Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_10Co-85-2017.pdf
PDF · 90.37 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/85/2017
Rozhodnutie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu - Platiť sa oplatí, s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 684 618, v zastúpení Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. XX, t.č. K., O. A. XXX, o zaplatenie 29,15 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 5Csp/36/2016-29 zo dňa 24.11.2016, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie v ostatnej časti žalobu zamietol a potvrdzuje rozsudok aj vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania.
Rozsudku sa n e d o t ý k a vo zvyšku.
Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel čiastočne žalobe a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9,35 eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9,35 eur od 10.10.2013 do zaplatenia. V ostatnej časti žalobu zamietol. Žiadnemu zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania.
2. Z listinných dôkazov žalobcu mal súd preukázané, že 16.05.2013 právny predchodca žalobcu - Slovak Telecom, a.s. a žalovaný uzatvorili zmluvu o poskytovaní verejných služieb spolu s dodatkom k zmluve. Právny predchodca žalobcu faktúrou č. 7310131910 (splatná dňa 09.10.2013) vyúčtoval žalovanému za obdobie od 22.08.2013 do 21.09.2013 sumu 29,15 eur pozostávajúcu z mesačných poplatkov vo výške 7,7878 eur a iných poplatkov a služieb vo výške 16,50 eur za prerušenie služby - neplatenie. Právny predchodca žalobcu pokusom o zmier zo dňa 24.09.2013 vyzval žalovaného na úhradu dlhu vo výške 158,10 eur a listom zo dňa 04.09.2015 oznámil žalovanému aj postúpenie pohľadávky na aktuálneho žalobcu.
3. Súd konštatoval, že zmluva, z ktorej žalobca svoje nároky vyvodil, bola uzatvorená podľa § 43 ods. 12 písm. a) a d) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom od 01.11.2011. Svojím charakterom sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú na ktorú treba aplikovať ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce právne otázky ochrany spotrebiteľa. V predmetnom zmluvnom vzťahu právny predchodca žalobcu Slovak Telecom, a.s. vystupoval ako dodávateľ, pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalovaný bol v pozícii spotrebiteľa -fyzickej osoby, pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ani v rámci samostatného výkonu svojho povolania. Predmetná zmluva je osobitným typom zmluvy, spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť jej obsah. Pri hodnotení uplatneného
nároku z takejto zmluvy treba podľa názoru okresného súdu vychádzať prioritne z právnej úpravy neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve. Postúpenie pohľadávky na žalobcu (nadobúdateľa) súd mal preukázané z oznámenia právneho predchodcu žalobcu zo dňa 04.09.2015.
4. Za dôvodný vyhodnotil súd nárok žalobcu na sumu 7,7878 eur a na DPH z uvedenej sumy, t.j. 1,55756 eur, celkom vo výške 9,35 eur, pretože sa jednalo o cenu za plnenie ( službu - poznámka odvolacieho súdu ), ktoré právny predchodca žalobcu žalovanému riadne poskytol. Súd k uvedenej istine priznal žalobcovi aj 5 % - ný ročný úrok z omeškania dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry (faktúra sa stala splatnou 09.10.2013), pretože sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku. Žalobou uplatnený nárok na zaplatenie iných poplatkov a služieb vo výške 16,50 eur súd neuznal z dôvodu, že tieto neboli dojednané medzi stranami sporu, sú preto v rozpore s normami spotrebiteľského práva. Žalobca, resp. jeho právny predchodca nepreukázal, že tento jeho nárok vychádza z individuálne dojednaných zmluvných podmienok. Keďže nevznikol nárok na istinu v sume 16,50 eur, nemohol vzniknúť nárok ani na uplatňovanú DPH z tejto sumy, ani na úroky z omeškania.
5. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku žiadnemu zo strán sporu súd právo na náhradu trov konania nepriznal, konštatoval úspech tak u žalobcu ako aj u žalovaného.
