Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Nt-5-2016.pdf
PDF · 90.42 KB
Case nature
Area
Subarea
13Nt/5/2016
Uznesenie
Okresný súd Vranov nad Topľou v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Anny Monokovej a prísediacich S. S.U. a X. S. o návrhu na povolenie obnovy konania odsúdeného W. F., K.. X.XX.XXXX, I. O. W., P. XXX/XX, R.. B. K. I.Ľ., t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica - Kráľová na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. augusta 2017 takto
rozhodol:
Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného W. F., K.. X.XX.XXXX na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 2T/132/2012 z a m i e t a.
odôvodnenie:
Odsúdený sa podaným návrhom domáhal povolenia obnovy konania vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 2T/132/2012, v ktorom konaní bol rozsudkom zo dňa 29.1.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3To/7/2015 zo dňa 9.4.2015 uznaný za vinného zo zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa 183 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a prečinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 156 ods. 1 , ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov nepodmienečne, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a súčasne bol zrušený výrok o treste uložený odsúdenému trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 2T/59/2012 zo dňa 23.3.2012, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov nepodmienečne pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona.
Svoj návrh odôvodnil tým, že poškodená X. V. sa v byte nenachádzala v tom čase, nakoľko bola v tom čase u p. Y. J., taktiež žiadal vykonať rekonštrukciu, čo mu nebolo umožnené, nemohol sa brániť, lebo poškodená sa vzdala výpovede a vyšetrovateľ nebral do úvahy dôkazy - listy, ktoré mu písala poškodená, že nie je pravda, za čo je vo výkone, poškodená sa odmietla podrobiť konfrontácii, čím došlo k závažnému pochybeniu orgánov činných v trestnom konaní, rekonštrukciu skutku považoval za neodkladný úkon, ktorý mal byť vykonaný čo najskôr po skutku a navrhol vypočuť X. V., Y. J. U. X. Š., ktoré môžu potvrdiť, že skutok, za ktorý bol odsúdený, nespáchal. V ostatnom podaní uviedol, že žiada o zrušenie chránenej osoby s odkazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.
Prokurátor nepovažoval návrh za dôvodný, navrhol návrh na obnovu konania zamietnuť.
Odsúdený uviedol, že je nevinný, že bol odsúdený X.. K., ktorý ho už viackrát predtým súdil, aj keď nakoniec mu trest uložil krajský súd, ktorý len zmenil dva paragrafy, no neboli žiadne dôkazy o tom, že je vinný a to najmä čo sa týka obmedzovania osobnej slobody.
Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 2T/132/2012-233 zo dňa 29.1.2014 bol odsúdený uznaný za vinného zo spáchania zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa 183 ods. 1, ods. 2 písm.
d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov nepodmienečne, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a súčasne bol zrušený výrok o treste uložený odsúdenému trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 2T/59/2012 zo dňa 23.3.2012, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov nepodmienečne pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona.
Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 3To/7/2015-265 zo dňa 9.4.2015 podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), d) Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a na základe § 322 ods. 3 Tr. por. uznal odsúdeného vinným zo zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa 183 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a prečinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 156 ods. 1 , ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona Odsúdenému uložil súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov nepodmienečne, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a súčasne bol zrušený výrok o treste uložený odsúdenému trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 2T/59/2012 zo dňa 23.3.2012, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov nepodmienečne pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona. Ďalším výrokom súd rozhodol podľa § 319 Tr. por. o zamietnutí odvolania odsúdeného.
Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že v posudzovanej trestnej veci bolo pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie v podstate v takom rozsahu ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Dôkazy prvostupňový súd vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. por. a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým záverom. Krajský súd však považoval za potrebné prečítať zápisnicu o výpovedi svedkyne X. V. z prípravného konania, preto dokazovanie v tomto smere na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného doplnil.
