Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/37/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: H. A., nar. XX.X.XXXX a G. A., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline, deti rodičov: matka - MUDr. T. H., nar. XX.X.XXXX, bytom N., D. XXX; otec - J. A., nar. XX.X.XXXX, bytom M., Q. XXX/XX, právne zastúpený advokátkou JUDr. Natáliou Kanderkovou, so sídlom M., A. X. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 21P/30/2015-305 zo dňa 25. januára 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého H., nar. XX.X.XXXX, zvýšeným výživným od 30.1.2015 do 31.8.2016 v sume 115 eur mesačne a od 1.9.2016 v sume 130 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky; otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej G., nar. X.X.XXXX, zvýšeným výživným odo dňa 30.1.2015 v sume 115 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 30.1.2015 do 23.1.2017 na maloletého H., nar. XX.X.XXXX, v sume 436 eur p o v o ľ u j e otcovi splácať od právoplatnosti tohto rozsudku v mesačných splátkach po 17,50 eur spolu s bežným výživným. Omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 30.1.2015 do 23.1.2017 na maloletú G., nar. X.X.XXXX, v sume 361 eur p o v o ľ u j e otcovi splácať od právoplatnosti tohto rozsudku v mesačných splátkach po 15 eur spolu s bežným výživným. Omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 9P/175/2012-138 zo dňa 7.8.2013 vo výroku o výživnom otca na maloleté deti.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil otcovi povinnosť platiť od 30.1.2015 na maloleté deti H. a G. zvýšené výživné zo sumy 100 eur na sumu 150 eur mesačne na každé z detí. Vychádzal z predpokladaných príjmov otca, do ktorých zahrnul jeho príjem z predaja domu po odpočítaní výdavkov a „výplatku“ matke maloletých detí, čo zodpovedá čiastke 37.690 eur. Konštatoval, že „ďalšie pôžičky“ nezohľadnil, lebo otec tieto nepreukázal; odmietol tiež uviesť meno priateľky, ktorá by mohla objasniť jeho príjem a výdavky. Nadväzne okresný súd vyslovil, že ak by otcovi ostala z predaja domu len taká suma, ako matke (25.000 eur), „jeho priemer na mesiac by bol približne 1.000 eur“. Zároveň má príjem z pracovného pomeru približne 500 eur mesačne a pomoc od rodičov vo forme poskytovania stravy, bezplatného bývania a používania motorového vozidla. Celkovo okresný súd uzavrel, že príjem otca sa podstatne zmenil.

2. Súčasne sa zmenili aj pomery na strane maloletých detí, keď H. je žiakom prvého ročníka základnej školy a G. navštevuje predškolské zariadenie. Okresný súd akceptoval náklady vyčíslené matkou; spolu v sume 536 eur mesačne a po zohľadnení osobnej starostlivosti matky „určil výživné otca 300 eur“. Vzhľadom na zvýšenie výživného od podania návrhu (30.1.2015) vyčíslil nedoplatok na zvýšenom výživnom otca v sume 1.200 eur na každé z detí, ktoré nedoplatky mu uložil zaplatiť v dvoch splátkach po 600 eur (prvá splatná do 30.6.2017 a druhá do 30.12.2017). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že návrh matky na zvýšenie výživného bude zamietnutý. Namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré zároveň budí dojem, že okresný súd bol „naklonený výlučne matke“, ktorej tvrdenia neoveroval a ani neskúmal, naproti tomu tvrdenia otca označoval za účelové. Otec poukazoval na to, že je nutné zohľadňovať reálne schopnosti a možnosti každého z rodičov, čo okrem iného znamená rešpektovať aj stupeň dosiahnutého vzdelania. Rozdielny prístup okresného súdu videl i v tom, že zatiaľ čo do jeho príjmov bol zahrnutý príjem z predaja rodinného domu, do príjmov matky uvedená položka pripočítaná nebola. V tejto spojitosti dodal, že nemá vyriešenú bytovú otázku a nemôže sa „doživotne spoliehať na toleranciu a veľkorysosť svojich rodičov“.