6. Proti rozsudku, do výroku zamietnutia žaloby vo výške sumy 19,80 eur s príslušenstvom (úrokov z omeškania) a do výroku o náhrade trov prvoinštančného konania podal odvolanie žalobca. Vo výroku zamietnutia žaloby sa domáha zmeny rozsudku, žiada, aby súd žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť mu aj zvyšok uplatnenej istiny vrátane jej príslušenstva. Vo výroku o náhrade trov konania žalobca žiada zrušenie rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
7. Argumentoval najmä tým, že zmluvu o poskytovaní verejných služieb a dodatok k nej uzatvorili zmluvné strany podľa § 43 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. V zmysle tejto zmluvy sa jeho právny predchodca zaviazal aktivovať a poskytovať v zmluve špecifikované služby a žalovaný sa zaviazal dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, dodatkom, všeobecnými obchodnými podmienkami a Cenníkom. Odvolateľ cituje v odvolaní obsahové znenie ust. § 43 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z.- písm. a), b), c), d), e)., obsahové znenie časti III článok 4 bod 3 všeobecných podmienok k zmluve. Zdôrazňuje obsah cenníka ( strana 39, časť „ Iné poplatky „ ) vydané jeho právnym predchodcom, podľa ktorého má žalovaný ako účastník povinnosť zaplatiť za „prerušenie poskytovania služby pre neplatenie“ sumu vo výške 19,80 eur. Prerušením služby pritom nastane stav, keď nie sú služby na danom pripojení dostupné a to až do doby uhradenia dlžných faktúr účastníka. K prerušeniu služby sa pristúpi, ak úhrada za poskytnuté služby nebola pripísaná na účet dodávateľa služby ani po uplynutí minimálne dvoch kalendárnych dní po realizácii „Obmedzenia“. Za poskytnuté služby súvisiace s aktiváciou a používaním SIM karty jeho právny predchodca dňa 21.06.2013 vystavil doklad - faktúru č. 7306588425, splatnú 09.07.2013 na sumu 80,10 eur, ktorá nebola riadne a včas zaplatená, práve tento dôvod viedol k tomu, že právny predchodca žalobcu pristúpil po zaslaní upomienky k prerušeniu poskytovania služby pre neplatenie. Poplatok uplatnený voči žalovanému zodpovedá reálnym nákladom dodávateľa za prerušenie služby pre neplatenie, nebol súčasťou kalkulácie ceny za dodanú službu, je preto účtovaný osobitne. Základom uvedeného poplatku však je - porušenie zmluvnej povinnosti druhou zmluvnou stranou - žalovaným. Navyše, zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku nevyplýva, že by bolo možné od žalobcu požadovať, aby úkony a činnosti súvisiace s porušovaním povinnosti, osobitne v § 43 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, robil bezodplatne, navyše, keď s tými mal priame aj nepriame náklady. Podľa odvolateľa je nutné zohľadniť rozsudok Súdneho dvora - tretia komora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 týkajúci sa spotrebiteľského úveru, pri ktorom je definovaný vyšší stupeň práv spotrebiteľa, dlžníka. Odvolateľ cituje z predmetného rozhodnutia záver o tom, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky povinné náležitosti musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči, ďalej že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy splátok, ďalej, že zákon môže stanoviť, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 Smernice o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, že táto sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Vychádzajúc z bodu 36, 37, 38 uvádzaného rozsudku Súdneho dvora nie je osobitne nutné ani to, aby žalovaný všeobecné zmluvné podmienky osobitne podpísal.
8. Odvolateľ namieta nesprávne právne posúdenie v časti zamietnutia žaloby, keď jeho nárok vo zvyšku žalobou uplatnený súd neuznal z dôvodu, že poplatky neboli dojednané medzi stranami sporu a sú v rozpore s normami spotrebiteľského práva. Podľa odvolateľa nevyplýva z rozsudku, aké konkrétne normy, akým konkrétnym obsahom slúžili ako podklad pre posudzovanie žalobcom uplatňovaného nároku, následne ani to, v čom konkrétne mal rozpor spočívať. Odvolateľ poukazuje aj na obsahové znenie § 53 ods. 1, odsek 4, Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase podpísania zmluvy, tvrdí, že ani tieto ustanovenia nemôžu zakladať nepriznanie ním uplatneného nároku.
