Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/42/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom Mgr. Dušanom Chamulom v spore žalobcu: S. K., R.. XX.XX.XXXX, T. D. XXX XX J. R. T. XXX, Š. V. I., právne zastúpený JUDr. Jánom Kasenčákom, advokátom so sídlom Juraja Fándlyho 7, 010 01 Žilina, IČO: 42 104 386, proti žalovaným: I. AQUATREND, s. r. o., so sídlom Hričovská 221, 010 01 Žilina, IČO: 36 406 741, právne zastúpená Burian & partners, s. r. o., so sídlom V. Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, IČO: 47 254 483, II. Rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Jánošíkova 264, 010 01 Žilina, zriaďovateľ ARBITREA, záujmové združenie, so sídlom Jánošíkova 264, 010 01 Žilina, IČO: 45 744 416, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Chovanec, s. r. o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

Rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu v Žiline č. k. W. XXXX/XX zo dňa 09.12.2009 v znení opraveného rozhodcovského rozsudku č. k. W. XXXX/XX zo dňa 27.01.2010 z r u š u j e . Žalobu voči žalovanému II. z a m i e t a .

Žalovanému II. sa náhrada trov konania od žalobcu n e p r i z n á v a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania od žalovaného I. n e p r i z n á v a .

V prípade nadobudnutia právoplatnosti rozsudku vo veci samej o zrušení rozhodcovského rozsudku súd bude pokračovať v konaní v žalobe o zaplatenie 531,10 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 20.02.2008 do zaplatenia.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 15.02.2010 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 18.02.2010 sa žalobca domáha voči žalovaným I. a II. vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zrušil rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu v Žiline č. k. W. XXXX/XX zo dňa 09.12.2009 a súčasne zaviazal žalovaného nahradiť mu trovy konania. 2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že v jeho právnej veci ako žalobcu proti žalovanému I. ako žalovanému o zaplatenie sumy 580,69 eur s príslušenstvom vedenej pred Rozhodcovským súdom v Žiline pod spis. zn. W. XXXX/XX dňa 09.12.2009 dotknutý rozhodcovský súd vydal pod č. k. W. XXXX/XX rozhodcovský rozsudok, ktorým jeho žalobu v celom rozsahu zamietol. Predmetný rozhodcovský rozsudok mu bol doručený dňa 08.02.2010. Proti tomuto rozhodcovskému rozsudku tak podáva žalobu o jeho zrušenie a to z nasledovných dôvodov: 1. popiera platnosť rozhodcovskej doložky [dôvod podľa ust. § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z.]; 2. napadnutým rozhodcovským rozsudkom bola porušená zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania [dôvod podľa ust. § 40 ods. 1 písm. g) zákona č. 244/2002 Z. z.] a 3. Pri rozhodovaní dotknutého rozhodcovského súdu v označenej veci boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochrane spotrebiteľa [dôvod podľa ust. § 40 ods. 1 písm. j) zákona č.

244/2002 Z. z.]. K dôvodu ad 1. žalobca uviedol, že namieta platnosť rozhodcovskej doložky uvedenej v ust. čl. IX. bode 9.5. kúpnej zmluvy č. XXXXX zo dňa 26.01.2008, a to z dôvodov, ktoré sú totožné s dôvodmi uvádzanými v judikatúre Európskeho súdneho dvora (rozhodnutie vo veci C 168/05 Elisa Maria Costaza Claro zo dňa 26.10.2006). Rozhodcovská doložka je neplatná z dôvodu, že jej obsah a účel obchádza ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. K dôvodu ad 1. žalobca uviedol, že je presvedčený, že postupom dotknutého rozhodcovského súdu bola v jeho konaní porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, a to tým, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 09.12.2009, a to aj napriek tomu, že toto istého dňa vydal aj uznesenie, ktorým ho vyzval, aby sa v lehote 10 dní vyjadril k žalobnej odpovedi žalovaného. Toto uznesenie mu bolo doručené dňa 14.12.2009, pričom lehota na vyjadrenie k žalobnej odpovedi žalovaného mu uplynula dňom 25.12.2009, pričom sa k žalobnej odpovedi žalovaného vyjadril podaním zo dňa 21.12.2009. Tým podľa jeho názoru mu dotknutý rozhodcovský súd odňal možnosť konať pred súdom. Zároveň je nejasné, ako mohol dotknutý rozhodcovský súd do napadnutého rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 09.12.2009 zahrnúť aj údaje o vrátení sumy 49,59 eur žalobcovi zo strany žalovaného, ktorá suma mu však bola vrátená až dňa 21.12.2009. Uvedené tiež naznačuje tomu, že dotknutý rozhodcovský súd konal v predmetnej veci účelovo, len na podklade skutočností uvádzaných žalovaným, v snahe odňať mu jeho práva, čím spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov rozhodcovského konania na jeho škodu ako spotrebiteľa. K dôvodu ad 3. žalobca uviedol, že dotknutý rozhodcovský súd v predmetnom rozhodcovskom rozsudku podľa jeho názoru nereflektoval skutočnosť, že vzťah žalobcu a žalovaného založený kúpnou zmluvou zo dňa 26.01.2008 je vzťahom spotrebiteľským, ktorá skutočnosť nesporne vyplýva z toho, že predmet kúpy (vodný filter pre domácnosť) slúži výlučne na osobné potreby (teda pri uzatváraní predmetnej zmluvy zjavne nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti), ako aj z toho, že žalovaný mal v danom právnom vzťahu postavenie dodávateľa. Žalobca mal za to, že v predmetnej kúpnej zmluve boli po jeho podpise doplnené údaje, ktorých obsah a účel obchádza ustanovenia právnych predpisov o spotrebiteľských zmluvách (§ 53 Občianskeho zákonníka a zákona č. 250/2007 Z. z.). Žalobca sa súčasne vyjadril k predmetu rozhodcovského konania, z ktorého vyplýva, že zaplatil žalovanému I. za zakúpený tovar celkovo sumu 580,69 eur (sumu 49,59 eur pri prevzatí tovaru a sumu 531,10 eur na základe žalovaným I. vystaveného príjmového pokladničného dokladu), že v ďalšom platne odstúpil od predmetnej kúpnej zmluvy a tovar žalovanému I. vrátil. Preto je pre neho nepochopiteľným, prečo dotknutý rozhodcovský súd poskytol bezdôvodnému obohateniu žalovaného I. ako dodávateľa na úkor jeho ako spotrebiteľa právnu ochranu, nehovoriac o tom, prečo sa dotknutý rozhodcovský súd nezaoberal ex offo absolútnou neplatnosťou predmetnej kúpnej zmluvy. Napokon teda žalobca žiadal, aby súd po tom, ako na základe jeho žaloby rozhodne právoplatne o zrušení napadnutého rozhodcovského rozsudku, pokračoval v konaní vo veci samej v rozsahu uvedenom v žalobe, ktorú podal na dotknutom rozhodcovskom súde a pri reflektovaní toho, že žalovaný I. mu už vrátil 49,59 eur, zaviazal žalovaného I. zaplatiť mu sumu 531,10 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 531,10 eur od 20.02.2008 do zaplatenia. 3. Žalovaný I. sa k doručenej žalobe vyjadril na výzvu súdu písomne podaním zo dňa 21.06.2010, v ktorom k dôvodu uvedenému v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku pod bodom 1. uviedol, že s týmto dôvodom nesúhlasí s tým, že existuje platná rozhodcovská doložka oprávňujúca v danej veci konať rozhodcovský súd. Platnosť dotknutej rozhodcovskej doložky bola preskúmaná súdom v rámci konania a rozhodovania vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 16C/83/2009 na podklade žaloby žalobcu proti žalovanému I. o zaplatenie sumy 580,69 eur s prísl. Súd v rámci skúmania podmienok pre konanie a rozhodnutie preskúmal aj všetky žalobcom predložené doklady a teda aj predmetnú kúpnu zmluvu, avšak konanie v danej veci zastavil z dôvodu, že boli splnené všetky podmienky podľa ust. § 106 ods. 1 O.s.p. a zákona č. 244/2002 Z. z. na prejednanie sporu v rozhodcovskom konaní, teda aj z dôvodu, že bola splnená podmienka existencie platnej rozhodcovskej doložky. Preto prvý zo žalobcom uvedených dôvodov pre zrušenie dotknutého rozhodcovského rozsudku neobstojí. K dôvodu uvedenému v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku pod bodom 2. žalovaný I. uviedol, že žalobca si je vedomý, že ide o zrejme omylom uvedený nesprávny dátum na napadnutom rozhodnutí rozhodcovského súdu. Dotknutý rozhodcovský súd dňa 09.12.2009 vyžiadal doplňujúcu informáciu aj od žalovaného, na ktorú reagoval tiež dňa 21.12.2009 listom č. 414/2009. Rozhodcovské konanie tak nebolo skončené v čase, keď rozhodcovskému súdu účastníci rozhodcovského konania doručili svoje podania zo dňa 21.12.2009. Uvedenie nesprávneho dátumu na rozhodcovskom rozhodnutí nemožno z hľadiska posudzovania dodržania rovnosti účastníkov rozhodcovského konania považovať za pochybenie rozhodcovského súdu. Žalobca mal právo sa vyjadriť, bol k tomu aj vyzvaný a aj sa vyjadril podaním zo dňa 21.12.2009. Žalobca tak nepochybne vie, že na napadnutom rozhodcovskom rozsudku je omylom uvedený

