentácie venuje posúdeniu skutočnosti, či diagnostický a terapeutický postup v iniciálnej fáze hospitalizácie pacientky na oddelení pediatrie, bol postupom v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., konkrétne či bol diagnosticky a terapeuticky postup žalobcu správny vzhľadom na vedomosť o prekonanej herpetickej meningoencefalitíde v roku 2015. Túto zásadnú otázku znalecký posudok nerieši. Vzhľadom na charakter konania, pre ktoré bol znalecký posudok vypracovaný, sú otázky v znaleckom posudku zamerané na posúdenie správnosti diagnostiky a liečby len vo vzťahu ku klinickým prejavom pacientky, pričom ani jedna otázka nezohľadnila a nerieši aktuálny klinický stav v korelácii s údajom o prekonanej herpetickej meningoencefalitíde, ktorý bol uvedený v zdravotnej dokumentácii v rámci odobratej anamnézy, teda žalobca mal o tejto skutočnosti preukázateľne vedomosť.
168. Je potrebné poukázať na výstižnú argumentáciu prvostupňového správneho orgánu v jeho rozhodnutí, keď uviedol, .... „že pri hodnotení následkov prvostupňový správny orgán prihliadal aj na vyjadrenie odborného konzultanta, že je možné že ani správny postup by nebol zabránil vzniku komplikácie v podobe postihnutia zraku, ale boli by vyčerpané všetky dostupné diagnostické
a terapeutické postupy“. Táto skutočnosť ovplyvnila výšku pokuty, avšak nezbavila poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zodpovednosti za to, že v danom prípade neboli vykonané včas všetky potrebné zdravotné úkony.
169. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
170. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168 veta prvá SSP. Žalobca nebol v konaní úspešný a nebol naplnený ani dôvod uvedený v § 168 veta prvá SSP, podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať.
171. Senát rozhodol pomerom hlaso 3:0 ( § 139 ods. 4 SSP ).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).