Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_10P-89-2017.pdf
PDF · 76.65 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/89/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Petrom Csankom v právnej veci maloletej - N. C., H.. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, dieťa rodičov: matky - B. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom t. č. A. XXX, zastúpenej JUDr. Róbertom Lakatošom, advokátom s miestom výkonu Rimavská Sobota, Daxnerova 5 a otca - Q. C., H.. XX. XX. XXXX, bytom D. XX, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti takto
rozhodol:
I.Návrh otca maloletého dieťaťa, ktorým žiadal znížiť výživné na maloletú N. C., H.. XX. XX. XXXX zo sumy 70,- Eur mesačne na sumu 30,- Eur mesačne od 01. 04. 2017 z a m i e t a .
II.Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Otec maloletej sa podaným návrhom domáhal zníženia svojej vyživovacej povinnosti k maloletej dcére s odôvodnením, že u neho došlo k podstatnej zmene pomerov.
2.Otec dieťaťa sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania má vykázané, svoju neúčasť vopred neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania, preto súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
3.Na pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom matky maloletého dieťaťa, oboznámením sa s návrhom, rodným listom dieťaťa, lustráciou v Sociálnej poisťovni, správou o povesti, správami úradu práce, oboznámil sa obsah pripojeného spisu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2P/180/2016.
4.Právny zástupca matky dieťaťa navrhol návrh otca zamietnuť ako nedôvodný. Poukazuje na to, že jediným príjmom matky je rodičovský príspevok a prídavok na dieťa a iný príjem nemá. Z toho príjmu hradí náklady na svoje živobytie a živobytie maloletého dieťaťa. Bývajú u partnera matky pána A. Z., ktorému platí mesačne 70 eur o čom predkladá čestné prehlásenie, maloletej dcére platí životné poistenie vo výške 23 eur mesačne o čom predkladá potvrdenie o poistení, poukazuje na zhoršený zdravotný stav dieťaťa, ktoré má odstránenú jednu obličku a k tomu predkladá správu z urologickej ambulancie. Zároveň právny zástupca matky uviedol, že otec maloletej nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom. Zároveň poukázal na skutočnosť, že na strane matky nedošlo k žiadnej zmene už predtým známych skutočnosti, nakoľko matka dieťaťa je naďalej poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 213,20 € mesačne a prídavku na dieťa. Matke finančne musia vypomáhať rodičia, nakoľko jej príjem je nedostatočný a otec maloletej si svoju vyživovaciu povinnosť plní nepravidelne.
5.Matka sa pripojila k vyjadreniu svojho právneho zástupcu. Uviedla, že býva u svojho nového partnera, ktorý jej pomáha v starostlivosti o maloletú.
6.Kolízny opatrovník žiadal návrh otca dieťaťa zamietnuť nakoľko nie je v záujme maloletej. Uviedol, že otec dieťaťa nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nie je poberateľom žiadnej sociálnej dávky.
7. Podľa §-u 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv alebo povinností.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť;
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.;
Podľa §-u 78 zákona o rodine
ods. 1/ Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. ods. 2/ Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. ods. 3/ Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
8.Maloletá bola rozsudkom tunajšieho súdu zverená do osobnej starostlivosti matky a vyživovacia povinnosť otca bola stanovená vo výške po 70 € mesačne. V čase rozhodovania o výživnom samotný otec so sumou výživného po 70 € súhlasil. Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že na strane matky maloletého dieťaťa nedošlo k zmene pomerov, nakoľko naďalej je poberateľkou rodičovského príspevku z dôvodu, že jej dcéra je zdravotne postihnutá a vyžaduje zvýšenú starostlivosť. S dcérou musí absolvovať pravidelne lekárske kontroly, maloletá musí užívať pravidelne lieky, nakoľko má odobranú jednu obličku. Súd zároveň zistil, že otec maloletej nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nie je poberateľom žiadnej sociálnej dávky. Zo správy sociálnej poisťovne súd zistil, že pracuje na dohodu o vykonaní práce, pričom jeho príjem sa nepodarilo zistiť. Otec maloletej napriek výzvam súdu nepredložil žiadny dôkaz o zmene pomerov na svojej strane a nepreukázal tak, že na jeho strane došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala úpravu výšky výživného.
9.Súd konštatuje, že v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zníženie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení
výživného je rozhodujúci príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery povinného a takzvanú potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. V danom prípade otec ako povinný rodič má maloleté dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, preto je povinný s využitím svojich subjektívnych vlastností a najmä vzdelania a pracovných príležitostí organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť.
10.Nakoľko teda v konaní nebola preukázaná taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu výšky výživného, súd návrh otca maloletého dieťaťa na zníženie výživného zamietol.
11.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci., (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. a v § 62 a § 63 Civilného mimosporového poriadku.. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov podľa § 127 Civilného sporového poriadku.