Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/80/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: Quantum Credit, a. s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 23/C, IČO: 47 248 980, zastúpený PERSPECTA Legal, s. r. o., so sídlom Bratislava, Tomášikova 23/C, IČO: 36 668 745, proti žalovanej: K. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., Z.. J. XX/X, o zaplatenie 197,94 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 20. 06. 2016 č. k. 14C/594/2015-51 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 37,35 eura s príslušenstvom m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 37,35 eura s 8,75% úrokom z omeškania ročne od 26. 09. 2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 52%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 112,79 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 43,43 eura od 26. 10. 2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 37,97 eura od 26. 11. 2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 31,39 eura od 26. 12. 2012 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 20 eur splatných vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

2. Pri rozhodovaní vyšiel zo zistenia, že dňa 05. 06. 2012 uzatvorila žalovaná so Slovak Telekom, a.s. (ďalej len právny predchodca žalobcu) zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytovanie služby - pripojenie k verejnej mobilnej telefónnej sieti a aktivovanie SIM karty na dohodnutý mesačný program služieb PROGRAM NAJ 200 a tiež aj dodatok v bode 2 ktorého sa zaviazala, že po dobu 24 mesiacov od jeho uzavretia nepožiada o aktiváciu alebo zmenu programu služieb na program služieb s nižším mesačným poplatkom, ako má minimálny program služieb, a nedopustí sa konania s následkom vypojenia SIM karty. V prípade porušenia tohto dojednania zo strany užívateľa bol užívateľ povinný uhradiť prevádzkovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 47,80 eura. Právny predchodca žalobcu následne v období mesiacov september 2012 až december 2012 vyúčtoval žalovanej poplatky za poskytnuté služby faktúrami č. 7209228532 vo výške 37,35 eura, splatnú dňa 25. 09. 2012, č. 7210283578 vo výške 43,43 eura, splatnú dňa 25. 10. 2012, č. 7211343904 vo výške 37,97 eura, splatnú dňa 25. 11. 2012, č. 7212426936 vo výške 31,39 eura, splatnú dňa 25. 12. 2012. Vyúčtované sumy žalovaná v deň splatnosti jednotlivých faktúr neuhradila a neurobila tak ani na výzvu žalobcu. Dňa 08.

