Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3Co-134-2021.pdf
PDF · 101.54 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/134/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Petra Tutka a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom vo A. C., D. XXX/XX, IČO: 41 891 490, zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklošom, advokátom so sídlom v Košiciach, Vodná 6 proti žalovanému Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, so sídlom v Bratislave, Špitálska 4, 6, 8 IČO: 00 681 156, o zaplatenie 5.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 42C/23/2020-114 zo dňa 7. mája 2021
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. P r i z n á v a žalovanému proti žalobcovi 100 % nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „súd") rozsudkom označeným v záhlaví napadnutého rozhodnutia rozhodol v tomto znení:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 5.000 eur titulom nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.000 eur od 30.06.2020 zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 132,22 eur od 01.04.2017 do zaplatenia. Zároveň žiadal priznať aj náhradu trov konania. Žalobu zdôvodnil tým, že Inšpektorát práce Trenčín vykonal u žalobcu inšpekciu práce zameranú na nelegálne zamestnávanie podľa zákona č. 125/2006 Z.z. a zákona č. 82/2005 Z.z. Výstupom z kontroly bol Protokol sp. zn. ITN-281-31-2.4/P-B28-19 zo dňa 06.11.2019, v ktorom bolo žalobcovi uložené Opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov. Z Protokolu vyplýva, že inšpektori práce vykonali dňa 24.09.2019 v čase 10.55 hod. kontrolu u žalobcu, v prevádzke kaviarne BEST, B. B. XXX/XX, A. C. 932 01 a zistili, že u kontrolovaného subjektu vykonáva závislú prácu E. F., bytom G. XX, A. C., nar. XX.X.XXXX s pracovným zaradením čašníčka, a to bez uzatvorenia pracovného pomeru. Rozhodnutím Inšpektorátu práce Trenčín zo dňa 10.01.2020, sp. zn. 340/2019/1.2/D IPTN/ KHIP/ROZ/2020/842, doručeného žalobcovi dňa 15.01.2020, mu bolo oznámené začatie konania o uložení pokuty. Žalobca sa dňa 29.11.2019 dozvedel, že je zaevidovaný v centrálnom verejne prístupnom zozname osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania podľa § 6 ods. 1 písm. s) zákona č. 125/2006 Z.z., pričom dátum porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania je uvedený
deň 06.11.2019, teda deň prerokovania protokolu, pričom rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín nenadobudlo právoplatnosť a ešte sa nezačalo ani správne konanie, v čase keď žalobca bol v zozname nelegálnych zamestnávateľov už zaevidovaný, preto žalobca považuje takýto postup žalovaného za nezákonný. Z uvedeného dôvodu, žalobca vyzval žalovaného na predbežné prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 5.000 eur, pričom žalovaný v liste č. 13360/2020-M_OPS 53622/2020 zo dňa 29.06.2020 nárok neuznal. Žalobca konkrétne považoval za nesprávny úradný postup - konanie Národného inšpektorátu práce, Masarykova 10, 040 01 Košice, IČO: 00 166 405, ktorý zaevidoval žalobcu v centrálnom verejne prístupnom zozname osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, keďže pre registrovanie je kumulatívnou a obligatórnou náležitosťou zaevidovania do zoznamu aj uvedenie dátumu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty, ktoré v tom čase absentovalo, keďže rozhodnutie inšpektorátu práce sa stalo právoplatným až 23.04.2020, kedy žalobca prevzal rozhodnutie odvolacieho orgánu. K nároku na náhradu nemajetkovej ujmy žalobca uviedol, že vykonáva podnikateľskú činnosť tak, aby nedochádzalo k porušovaniu akéhokoľvek zákona pri jeho činnosti. V obci, kde vykonáva podnikateľskú činnosť, požíva dobrú povesť. Nezákonný postup NIP je objektívne spôsobilý privodiť ujmu na dobrej povesti žalobcu, pričom žalobca nevie posúdiť, koľko tretích osôb mohlo zistiť tento nezákonný stav. V zmysle ust. § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. si žalobca uplatnil nemajetkovú ujmu vo výške 5.000 eur, keďže došlo k zásahu do jeho subjektívnych práv a iba ospravedlnenie nepovažoval za postačujúce. Už samotný zásah môže privodiť nepriaznivú situáciu spočívajúcu v poškodení jeho dobrého mena. Ďalej žalobca právne argumentoval ohľadne priznania úroku z omeškaniu už odo dňa nasledujúceho potom, ako žalovaná rozhodla, že žalobcovi nebude poskytnutá náhrada nemajetkovej ujmy, teda od 30.06.2020 do zaplatenia.