nesprávny dátum jeho vydania, napriek tomu ad absurdum účelovo konštruuje údajnú nerovnováhu v právach účastníkov rozhodcovského konania, údajnú snahu rozhodcovského súdu poškodiť žalobcu, a to len preto, aby dosiahol zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku. K dôvodu uvedenému v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku pod bodom 3. žalovaný I. uviedol, že tento dôvod považuje za vykonštruovaný. Žalobcovi zjavne uniká, že to bol on, kto podal v rozhodcovskom konaní žalobu a predmetom tejto je vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré mal žalovaný I. získať na jeho úkor po tom, čo žalobca odstúpil od predmetnej kúpnej zmluvy. Podstatou sporu nie je teda riešenie nárokov vyplývajúcich z kúpnej zmluvy s povinnosťou skúmať dohodnuté podmienky a jej platnosť, ale riešenie nárokov vzniknutých v dôsledku zrušenia platnosti kúpnej zmluvy. Žalovaný I. nespochybňoval zrušenie predmetnej kúpnej zmluvy žalobcom a teda základ jeho žaloby nebol medzi účastníkmi rozhodcovského konania sporný. Sporná ostala len otázka, či vrátil žalobcovi všetko to, čo podľa zrušenej kúpnej zmluvy dostal. Za trvania predmetnej kúpnej zmluvy prijal od žalobcu časť kúpnej ceny vo výške 49,59 eur, ktorú žalobcovi vrátil, čo žalobca nepopiera. Žalovaný I. tak pre nedôvodnosť žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu nahradiť mu trovy konania. 4. Žalovaný II. sa k doručenej žalobe vyjadril na výzvu súdu písomne podaním zo dňa 18.06.2010, v ktorom namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v spore, a preto navrhoval bez ďalšieho žalobu voči nemu zamietnuť a zaviazať žalobcu nahradiť mu trovy konania. V ďalšom žalovaný II. poukázal na genézu dotknutého rozhodcovského konania, najmä na vydanie opravného rozhodcovského rozsudku, kde bola odstránená zrejmá nesprávnosť napádaného rozhodcovského rozsudku, a to nesprávne uvedený deň jeho vydania (správne vydaný dňa 27.01.2010). Z uvedeného žalovaný II. vyvodzoval, že dôvody na zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku ani nie sú dané. 5. Súd vec prejednal na pojednávaniach dňa 11.09.2013 a dňa 23.08.2017, na ktorom poslednom pojednávaní aj verejne vyhlásil tento rozsudok. 6. Možno konštatovať, že žalobca počas konania zotrval na podanej žalobe, ako aj argumentácii v nej uvedenej. 7. Žalovaný I. okrem argumentácie uvedenej v jeho písomnom vyjadrení k žalobe na pojednávaní dňa 11.09.2013 vzniesol námietku nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie, keďže mal za to, že v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku sa preskúmava postup a rozhodnutie rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu. 8. Žalovaný II. po celý čas v konaní zotrval na vznesenej námietke nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie. 9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu, pričom dospel k nasledovným skutkovým zisteniam. 10. Dňa 17.06.2008 podal žalobca ako navrhovateľ na Okresnom súde Žilina návrh na začatie konania zo dňa 15.05.2008 (na č. l. 1 pripojeného spisu Okresného súdu Žilina spis. zn. 16C/83/2009), ktorou sa domáhal voči žalovanému I. ako odporcovi vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 17.494,- Sk s úrokmi z omeškania vo výške 8,4 % ročne od 03.03.2008 do zaplatenia, a to na tom skutkovom základe, že mu odporca dlhuje sumu 17.494,- Sk z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, keďže odstúpil od kúpnej zmluvy zo dňa 26.01.2008 o kúpe vodného filtra, a to listom zo dňa 20.02.2008, pričom navyše ide o neplatnú zmluvu. Preto mu je odporca povinný vydať bezdôvodné obohatenie - zaplatenú časť kúpnej ceny v sume 17.494,- Sk, keďže odporcovi predmet kúpy vrátil dňa 20.02.2008. Odporcu upomínal dňa 03.03.2008 na splnenie žalovanej povinnosti, avšak bezvýsledne. Konanie o návrhu žalobcu sa viedlo na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 16C/83/2009. 11. Okresný súd Žilina uznesením č. k. 16C/83/2008-51 zo dňa 18.09.2009 (na č. l. 51 pripojeného spisu Okresného súdu Žilina spis. zn. 16C/83/2009), ktoré nadobudlo podľa doložky na ňom vyznačenej právoplatnosť dňa 14.10.2009 (žalobca nepodal proti nemu opravný prostriedok), konanie o návrhu žalobcu zastavil, a to s odôvodnením, že preskúmal odporcom vznesenú námietku právomoci Okresného súdu Žilina a dospel k záveru, že v tomto prípade je daná právomoc Rozhodcovského súdu - rozhodca JUDr. Milan Chovanec, advokát, so sídlom J. Kráľa 81, Kysucké Nové Mesto v zmysle ust. § 106 ods. 1 O.s.p. V konaní mal preukázané, že v ust. čl. IX. bod. 9.5 kúpnej zmluvy č. 12254 zo dňa 26.01.2008 sa účastníci dohodli, že o majetkových sporoch, ktoré medzi nimi vzniknú z právneho vzťahu založeného kúpnou zmluvou, ako i zo vzťahov v budúcnosti medzi nimi vzniknutých, sa rozhodne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcom JUDr. Milanom Chovancom, advokátom so sídlom J. Kráľa 81, Kysucké Nové Mesto. Odporca v písomnom podaní zo dňa 17.06.2009, ktorým zároveň podal odpor voči platobnému rozkazu č. k. 16Ro/62/2008-29 zo dňa 27.05.2009, namietal právomoc Okresného súdu Žilina pri prvom úkone, ktorý mu v konaní patril a na zmluve trval. Medzi inými podmienkami prejednateľnosti dotknutého sporu medzi účastníkmi všeobecným súdom sa Okresný súd Žilina zaoberal i tým, či nie je možné vec prejednať v rozhodcovskom konaní z toho dôvodu, že by

bola samotná rozhodcovská doložka neplatná, prípadne, že vôbec neexistuje, alebo že jej prejednanie v rozhodcovskom konaní presahuje rámec právomoci priznanej mu zmluvou, alebo že rozhodcovský súd sa odmietol vecou zaoberať (§ 106 ods. 1 O.s.p.). Dôvod neplatnosti zmluvy priamo namietaný navrhovateľom spočíval v skutočnosti, že kúpna zmluva neobsahovala jej podstatnú náležitosť, a to uvedenie kúpnej ceny. Uvedené tvrdenie navrhovateľa však bez ohľadu na skutočnosť, či zmluva obsahovala, prípadne neobsahovala túto náležitosť, nie je dôvodom, ktorý by sa akýmkoľvek spôsobom dotýkal samotnej rozhodcovskej doložky, a preto je potrebné ho oddeliť od nej (§ 5 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z.). Vzhľadom na predtým uvedené, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola riadne podpísaná oboma účastníkmi, čo žiadnym z účastníkov zároveň ani nebolo namietané, mal Okresný súd Žilina prejudiciálne rozhodcovskú doložku za platne uzavretú. V konaní nepovažoval za preukázané ani to, že by prejednanie v rozhodcovskom konaní presiahlo rámec právomoci priznanej mu zmluvou alebo že rozhodcovský súd sa odmietol vecou zaoberať - napokon, vzhľadom na podanie návrhu priamo na všeobecný súd sa vecou rozhodcovský súd ani zaoberať nezačal. S poukazom na naplnenie všetkých podmienok v zmysle ust. § 106 ods. 1 O.s.p. a zákona č. 244/2002 Z. z. na prejedanie sporu v rozhodcovskom konaní a na námietku odporcu pri jeho prvom úkone, Okresný súd Žilina podľa ust. § 106 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil. 12. Dňa 06.11.2009 doručil Rozhodcovskému súdu v Žiline, V. Tvrdého 791/17, Žilina žalobca návrh na začatie rozhodcovského konania zo dňa 15.10.2009 (súčasť pripojeného spisu Rozhodcovského súdu v Žiline), ktorým sa ako navrhovateľ proti žalovanému I. ako odporcovi domáhal vydania rozhodcovského rozhodnutia, ktorým by bol odporca zaviazaný vrátiť mu sumu 17.474,- Sk s príslušným úrokom z omeškania od 20.02.2008. Pokiaľ ide o skutkové vymedzenie tohto návrhu, bolo totožné ako u návrhu na začatie konania podaného na Okresnom súde Žilina dňa 17.06.2008. K tomuto návrhu žalobca pripojil ako listinné dôkazy fotokópie: kúpnej zmluvy zo dňa 26.01.2008, zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 26.01.2008 a dvoch listov žalobcu adresovaných žalovanému I. zo dňa 20.02.2008. 13. Rozhodcovský súd v Žiline vydal dňa 10.11.2009 rozhodcovské uznesenie (nachádza sa v spise Rozhodcovského súdu v Žiline spis. zn. W. XXXX/XX) adresované žalovanému I. ako žalovanému v rozhodcovskom konaní, ktorým nariadil písomné konanie o žalobe žalobcu podanej na rozhodcovskom súde, informoval žalovaného I., že za rozhodcu bol ustanovený JUDr. Milan Chovanec, ktorý funkciu rozhodcu prijal a ktorým vyzval žalovaného I., aby v lehote 10 dní predložil rozhodcovskému súdu písomne žalobnú odpoveď. 14. Žalovaný I. sa ako žalovaný vyjadril k návrhu na začatie rozhodcovského konania žalobcu zo dňa 15.10.2009 žalobnou odpoveďou zo dňa 27.11.2009 doručenou Rozhodcovskému súdu v Žiline dňa 01.12.2009 (nachádza sa v spise Rozhodcovského súdu v Žiline spis. zn. W. XXXX/XX), v ktorej uviedol, že nepopiera, že medzi účastníkmi rozhodcovského konania došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy č. XXXXX zo dňa 26.01.2008, na základe ktorej dodal žalobcovi filtračné zariadenie na vodu typ AQUATYP 5000- E-EKO za kúpnu cenu 1.310,16 eur (39.470,- Sk). Podľa dohody časť kúpnej ceny mal žalobca zaplatiť prostredníctvom obchodnej spoločnosti GE Money, a. s. z úveru, ktorý mu poskytla a ktorý za neho zaplatila žalovanému I. Zvyšok kúpnej ceny vo výške 49,59 eur (1.494,- Sk) žalobca zaplatil žalovanému I. ako akontáciu na kúpnu cenu. Žalobca listom zo dňa 20.02.2008 adresovaným žalovanému I. zrušil kúpnu zmluvu a toho istého dňa vrátil dodaný tovar žalovanému I. Následne došlo aj k zrušeniu úverovej zmluvy. Žalovaný I. dňa 22.02.2008 poukázal obchodnej spoločnosti GE Money, a. s. späť čiastku 1.260,57 eur (37.976,- Sk), ktorú táto spoločnosť zaplatila za žalobcu na úhradu kúpnej ceny. S tvrdením, že žalobca nepreukázal základ jeho nároku a ani jeho výšku, preto považoval žalovaný I. žalobu za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť v celom rozsahu. K žalobnej odpovedi žalovaný I. pripojil ako listinné dôkazy fotokópie: kúpnej zmluvy zo dňa 26.01.2008, súhlasu obchodnej spoločnosti GE Money, a. s. s uzavretím zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX spísanej dňa 28.01.2008, dodacieho listu - potvrdenia zo dňa 28.01.2008, výpisu z bankového účtu žalovaného I. vedeného v ČSOB, a. s. za deň 22.02.2008. 15. Rozhodcovský súd v Žiline listom zo dňa 09.12.2009 adresovaným žalobcovi (nachádza sa v spise Rozhodcovského súdu v Žiline spis. zn. W. XXXX/XX) zaslal žalobcovi žalobnú odpoveď žalovaného I. v rozhodcovskom spore s výzvou, že sa má možnosť k tejto žalobnej odpovedi vyjadriť v lehote 10 dní a súčasne uviesť, komu zaplatil sumu 17.494,- Sk. 16. Žalobca doručil Rozhodcovskému súdu v Žiline dňa 08.01.2010 vyjadrenie zo dňa 21.12.2009 k žalobnej odpovedi žalovaného, v ktorej uviedol, že žiadnu úverovú zmluvu s nikým neuzatváral, uzavrel kúpnu zmluvu zo žalovaným dňa 26.01.2008, a to tak, že neobsahovala ani zmienku o akontácii a ani zmienku o kúpnej cene, ktorá mala byť podľa pôvodných vyjadrení zástupcu žalovaného (p. W.) okolo 20.000,- Sk a ani raz sa nespomínala obchodná spoločnosť GE Money, a. s. Nevie tak, čo kto komu vracal. On zaplatil akontáciu v sume 1.494,- Sk až dňa 28.01.2008 a dňa 20.02.2008 zaplatil sumu 16.000,- Sk žalovanému I. oproti podpisu príjmového pokladničného dokladu. Ďalej žalobca uviedol, že