08. 2013 vystavil právny predchodca žalobcu žalovanej faktúru č. 7308075433 na sumu 47,80 eura s dátumom splatnosti dňa 25. 08. 2013 z titulu zmluvnej pokuty. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 09. 06. 2014 právny predchodca žalobcu postúpil predmetné pohľadávky na žalobcu v celkovej sume 197,94 eura, čo bolo žalovanej oznámené právnym predchodcom žalobcu písomným podaním zo dňa 03. 07. 2014. Predmetnú zmluvu posúdil podľa ust. § 43 ods. 1, § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase jej uzavretia a § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka (ďalej len , ako zmluvu spotrebiteľskú. Pri svojom rozhodovaní tiež aplikoval ust. § 100 ods. 1, § 101, § 517 ods. 2 a § 544 ods. 1 až 3 OZ, § 2 písm. a/, b/ a § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu dospel k nevyhnutnosti aplikácie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. a zisťoval, či v danom prípade na strane žalobcu neexistujú skutočnosti, ktoré oslabujú jeho nárok uplatnený voči žalovanej. V tejto súvislosti dospel k záveru, že uplatnený nárok titulom neuhradenej faktúry č. 7209228532 v sume 37,35 eura s príslušenstvom vystavenej dňa 08. 09. 2012 s dátumom splatnosti dlžnej sumy dňa 25. 09. 2012 je v zmysle § 101 premlčaný. Prezentoval, že premlčacia doba je tri roky a začala plynúť v deň nasledujúci po splatnosti faktúry č. 7209228532, t. j. 26. 09. 2012 a táto uplynula dňa 26. 09. 2015. Preto, keď žalobca podal na súde žalobu dňa 28. 09. 2015, urobil tak po uplynutí premlčacej doby pre uplatnenie nároku, v dôsledku ktorej skutočnosti žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. Vo zvyšnej časti, týkajúcej sa nároku na zaplatenie dlžnej sumy vyúčtovanej za poskytnuté služby faktúrou č. 7210283578 na sumu 43,43 eura s dátumom splatnosti dňa 25. 10. 2012, faktúrou č. 7211343904 na sumu 37,97 eura s dátumom splatnosti dňa 25. 11. 2012 a faktúrou č. 7212426936 na sumu 31,39 eura s dátumom splatnosti dňa 25. 12. 2012 žalobe vyhovel majúc za to, že žalobca v tejto časti uniesol dôkazné bremeno a preukázal dôvodnosť uplatneného nároku, pričom zároveň žalovaná tento jeho nárok nepopierala. Žalobcovi priznal aj uplatnený úrok z omeškania z priznaných dlžných súm, ktorý si žalobca uplatnil v súlade s ust. § 517 ods. 1, 2 a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 47,80 eura s príslušenstvom zamietol ako nedôvodný. Uviedol, že žalobca tento svoj nárok odvodzuje od zmluvy o pripojení a jej dodatku, ktorú posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú napriek tomu, že v Občianskom zákonníku nie je výslovne upravená. Bol toho názoru, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ vzhľadom na predmet podnikania a žalovaná ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Mal za to, že v spotrebiteľských veciach by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie resp. výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, pričom už samotná táto skutočnosť vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy, pretože dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinností. Za významné považoval posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a tiež posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania, ktoré by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti po uzavretí zmluvy. Konštatoval, že ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti. Dodal, že v prípade spotrebiteľského vzťahu, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá bude prijateľná v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Dojednania o zmluvnej pokute nepovažoval za individuálne, pretože spotrebiteľ nemá právo vyjadriť sa k výške zmluvnej pokuty, ktorá je priamo uvedená v zmluve. Ide o typovú zmluvu, ktorej obsah spotrebiteľ žiadnym významným spôsobom neovplyvňuje, a tak žalovaná mala možnosť dodatok k zmluve prijať len ako celok alebo ako celok odmietnuť. Podotkol, že nespochybňuje právo poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie povinnosti odberateľom služieb aj prostredníctvom zmluvnej pokuty, avšak nie takej, ktorá je rovnako vysoká bez ohľadu na všetky ostatné súvisiace okolnosti. Sankcia vždy musí zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti a prihliadať aj na charakter, čas a rozsahu porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Dojednanie o zmluvnej pokute preto považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je podľa § 53 ods. 1 a § 39 neplatná a na jej základe nevzniklo dodávateľovi (v tomto prípade jeho právnemu nástupcovi) právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Na žiadosť žalovanej umožnil jej splatenie dlžnej sumy v splátkach, aplikujúc § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), vo výške 20 eur mesačne splatných vždy do 15. dňa príslušného mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku až do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok. Výšku určenej mesačnej splátky považoval za primeranú pomerom žalovanej, ako aj výške dlžnej sumy a dobe splatenia, majúc zároveň za to, že uloženie povinnosti

zaplatenia dlžnej sumy v splátkach a ich výška s ohľadom na postavenie obchodnej spoločnosti žalobcu na finančnom trhu nijako neohrozí jeho ďalšie podnikateľské aktivity a ani vážne nezasiahne jeho majetkovú sféru. Rozhodnutie o trovách konania oprel o ust. § 142 ods. 2 OSP, keď pre čiastočný úspech oboch strán sporu vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie len v jeho zamietajúcej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 37,35 eura s príslušenstvom. Navrhol jeho zmenu a priznanie mu sumy 37,35 eura s 8,75 % úrokom z omeškania od 26. 09. 2012 do zaplatenia. Dôvodil, že suma 37,35 eura bola žalovanej vyfakturovaná faktúrou č. 7209228532 so splatnosťou dňa 25. 09. 2012. S poukazom na ust. § 101 argumentoval, že svoje právo z tejto faktúry mohol uplatniť na súde nasledujúci deň po jej splatnosti, teda prvýkrát dňa 26. 09. 2012 a od toho dňa mu začala plynúť 3-ročná premlčacia doba, ktorej koniec v zmysle ust. § 122 pripadol na deň 26. 09. 2015. Poukázal na ust. § 122 ods. 3 OZ, podľa ktorého ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší pracovný deň. V danom prípade deň 26. 09. 2015 pripadol na sobotu, a preto ak žalobu doručil na súd dňa 28. 09. 2015, čo bol pondelok, mal za to, že jeho nárok na zaplatenie uvedenej faktúry bol uplatnený včas. Uzavrel, že súd prvej inštancie jeho nárok na zaplatenie sumy 37,35 eura s príslušenstvom nesprávne právne posúdil ako premlčaný.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

5. Prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s účinnosťou od 01. 07. 2016 došlo k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 . Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem a teda sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.

6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 po zistení, že odvolanie podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

7. V tomto konaní sa žalobca žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 197,94 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania z titulu neuhradených faktúr za služby poskytnuté žalovanej jeho právnym predchodcom, v súvislosti s jej pripojením do mobilnej telefónnej siete. Preskúmavaným rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 112,79 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 43,43 eura od 26. 10. 2012 do zaplatenia, zo sumy 37,97 eura od 26. 11. 2012 do zaplatenia a zo sumy 31,39 eura od 26. 12. 2012 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti pozostávajúcej zo sumy 37,35 eura s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 26. 09. 2012 do zaplatenia a zo sumy 47,80 eura s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 26. 08. 2013do do zaplatenia, žalobu zamietol. Žalobca podal odvolanie len proti jeho zamietajúcej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 37,35 eura s príslušenstvom, v dôsledku čoho táto časť je predmetom odvolacieho konania a nadväzujúci výrok o náhrade trov konania, pričom v ostatných, odvolaním nenapadnutých častiach rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť.

8. Podľa § 100 ods. 1 sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

9. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

10. Ako už bolo uvedené, v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 37,35 eura s 8,75 % úrokom z omeškania od 26. 09. 2012 do zaplatenia, ktorá je predmetom odvolacieho konania, súd prvej inštancie svoje zamietajúce rozhodnutie založil na premlčaní nároku, na ktorú skutočnosť prihliadal aplikujúc v danej

veci ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. Strany sporu neučinili sporným, že suma 37,35 eura je nárokom z titulu neuhradenej faktúry č. 7209228532, vystavenej právnym predchodcom žalobcu dňa 08. 09. 2012 s dňom splatnosti 25. 09. 2012, na ktorý po skutkovej a právnej stránke sa vzťahujú a dopadajú rovnaké závery prvoinštančného súdu, ako v prípade ostatných faktúr, ktorými právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanej cenu služieb za poskytnuté plnenia. Odvolací súd preto tieto závery duplicitne opakovať nebude a na ne len ako na vecne správne poukazuje. Zostalo preto iba posúdiť správnosť záverov súdu prvej inštancie vo vzťahu ku konštatovanému premlčaniu nároku žalobcu v tejto časti. Súd prvej inštancie argumentoval, že premlčacia doba je tri roky a táto začala plynúť v deň nasledujúci po splatnosti faktúry č. 7209228532, t. j. dňa 26. 09. 2012 a uplynula dňa 26. 09. 2015. Pokiaľ žalobca podal žalobu na súd dňa 28. 09. 2015, urobil tak po uplynutí premlčacej doby pre uplatnenie daného nároku.

11. Podľa § 122 ods. 1 OZ, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.

12. Podľa § 122 ods. 2 koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

13. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň (122 ods. 3 .

14. Ostatne citované zákonné ustanovenie obsahuje výkladové pravidlá na počítanie hmotnoprávnych lehôt obsiahnutých najmä v Občianskom zákonníku, ale aj v ostatných občianskoprávnych predpisoch patriacich do systému súkromného práva. Ide predovšetkým o premlčacie lehoty, prekluzívne lehoty a lehoty určené na vydržanie. Tieto pravidlá sa použijú aj na počítanie lehôt na plnenie záväzkov vzniknutých na základe občianskoprávnych skutočností, ako aj na počítanie lehôt, ktoré sú ustanovené v zmluvách. Lehota určená podľa dní začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Lehota určená podľa dní teda začína plynúť od 00.00 hodiny nasledujúceho dňa a končí sa o polnoci (t.j. o 24. 00 hodine) posledného dňa. V súlade s § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej lehota začína plynúť. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, koniec lehoty pripadne na jeho posledný deň. Platí to len pre lehoty určené podľa mesiacov a rokov. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, pre včasné zachovanie úkonu je posledným dňom najbližší nasledujúci pracovný deň.

15. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná a právny predchodca žalobcu uzavreli zmluvu o pripojení, v zmysle ktorej žalovaná využívala služby poskytované právnym predchodcom žalobcu a zároveň bola povinná uhrádzať faktúry, ktoré jej právny predchodca žalobcu za využívanie týchto služieb vystavil. Predmetom odvolacieho konania je nepriznanie nároku v sume 37,35 eura z neuhradenej faktúry č. 7209228532 vystavenej dňa 08. 09. 2012, s dátumom splatnosti dlžnej sumy dňa 25. 09. 2012. V zmysle vyššie uvedeného právneho výkladu žalobca svoje právo z tejto neuhradenej faktúry mohol voči žalovanej vykonať po prvý raz (§ 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka) dňom nasledujúcim po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok (§ 122 ods.1 Občianskeho zákonníka), t. j. dňom 26. 09. 2012, ako dňom nasledujúcom po dni splatnosti faktúry. Posledný deň 3-ročnej lehoty na podanie žaloby pri počítaní lehôt podľa rokov potom bol deň 26. 09. 2015. Deň 26. 09. 2015 pripadol na sobotu, a preto v danom prípade posledným dňom na podanie žaloby bol deň 28. 09. 2015 (pondelok) ako najbližší nasledujúci pracovný deň. Žaloba žalobcu bola doručená súdu prvej inštancie dňa 28. 09. 2015 (č. l. 1 spisu) a teda žalobca si uplatnil svoj nárok na súde v zákonnej 3-ročnej lehote. Záver prvoinštančného súdu o jeho premlčaní tak neobstojí, ako na to správne poukázal žalobca, v dôsledku čoho jeho žalobu nedôvodne v tejto časti zamietol.

16.Odvolací súd tak sumarizuje, že žalobu žalobca, aj v odvolacím konaním dotknutej časti, na súde prvej inštancie podal pred uplynutím premlčacej doby, z ktorého dôvodu súd prvej inštancie rozhodol nesprávne, keď uvedený nárok žalobcu na zaplatenie sumy 37,35 eura s príslušenstvom ako premlčaný zamietol. Odvolací súd preto zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v odvolateľom napadnutej časti a žalobe na zaplatenie dlžnej sumy vyúčtovanej za poskytnuté služby faktúrou č. 7209228532 na sumu vo výške 37,35 eura, splatnou dňa 25. 09.2012, vyhovel, keď vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného prvoinštančným súdom žalobca aj v tejto časti preukázal dôvodnosť svojho nároku a žalovaná jeho nárok

nerozporovala. Odvolací súd žalobcovi priznal aj uplatnený úrok z omeškania zo sumy 37,35 eura vo výške 8,75 % ročne od 26. 09. 2012 do zaplatenia, pretože tento si žalobca uplatnil v súlade s ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 388 zmenil spôsobom uvedeným v enunciáte tohto rozhodnutia, keď neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

18. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods.1 a z neho vyplývajúcou zásadou pomeru úspechu vo veci. S ohľadom na výsledok sporu mali jeho strany v konaní čiastočný úspech. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 197,94 eura s príslušenstvom, úspešný bol vo vyhovujúcej časti v sume 150,14 eura s príslušenstvom (v sume 112,79 eura v prvoinštančnom konaní a v sume 37,35 eura v odvolacom konaní), teda v rozsahu 76 % a žalovaná bola úspešná v zamietajúcej časti v sume 47,80 eura s príslušenstvom, t. j. v rozsahu 24 %. Miera úspechu sa v spore zisťuje ako rozdiel pomerných úspechov (76 % - 24 %), čo predstavuje 52 % ako čistý úspech žalobcu v spore, v ktorom rozsahu mu odvolací súd i priznal aj nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 . 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 ; dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 ; povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .