Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_17CoE-45-2017.pdf
PDF · 75.09 KB
Case nature
Subarea
17CoE/45/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: N. K., so sídlom XX. M. 8, G., IČO: 30 807 484, pobočka Y., so sídlom Y., Z. XXXX, proti povinnému: K. N. - N., s miestom podnikania H. XX, J. S. nad I., IČO: 34 552 308, o vymoženie 781,62 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 29. septembra 2016, č.k. 10Er/990/2014-23, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 41,65 Eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že Okresný súd Nové Mesto nad Váhom poveril súdneho exekútora Mgr. Jozefa Pavlíka poverením zo dňa 09.10.2014 vykonaním exekúcie. Dňa 01.08.2016 doručil súdny exekútor na tamojší súd návrh na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a zároveň si uplatnil trovy exekúcie vo výške 41,65 Eur. Súdny exekútor v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľnosti, ani vlastníkom motorových vozidiel. Povinnému boli zablokované účty v dvoch bankách, no neprišla z nich žiadna úhrada. Povinný v súčasnosti nevedie účet v žiadnej banke. Podľa evidencie Sociálnej poisťovne bol povinný naposledy vedený ako SZČO do 30.06.2015, v súčasnosti nie je vedený ako zamestnanec, nie je poberateľom žiadneho druhu dôchodku ani dávky. Na poistnom voči Sociálnej poisťovni je dlžný vo výške 7.734,99 Eur a voči Union zdravotnej poisťovni 4.759,07 Eur. Na adrese uvedenej v návrhu na vykonanie exekúcie je povinný neznámy. Súd odôvodnil svoje rozhodnutie s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Po preštudovaní exekučného spisu mal súd za preukázané, že súdny exekútor vykonal potrebné šetrenie majetkových pomerov povinného, na základe ktorých dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd mal na základe zisteného skutkového stavu za dostatočne preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi priznal v zmysle vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov odmenu za výkon exekučnej činnosti vo výške 41,65 Eur.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietol nesprávne právne posúdenie veci, keď súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého bola potvrdená nemajetnosť povinného. Povinný je fyzická osoba, preto nie je možné predpokladať jeho nemajetnosť do budúcnosti. Považoval za pravdepodobné, že povinný sa v budúcnosti zamestná, aby mohol uhrádzať svoje životné náklady a z tohto príjmu bude možné vykonávať zrážky. Taktiež povinný môže nadobudnúť majetok i inými spôsobmi, ktoré nie je možné do budúcna vylúčiť, napr. dedením. Mal za to, že pokračovanie v exekúcii môže viesť k uspokojeniu vymáhanej pohľadávky. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.
3. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor. Uviedol, že voči povinnému sa vedie exekučné konanie z roku 2012. V priebehu tohto obdobia, teda v priebehu posledných štyroch rokov, kedy bol majetok povinného zisťovaný, nebol zistený absolútne žiaden majetok a exekúcia je jednoznačne vhodná na zastavenie z dôvodu nemajetnosti. Na základe toto, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľnosti, ani motorového vozidla, nevedie účet v žiadnej banke, povinný bol naposledy vedený ako SZČO do roku 2015, dlhodobo nie je zamestnancom ani poberateľom žiadneho druhu dôchodku či dávky, má 50 rokov, teda dôchodok mu bude priznaný možno za 15 rokov, je dlžný na poistnom voči Sociálnej poisťovni aj Union poisťovni, povinný je na známej adrese neznámy a na základe toho, že na povinného k dnešnému dňu je vedených 15 exekučných konaní, trvá súdny exekútor na podaní návrhu na zastavenie exekúcie. Ďalej uviedol, že za štyri roky nebolo zistené, že by povinný prejavil aspoň najmenšiu snahu riešiť si svoje dlhy alebo aspoň komunikovať s exekútorom. Zákon neobsahuje možnosti, že v budúcnosti snáď povinný bude mať nejaký majetok. Majetok povinného bol posudzovaný v súčasnosti, bola zistená nemajetnosť a z toho vyplýva jednoznačné zastavenie exekúcie a nie len možnosť zastavenia. Oprávnenému nič nebráni v tom, aby podal nový návrh na vykonanie exekúcie v prípade, ak zistí nové skutočnosti, napr. ak sa povinný zamestná. Záverom navrhol, že ak oprávnený má za to, že ďalšie pokračovanie v exekúcií môže viesť k uspokojeniu vymáhanej pohľadávky, nech sám oprávnený označí majetok povinného, z ktorého je možné uspokojiť túto pohľadávku.