si je vedomý, prečo sú uvedené konkrétne rozhodcovské doložky v takýchto zmluvách a bude žiadať o ingerenciu ústredný orgán štátnej správy. Napokon žalobca uviedol, že on zaplatil sumu 17.494,- Sk, tovar vrátil, a preto dôrazne žiada rozhodcovský súd o vydanie rozhodnutia, ktorým vyhovie jeho návrhu na začatie rozhodcovského konania a zaviaže žalovaného I. na úhradu sumy 580,69 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 580,69 eur od 20.02.2008 do zaplatenia a na náhradu trov konania. K tomuto vyjadreniu žalobca pripojil ako listinné dôkazy fotokópie: dodacieho listu - potvrdenia zo dňa 28.01.2008, ako aj príjmové pokladničného dokladu žalovaného I. zo dňa 20.02.2008. 17. Rozhodcovský súd v Žiline listom zo dňa 09.12.2009 adresovaným právnemu zástupcovi žalovaného I. (nachádza sa v spise Rozhodcovského súdu v Žiline spis. zn. W. XXXX/XX) vyzval žalovaného I., aby uviedol, na základe ktorého ustanovenia, ktorej zmluvy uvedenú sumu 1.260,57 eur poukázal obchodnej spoločnosti GE Money, a. s. 18. Žalovaný I. listom zo dňa 21.12.2009 doručeným Rozhodcovskému súdu v Žiline dňa 08.01.2010 (nachádza sa v spise Rozhodcovského súdu v Žiline spis. zn. W. XXXX/XX) informoval rozhodcovský súd, že obchodná spoločnosť GE Money, a. s. niekoľko rokov spolupracuje so žalovaným I. na základe zmluvy o spolupráci zo dňa 23.01.2006. Podľa tejto zmluvy obchodná spoločnosť GE Money, a. s. poskytuje úvery zákazníkom žalovaného I. pri kúpe tovaru od žalovaného I. Zmluvu o spolupráci žalovaný I. k dispozícii nemá, len jej dodatok č. 1 a zmluvu o poskytnutí obratového bonusu na rok 2008 zo dňa 10.01.2008, ktorá sa v ust. čl. II. bod 2.1 odvoláva na zmluvu o spolupráci, ktorými žalovaný I. nepriamo osvedčuje existenciu zmluvy o spolupráci. Na základe uvedenej zmluvy obchodná spoločnosť GE Money, a. s. preberá v súlade s ust. § 531 ods. 2 Občianskeho zákonníka záväzok zákazníka doplatiť kúpnu cenu tovaru z kúpnej zmluvy uzavretej medzi zákazníkom a žalovaným na tovar určený v zmluve o úvere. Zákazník zaplatí žalovanému I. pri uzatvorení kúpnej zmluvy a zmluvy o úvere len akontáciu na kúpnu cenu. Zákazník následne spláca úver obchodnej spoločnosti GE Money, a. s. v dohodnutých splátkach. V danom prípade kúpna cena dodaného filtračného zariadenia činila čiastku 1.310,16 eur (39.470,- Sk). Na túto kúpnu cenu žalobca ako zákazník zaplatil akontáciu vo výške 49,59 eur (1.494,- Sk) a zvyšok t. j. sumu 1.260,57 eur (37.976,- Sk) zaplatila obchodná spoločnosť GE Money, a. s. za žalobcu na účet žalovaného I. v súlade so zmluvou o spolupráci. Preto keď po niekoľkých mesiacoch užívania žalobca zrušil so žalovaným I. kúpnu zmluvu, žalovaný I. vrátil čiastku 1.260,57 eur (37.976,- Sk) obchodnej spoločnosti GE Money, a. s., t. j. tomu subjektu, ktorý kúpnu cenu žalovanému zaplatil. Uvedené dokumentuje zaužívanú prax medzi obchodnou spoločnosťou GE Money, a. s. a žalovaným I. Podstatou sporu je však uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 580,69 eur (17.494,- Sk), pričom dokladmi žalovaný I. preukázal, že žalobca z kúpnej ceny zaplatil len čiastku 49,59 eur (1.494,- Sk). Pokiaľ žalobca požaduje vrátiť okrem tejto sumy aj čiastku 531,10 eur (16.000,- Sk), musí preukázať, že túto sumu skutočne žalovanému I. na kúpnu cenu zaplatil. Žalovaný I. však nedisponuje dokladom, z ktorého by vyplývalo, že prijal od žalobcu takúto sumu na zaplatenie kúpnej ceny. Keďže zaplatením akontácie zo strany žalobcu vo výške 49,59 eur (1.494,- Sk) a zostatku kúpnej ceny zo strany obchodnej spoločnosti GE Money, a. s. vo výške 1.260,57 eur (37.976,- Sk) bola zaplatená celá kúpna cena 1.310,16 eur (39.470,- Sk), nebolo potrebné vykonávať ďalšiu úhradu kúpnej ceny vo výške 531,10 eur (16.000,- Sk), ako ju prezentuje žalobca. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný I. dlhuje žalobcovi nevrátenú časť kúpnej ceny, ktorú žalobca skutočne zaplatil žalovanému I. ako akontáciu vo výške 49,59 eur (1.494,- Sk) a ktorú mu už žalovaný I. zaplatil. Na dôkaz pripája poštový peňažný poukaz. Žalovaný I. tak naďalej žiadal žalobu žalobcu zamietnuť v celom rozsahu. K tomuto vyjadreniu žalovaný I. pripojil ako listinné dôkazy fotokópie: zmluvy o poskytnutí obratového bonusu na rok 2008 zo dňa 10.01.2008, dodatku č. 1/2007 k zmluve o spolupráci zo dňa 02.10.2007 a podacieho lístka poštového peňažného poukazu zo dňa 21.12.2009 19. Rozhodcovský súd v Žiline vydal rozhodcovský rozsudok č. k. W. XXXX/XX datovaný dňa 09.12.2009 (nachádza sa v spise Rozhodcovského súdu v Žiline spis. zn. W. XXXX/XX), a to vo veci žalobcu (ako žalobcu) proti žalovanému I. (ako žalovanému) o zaplatenie 580,69 eur s prísl. na podklade žaloby žalobcu zo dňa 15.10.2009, ktorým návrh na zaplatenie sumy 580,69 eur (17.494,- Sk) zamietol a žalobcu zaviazal povinnosťou nahradiť žalovanému I. trovy konania vo výške 107,41 eur na účet právneho zástupcu žalovaného I. do 7 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Rozhodcovský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z podaní účastníkov rozhodcovského konania, ako aj z nimi produkovaných listinných dôkazov je zrejmé, že žalobca sumu 17.494,- Sk nezaplatil žalovanému I., ale spoločnosti GE Money, a. s. a z toho dôvodu sa svojho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia musí domáhať u tejto spoločnosti. Žalovaný I. si svoj záväzok vrátiť kúpnu cenu tomu, komu za tovar zaplatil, splnil úhradou zo dňa 22.02.2008. Žalobca zaplatil žalovanému I. len časť kúpnej ceny vo výške 49,59 eur, ktorú sumu žalovaný I. žalobcovi vrátil. Podľa doručenky nachádzajúcej sa v spise

