Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13S-43-2017.pdf
PDF · 70.2 KB
Case nature
Subarea
13S/43/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobkyne: O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., O. XXX, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, kancelária Žiar nad Hronom, Ulica SNP 124, o obnovu konania, takto
rozhodol:
Krajský súd konanie o obnovu konania z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa podanou žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 1.6.2017, žiadala obnovu konania vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 27.9.2016 vedenej na Krajskom súde v Trenčíne pod spisovou značkou 11S/206/2016 s tým, že napadnutým uznesením č.k. 11S/206/2016-188 bolo rozhodnuté v jej neprospech v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka alebo osoby zúčastnenej na konaní. Z uvedeného dôvodu žiadala zrušiť predmetné rozhodnutie, ktorým správny súd pred meritórnym rozhodnutím vo veci samej, rozhodol o jej návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
2. Bolo zistené, že žalobkyňa v čase podania žaloby na obnovu konania nebola právne zastúpená, žaloba nebola spísaná advokátom. Žalobkyňa na výzvu správneho súdu písomne oznámila, že nemá vysokoškolské právnické vzdelanie. Súčasne uviedla, že požiadala žalovaného, Centrum právnej pomoci, o ustanovenie advokáta pre toto súdne konanie o obnovu konania.
3. Podľa § 479 zákona č. 162/2015 Z.z. žalobca musí byť zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia platí aj na spísanie žaloby na obnovu konania.
4. Podľa § 480 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z. na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona.
5. Podľa § 99 písm. b) zák.č. 162/2015 Z.z. správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1.
6. V správnom súdnictve musí byť žalobca povinne právne zastúpený, pokiaľ sám nemá právnické vzdelanie druhého stupňa.
7. Zákon č. 162/2015 Z.z. (ďalej len zákon), ktorý je účinný od 1. júla 2016 jasne v ustanovení § 49 zaviedol povinné právne zastúpenie žalobcu v konaní pred správny súdom, ktoré tu musí existovať
už v čase spísania správnej žaloby a teda aj v čase jej podania na správny súd. Výnimky stanovuje ustanovenie § 49 ods. 2 zákona. Ide pritom v zásade o konania, v ktorých sa neriešia tak zložité právne otázky alebo v ktorých by povinnosť právneho zastúpenia advokátom nebolo od účastníka konania spravodlivé požadovať, prípade také konania, ktorých účelom je zabezpečiť rýchlu a účinnú nápravu nezákonného stavu. Okrem toho, pri niektorých z týchto konaní nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi, a tieto je možné rozširovať aj lehote stanovenej v ust. § 181 ods. 1 zákona, resp. je správny súd povinný ex offo prihliadať na pochybenia stanovené v ust. § 195 zákona. V takýchto prípadoch sa nejaví existencia právneho zastúpenia ako nevyhnutná, nakoľko súd z úradnej povinnosti prihliada v závislosti od typu konania, buď na akúkoľvek nezákonnosť, ktorú v rozhodovaní správnych orgánov zistí resp. na tie nedostatky, ktoré zákon stanovuje.
8. Rovnako bol tento inštitút ako jedna z nosných ideí tohto procesného predpisu zavedený aj pre konanie o opravných a mimoriadnych prostriedkoch, a to kasačnej sťažnosti a žalobe na obnovu konania. Z uvedeného vyplýva, že cieľom zákonodarcu bolo zakotvenie povinného právneho zastúpenia v každom konaní upravenom zákonom č. 162/2015 Z.z. s výnimkami uvedenými už v zmienenom ust. § 49 ods. 2. Uvedený inštitút povinného právneho zastúpenia pritom nemá za cieľ zamedziť prístup k súdnej ochrane. Požiadavka kvalifikovaného právneho zastúpenia má napomáhať efektivite súdneho konania pred správnym súdom a predchádzať nehospodárnemu konaniu. Na druhej strane podmienka existencie takéhoto právneho zastúpenia je stanovená aj na ochranu práv účastníka konania, ktorý je limitovaný pri uplatňovaní svojich práv, napríklad aj zákonnými lehotami, ktorých zmeškanie sa nedá odpustiť. Napr. zmena žaloby, resp. žalobných dôvodov po lehote stanovenej v ust. § 181 zákona nie je prípustná, teda aj predloženie plnej moci pre advokáta po začatí konania (po uplynutí vyššie uvedenej lehoty) by nemohlo efektívne prispieť k cieľom, ktoré mali byť obligatórnym právnym zastúpením dosiahnuté a v takýchto prípadoch by bolo právne zastúpenie častokrát len formálne a iluzórne.
9. Správny súd konštatuje, že obligatórne právne zastúpenie, ktoré je stanovené už pre spísanie žalobného návrhu (a to tak správnej žaloby ako aj žaloby o obnovu konania) je možné dovodiť tak z gramatického, ako teleologického výkladu. Aj z dôvodovej správy k zákonu č. 162/2015 Z.z. jednoznačne vyplýva, že účelom novej právnej úpravy bolo zavedenie obligatórneho právneho zastúpenia, ktoré sa vzťahuje aj na spísanie správnej žaloby, ako aj žaloby na obnovu konania ako podmienky konania, ktorá musí byť splnená, aby mohla byť táto žaloba správnym súdom prejednaná. Uvedené vyplýva aj z nadväzujúceho ustanovenia § 98 ods.1 písm. f) zák.č. 162/2015 Z.z., ktorý sankcionuje nesplnenie tejto podmienky odmietnutím žaloby.
10. V konaní o žalobe na obnovu konania zákon jednoznačne stanovil ako podmienku konania existenciu právneho zastúpenia, a to už pri spísaní žaloby. Na rozdiel od ostatných prípadov nedodržania tejto podmienky, však zákonodarca nestanovil priamo v tejto časti zákona za jej nesplnenie sankciu, umožnil však postupovať aj v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku podľa ustanovení druhej časti zákona.
11. V predmetnej veci bolo zistené, že žalobkyňa podala žalobu na obnovu konania, ktorá nebol spísaná advokátom, pričom z jej vlastného vyjadrenia vyplynulo, že nemá žiadne právnické vzdelanie. Predmetom obnovy konania pritom má byť uznesenie, ktorým nebol žalobe priznaný odkladný účinok, tak ako požadovala, a to vo veci vedenej proti Centru právnej pomoci.
12. Správny súd konštatuje, že zákon bez pochybností stanovuje, aby takáto žaloba na obnovu konania bola spísaná advokátom, čo v predmetnej veci nie je. V konaní nie je sporné ani to, že samotná žalobkyňa nemá zákonom požadované právnické vzdelanie druhého stupňa. Uvedený nedostatok pritom nie je možné odstrániť ani tým, že by eventuálne žalovaný ustanovil pre takéto zastupovanie žalobkyni advokáta. Dodatočné ustanovenie advokáta by nemalo žiaden vplyv na skutočnosť, že žaloba nebola spísaná advokátom. Vzhľadom na uvedené súd podľa § 99 v spojení s § 480 zákona rozhodol o zastavení konania tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
13. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 170 písm. b) zák.č. 162/2015 Z.z., v zmysle ktorého ak bolo konanie zastavené, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).