Na základe vykonaného dokazovania citovaného v bodoch 12 až 25 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, súd prvej inštancie predmetný spor právne posúdil podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších zmien a doplnkov a to podľa § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. d), § 9 ods. 1 až 4, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1 až 4, § 17 ods. 1 až 4 citovaného zákona, § 6 ods. 1 písm. s) zákona č. 125/2006 Z.z. v znení od 01.03.32019 do 20.01.2020, taktiež § 7 ods. 3 písm. m), § 14 ods. 1 citovaného zákona, § 2 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 11 Občianskeho zákonníka.
Predmetom tohto konania je zaplatenie sumy 5.000 eur s príslušenstvom ako nemajetkovej ujmy spôsobenej žalobcovi tým, že ho žalovaný zaevidoval v centrálnom verejne prístupnom zozname osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania napriek tomu, že v čase jeho evidovania do zoznamu nenadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o uložení pokuty pre žalobcu, keďže podľa § 6 ods. 1 písm. s) zákona č. 125/2006 Z.z. sa v zozname eviduje i dátum nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty.
K námietke nedostatku miestnej príslušnosti uplatnenej žalovanou v odpore súd prvej inštancie uviedol, že súd miestnu príslušnosť posudzuje v zmysle ust. § 17 CSP, kedy miestne príslušným na prejednanie a rozhodnutie sporu je súd, v obvode ktorého nastala skutočnosť, ktorá zakladá uplatnené právo. Žalobou uplatnené právo sa týka nesprávnosti úradného postupu, pričom žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup nastal zápisom žalobcu do centrálneho registra, ktorý vedie NIP, na adrese C. XX A. G., ktorá spadá pod obvod tunajšieho súdu.
K námietke pasívnej vecnej legitimácie súd uviedol, že považoval žalovaného za pasívne legitimovaný subjekt v zmysle § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z., keďže škoda bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, za ktorú koná v mene štátu predmetné ministerstvo.
Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie konštatoval, že došlo k zápisu a výmazu žalobcu v spomínanom registri s tým, že k zápisu došlo bez právoplatnosti rozhodnutia o pokute. Pričom žalobca mal byť vedený v uvedenom zozname až o cca 5 mesiacov neskôr. Závažnosť
vzniknutej ujmy a následky, ktoré žalobcovi mohli vzniknúť jeho skorším vedením v zozname ale žalobca v konaní nepreukázal, čím neuniesol dôkazné bremeno v spore apelujúc aj na to, že aj momentálne je žalobca vedený v zozname tzv. nelegálnych zamestnávateľov, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania a preto súd žalobu zamietol, keďže nezistil také okolnosti prípadu z dôvodu neunesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu, za ktorých je možné priznať žalobcovi finančné zadosťučinenie titulom náhrady škody. Žalobca nepreukázal výšku vzniknutej ujmy, závažnosť a okolnosti so zreteľom na následok, ktorý bol spôsobený v zmysle ust. § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. V tomto prípade, pokiaľ ide o vznik následkov a stanovenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch, žalobca dôkazné bremeno neuniesol s apelom aj na to, že aj keď žalobca bol evidovaný vo verejne prístupnom centrálnom registri zamestnávateľov, už ku dňu 29.11.2019, ku dňu 20.01.2020 ale už v tomto zozname nefiguroval s tým, že právoplatnosť rozhodnutia v správnom konaní nastala až neskôr, a teda v čase od 29.11.2019 bol žalobca neoprávnene vedený v zozname, keďže rozhodnutie o uložení pokuty ešte nebolo právoplatné s tým, že žalobca ku dňu vyhlásenia rozsudku bol opätovne vedený v tomto zozname. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, pričom nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP.