Rozhodcovského súdu v Žiline spis. zn. W. XXXX/XX žalobcovi bol tento rozhodcovský rozsudok doručený dňa 29.01.2010. 20. Rozhodcovský súd v Žiline vydal opravený rozhodcovský rozsudok č. k. W. XXXX/XX datovaný dňa 27.01.2010 (nachádza sa v spise Rozhodcovského súdu v Žiline spis. zn. W. XXXX/XX), ktorým v dotknutej rozhodcovskej veci opravil z vlastnej iniciatívy rozhodcovský rozsudok uvedený v predošlom odseku odôvodnenia tohto rozsudku s odôvodnením, že nakoľko zo žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku zistil, že bol na ňom uvedený nesprávny dátum vydania rozhodcovského rozsudku 09.12.2009. Z obsahu odôvodnenia však vyplýva, že rozsudok bol vydaný až po doručení vyjadrení účastníkov a uvedenie dátumu vydania rozsudku bolo chybou v písaní. Podľa doručenky nachádzajúcej sa v spise Rozhodcovského súdu v Žiline spis. zn. W. XXXX/XX žalobcovi bol tento rozhodcovský rozsudok doručený dňa 23.06.2010. 21. Dňa 26.01.2008 uzavrel žalobca ako kupujúci a žalovaný I. ako predávajúci zjavne na predtlači žalovaného I. kúpnu zmluvu (na kúpnej zmluve produkovanej zo strany žalovaného bolo doplnené číslo XXXXX, ktoré číslo fotokópia kúpnej zmluvy predložená žalobcom spolu s návrhom na začatie rozhodcovského konania neobsahovala, viď pripojený spis Rozhodcovského súdu v Žiline spis. zn. W. XXXX/XX). Žalobca bol v zmluve označený menom a priezviskom, miestom trvalého pobytu, dátumom narodenia, rod. č., IČO: 36 849 863, č. účtu a č. občianskeho preukazu. V ust. čl. II. označenom ako Predmet, cena a miesto plnenia bolo uvedené, že predávajúci sa zaväzuje dodať kupujúcemu a kupujúci sa zaväzuje odobrať tovar a zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. Ďalej bol označený tovar: „AQUATIP 5000- E-EKO“. Na vyhotovení zmluvy vo fotokópii predloženej žalobcom nebola vyplnená predtlač v údaji o cene predmetu kúpy, zatiaľ čo na fotokópii predloženej žalovaným I. (nachádza sa v pripojenom spise Rozhodcovského súdu v Žiline spis. zn. W. XXXX/XX) bola táto uvedená vo výške 47.470,- Sk s DPH pri úhrade hotovosťou alebo na splátky prostredníctvom úveru so zľavou 8.000,- Sk. Pokiaľ ide o ďalšiu časť predtlače v tejto bola vypísané ust. čl. 2 bod 2.2. o spôsobe úhrady kúpnej ceny tak, že táto bude uhradené prostredníctvom úveru od spoločnosti GE Money, pričom na fotokópii predloženej žalovaným bola ešte na zmluve dopísaná akontácia vo výške 1.494,- Sk. V ust. čl. IX. bodu 9.5. kúpnej zmluvy (predtlače) si mali zmluvné strany dojednať rozhodcovskú doložku, podľa ktorej sa mali dohodnúť, že o majetkových sporoch, ktoré medzi nimi vzniknú z tohto právneho vzťahu ako i zo vzťahov v budúcnosti medzi nimi vzniknutých sa rozhodne v rozhodcovskom konaní, pričom za rozhodcu ustanovujú - poverujú JUDr. Milana Chovanca, advokáta, J. Kráľa 81, 024 04 Kysucké Nové Mesto. Ďalej mali zmluvné strany vyhlásiť, že sa rozhodcovskému konaniu podrobia a budú ho rešpektovať. 22. Dňa 26.01.2008 uzavrel žalobca ako obchodný zástupca a žalovaný I. ako zastúpený zjavne na predtlači žalovaného I. zmluvu o obchodnom zastúpení (produkovaná vo fotokópii zo strany žalobcu spolu s návrhom na začatie rozhodcovského konania, viď pripojený spis Rozhodcovského súdu v Žiline spis. zn. W. XXXX/XX), ktorou sa žalobca zaviazal uzatvárať v mene a na účet žalovaného I. obchody so záujemcami o tovar žalovaného I. a ktorou sa žalovaný I. zaviazal za túto činnosť žalobcovi dohodnutú odmenu. 23. Dňa 28.01.2008 vystavil žalovaný ako dodávateľ dodací list - potvrdenku (produkovaný vo fotokópii zo strany žalobcu, ako aj zo strany žalovaného I. a nachádzajúci sa v pripojenom spise Rozhodcovského súdu v Žiline spis. zn. W. XXXX/XX) na odberateľa: žalobcu na tovar: AQOUATIP 5000 H-E-EKO za cenu celkom 39.470,- Sk s tým, že potvrdil dňa 28.01.2008 prevzatie sumy 1.494,- Sk ako platby za uvedený tovar od žalobcu a súčasne na tejto listine žalobca potvrdil prevzatie tovaru dňa 28.01.2008. 24. Dňa 20.02.2008 vystavil žalovaný I. príjmový pokladničný doklad (produkovaný vo fotokópii zo strany žalobcu a nachádzajúci sa v pripojenom spise Rozhodcovského súdu v Žiline spis. zn. W. XXXX/XX), ktorým potvrdil prijatie sumy 16.000,- Sk od žalobcu na účel: úhrada nákladov. 25. Dňa 02.10.2007 uzavrela obchodná spoločnosť GE Money, a. s. a žalovaný I. ako obchodník dodatok č. 1/2007 k zmluve o spolupráci (produkovaný vo fotokópii zo strany žalovaného I. a nachádzajúci sa v pripojenom spise Rozhodcovského súdu v Žiline spis. zn. W. XXXX/XX), ktorým doplnili niektoré ustanovenia tejto zmluvy. Z obsahu tohto dodatku však nevyplýva, čo bolo predmetom samotnej zmluvy o spolupráci. 26. Dňa 10.01.2008 uzavrela obchodná spoločnosť GE Money, a. s. a žalovaný I. zmluvu o poskytnutí obratového bonusu na rok 2008 (produkovaná vo fotokópii zo strany žalovaného I. a nachádzajúci sa v pripojenom spise Rozhodcovského súdu v Žiline spis. zn. W. XXXX/XX), ktorej predmetom bolo v nadväznosti na zmluvu o spolupráci zo dňa 23.01.2006 a na platnú a účinnú zmluvu o zastúpení poskytnúť zastúpeným predávajúcemu špeciálny obratový bonus podľa čl. IV. zmluvy a za podmienok podľa čl. III. zmluvy pre obdobie roku 2008. 27. Dňa 28.01.2008 obchodná spoločnosť GE Money, a. s. prostredníctvom faxu (produkovaný vo fotokópii zo strany žalovaného I. a nachádzajúci sa v pripojenom spise Rozhodcovského súdu v Žiline