Taktiež krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že odsúdený spáchanie skutku poprel, no taktiež, že odsúdený je zo spáchania skutku tak ako súd prvého stupňa ustálil v celom rozsahu usvedčovaný výpoveďou poškodenej X. V., ktorá na hlavnom pojednávaní využila svoje právo nevypovedať voči obžalovanému. V ďalšom z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že prvostupňový súd skutkový stav ustálil správne a krajský súd sa stotožnil aj s právnou kvalifikáciou skutku, keď tento kvalifikoval konania obžalovaného ako zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 , ods. 2 písm. d) Tr. zák., pretože odsúdený inému bránil užívať osobnú slobodu a taký čin spáchal na chránenej osobe, ktorou družka odsúdeného, s ktorou žil v spoločnej domácnosti, nepochybne je, rovnako tak aj ako prečin nebezpečného vyhrážania, obžalovaný sa so sekerou v ruku a následne aj pri podpaľovaní vyhrážal poškodenej , že ju zabije, že zhoria jej deti, mohol u poškodenej vzbudiť dôvodnú obavu, čomu nasvedčuje aj následné konanie poškodenej, ktorá cez okno z bytu ušla. Pochybil však súd prvého stupňa, ak konanie obžalovaného nekvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 , ods. 2 písm. a) Tr. zák., keď obžalovaný sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k ublíženiu na zdraví v úmysle spôsobiť poškodenej ujmu na zdraví.
Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394. O návrhu na povolenie obnovy konania rozhoduje súd na verejnom zasadnutí ( § 402 ods. 1 Trestného poriadku ).
Konanie o povolení obnovy konania sa obmedzuje na zistenie, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy uvedené v citovanom ustanovení. V konaní o povolení obnovy konania nemôže súd preskúmavať, či sa súd pri rozhodovaní vyrovnal so všetkými okolnosťami a s obhajobou odsúdeného, či rešpektoval zásadu bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní, a pod. V konaní o povolení obnovy nemôže súd preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Toto konanie sa v zmysle § 394 ods. 1 Trestného poriadku obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme. Pri obnove konania sa rozhoduje, či nové skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti pôvodného rozsudku, môžu odôvodniť iné rozhodnutie, než aké bolo urobené v pôvodnom konaní. Povinnosťou súdu v konaní o povolení obnovy konania je teda skúmať správnosť právoplatného rozsudku súdu v tom rozsahu, či nové skutočnosti alebo dôkazy sú také závažné, že odôvodňujú zásah do právoplatnosti a nezmeniteľnosti rozsudku vydaného súdom v pôvodnom konaní.
Súd preskúmal návrh na obnovu konania, vykonal na verejnom zasadnutí dokazovanie a to opätovne výsluch odsúdeného, svedka Y. J., oboznámil sa so spisom tunajšieho súdu sp. zn. 2T/132/2012 a dospel k záveru, že návrhu odsúdeného nie je možné vyhovieť a keďže neboli splnené podmienky tak ako ich predpokladá ust. § 394 ods. 1 Trestného poriadku, návrh na obnovu konania zamietol.
Odsúdený svoj návrh oprel najmä o skutočnosť, že poškodená sa v čase spáchania skutku v miestnosti nenachádzala, v priebehu trestného konania využila svoje právo nevypovedať, no v listoch mu písala, že nie je pravda, čo povedala.
Svedok Y. J. uviedol, že dňa 21.2.2012 pil spolu s odsúdeným u neho doma, kde vtedy býval v chatrči neďaleko bytovky, kde býval odsúdený, odsúdený povedal, že ide po víno, no už potom neprišiel, lebo musel hasiť oheň, lebo u neho doma horelo, aj on sám išiel a pomáhal hasiť, no aký dlhý čas ubehol od času, kým odišiel odsúdený po víno do času, kedy tam išli, lebo horelo, nevedel uviesť. Dozvedel sa, že tam začalo horieť, lebo niekto hodil sviečku, no kto to bol nevie, odsúdený vtedy býval so svojou družkou, no kde bola keď horelo nevie, u nich doma nie, potom sa dozvedel od svojej sestry O. I., že poškodená bola u nej.
Zo spisu sp. zn. 2T/132/2012 je zrejmé, že prokurátor podal na odsúdeného obžalobu pre zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., zločin obmedzovania osobnej slobody podľa 183 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona.
Zo zápisnice o výsluchu obvineného zo dňa 15.8.2012, ktorá bola spísaná pri konaní súdu podľa § 238 ods. 3 Tr. por. odsúdený po poučení uviedol, že predkladá súdu listy od svojej družky X. V., že všetko ľutuje, že ho dala zavrieť, pretože si všetko vymyslela.