9. V ďalšej časti odvolania odvolateľ vytýka súdu porušenie práva na spravodlivý proces, odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku po obsahovej stránke nie je podľa neho naplnením práva účastníkov na spravodlivé súdne konanie. Rozsudok vykazuje znaky arbitrárnosti, nie je preskúmateľný. Pritom aj Ústavný súd SR v náleze III. ÚS 119/03-30 konštatoval povinnosť súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, ako aj právo účastníkov konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nároku a obranou proti takému uplatneniu. Odvolateľ cituje aj zo záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (napr. 2Cdo/170/2005, 7Cdo/136/2013) v otázkach obsahovej štruktúry odôvodnenia rozsudku. Poukazuje aj na judikačnú činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorej jednoznačne vyplýva, že súčasťou práva na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníkov súdneho konania, aby sa súd s ich argumentmi a návrhmi vyrovnal ( napr. rozhodnutie Európskeho súdu vo veci Ruiz Torija v. Španielsko zo dňa 09.12.1994).
10. Žalovaný v odvolacom konaní bol pasívny, písomné vyjadrenie k odvolaniu nepredložil.
11. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, „ďalej len CSP“ ) po zistení, že odvolanie podala na to oprávnená strana sporu, v zákonnej lehote na podanie odvolania, proti rozsudku ktorému je odvolanie prípustné, aplikáciou ustanovenia § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku (zamietnutie žaloby vo zvyšku) ako aj v súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP pre vecnú správnosť.
12. Hodnotí odvolanie žalobcu za nedôvodné.
13. Odvolací súd zistil v rámci odvolacieho prieskumu, že prvostupňový súd z vykonaného dokazovania ustálil skutkový stav riadne, vec správne právne posúdil aj v odvolaním napadnutom výroku ( zamietnutie žaloby vo zvyšku ) ako aj v súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania. V dôvodoch rozhodnutia vyargumentoval okresný súd dostatočne jasne, akými úvahami sa spravoval pri: a. ) čiastočnom vyhovení žaloby, b.) čiastočnom zamietnutí žaloby (do zvyšku). Uviedol súvisiace právne predpisy, ktoré aplikoval, ich znenie zacitoval. V dôvodoch rozhodnutia okresný súd dal relevantné odpovede na to, ako právnu vec v súdenej veci uzavrel. Písomné odôvodnenie rozhodnutia po stránke obsahovej garantuje účastníkom konania ( sporu ) podľa názoru odvolacieho súdu právo na spravodlivé súdne konanie.
14. Odvolateľ nenamietal, že jeho právny predchodca Slovak Telecom, a.s. Bratislava a žalovaný uzatvorením zmluvy o poskytovaní verejných služieb (zmluvy o pripojení) založili spotrebiteľský právny vzťah, t.j. že označená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. Pri hodnotení nárokov plynúcich z takejto zmluvy treba po právnej stránke aplikovať normy spotrebiteľského práva, v ich intenciách okresný súd postupoval, keď podrobil ex offo prieskumu, či vychádza/ nevychádza v spore uplatnený peňažný nárok žalobcu z prijateľných/neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve. Aplikácia hmotnoprávnych ustanovení § 52 ods. 2, ods. 3, § 53 ods. 1, 4 písm. k) a ods. 5 Občianskeho zákonníka pri právnom posúdení veci má svoj zákonný rámec.
15. Žalobou doručenou súdu dňa 04.10.2016 žalobca (nadobúdateľ pohľadávky pôvodného veriteľa) sa domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 29,15 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 10.10.2013 do zaplatenia. Uvádza v žalobe, že od žalovaného žiada výlučne nezaplatenú odplatu za poskytnuté služby (poukaz odvolacieho súdu na str. 4 žaloby - prvá veta). Na svoje tvrdenie predložil
žalobca aj faktúru, ktorú vystavil ešte jeho právny predchodca dňa 22.09.2013 pod č. 7310131910 za obdobie od 22.08.2013 do 21.09.2013, ktorou vyfakturoval žalovanému mesačný poplatok v sume 7,7878 eur a iné poplatky za služby vo výške 16,50 eur, spolu bez DPH vo výške 24,2878 eur, s DPH 20 % ( 4,86 eur) vo výške 29,15 eur, zaplatenie tejto sumy istiny s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne si uplatnil žalobca v súdnom konaní voči žalovanému.