spis. zn. W. XXXX/XX) udelila súhlas s uzavretím zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX spísanej dňa 28.01.2008 s údajmi o obchodníkovi: žalovaný I., zákazníkovi: žalobca s údajmi o úvere požadovanom na schválenie: priama platba 9.494,- Sk, celková výška úveru 37.976,- Sk, počet splátok 36, výška mesačnej splátky 1.543,- Sk, cena úveru 55.548,- Sk, poistenie 0,- Sk, RPMN 30,14 %, dátum prvej splátky 28.02.2008 a dátum každej ďalšej splátky vždy k 28. dňu v mesiaci. 28. Listom zo dňa 20.02.2008 adresovaným žalovanému I. (produkovaný vo fotokópii zo strany žalobcu spolu s návrhom na začatie rozhodcovského konania, viď pripojený spis Rozhodcovského súdu v Žiline spis. zn. W. XXXX/XX) žalobca rušil kúpnu zmluvu aj zmluvu o obchodnom zastúpení žalovaného I. Žalovaný I. prevzal tento list dňa 20.02.2008. 29. Listom zo dňa 20.02.2008 adresovaným žalovanému I. (produkovaný vo fotokópii zo strany žalobcu spolu s návrhom na začatie rozhodcovského konania, viď pripojený spis Rozhodcovského súdu v Žiline spis. zn. W. XXXX/XX) žalobca vracal tovar AQUATIP 5000 H-E-EKO podľa dodacieho listu kompletne. Žalovaný I. prevzal tento list s poznámkou poštou zašleme vystornovanie GE Money. 30. Z podacieho lístku poštového peňažného poukazu zo dňa 21.12.2009 (produkovaný vo fotokópii zo strany žalovaného I. a nachádzajúci sa v pripojenom spise Rozhodcovského súdu v Žiline spis. zn. W. XXXX/XX) vyplýva, že žalovaný I. prostredníctvom tohto zaslal žalobcovi sumu 49,59 eur ako vrátenú akontáciu zo zrušenej kúpnej zmluvy. 31. Z výpisu z bankového účtu žalovaného I. č. XXXXXXXXXX vedeného v ČSOB, a. s. za obdobie dňa 22.02.2008 (produkovaný vo fotokópii zo strany žalovaného I. a nachádzajúci sa v pripojenom spise Rozhodcovského súdu v Žiline spis. zn. W. XXXX/XX) vyplýva, že žalovaný I. poukázal na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX sumu 37.976,- Sk. 32. Z výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Martin predloženého žalovaným I. na pojednávaní dňa 23.08.2017 vyplýva, že ako štatutárny orgán obchodnej spoločnosti STAVDOM s. r. o., IČO: 36 849 863 je v živnostenskom registri vedený žalobca, pričom táto obchodná spoločnosť má v živnostenskom registri medzi iným zapísané aj živnosti: obchodná činnosť - maloobchod v rozsahu voľných živností, obchodná činnosť - veľkoobchod v rozsahu voľných živností a sprostredkovanie obchodu v rozsahu voľných živností. 33. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Žilina oddiel: Sro, vložka č.: 13702/L zo dňa 17.02.2010 (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 26 spisu) vyplýva, že pod touto spis. zn. je v obchodnom registri zapísaný žalovaný I., pričom ku dňu výpisu mal odo dňa 18.07.2002 zapísaný v obchodnom registri medzi inými aj predmety činnosti: maloobchodná činnosť v rozsahu voľných živností, veľkoobchodná činnosť v rozsahu voľných živností. 34. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) v znení zákona č. 519/1991 Z. z. účinnom od 01.01.1992 do 30.06.2016, na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy. 35. Podľa ust. § 11 ods. 1 O. s. p v znení zákona č. 46/1994 Z. z. účinnom od 01.04.1994 do 30.06.2016, konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia. 36. Podľa ust. § 88 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) v znení zákona č. 424/2002 Z. z. účinnom od 01.01.2003 do 31.12.2011, na konania vo veciach týkajúcich sa rozhodcovského konania je príslušný súd, v ktorého obvode má navrhovateľ bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania. Ak navrhovateľ nemá bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania, na konanie vo veciach týkajúcich sa rozhodcovského konania je príslušný súd, v ktorého obvode sa navrhovateľ zdržiava. Ak navrhovateľ nemá bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania v Slovenskej republike, na konanie je príslušný súd, v ktorého obvode má bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania odporca. Ak ani odporca nemá bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania v Slovenskej republike, na konanie je príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania. Na konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku je však vždy príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania. 37. Podľa ust. § 470 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) účinného od 01.07.2016, konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 38. Podľa ust. § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“) v znení zákona č. 71/2009 Z. z. účinnom od 01.07.2009 do 31.12.2014, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. [13a) napríklad § 53 Občianskeho zákonníka, zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 397/2008 Z.z., zákon č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 8/2008 Z.z., čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa ("nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa") (Ú.v. EÚ L 364/11, 9.12.2004)]. 39. Podľa ust. § 41 ods. 1 ZRK v pôvodnom znení účinnom do 31.12.2014, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. 40. Podľa ust. § 51 ods. 1 ZRK v pôvodnom znení účinnom do 30.06.2016, na vecnú a miestnu príslušnosť súdov a na konanie pred nimi sa vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi [18) Občiansky súdny poriadok]. 41. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZSRK“), tento zákon upravuje a) spotrebiteľské rozhodcovské konanie, b) postavenie a činnosť rozhodcu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory a stáleho rozhodcovského súdu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory (ďalej len "stály rozhodcovský súd"), c) podmienky na udelenie a zrušenie povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory rozhodcovi a stálemu rozhodcovskému súdu (ďalej len "povolenie"), d) disciplinárnu zodpovednosť rozhodcu, e) kontrolu vykonávanú Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") a f) sankcie za porušenie povinností podľa tohto zákona. 42. Podľa ust. § 2 ods. 1 ZSRK, spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom [4) § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov] a spotrebiteľom [4) § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov] vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa § 3 môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch. 43. Podľa ust. § 45 ods. 1 ZSRK, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd

nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,[17) napríklad § 53 Občianskeho zákonníka, zákon č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 151/2014 Z. z., čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa ("nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa") (Ú. v. EÚ L 364, 9.12.2004)] a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 44. Podľa ust. § 45 ods. 3 ZSRK, súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku. 45. Podľa ust. § 47 ods. 1 ZSRK, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. 46. Podľa ust. § 73 ods. 1 ZSRK, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované. 47. Podľa ust. § 73 ods. 2 ZSRK, na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté. 48. Podľa ust. § 73 ods. 3 ZSRK, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. 49. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 50. Podľa ust. § 52 ods. 3 v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 51. Podľa ust. § 52 ods. 4 v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008 do 31.10.2008, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 52. Podľa ust. § 53 ods. 1 v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008 do 28.02.2010, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 53. Podľa ust. § 53 ods. 2 v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 54. Podľa ust. § 53 ods. 3 v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

55. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008 do 31.12.2014, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. 56. Podľa ust. § 53 ods. 5 v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 57. Podľa ust. § 54 ods. 2 v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01.04.2004, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 58. Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34; ďalej len „Smernica“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. 59. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz. 60. Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. 61. Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 62. Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. 63. Podľa ust. čl. 8 Smernice, členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa. 64. Podľa ust. bodu 1 písm. q) Prílohy - Podmienky uvedené v článku 3 Smernice, podmienky ktoré majú za cieľ alebo účinok: neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podniknúť právnu akciu alebo realizovať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory nepodliehajúce právnym ustanoveniam výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. 65. Pre právne posúdenie prejednávanej veci bolo za potrebné primárne právne posúdiť charakter hmotnoprávneho záväzkového vzťahu, na základe ktorého si žalobca v dotknutom rozhodcovskom konaní uplatňoval svoj nárok na zaplatenie sumy 17.494,- Sk (580,69 eur) spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 17.494,- Sk (580,69 eur) od 20.02.2008 do zaplatenia. Žalobca si tento nárok uplatňoval na tom základe, že uzavrel so žalovaným I. dňa 26.01.2008 kúpnu zmluvu na kúpu vodného filtra, pričom po dodaní predmetu kúpy zaplatil žalovanému I. časť kúpnej ceny, a to dňa 28.01.2008 v sume 1.494,- Sk a dňa 20.02.2008 v sume 16.000,- Sk (t. j. spolu v žalovanej sume 17.494,- Sk). Následne listom zo dňa 20.02.2008 odstúpil od predmetnej kúpnej zmluvy, vrátil žalovanému I. predmet kúpy, na základe čoho vznikla žalovanému povinnosť vrátiť mu poskytnuté plnenie na základe zrušenej kúpnej zmluvy vo výške 17.494,- Sk (580,69 eur). Z obsahu predmetnej kúpnej zmluvy možno bez najmenších pochybností vyvodiť, že túto na strane predávajúceho uzatváral a pri plnení z tejto zmluvy konal žalovaný I. ako právnická osoba v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Na druhej strane nemožno z obsahu predmetnej kúpnej zmluvy vyvodiť, že by túto na strane kupujúceho uzatváral a pri plnení z tejto zmluvy plnil žalobca v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, resp. inej podnikateľskej činnosti (napriek tomu, že na predmetnej kúpnej zmluve v označení kupujúceho sa uvádza popri jeho rodnom čísle aj IČO: 36 849 863, ktoré však nepatrí žalobcovi ako fyzickej osobe, ale patrí obchodnej spoločnosti STAVDOM s. r. o., ktorej bol žalobca konateľom). Žalovaný I. v konaní ani nepopieral skutkové tvrdenia žalobcu, že predmet kúpnej zmluvy - vodný filter kupoval výlučne pre svoje osobné potreby, resp. potreby svojej domácnosti. Na tomto závere súdu nemení nič ani skutočnosť, že žalobca rovnakého dňa ako uzavrel predmetnú kúpnu zmluvu so žalovaným I., t. j. dňa