Proti rozsudku v zákonnej lehote (včas) podal odvolanie žalobca. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Mal za to, že súd napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil ,keďže štát musí znášať následky za porušenie zákona, čím vec aj nesprávne právne posúdil, nakoľko sa nevyžaduje existencia následkov zásahu a postačuje už len samotná spôsobilosť privodiť ujmu na osobitných právach, čo sa aj v jeho prípade stalo a rovnako súd mu nesprávne nepriznal aplikáciu ust. § 257 CSP. Navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozsudok a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel, prípadne rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že súd správne v danej veci aplikoval zákon č. 514/2003 Z.z., z ktorého nevyplýva, že súd má automaticky priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v každom konaní, nakoľko len samotné konštatovanie porušenia práve nie je dostatočným zadosťučinením na ujmu spôsobenú nesprávnym postupom zákonným rozhodnutím, kedy posúdenie okolností, za ktorých k ujme došlo, zahrňuje aj správanie samotného poškodeného s odkazom na rozsudok NS SR zo dňa 21.06.2018 sp. zn. 6Cdo/44/2017, pričom je nepochybné, že práve žalobca sa dopustil správneho deliktu nelegálneho zamestnávania, bol si toho vedomý, keďže to potvrdil aj v novembri 2019 podpisom Protokolu inšpektorátu práce Trenčín č. ITN-281-31-2.4/P-B28-19 zo dňa 06.11.2019. V danom prípade nie sú dané dôvody, vzhľadom na konanie žalobcu, pre aplikáciu dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 CSP s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Mcdo/2/2008. Navrhoval rozsudok v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správny.
Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného opätovne zotrval na skutočnostiach uvádzaných v podanej žalobe s tým, že žalobca sa nestotožňuje s právnym názorom žalovaného, že nemajetková ujma podľa zákona č. 514/2003 Z.z. neplní preventívno-represívnu funkciu, keďže nemajetkovú ujmu je potrebné vnímať ako určitú satisfakciu, ktorá plní aj preventívno-represívnu úlohu, pričom postačuje už samotná spôsobilosť privodiť ujmu na osobnostných právach, čo sa v danom prípade stalo a keďže úradný postup NIP-U bol nesprávny a nezákonný, sú vo veci dané aj dôvody hodné osobitného zreteľa.
Žalovaný sa k tomu vyjadreniu žalobcu už nevyjadril.
Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania žalobcu vec podľa § 385 ods. 1 CSP prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP, ako aj § 379 CSP spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a to nielen vo veci samej, ale aj vo výroku o trovách konania a preto rozsudok v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP, pričom sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 2 CSP a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa aj ďalšie dôvody.
Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26.05.2022 o 10.45 hod., v pojednávacej miestnosti č. dverí 230/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 19.05.2022 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 3 CSP a § 378 ods. 1 CSP.
Žalobca podal odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v civilnom sporovom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod je naplnený s odkazom na nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku v znení namietaných konkrétnych skutočností.
Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.
K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.
Odvolací súd po preskúmaní odvolania žalobcu dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. písm. b), d), f) a h) CSP nie sú v spore naplnené, keďže správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého rozsudku o zamietnutí žaloby, ako aj vo výroku o trovách
konania, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.
Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty namietané žalobcom v podanom odvolaní, s ktorými sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku náležite a správne vysporiadal a preto ani odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
Výsledky vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu dávajú dostatočný skutkový základ pre záver o nenaplnení kumulatívnych zákonných predpokladov v zmysle § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, keďže nepostačuje pre priznanie uplatneného nároku, tak ako to konštatoval vecne správne aj súd prvej inštancie, existencia konania Národného inšpektorátu práce so sídlom v Košiciach, Masarykova 10., ktorý zaevidoval žalobcu v Centrálnom verejnom prístupnom zozname osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávateľa v čase 06.11.2019, bez uvedenia dátumu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uloženie pokuty, ktoré v tom čase absentovalo, predmetné rozhodnutie právoplatnosť nadobudlo až dňa 23.04.2020, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie, že práve toto konanie Národného inšpektorátu práce v Košiciach zasiahlo do jeho súkromných práv, prípadne bolo objektívne spôsobilé privodiť nepriaznivú situáciu spočívajúcu v poškodení jeho dobrého mena (v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol) z dôvodu, že bol právoplatne usvedčený zo spáchania citovaného deliktu a v čase vynesenia rozsudku, tak ako to konštatoval súd prvej inštancie, bol žalobca vedený v zozname tzv. nelegálnych zamestnávateľov, čím svojím konaním ani neuniesol dôkazné bremeno titulom ochrany osobnosti v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. l a § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnému žalovanému v odvolacom konaní priznal proti neúspešnému žalobcovi 100 % nárok na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške priznaných nárokov na náhradu trov konania rozhodne súd prvej inštancie procesným postupom v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).