Listy na čl. 188 až 192 adresované podľa predložených obálok odsúdenému a odoslané X. V. sú napísané v nárečí, na strane 3 v liste čl. 191 uvedené, veľmi mi ľúto za tebou, prepáč mi bo mi neznala, o čo ide.
Ako to vyplýva zo zápisnice o predbežnom prejednaní obžaloby súd zistil, že odsúdený prehlásil, že sa cíti byť nevinný, návrhy na vykonanie dokazovania zo strany obhajoby, neboli prednesené.
Na hlavnom pojednávaní, ktoré podľa zápisnice začalo dňa 25.11.2013, odsúdený ako obžalovaný uviedol, že v kritický deň spal v bytovke so svojou družkou X. V. a keď zistil, že sa doma nenachádza, išiel k susede O.Ž. I., kde v chatrči bola aj jeho družka, s ktorou sa hádal, prečo nie je doma, uviedol tiež, že mal vypité a až neskôr sa dozvedel, že družka sa pri odchode mala udrieť o kuchynskú linku, prišil domov, družka tam nebol, zadriemal a keď sa zobudil na krik, uvidel že horí, muselo to byť od sviečky, lebo elektrinu nemali, okno bolo rozbité od plameňov, videl X. Š., ktorý hasil oheň. On svoju družku sekerou nenapadol, taktiež sa jej nevyhrážal, že zhorí v dome aj so svojimi deťmi, s X. ako družkou uviedol, že žijú už takmer 15 rokov. V uvedený termín hlavného pojednávania sa dostavila aj poškodená X. V., ktorá po zákonnom poučení ako družka obžalovaného využila svoje právo a voči obžalovanému ako druhovi odmietla vypovedať.
Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 29.1.2014 vyplýva, že súd postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku za súhlasu obžalovaného čítal zápisnicu o výsluchu svedka X. Š., ktorý bol na hlavné pojednávanie predvolaný, ale nedostavil sa, pričom obžalovaný nemal k vykonanému dôkazu žiadne námietky. Na uvedenom termíne bol vyhlásený aj rozsudok v danej veci.
X. Š. ako svedok vypovedal, že potom, čo zistil, že sa z bytu W. F. valí dym, išiel zistiť čo sa stalo, kde mu odsúdený povedal, že zapálil svoju izbu, nech všetko zhorí a nechcel mu dovoliť, aby išiel hasiť, postavil sa do stredu chodby, sácal do neho, keď sa mu podarilo odsúdeného odsotiť, aby mohol hasiť, tak otvoril dvere do jeho izby, tam nikto nebol, pod oknom horela jedna posteľ a v strede jedného okna bola diera.
Po podaní odvolania na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Prešove ako to vyplýva zo zápisnice zo dňa 9.4.2015 strany zhodne prehlásili, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania a krajský súd doplnil dokazovanie a podľa § 263 ods. 3 písm. c) Trestného poriadku prečítal zápisnici o výpovedi poškodenej V. z čl. 38-45.
Z predmetnej zápisnice zo výsluchu poškodenej ako svedka z prípravného konania súd zistil, že po poučení podľa § 130 Tr. por. svedkyňa - poškodená uviedla, že svoje právo nevypovedať nevyužíva a aj napriek tomu, že obvineným je jej druh W. F., vypovedať bude. Popísala vo svojej výpovedi konanie obžalovaného tak ako neskôr bolo ustálené aj v podanej obžalobe a rozsudku.
Súd teda musí konštatovať, že skutočnosti uvádzané odsúdeným o nevykonaní konfrontácie či rekonštrukcie ako aj zistené z výsluchu svedka Y. J., ktorý mal potvrdiť, že sa poškodená nachádzala u neho a teda, že sa nenachádzala v byte, kde žila spolu s odsúdeným, či odsúdeným žiadané neprihliadanie na poškodenú ako chránenú osobu, nie sú takými skutočnosťami ako predpokladá ust. § 394 ods. 1 Trestného poriadku.
Čo sa týka poškodenej X. V., táto zomrela, no je nepochybné, že poškodená bola družkou odsúdeného, sám odsúdený vo svojich výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že žijú ako druh a družka už takmer 15 rokov, rovnako ich družobný vzťah uvádzali aj svedkovia a samotná poškodená, ktorá s odkazom na tento deklarovaný pomer odmietla na hlavnom pojednávaní aj vypovedať a súd uznal dôvod na takýto postup.