4. Otec nesúhlasil s nezohľadnením riadne preukázanej pôžičky v súvislosti s predajom rodinného domu, ktorú nerozporovala ani matka. V jej dôsledku zostatok kúpnej ceny na strane otca činil 1.690 eur, a nie 37.690 eur, ako konštatuje okresný súd. Rovnako nebolo zohľadnené vrátenie sumy 33.000 eur rodičom otca, ktorú skutočnosť obaja potvrdili na pojednávaní. Otec uviedol, že deti by sa mali podieľať na životnej úrovni rodičov, ktorá môže byť v niektorom období aj nižšia. Ak by zostalo zachované zvýšenie výživného vykonané okresným súdom, otcovi by zostalo mesačne na všetky jeho výdavky cca 200 eur, čo nepostačuje ani len na pokrytie základných potrieb. V tomto smere dával do pozornosti aj názor vyslovený v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu.

5. Za nedostatočne preukázané otec označil tiež náklady maloletých detí vyčíslené matkou (536 eur mesačne). Tieto výdavky porovnával práve so sumou, ktorá by jemu zostala pri zvýšení výživného vykonanom okresným súdom. Ochotný bol akceptovať zvýšenie výživného (na sumu 120 eur mesačne) na mal. H. v súvislosti s jeho nástupom do základnej školy. Maloletá G. síce navštevuje od septembra 2016 materskú školu, ale je oslobodená od poplatku. Na záver dodal, že diskriminačný prístup okresného súdu k jeho osobe môže vyplývať z toho, že stará matka maloletých detí z matkinej strany p. Donovalová bola dlhoročnou pracovníčkou tamojšieho súdu.

6. Matka žiadala napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť. Za neopodstatnené označila tvrdenia otca o jeho údajnej diskriminácii. Skutočnosť, že deti netrpia žiadnym nedostatkom, rozhodne nie je otcova zásluha. Zotrvala na vyjadrení, že otec sa voči deťom zachoval „veľmi neférovo a podlo“. Matka uviedla, že vysokoškolské vzdelanie nie je „patentom na vyšší zárobok“. Zdôrazňovala otcovo „manévrovanie“ (zamestnaný, dobrovoľne nezamestnaný, zamestnaný), ktoré správanie je čisto účelovým a akúkoľvek výška príjmu potvrdenú jeho zamestnávateľom (otcom otca) označila za „neodrážujúcu skutočný zárobok“. Navyše, otec nie je nijakým spôsobom viazaný na prácu vo firme jeho otca; na prácu klampiara nemá ani kvalifikáciu a môže sa teda uchádzať o zamestnanie napr. v automobilovom priemysle, kde sú vyššie zárobky. Ak by bol otec naozaj insolventný, „nemohol by si v spore proti vlastným deťom platiť právnu zástupkyňu“.

7. V súvislosti s predajom domu matka konštatovala, že ona dostala len výplatok z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej len BSM) manželov - 25.000 eur, ku ktorému došlo ešte pred predajom domu. Kúpnu cenu (108.605 eur) považovala za značne podhodnotenú a akceptovala iba vyplatenie úverov v sume 45.915 eur a vrátenie pôžičky 25.000 eur na jej vyplatenie z titulu vyporiadania BSM. Namietala však vrátenie sumy 33.000 eur rodičom otca, lebo mala za to, že pozemok im darovali, a preto je „neslýchané“, aby sa dar vracal. V tejto spojitosti poukázala na to, že otec priznal, že si u rodičov ponechal peniaze z predaja rodinného domu.

8. Matka trvala na správnosti vyčíslenia nákladov na výživu detí, ktoré sú absolútne primerané veku aj ich potrebám. V čase predchádzajúceho určenia výživného ani jedno z detí nenavštevovalo kolektívne zariadenie; medzičasom obe nastúpili do škôlky (syn od septembra 2013 a dcéra o rok neskôr) a aktuálne maloletý H. končí už prvý ročník základnej školy. Zároveň obe deti sa venujú mimoškolským aktivitám. Matka poukázala i na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý „uznal zvýšenie výživného za opodstatnené“.