4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP. Keďže súdny exekútor nie je stranou v exekučnom konaní (s výnimkou rozhodovania o jeho trovách), jeho podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku nie je návrhom strany, o ktorom by bolo potrebné procesne rozhodnúť aj v prípade nevyhovenia. Teda, ak exekučný súd podnet exekútora na zastavenie exekúcie vybaví tak, že mu nevyhovie, nie je potrebné o tom vydávať rozhodnutie. Preto v danom prípade nie je potrebné nahradiť zrušené rozhodnutie súdu prvej inštancie iným výrokom odvolacieho súdu, postačuje jeho zrušenie, ktorého dôsledkom (po jeho právoplatnosti) je pokračovanie v exekúcii.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu mal za preukázané, že súd prvej inštancie poverením zo dňa 09.10.2014 poveril súdneho exekútora Mgr. Jozefa Pavlíka vykonaním exekúcie pre vymoženie pohľadávky 781,62 Eur a trov exekúcie. Dňa 01.08.2016 bol doručený súdu prvej inštancie podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a rozhodnutie o trovách exekúcie, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uviedol, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľnosti, ani vlastníkom motorových vozidiel. Povinnému boli zablokované účty v dvoch bankách, no neprišla z nich žiadna úhrada. Povinný v súčasnosti nevedie účet v žiadnej banke. Podľa evidencie Sociálnej poisťovne bol povinný naposledy vedený ako SZČO do 30.06.2015, v súčasnosti nie je vedený ako zamestnanec, nie je poberateľom žiadneho druhu dôchodku ani dávky. Na poistnom voči Sociálnej poisťovni je dlžný vo výške 7.734,99 Eur a voči Union zdravotnej poisťovni 4.759,07 Eur. Na adrese uvedenej v návrhu na vykonanie exekúcie je povinný neznámy. Následne súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
8. V zmysle ustálenej judikatúry pre zastavenie exekúcie je potrebné jednak preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Predčasné zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo na uplatnenie ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí.
9. V danom prípade mal odvolací súd z obsahu spisu za preukázané, že povinný je fyzická osoba vo veku 51 rokov, pričom nebolo žiadnym spôsobom preukázané ani osvedčené, že by zdravotný stav
alebo iné osobné okolnosti povinnému nedovoľovali zamestnať sa. Na strane povinného ide o osobu v produktívnom veku, pričom skutočnosti uvádzané súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí odvolací súd nepovažoval za postačujúce pre vyvodenie záveru o tom, že nie je u povinného predpoklad nadobudnutia majetku, prípadne príjmu, ktorý by mohol byť predmetom exekúcie. Záver, podľa ktorého by dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku bolo každé zistenie nedostatku majetku bez prihliadnutia na ďalšie okolnosti, by bol v rozpore s exekučným konaním.
10. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že aj keď zákon nevyžaduje pre rozhodnutie o zastavení exekúcie súhlas oprávneného, je potrebné na jeho vôľu prihliadať, keďže oprávnený je tou stranou v exekučnom konaní, ktorá exekúciu navrhuje, a teda má právo požadovať, aby sa v exekúcii pokračovalo, pokiaľ sa nepreukázali objektívne dôvody na zastavenie exekúcie (napr. z dôvodov nedostatkov exekučného titulu alebo neprípustnosti exekúcie). Ak oprávnený žiada, aby sa v exekúcii pokračovalo napriek zisteniu súdneho exekútora, že povinný nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku, je potrebné prihliadať na vôľu oprávneného, ktorý si musí byť vedomý, že pokračovaním v exekúcii vznikajú trovy exekúcie, ktoré napokon v prípade neúspešnosti exekúcie bude musieť uhradiť.
11. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil výrok napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie.
12. Pokiaľ ide o výrok o trovách exekúcie, ktorý bol napadnutý odvolaním oprávneného, odvolací súd tento výrok zrušil z dôvodu, že tento výrok bol závislý od výroku o zastavení exekúcie a samostatne nemôže existovať (nie je účelné rozhodovať o trovách konania, ktoré ďalej pokračuje). Preto odvolací súd tento výrok zrušil aj bez jeho vecného preskúmania (porov. § 379 písm. a) CSP).
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).