Pokiaľ sa týka namietaného nevykonania konfrontácie, súd uvádza, že to nie je úkon, ktorý by bol orgán činný v trestnom konaní povinný vždy vykonať, ustanovenie § 125 Trestného poriadku jej vykonanie predpokladá, pokiaľ rozpory vo výpovedi obvineného a svedka v závažných okolnostiach nemožno vyjasniť inak. Uvedené platí aj o odsúdeným namietanom nevykonaní rekonštrukcie, ktorý odsúdený považoval za neodkladný úkon. Tu súd poukazuje na ustanovenie § 10 ods. 17 Trestného poriadku, podľa ktorého neodkladný úkon je taký, ktorého vykonanie by vzhľadom na nebezpečenstvo zmarenia alebo zničenia neznesie z hľadiska účelu trestného konania odklad na čas, kým začne trestné stíhanie a rekonštrukcia takýmto úkonom nie je, keďže z ustanovenia § 159 Trestného poriadku je zrejmé, že táto sa vykoná, ak má byť napodobená situácia a okolnosti, za ktorých bol spáchaný trestný čin alebo ktoré majú k nemu podstatný vzťah, alebo ak má byť preverená výpoveď obvineného, poškodeného alebo svedka, ak iné dôkazy vykonané v trestnom konaní nepostačujú na objasnenie veci.
Čo sa ešte týka listov uvádzaných odsúdeným a v nich obsiahnutého prehlásenia poškodenej súd uvádza, že listy boli súčasťou spisu už v čase rozhodovania súdu postupom podľa § 238 ods. 3 Tr. por., kedy ich odsúdený predložil a teda aj v konaní pred okresným súdom ako aj krajským súdom, pričom súdy pri svojich rozhodnutiach vychádzali zo skutočnosti uvedených poškodenou pri jej výsluchu ako svedka - poškodenej, dôkazu tak ako ho predpokladá ust. § 119 ods. Trestného poriadku, vykonaného riadnym postupom tak ako predpokladajú príslušné ustanovenia Trestného poriadku a po poučení poškodenej ako svedka.
Súd teda musí konštatovať, že samotné uvedenie skutočnosti poškodenou v listoch adresovaných odsúdenému v čase výkonu väzby považuje za účelové, ovplyvnené nielen časovým odstupom a akýmsi odoznením prežitého, ale možno aj určitým druhom výčitiek z jej strany vo vzťahu k odsúdenému, spomínaním na skôr to pozitívne zo spolužitia s odsúdeným a dávanie týchto skutočnosti do popredia,
potláčaním zlého a prípadného bagatelizovania jeho konania, keďže v konečnom dôsledku nedošlo k fatálnym následkom.
Ako je už uvedené vyššie - v konaní o povolení obnovy nemôže súd preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ktorými sa zoberal v konaní o obnove konania musí konštatovať, že nevyšli najavo také nové skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než aké bolo urobené v pôvodnom konaní, preto návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania zamietol.
Súd odmietol vykonať dôkazy výsluchom svedka X. Š. U. Y. O. a oboznámenie s listami poškodenej, keďže svedok X. Š. bol vypočutý v prípravnom konaní a v konaní pred súdom bola zápisnica z jeho výpovede prečítaná, proti ktorému postupu odsúdený nenamietal, dal na takýto postup súhlas a preto súd nevidel dôvod opätovne v konaní o povolení obnovy riadne vypočutého svedka vypočuť, keď mal súčasne za to, že výpoveď svedka obsahovala také skutočnosti, ktoré boli zistené inými dôkazmi a rovnako nevyhovel súd návrhu na výsluchu svedka Y. O., ktorá mala dosvedčiť, že poškodená sa mala nachádzať v jej chatrči, keďže súd má za to, že vzhľadom na vykonané dokazovanie v prípravnom konaní a v konaní pred súdom a zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzali súdy v pôvodnom konaní pri svojich rozhodnutiach, by vykonaním takéhoto dôkazu neboli zistené také skutočnosti, ktoré už neboli skôr zistené, resp. zistené skutočnosti by mali povahy okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie súdu.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu. Sťažnosť má odkladný účinok.