26.01.2008, ako obchodný zástupca uzavrel so žalovaným I. ako zastúpeným zmluvu o obchodnom zastúpení, ktorou sa žalobca zaviazal uzatvárať v mene a na účet žalovaného I. obchody so záujemcami o tovar žalovaného I. a ktorou sa žalovaný I. zaviazal za túto činnosť žalobcovi dohodnutú odmenu. Medzi týmito dvomi zmluvami však súd nevidel z hľadiska právneho postavenia žalobcu žiaden súvis. Na tomto nemení nič ani obrana žalovaného I., že obchodná spoločnosť STAVDOM s. r. o., ktorej konateľom bol žalobca, mala v predmete svojej podnikateľskej činnosti: obchodná činnosť - maloobchod a veľkoobchod v rozsahu voľných živností a sprostredkovanie obchodu v rozsahu voľných živností. Ak mal žalobca vykonávať nejakú obchodnú činnosť v zmluvnom vzťahu so žalovaným, išlo práve o obchodnú činnosť podľa zmluvy o obchodnom zastúpení. Táto zmluva však nepredpokladala, že by žalobca nakupoval výrobky žalovaného I. a tieto následne predával. Ako už bolo uvedené, žalobca mal podľa tejto zmluvy konať v mene žalovaného I. a na jeho účet. Na základe tohto tak súd právne kvalifikoval predmetnú kúpnu zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu podľa cit. ust. § 52 ods. 1 OZ, ktorá je charakterizovaná len subjektmi zmluvu uzatvárajúcimi, t. j. na jednej strane dodávateľ definovaný v cit. ust. § 52 ods. 3 a na druhej strane spotrebiteľ definovaný v cit. ust. § 52 ods. 4 OZ. Z vyššie uvedeného tak vyplynulo, že žalobca mal v záväzkovo-právnom vzťahu vzniknutom z predmetnej kúpnej zmluvy postavenie spotrebiteľa a žalovaný I. postavenie dodávateľa. Pokiaľ tak mal žalobcom v dotknutom rozhodcovskom konaní uplatňovaný nárok na vrátanie plnenia zo zrušenej zmluvy podľa ust. § 457 právny základ v predmetnej kúpnej zmluve, ako zmluve spotrebiteľskej, potom aj záväzkovo- právny vzťah vzniknutý zrušením spotrebiteľskej zmluvy podľa ust. 457 treba považovať za právny vzťah, na ktorú je potrebný aplikovať príslušné ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. (k tomu pozri napr. uznesenie Krajského súdu v Žiline spis. zn. 9Co/132/2011 zo dňa 30.05.2011) 66. S účinnosťou od 01.01.2015 upravuje rozhodcovské konanie o spotrebiteľských sporoch, t. j. v sporoch medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou (§ 2 ods. 1 ZSRK), čo bolo aj v danom prípade, ZSRK. 67. V zmysle cit. ust. § 73 ods. 1 až 3 ZSRK sa pre posúdenie platnosti (neplatnosti) rozhodcovskej zmluvy (teda aj „spotrebiteľskej“ rozhodcovskej zmluvy) použijú ustanovenia právnych predpisov účinných v čase jej uzatvorenia, avšak na rozhodcovské konanie, hoci začalo aj predo dňom 01.01.2015 a ktorého predmetom je spotrebiteľský spor, sa použijú ustanovenia ZSRK. Konanie o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku je nepochybne časťou tzv. rozhodcovského konania, čo vyplýva zo systematického výkladu jednak pôvodného ZRK, ako aj ZSRK (ust. § 45 až § 47 upravujúce žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ako aj lehotu na podanie tejto žaloby a napokon postup po zrušení rozhodcovského rozsudku, sú systematicky včlenené do tretej časti ZSRK s názvom Spotrebiteľské rozhodcovské konanie). Z uvedeného dôvodu, s poukazom na ust. § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z., bolo potrebné, aby súd v prejednávanej veci aplikoval ust. ZSRK a skúmal dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku v zmysle platnej právnej úpravy, t. j. v zmysle ZSRK, a to aj napriek tomu, že žalobca podal žalobu na súde ešte pred účinnosťou ZSRK. (k tomu pozri napr. uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co/674/2015-228 zo dňa 26.08.2016) Súčasne však v zmysle cit. ust. § 73 ods. 2 ZSRK súd z hľadiska dodržania zákonnej lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to vzhľadom k tomu, že táto lehota bez najmenších pochybností začala plynúť predo dňom 01.01.2015 [podľa cit. ust. § 41 ods. 1 ZRK účinného do 31.12.2014 lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku začala plynúť nasledujúci deň po doručení napadnutého rozhodcovského rozsudku, žalobcovi, t. j. v danom prípade, keďže bol napadnutý rozhodcovský rozsudok žalobcovi doručený dňa 29.01.2010 (čo korešponduje s údajom na doručenke nachádzajúcej sa v dotknutom rozhodcovskom spise), začala plynúť dňa 30.01.2010] musel aplikovať na daný prípad cit. ust. § 41 ods. 1 ZRK. 68. Účastník rozhodcovského konania sa podľa právneho stavu účinného do 31.12.2014 (na ktorý je potrebné vzhľadom k vyššie uvedenému v predošlom odseku odôvodnenia tohto rozsudku prihliadať aj v prejednávanej veci, keďže žaloba bola podaná na súde dňa 18.02.2010, t. j. v čase do 31.12.2014) mohol domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde (cit. ust. § 40 ods. 1 ZRK) v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku (cit. ust. § 41 ods. 1 ZRK). Keďže na vecnú a miestnu príslušnosť súdov a konanie pred nimi sa v zmysle cit. ust. § 51 ods. 1 ZRK vzťahovali do 30.06.2016 ustanovenia O.s.p. je potrebné posudzovať vecnú a miestnu príslušnosť súdu v konaní o zrušení rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 9 a nasl. (vecná) a ust. § 84 a nasl. (miestna) O.s.p. V zmysle cit. ust. § 9 ods. 1 a ust. § 88 ods. 2 posledná veta O.s.p. je vecne a miestne príslušným súdom na podanie žaloby podľa cit. ust. § 40 ods. 1 ZRK súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania. Súd tak v prejednávanej veci konštatuje, že žaloba, vzhľadom k tomu, že napadnutý rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobcovi dňa 29.01.2010, pričom žalobca podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na Okresnom súde Žilina (t. j. na vecne, ako aj miestne

príslušnom súde, a to vzhľadom na to, že miestom rozhodcovského konania bolo na adrese V. Tvrdého 17, 010 01 Žilina, čo vyplýva zo samotného napadnutého rozhodcovského rozsudku) dňa 18.02.2010, t. j. v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku, bola podaná na príslušnom súde a v lehote podľa cit. ust. § 41 ods. 1 ZRK. 69. Zároveň súd konštatuje, že žalobca ako účastník dotknutého rozhodcovského konania (žalobca), ktorý ako nositeľ ním v rozhodcovskom konaní tvrdeného a uplatňovaného práva napáda žalobou napadnutý rozhodcovský rozsudok, je aktívne vecne legitimovaný v konaní. Túto aktívna vecná legitimácia žalobcu vyplývala už v čase podania žaloby z cit. ust. § 40 ods. 1 ZRK a trvá aj po účinnosti ZSRK (cit. ust. 45 ods. 1 v spojení s cit. ust. § 73 ods. 1 ZSRK). Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, súd považuje za potrebné uviesť, že vecnou legitimáciou sa v civilnom sporovom konaní (resp. pred tým v občianskom súdnom konaní) rozumie oprávnenie účastníka (strany sporu), vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má teda ten z účastníkov (strana sporu), ktorý je nositeľom hmotného práva, o ktoré v konaní ide. Žalobcom označený žalovaný II. nebol ani v čase podania žaloby a nie je ani po účinnosti ZSRK nositeľom (pasívnym alebo aktívnym) hmotného práva, tento len ako rozhodcovský súd rozhodoval v rozhodcovskom konaní o tom, či žalobca je aktívne vecne legitimovaný o zaplatenie peňažnej sumy proti žalovanému I. Teda, či žalovaný I. má pasívnu vecnú legitimáciu. Aj keď teda v čase podania žaloby žalobcu o zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku ZRK explicitne neustanovoval, voči komu má podať žalujúci účastník rozhodcovského konania žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, z uvedeného je možné uzavrieť, že druhým (pasívne) vecne legitimovaným účastníkom (stranou sporu) v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku je druhý účastník rozhodcovského konania. (k tomu pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5 Obdo 17/2012 zo dňa 09.04.2013) Uvedený výkladový problém, preklenutý rozhodovacou činnosťou súdov, s účinnosťou od 01.01.2015 zákonodarca natrvalo odstránil novelou ZRK vykonanou zákonom č. 336/2014 Z. z. (viď novelizované ust. § 40 ods. 1 ZRK), resp. samotným ZSRK (viď cit. ust. § 45 ods. 1 ZSRK). 70. Z vyššie uvedeného možno uzavrieť, že žalovaný I. ako nositeľ žalobcom tvrdenej a v dotknutom rozhodcovskom konaní uplatňovanej povinnosti a súčasne ako účastník dotknutého rozhodcovského konania mal v prejednávanej veci pasívnu vecnú legitimáciu (týmto záverom sa súd vyporiadal aj s námietkou nedostatku vecnej legitimácie vznesenej žalovaným I.), zatiaľ čo žalovaný II. ako rozhodcovský súd, ktorý napadnutý rozhodcovský rozsudok vydal, nie je v prejednávanej veci vecne legitimovaný (nedostatok svojej vecnej legitimácie v konaní namietal žalovaný II. už v prvotnom vyjadrení k žalobe - podaní zo dňa 18.06.2010) a už len z tohto dôvodu súd musel žalobu voči nemu bez ďalšieho zamietnuť. Tieto závery súdu napokon uznal aj samotný žalobca na pojednávaní dňa 23.08.2017. 71. Súd tak v ďalšom pristúpil k meritórnemu prieskumu žaloby žalobcu proti žalovanému I. 72. Žalobca, ako to skutkovo vymedzoval v podanej žalobe, sa domáhal žalobou zrušenia napadnutého rozhodcovského rozsudku v čase podania žaloby z dôvodov podľa cit. ust. § 40 ods. 1 písm. c), g) a j) ZRK. Pre subsumáciu žalobcom tvrdených dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku pod konkrétnu právnu normu, bolo však v ďalšom potrebné zohľadniť cit. ust. § 73 ods. 1 ZSRK, a preto výkladom už uvedeným v odseku č. 67 odôvodnenia tohto rozsudku, je potrebné dospieť k záveru, že žalobcom skutkovo tvrdené dôvody na podanie žaloby o zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku je potrebné subsumovať pod cit. ust. § 45 ods. 1 písm. a) až l) ZSRK. 73. Ako prvý dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku žalobca v podanej žalobe namietal platnosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v čl. IX. bodu 9.5 predmetnej kúpnej zmluvy 26.01.2008 (ďalej len „sporná rozhodcovská doložka“). Žalovaní I. sa v tejto rovine žaloby bránil zásadne tým, že platnosť spornej rozhodcovskej doložky už bola všeobecným súdom právne posúdená, a to Okresným súdom Žilina v uznesení č. k. 16C/83/2009-51 zo dňa 18.09.2009, ktorým bolo konanie o žalobe žalobcu (totožnej s následnou žalobou podanou na rozhodcovskom súde, na základe ktorej bol vydaný sporný rozhodcovský rozsudok) zastavené podľa ust. § 106 ods. 1 O.s.p. Žalovaný I. poukazoval na to, že v tomto rozhodnutí okresný súd Žilina prejudiciálne uzavrel, že mal spornú rozhodcovskú doložku za platne uzavretú. Súd sa však nestotožnil s námietkou žalovaného I., že dotknuté uznesenie Okresného súdu Žilina vytvorilo prekážku pre posúdenie otázky platnosti spornej rozhodcovskej doložky v prejednávanej veci, t. j. že súd v prejednávanej veci by mal byť viazaný prejudiciálnym záverom Okresného súdu Žilina vysloveného v rozhodnutí - uznesení č. k. 16C/83/2009-51 zo dňa 18.09.2009. Súd v tomto kontexte považuje za potrebné uviesť, že z predmetného uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 16C/83/2009-51 zo dňa 18.09.2009 vyplýva, že Okresný súd Žilina sa zaoberal platnosťou spornej rozhodcovskej doložky len pokiaľ ide o jej platnosť z pohľadu prípustnosti predmetu rozhodcovského konania podľa ust. § 1 ods. 2 a 3 ZRK v znení účinnom do 31.12.2014, ďalej z pohľadu formálnych a obsahových náležitostí podľa ust. § 3 a § 4 ZRK v znení účinnom do 31.12.2014, ako aj platnosti podľa