16. V súdenej veci okresný súd vo výroku II (odvolaním napadnutý výrok) zamietol nárok žalobcu ohľadne istiny ( ide o tzv. iné poplatky za služby ) vo výške sumy 16,50 eur + DHP 3,30 eur, ďalej ohľadne úrokov z omeškania z tejto časti istiny. Súd mal za to, že žalobca nepreukázal, že uplatnený nárok v tejto časti vychádza zo zmluvných podmienok individuálne dojednaných, následne vyhodnotil ho súd za nedôvodný pre rozpor s normami spotrebiteľského práva. S týmto záverom súdu prvej inštancie sa stotožňuje aj krajský súd. Ak totiž právny predchodca žalobcu účtoval podľa predmetnej faktúry žalovanému aj tzv. „iné poplatky za služby“, než boli výslovne dohodnuté v zmluve, prípadne v jej dodatku, bolo jeho povinnosťou preukázať právny základ nároku na tzv. iné poplatky, nadväzne aj výšku dohodnutých poplatkov. Odvolateľ neargumentuje v odvolaní, že by predmetné tzv. iné poplatky mali byť dojednané v zmluve o poskytovaní verejných služieb, resp. v jej dodatku. Odvoláva sa na Cenník právneho predchodcu žalobcu, podľa ktorého (strana 39 časť „iné poplatky“) má žalovaný ako účastník povinnosť zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu za poskytnutú službu - prerušenie poskytovania služby pre neplatenie sumu vo výške 19,80 eur. Podľa názoru odvolacieho súdu „ Cenník „ je interným dokumentom dodávateľa služieb obsahujúci iba jednostranné vymedzenie dodávateľom služieb určitého druhu poplatkov. Takýto dokument nevyvoláva právne účinky, pokiaľ účastníci spotrebiteľského právneho vzťahu v individuálnych zmluvných dojednaniach (zmluva, dodatok k zmluve, všeobecné zmluvné podmienky) nezakontrahovali konkrétny druh poplatku, v konkrétnej výške. Žalobca nepreukázal v konaní, že by tzv. iné poplatky ( a konkrétne aké, hoc aj za poskytnuté služby) osobitne so spotrebiteľom vyjednal či už v zmluve, v jej dodatku, vo všeobecných zmluvných podmienkach..
17. Krajský súd nemohol akceptovať odvolací argument v ktorom odvolateľ žiadal zohľadniť závery rozsudku Súdneho dvora - tretia komora z 9.11.2016 prijaté vo veci C - 42/15. V uvádzanom rozsudku Súdneho dvora boli predmetom riešenia vecné otázky viažuce sa k spotrebiteľskej zmluve o úvere, napr. k jej obsahovým náležitostiam, k požiadavke písomnej formy takejto zmluvy, či musí/ nemusí zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny, či zmluva o úvere vyhotovená písomne musí byť podpísaná zmluvnými stranami spôsobom upraveným v práve dotknutého členského štátu v nadväznosti na výklad čl. 10 ods.1 v spojení s čl.3 písm. m) Smernice 2008/48. Predmetom aktuálneho súdneho konania však neboli nároky plynúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, peňažné plnenie žalobca viaže ku zmluve o elektronických komunikáciách, riešené vecné otázky ohľadne sporného nároku sú iné, odlišné ako tomu bolo vo veci C - 42/15. V aktuálne súdenej veci nie je spochybňovaná písomná forma zmluvných dokumentov o dodávke služieb elektronickej komunikácie, ale bol konštatovaný nedostatok individuálneho zmluvného dojedania ( o konkrétnom druhu, o výške poplatku napr. za prerušenie dodávky služby pre neplnenie povinnosti, prípadne o výške iných a konkrétne ktorých poplatkov ) do zamietnutej časti nároku. Bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že jeho nárok aj v prípade zamietnutej časti žaloby vychádza z individuálnych zmluvných dojednaní v spotrebiteľskej veci. Na túto skutočnosť žalobca dôkazné bremeno neuniesol.
18. V súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania odvolací súd konštatuje taktiež vecnú správnosť. Súd do rozhodovania premietol čiastočný úspech strán v konaní, tak konštatovaný záver o nepriznaní práva na náhradu trov konania žiadnemu z jeho účastníkov má svoju oporu v aplikovanom ustanovení § 255 ods.2 Civilného sporového poriadku.
19. Podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP krajský súd žiadnej zo strán nepriznal právo ( nárok ) na náhradu trov odvolacieho konania, keďže žalobca v odvolacom konaní úspešný nebol, úspešným v odvolacom konaní bol žalovaný, z obsahu spisu však nevyplynulo, že by tejto úspešnej strane sporu v súvislosti s podaným odvolaním žalobcu mali vzniknúť nejaké trovy.
20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.