9. Na záver matka vyjadrila nesúhlas so štylizáciou otca do role „chudáka, priam až martýra“. V čase dobrovoľnej nezamestnanosti bol totiž schopný za seba platiť odvody, platiť advokátku i obliekať sa do značkových vecí. Doplnila, že jej matka už na okresnom súde nepracuje 6 rokov; otec v konaní ani nevzniesol námietku zaujatosti konajúcej sudkyne. Naproti tomu sestra otca je aktuálne zamestnankyňou okresného súdu a v čase predchádzajúceho rozhodovania odvolacieho súdu bola jeho zamestnankyňou.

10. V následnej reakcii otec zotrval tak na dôvodoch odvolania, ako i na odvolacom návrhu. Rozhodne namietal vykresľovanie jeho osoby matkou ako „bezcharakterného otca“. V danej spojitosti poukazoval na to, že maloleté deti sa stali „rukojemníkmi“ negatívneho vzťahu matky voči nemu. V otázke matkou tvrdenej nevieryhodnosti výšky jeho príjmu v zamestnaní dával do pozornosti daňové priznanie firmy jeho otca, ktoré boli v konaní pred okresným súdom prezentované. Zopakoval, že sumu 33.000 eur skutočne vrátil rodičom.

11. Otec dodal, že v čase predošlého rozhodovania odvolacieho súdu už jeho sestra JUDr. J.G. nepracovala na Krajskom súde Žilina. Hoci stará matka detí je už na dôchodku, s konajúcou sudkyňou okresného súdu má blízky vzťah, lebo navrhovateľka/matka a syn JUDr. Tučkovej chodili spolu na vysokú školu.

12. Rovnako matka zotrvala na svojom prvotnom vyjadrení v rámci odvolacieho konania a opakovane uviedla jeho najzásadnejšie argumenty (nástup detí do materskej školy, resp. základnej školy; irelevantnosť príjmov otca potvrdzovanú zamestnávateľom - jeho otcom; možnosť otca získať lepšie platenú prácu; akceptovanie zvýšenia výživného kolíznym opatrovníkom a financovanie právneho zastúpenia v prebiehajúcom konaní).

13. Kolízny opatrovník, okrem vyjadrenia, že súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania, zostal v odvolacom konaní nečinný.

14. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 zmenil napadnutý rozsudok v zmysle § 388 tak, ako je konštatované vo výroku tohto rozsudku.

15. Hoci okresný súd nerešpektoval dôsledne právne názory a intencie ďalšieho postupu vo veci vyslovené v predošlom zrušujúcom rozhodnutí (uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10CoP/13/2016 z 31.3.2016), po doplnení dokazovania zistené skutkové okolnosti umožňujú vec meritórne uzavrieť v aktuálnom štádiu odvolacieho konania. Krajský súd v tomto smere prihliadol aj na doterajšiu dĺžku konania a na štandardnosť (z hľadiska problematiky tzv. poručenských vecí) posudzovaných skutočností.

16. Ako už v predchádzajúcom rozhodnutí odvolací súd zdôraznil, základom rozhodovania o návrhu na zvýšenie výživného, je porovnanie pomerov pri prvotnom, resp. predošlom rozhodovaní o výživnom s pomermi v rozhodnom období. Rovnako v plnej miere platí tak konštatovanie, že samotný nástup do predškolského (a ani školského) zariadenia Zákon o rodine výslovne nedefinuje ako zmenu pomerov, ako i konštatovanie o všeobecnom akceptovaní nutnosti vyšších výdavkov spojených s nástupom detí do takýchto zariadení.

17. V konkrétnostiach súdenej veci je však nutné zohľadniť pomerne vysokú sumu výživného, ktorú mal otec určenú v období, keď maloleté deti boli v „domácej starostlivosti“ - po 100 eur mesačne. Nadväzne nástup detí do predškolského zariadenia nie je takým „skokovým“ zásahom do výdavkov, ako v prípade nízkeho, resp. nižšieho pôvodného výživného. Hoci matka tvrdí, že strava v materskej škole bola/je nedostatočná, je nepochybné, že náklady na ňu v prípade domáceho stravovania by boli výrazne vyššie ako suma cca 1,5 eur na deň.