ust. § 5 ods. 2 a 3 ZRK v znení účinnom do 31.12.2014 (pre prípad neplatnosti samotnej dotknutej kúpnej zmluvy, ktorej súčasťou bola sporná rozhodcovská doložka, resp. pre prípad odstúpenia od samotnej dotknutej kúpnej zmluvy, ktorej súčasťou bola sporná rozhodcovská doložka). Uvedený prieskum Okresného súdu Žilina by tak mohol mať za následok len záver o platnosti spornej rozhodcovskej doložky podľa ust. § 39 a ust. § 40 ods. 1 (neplatnosť pre rozpor zo zákonom, neplatnosť pre nedodržanie písomnej formy spornej rozhodcovskej doložky). Okresný súd Žilina sa však v uznesení č. k. 16C/83/2009-51 zo dňa 18.09.2009 vôbec nezaoberal otázkou platnosti spornej rozhodcovskej doložky z pohľadu cit. ust. § 53 ods. 1 v spojení s ods. 4 písm. r) a ods. 5 OZ. 74. Súd sa tak preto zaoberal platnosťou spornej rozhodcovskej doložky z pohľadu právnych predpisov za účelom ochrany spotrebiteľa. Tomuto korešpondovala aj samotná argumentácia žalobcu, keďže žalobca zásadne túto spornú rozhodcovskú doložku považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa cit. ust. § 53 ods. 1 a z tohto dôvodu tak podľa cit. ust. § 53 ods. 5 za neplatnú. Ako už bolo konštatované, medzi žalobcom a žalovaným I. bol predmetnou kúpnou zmluvou zo dňa 26.01.2008 založený spotrebiteľský právny vzťah (§ 52 ods. 1 a teda na žalobcu sa vzťahuje ochrana poskytnutá spotrebiteľom pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami (§ 53 . 75. Na to aby mohol súd prejudiciálne vysloviť neplatnosť spornej rozhodcovskej doložky podľa cit. ust. § 53 ods. 5 OZ, musí dospieť k záveru o naplnení dvoch podmienok, a to, že sporná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka nebola v danom prípade so žalobcom ako spotrebiteľom individuálne dojednaná (cit. ust. § 53 ods. 1 veta druhá in fine v spojení s cit. ust. § 53 ods. 2 a súčasne (kumulatívne), že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (cit. ust. § 53 ods. 1 veta prvá . 76. Pokiaľ sa týka objasnenia pojmu individuálne dojednaná zmluvná podmienka, Smernica, ako aj vnútroštátna právna úprava v SR, neobsahujú pozitívne vymedzenie tohto právneho pojmu. Definície uvedené v cit. ust. čl. 3 ods. 2 Smernice, ako aj v cit. ust. § 53 ods. 2 obsahujú negatívne vymedzenie tohto právneho pojmu, t. j. vymedzujú, čo nie je možné považovať za individuálne dohodnutú podmienku. Podľa názoru súdu za individuálne so spotrebiteľom zo strany dodávateľa dohodnutú zmluvnú podmienku možno považovať len takú, ktorej obsah bol predmetom rokovaní medzi zmluvnými stranami v procese jej kontraktácie a jej znenie bolo napokon spoločným konsenzom oboch zmluvných strán vyplývajúcim z týchto rokovaní. Inými slovami povedané, na to, aby mohla byť zmluvná podmienka považovaná za individuálne dojednanú medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy, nestačí len to, aby spotrebiteľ mal nielen možnosť s vopred dodávateľom pripravenou a formulovanou podmienkou, či už vyjadriť svoj súhlas, alebo svoj nesúhlas, a to či už začiarknutím takejto možnosti vo vopred pripravenom formulárovom texte zmluvy, alebo svojím podpisom pod takýmto textom, ale aby ešte v samotnom procese kontraktácie bol schopný pochopiť jej význam a následne bez akýchkoľvek ďalších podmienok sa mohol rozhodnúť, či takúto podmienku prijíma alebo nie. Len takýto výklad podľa názoru súdu korešponduje so znením, zmyslom a napokon aj cieľom právnej úpravy zakotvenej v cit. ust § 53 ods. 2 OZ, ako aj v cit. ust. čl. 3 ods. 2 Smernice. V danom prípade mala medzi žalobcom a žalovaným I. uzavretá kúpna zmluva zo dňa 26.01.2008 nepochybne charakter formulárovej zmluvy, vopred pripravenej žalovaným I. ako dodávateľom, do ktorej predtlače boli už len dopísané údaje o osobe konajúcej za žalovaného I., o osobe žalobcu ako kupujúceho, o predmete kúpy atď. Samotná sporná rozhodcovská doložka sa nachádzala v časti formulára zmluvy (čl. III. až IX.) , ktorá už v procese samotnej kontraktácie predmetnej kúpnej zmluvy nebola účastníkmi zmluvy (žalobcom a žalovaným I.) nijako dopĺňaná. Možno tak vychádzať z predpokladu, že ak chcel žalobca so žalovaným I. vstúpiť do zmluvného vzťahu nemal akúkoľvek možnosť ovplyvniť nielen samotný obsah spornej rozhodcovskej doložky inkorporovanej do predmetnej kúpnej zmluvy (v ust. čl. IX. bod 9.5), ale ani to, či vôbec bude sporná doložka medzi účastníkmi dotknutej kúpnej zmluvy uzavretá. Napokon žalovaný uvedený spôsob individuálnej kontraktácie spornej rozhodcovskej doložky v dotknutom prípade nepreukázal (neuniesol dôkazné bremeno podľa ust. čl. 8 v spojení s cit. ust. § 53 ods. 3 OZ, ktoré prezumuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o tom, že zmluvné dojednanie v spotrebiteľskej zmluve sa nepovažuje so spotrebiteľom za individuálne dojednané, ktorú právnu domnienku môže dodávateľ vyvrátiť, ak preukáže opak). 77. Čo sa týka naplnenia druhej podmienky pre to, aby bolo možné považovať spornú rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku, t. j., že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, súd poukazuje, že samotný zákonodarca vymedzil v ust. § 53 ods. 4 demonštratívnym spôsobom určité podmienky, ktoré je potrebné považovať za neprijateľné zmluvné podmienky. Medzi takéto podmienky v zmysle cit. ust. § 53 ods. 4 písm. r) v znení zákona č. 568/2007 Z. z. zákonodarca zaradil aj zmluvnú podmienku, ktorá vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v

rozhodcovskom konaní [ust. § 53 ods. 4 písm. r) korešponduje s cit. ust. bodu 1 písm. q) Prílohy - Podmienky uvedené v článku 3 Smernice]. V danom prípade sa mali účastníci spornej rozhodcovskej doložky dojednať, že o majetkových sporoch, ktoré medzi nimi vzniknú z predmetnej kúpnej zmluvy, ako i zo vzťahov v budúcnosti medi nimi vzniknutých, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní, že za rozhodcu ustanovujú JUDr. Milana Chovanca, advokáta, J. Kráľa 81, 024 04 Kysucké Nové Mesto a súčasne že vyhlasujú, že sa rozhodcovskému konaniu podrobia a budú ho rešpektovať. Sporná rozhodcovská doložka tak bez najmenších pochybností žalobcovi ako spotrebiteľovi vnútila riešenie sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, pričom súčasne žalobcovi vnútila aj osobu samotného rozhodcu. Žalobcovi ako spotrebiteľovi tak bolo uprené právo obrátiť sa so svojou žalobou na všeobecný súd. 78. Na základe vyššie uvedeného tak súd dospel k záveru, že v danom prípade sporná rozhodcovská doložka naplnila znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa cit. ust. § 53 ods. 1 OZ, a je preto neplatnou (resp. neplatným právnym úkonom) podľa cit. ust. § 53 ods. 5 OZ. Súd mal tak za preukázaný a zároveň naplnený jeden zo žalobcom tvrdených dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku, a to dôvod podľa cit. ust. § 45 ods. 1 písm. e) ZSRK [v čase podania žaloby podľa cit. ust. § 40 ods. 1 písm. c) ZRK]. 79. Ako ďalší dôvod, na základe ktorého sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodcovského rozsudku, žalobca namietal, že je presvedčený, že postupom dotknutého rozhodcovského súdu bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, a to tým, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 09.12.2009, avšak rozhodcovský súd toto istého dňa vydal aj uznesenie, ktorým vyzval žalobcu, aby sa v lehote 10 dní vyjadril k žalobnej odpovedi žalovaného I.. Tým podľa názoru žalobcu rozhodcovský súd odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. A taktiež tým, že rozhodcovský súd do rozhodcovského rozsudku vyhláseného dňa 09.12.2009 zahrnul aj údaje o vrátení sumy 49,59 eur žalobcovi zo strany žalovaného I., ktorá suma mu však bola vrátená až dňa 21.12.2009, čo podľa jeho názoru naznačuje zaujatosť rozhodcovského súdu v prospech žalovaného I. Dotknutý rozhodcovský súd tak konal v predmetnej veci účelovo, len na podklade skutočností udávaných žalovaným I., v snahe odňať mu jeho práva, čím spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v jeho neprospech ako spotrebiteľa. V čase podania žaloby tak tento dôvod uvedený žalobcom bolo možné subsumovať pod ust. § 40 ods. 1 písm. g) v spojení s ust. § 17 ZRK. Vzhľadom k zmene právnej úpravy a jej aplikácie aj na prejednávanú vec (k tomu viď odsek č. 67 odôvodnenia tohto rozsudku) tak súd tento dôvod podradil pod dôvod uvedený v cit. ust. § 45 ods. 1 písm. g) ZSRK, a to z nasledovných dôvodov. Zákonná úprava daná ZSRK už nepozná ako samostatný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Tento dôvod však možno nájsť implicitne vyjadrený v jednotlivých dôvodoch podľa cit. ust. § 45 ods. 1 písm. d), f) a g) ZSRK. Pochybenia rozhodcovského súdu v zmysle cit. ust. § 45 ods. 1 písm. d), f) a g) ZSRK však môžu byť relevantným dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku len vtedy, ak mohli mať vplyv na výsledok sporu medzi účastníkmi rozhodcovského konania. Odhliadnuc od toho, že napadnutý rozhodcovský rozsudok zjavne nebol vydaný dňa 09.12.2009, pričom išlo o pochybenie v písaní, čomu nasvedčuje jednak to, že žalobca bol rozhodcovským súdom vyzvaný dňa 09.12.2009 na vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného I. k žalobe podanej na rozhodcovskom súde v lehote 10 dní a súčasne aj z toho, že rozhodcovský súd v napadnutom rozhodcovskom rozsudku vychádzal zo skutkového záveru, že žalovaný I. vrátil žalobcovi sumu 49,59 eur (čo vyplýva z fotokópie podacieho lístka poštového peňažného poukazu zo dňa 21.12.2009, ktorá bola rozhodcovskému súdu doručená až spolu s vyjadrením žalovaného I. zo dňa 21.12.2009, pričom pred týmto vyjadrením žalovaný I. ani netvrdil, že žalobcovi sumu 49,59 eur už vrátil), čo napokon potvrdzuje aj opravený rozhodcovský rozsudok č. k. RRS 2009/07, v zmysle ktorého došlo k vydaniu napadnutého rozhodcovského rozsudku dňa 27.01.2010, súd skúmal, či rozhodcovský súd v dotknutom konaní neporušil zásadu rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, a to spôsobom zakotveným v cit. ust. § 45 ods. 1 písm. d), f) a g) ZSRK. Súd dospel k záveru, že rozhodcovský súd sa takéhoto postupu dopustil, a to tým, že sa nijakým spôsobom pri svojom rozhodovaní nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že žalovanému I. zaplatil za predmet kúpy nielen sumu 1.494,- Sk (49,59 eur), ale aj sumu 16.000,- Sk (531,10 eur) a súčasne s obsahom listinného dôkazu, ktorý žalobca za účelom preukázania tohto svojho tvrdenia rozhodcovskému súdu predložil. Rozhodcovský súd prehliadnuc tieto skutkové tvrdenia žalobcu, ako aj s týmto spojený listinný dôkaz, vychádzal len z tvrdení žalovaného I., že zvyšok kúpnej ceny v sume 1.260,57 eur (37.976,- Sk) zaplatila za žalobcu obchodná spoločnosť GE Money, a. s., pričom po odstúpení od predmetnej kúpnej zmluvy žalovaný I. túto sumu 1.260,57 eur vrátil tejto obchodnej spoločnosti. Vo svetle dikcie ZSRK tak súd ustálil, že rozhodcovský súd nesprávne zistil skutkový stav tým, že nevykonal žalobcom predložený dôkaz, ktorý vôbec nevyhodnotil. Súčasne toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok rozhodcovského sporu, a to z toho dôvodu, že pokiaľ by rozhodcovský súd dospel k skutkovému záveru, že žalobca na zaplatenie kúpnej ceny za predmet kúpy

podľa kúpnej zmluvy zo dňa 26.01.2008 zaplatil okrem sumy 49,59 eur aj sumu 531,10 eur, pričom po odstúpení od predmetnej kúpnej zmluvy vznikla žalovanému I. povinnosť vrátiť žalobcovi na základe odstúpenej kúpnej zmluvy poskytnuté plnenie (§ 457 , mohol žalobe žalobcu (pokiaľ by žalovaný I. nepreukázal, že svoj peňažný záväzok vrátiť žalobcovi plnenie v sume 531,10 eur splnil, resp. že tento jeho peňažný záväzok zanikol iným spôsobom ako plnením) v časti o zaplatenie sumy 531,10 eur vyhovieť. Súd mal tak za preukázaný a zároveň naplnený ďalší zo žalobcom tvrdených dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku, a to dôvod podľa cit. ust. § 45 ods. 1 písm. g) ZSRK [v čase podania žaloby podľa cit. ust. § 40 ods. 1 písm. g) ZRK]. 80. Vyššie spomenuté dva dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku už sami o sebe postačovali súdu na to, aby žalobe o zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku ako dôvodnej vyhovel tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, a to bez toho, aby sa súd zaoberal ďalším žalobcom tvrdeným dôvodom, že pri rozhodovaní boli rozhodcovským súdom porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Súd považoval za nadbytočné zaoberať sa týmto dôvodom, keďže vec žaloby žalobcu po zrušení rozhodcovského rozsudku sa už nemôže prejednávať v rozhodcovskom konaní pre neplatnosť rozhodcovskej doložky. 81. Vzhľadom k tomu, že súd zrušil napadnutý rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy (doložky), mal by v zmysle cit. ust. § 47 ods. 1 ZSRK pokračovať po právoplatnosti tohto rozsudku v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe až na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania. Keďže žalobca zároveň v podanej žalobe o zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku už pokračovanie navrhol a zároveň žiadal, aby súd v pokračujúcom konaní vydal vo veci uvedenej v jeho žalobe rozsudok, ktorým by zaviazal žalovaného I. zaplatiť mu sumu 531,10 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 531,10 eur od 20.02.2008 do zaplatenia, súd zároveň vo výroku tohto rozsudku uviedol, že v prípade nadobudnutia právoplatnosti rozsudku vo veci samej o zrušení rozhodcovského rozsudku bude pokračovať v konaní o žalobe o zaplatenie 531,10 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 20.02.2008 do zaplatenia. 82. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 83. Podľa ust. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 84. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 85. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 , súd v časti trov konania o žalobe žalobcu proti žalovanému I. rozhodol tak, že žalobcovi, hoc úspešnej strane sporu, ktorej by inak mal byť tento nárok priznaný proti žalovanému I., z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal. Za dôvod hodný osobitného zreteľa súd považoval to, že žalovaný I. nedal príčinu pre podanie žaloby na zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku, keďže dotknuté rozhodcovské konanie sa začalo na základe žaloby samotného žalobcu. V časti trov konania o žalobe žalobcu proti žalovanému II. súd rovnako žalovanému II., hoc v celom rozsahu úspešnej strane, nárok na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu hodného osobitného zreteľa (§ 257 , za ktorý považoval tú skutočnosť, že žalovaný ako dotknutý rozhodcovský súd vydal napadnutý rozhodcovský rozsudok, ktorý týmto rozsudkom súd zrušil. Zároveň súd prihliadal aj na rovnaký personálny základ, keďže dotknutý rozhodcovský súd za rozhodcu ustanovil JUDr. Milana Chovanca, ktorý následne ako rozhodca vydal napadnutý (a súdom v tomto konaní zrušený) rozhodcovský rozsudok a následne ako advokát vykonávajúci advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným aj žalovaného II. ako stranu v spore zastupoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).