18. Z daného titulu krajský súd nepovažuje za zodpovedajúce stavu veci zásadné zvýšenie výživného od podania návrhu (30.1.2015, teda v období, kedy už obe maloleté deti navštevovali materskú školu), akým zvýšením by zvýšenie o 50 %, t.j. zo sumy 100 na sumu 150 eur mesačne, jednoznačne bolo. Je potrebné taktiež zohľadniť, že v predškolskom ročníku materskej školy nie je uhrádzaný poplatok za návštevu zariadenia, čo potvrdila i samotná matka (č.l. 222) a nepriamo svedkyňa p. J. A. (č.l. 281). Na základe konštatovaného krajský súd za primerané zvýšenie výživného spojené s navštevovaním predškolského zariadenia považoval zvýšenie o 15 %, t. j. na sumu 115 eur mesačne na každé z detí.

19. Obdobne všeobecne známou skutočnosťou je nárast výdavkov na mal. dieťa vyplývajúci z nástupu do základnej školy, k čomu došlo u maloletého H. od 1.9.2016. V tomto smere neboli zo strany matky deklarované žiadne špecifické náklady, ktoré by sa podstatnejším spôsobom prejavili vo sfére finančného zabezpečenia jeho potrieb. Následne ako zodpovedajúce zvýšenie výživného na maloletého H. je nutné kvalifikovať zvýšenie výživného na sumu 130 eur mesačne. Rovnako v danej súvislosti nie je možné opomenúť relatívne vysokú výšku prvotne určeného výživného, ktoré spolu s plnením zo strany matky (aj po rešpektovaní jej osobnej starostlivosti) a s prídavkom na dieťa vytvára primerané finančné zabezpečenie potrieb maloletého H..

20. Krajský súd považuje za nutné doplniť, že hoci predmetom konania je zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, a teda rozhodujúce okolnosti sa viažu k jeho pomerom, relevantnými sú i pomery matky, t.j. rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa priamo nerozhoduje. Práve v jej pomeroch oproti predošlému rozhodovaniu (r. 2013) nastala najzásadnejšia zmena, keď oproti poberaniu „len“ rodičovského príspevku v sume cca 190 eur mesačne, v rozhodnom období zarába cca 1.100 eur mesačne. Táto skutočnosť je významná z hľadiska konkrétneho spôsobu uspokojovania potrieb detí, a tým aj z hľadiska bezprostredne súvisiacich výdavkov.

21. Podstatu dotknutej úvahy je dobré možné vysvetliť na obsahu „komunikácie“ medzi zákonnou sudkyňou, matkou a svedkyňou p. A. na pojednávaní dňa 1.12.2016 ohľadne ceny topánok pre dieťa. Pokiaľ rodič, ktorý nie je osobou výživou povinnou (v súdenej veci matka), má dostatok prostriedkov/má „lepší príjem“, zakúpi dieťaťu kvalitnejšiu obuv, ktorá - samozrejme - je drahšia. Následne aj rozsah výdavkov na dieťa posudzuje/uplatňuje podľa tejto vyššej cenovej kategórie, ktorá však nemusí rešpektovať reálne pomery výživou povinného subjektu. Inými slovami, možnosť uspokojovania potrieb výživou oprávnenej osoby vo vyššej kvalite (a tým aj vo vyššej cene) z titulu iného zdroja ako je poskytované výživné (napr. dostatočný príjem rodiča, ktorý má dieťa zverené do osobnej starostlivosti), automaticky neznamená, že pri určení/zvýšení výživného bude bez ďalšieho vychádzané z týchto vyšších nákladov.

22. Krajský súd sa nestotožnil so spôsobom, akým okresný súd určil výšku príjmu otca. Suma získaná z predaja rodinného domu, ktorý v predošlom období slúžil na uspokojovanie bytovej potreby dotknutej osoby, ktorá nedisponuje inou bytovou/domovou nehnuteľnosťou, nepredstavuje príjem, ktorý je možné paušálen vyhodnotiť ako majetkový prospech v celom rozsahu zohľadňovaných v otázke výživného. Vzhľadom na charakter a význam nehnuteľnosti určenej na bývanie je nedostatočným už samotné zohľadňovanie predmetného „výnosu“ len v rozmedzí cca 2 rokov, ako to učinil okresný súd. Predovšetkým však ide o príjem, ktorý by mal smerovať k vyriešeniu bytovej otázky dotknutých subjektov, a teda je na mieste v otázke výživného naň prihliadať len čiastočne.

23. V tomto smere neobstojí tvrdenie matky, že otec mohol zostať bývať v predmetnom rodinnom dome, keďže je zrejmé, že dlhové zaťaženie (aj to, ktoré bolo vyslovene matkou akceptované) a nutnosť vyporiadania majetkových pomerov k nemu (BSM) takýto spôsob užívania nehnuteľnosti neumožňovali. Obdobne nie je určujúce, že otec aktuálne má svoju bytovú otázku riešenú možnosťou bývania u rodičov, eventuálne u svojej priateľky. Rozhodujúcim je, že „stratil“ vlastnícky vzťah k nehnuteľnej veci, užívaním ktorej mohol naplniť vlastnú bytovú potrebu a získané prostriedky z predaja takejto nehnuteľnosti, preto prirodzene majú prvotne smerovať k inému spôsobu zabezpečenia bytovej potreby, ktorý nebude podmienený len „dobrou vôľou“ rodičov, resp. priateľky.

24. Napriek uvedenému krajský súd nepovažoval za určujúci príjem na strane otca jeho príjem v aktuálnom pracovnom pomere. Vo vzťahu k otcovi je nutné vychádzať z princípu potenciality príjmu, rešpektujúceho jeho relatívne mladý (plne produktívny) vek, dobrý zdravotný stav, dostatok pracovných príležitostí (aj bezprostredne v mieste/lokalite bydliska otca). Zároveň, ako už bolo konštatované v predošlom zrušujúcom rozhodnutí, otec nepochybne disponuje určitými finančnými prostriedkami, keďže si mohol dovoliť byť dlhodobo nezamestnaný, bez evidovania na úrade práce, či poberania akejkoľvek podpory, resp. hradenia príslušných odvodov štátom.

25. Krajský súd (potenciálny) príjem otca ustálil v rozsahu cca 750 až 800 eur mesačne, z ktorého príjmu je schopný uhrádzať zvýšené výživné po 115 eur mesačne od 30.1.2015 na obe deti a od 1.9.2016 130 eur mesačne na maloletého H.. Je však potrebné dodať, že v pomeroch otca v porovnaní s predošlým

rozhodovaním o výživnom nedošlo k zmene (v zmysle nárastu) príjmu, a teda rozhodujúcim faktorom pri zvýšení výživného na maloleté deti bol/je nárast ich odôvodnených potrieb.

26. V zmysle vyššie rozoberanej úvahy krajský súd nepovažoval z hľadiska rozhodovania o zvýšenom výživnom za osobitne významnejšie zistenie, či otec vrátil jeho rodičom sumu 33.000 eur za pozemok, na ktorom stojí rodinný dom pôvodne v BSM rodičov maloletých detí. Len pre úplnosť dodáva, že obaja rodičia otca výslovne potvrdili na pojednávaní pred okresným súdom vrátenie predmetnej čiastky, ktorý právny úkon je súladný s právom a rozhodne ho nie je možné označiť v konkrétnych súvislostiach prejednávaného prípadu za niečo „neslýchané“, ako uvádza matka. Navyše, v rámci dohody o vyporiadaní BSM spísanej do notárskej zápisnice matka potvrdila existenciu pasív/dlhu (aj) z titulu vrátenia finančných prostriedkov poskytnutých rodičmi otca na kúpu predmetných pozemkov.

27. V prebiehajúcom konaní ani jeden z rodičov neuplatnil námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni okresného súdu. Okolnosti prezentované nimi v rámci odvolacieho konania nie sú spôsobilé vyvolať pochybnosti o jej nestrannosti. Len samotná skutočnosť, že príbuzní účastníkov konania sú alebo boli pracovníkmi súdu, ktorý vec prejednáva a rozhoduje, automaticky neznamená, že by malo dôjsť k vylúčeniu všetkých sudcov dotknutého súdu. Rovnako je úplne prirodzené, že sudcovia - osobitne, ak dlhodobejšie pôsobia na tom istom súde - vstupujú do najrozličnejších interpersonálnych vzťahov a iba okolnosť, že v ich rámci priamo alebo sprostredkovane (napríklad prostredníctvom osôb im blízkych) prídu do kontaktu s niekým, kto je účastníkom konania vo veci, v ktorej sú oni (sudcovia) činní, nie je relevantným dôvodom na spochybnenie ich nezaujatosti.

28. Krajský súd v širších spojitostiach súdenej veci považuje za nutné uviesť, že k otázke určovania/ zvyšovania výživného v prípade detí vo veľmi nízkom veku je nutné pristupovať veľmi citlivo. Neraz sa totiž stáva, že na základe tézy „však doprajeme deťom“ sa určí veľmi vysoké výživné už v takomto nízkom veku a v neskoršom období, kedy potreby detí skutočne rastú, nie je priestor na zvýšenie výživného, lebo pomery výživou povinnej osoby uvedené neumožňujú. Inými slovami, určenie/zvýšenie výživného na úplnej hrane možností výživou povinnej osoby, dokonca neraz až výrazne za ňou, je v konečnom dôsledku z dlhodobého hľadiska kontraproduktívne a nerešpektuje ani kritérium najlepšieho záujmu maloletých detí.

29. Nehovoriac o tom, že takýmto neadekvátnym prístupom sa pozícia výživou povinného rodiča často redukuje len na platiteľa výživného. Vysoké výživné spôsobuje u neho takmer trvalý nedostatok finančných prostriedkov a znemožňuje tomuto rodičovi finančne zabezpečiť podnetné trávenie času s deťmi v rámci stretnutí s nimi. V danej spojitosti je určite namieste pripomenúť rodičom, že napriek rozpadu ich manželského vzťahu naďalej zostávajú rodičmi maloletých H. a G. a je v záujme (najmä) maloletých detí, aby dokázali prekonať sklamanie z neúspechu partnerského vzťahu.

30. V nadväznosti na zmenu v rozsahu bežného výživného krajský súd zmenil i súvisiaci výrok o nedoplatku na zvýšenom výživnom. V prípade maloletého H. za obdobie od 30.1.2015 do 31.8.2016 ide o sumu 286 eur (rozdiel medzi pôvodne určeným výživným 100 eur mesačne a zvýšeným výživným 115 eur mesačne x 19 mesiacov + 1 euro ako alikvotná časť zvýšenia výživného za dva dni mesiaca január 2015) a za obdobie od 1.9.2016 do 23.1.2017 o sumu 150 eur (5 mesiacov x 30 eur). Celkovo teda nedoplatok za časový úsek od 30.1.2015 do 23.1.2017 predstavuje čiastku 436 eur, ktorú krajský súd povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným v splátkach 17,50 eur mesačne.

31. V prípade maloletej G. nedoplatok na zvýšenom výživnom zodpovedá sume 361 eur (24 mesiacov x 15 eur ako rozdiel medzi pôvodne určeným výživným 100 eur mesačne a zvýšeným výživným 115 eur mesačne + 1 eur ako alikvotná časť zvýšeného výživného za 2 dni mesiaca január 2015). Taktiež tento nedoplatok povolil krajský súd otcovi splácať v splátkach spolu s bežným výživným, a to vo výške 15 eur mesačne.

32. Predmetné výšky splátok sú v možnostiach otca a v primeranom časovom horizonte umožnia vyrovnať dotknutý dlh, pričom postupné splácanie nedoplatku na zvýšenom výživnom neohrozí ani bezprostredné zabezpečovanie potrieb maloletých detí, ktoré prioritne pokrýva matka tak osobnou starostlivosťou, ako aj nevyhnutnými finančnými plneniami.

33. Splatnosť prvej splátky sa odvíja od právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu. To znamená, že pokiaľ rozsudok nadobudne právoplatnosť od 16. dňa v mesiaci vyššie, potom prvá splátka zameškaného zvýšeného výživného bude splatná (až) v nasledujúcom mesiaci. Ak rozsudok nadobudne právoplatnosť do 15. dňa v mesiaci, je otec povinný prvú splátku zaplatiť ešte v danom kalendárnom mesiaci. Zároveň v prípade omeškania čo i len s plnením jednej splátky sa stáva splatný celý (v dotknutom čase aktuálny) dlh.

34. Samostatným výrokom krajský súd vyslovil, že týmto rozsudkom sa v časti o výživnom mení rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 9P/175/2012-138 zo dňa 7.8.2013. V zmysle § 52 (čiastočne v spojení s § 396 ods. 1 o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

35. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.