Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-13-2017.pdf
PDF · 106.56 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-6C/13/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa, pobočka Štítnická 12, 048 13 Rožňava, IČO: 30 807 484, proti žalovaným: 1/ E. H., F.. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX E. A. XX, 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, sídlo Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, o zaplatenie 2.226,01 Eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 2.226,01 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 133,50 Eur na účet Okresného súdu Revúca v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobou podanou dňa 16.06.2017 sa žalobca proti žalovanému 1/ domáhal zaplatenia 2.226,01 Eur z dôvodu, že žalovaný 1/ dňa 07.12.2002 zavinil dopravnú nehodu, ktorej dôsledkom je spôsobenie škody na zdraví D. E., ktorý sa v dôsledku utrpených zranení stal trvalo invalidným a bol mu priznaný nárok na čiastočný invalidný dôchodok. V roku 2016 žalobca vyplatil D. E. dávky invalidného dôchodku vo výške 2.226,01 Eur, ktoré spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, ako poisťovateľ zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorým bola dopravná nehoda žalovaným 1/ spôsobená, odmietla zaplatiť. Podľa § 238 zákona č. 461/2003 Z. z. sa preto žalobca domáhal náhrady tejto škody proti žalovanému 1/.
2.Písomným podaním zo dňa 02.08.2017 doručeným súdu dňa 04.08.2017 žalobca navrhol, aby do konania na stranu žalovaného 2/ pristúpila spoločnosť: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, sídlo Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava. Súd preto podľa § 79 CSP uznesením č.k. 6C/13/2017-27 zo dňa 07.08.2017 pripustil, aby do konania na miesto žalovaného 2/ pristúpila táto spoločnosť.
3.Na pojednávaní vo veci dňa 22.08.2017 žalobca v súvislosti s rozšírením počtu účastníkov konania na žalovanej strane navrhol pripustiť zmenu podanej žaloby tak, že žalovanú sumu 2.226,01 Eur sú žalovaní 1/ a 2/ povinní zaplatiť žalobcovi tak, že pnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 22.08.2017 súd podľa § 139 - § 143 CSP navrhovanú zmenu žaloby pripustil.
4.Žalovaný 1/ sa k veci písomne nevyjadril, na pojednávaní vo veci nárok žalobcu nespochybnil.
5.Žalovaný 2/ sa k veci vyjadril písomným podaním zo dňa 21.08.2017 tak, že na dopravnú nehodu zo dňa 07.12.2002 sa vzťahuje právna úprava povinného zmluvného poistenia v znení účinnom do 31.10.2013, podľa ktorej žalovaný 2/ nebol povinný nahradiť žalobcovi dávky dôchodkového poistenia. Táto povinnosť bola, aj to len vo vzťahu k poškodenému, nie vo vzťahu k Sociálnej poisťovni, zavedená novelou zákonom č. 430/2003 Z. z. s účinnosťou od 01.11.2003 a až ďalšou novelou zákonom č. 110/2007 Z. z. bola upravená povinnosť poisťovateľa zaplatiť náhradu vyplatených dôchodkových dávok Sociálnej poisťovni. Podľa § 28a ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z. právne vzťahy vzniknuté z poistenia zodpovednosti za škodu pred 01.11.2003 sa spravujú podľa doterajších predpisov preto je potrebné aplikovať ustanovenia zákona v znení účinnom v čase vzniku dopravnej nehody. Skôr zaplatené náhrady vyplatených dôchodkových dávok preto považuje žalovaný 2/ za bezdôvodné obohatenie. Preto žalovaný 2/ navrhol podanú žalobu vo vzťahu k nemu zamietnuť.
6.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: rozsudok 1T/96/03 č. l. 3, zápisnica o rokovaní č. l. 4, rozhodnutie o čiastočnom invalidnom dôchodku č. l. 5, lekárska správa č. l. 6, potvrdenie o výške vyplatených dávok č. l. 7, rozpis vyplatených dávok č. l. 8, výzva č. l. 9, doručenka č. l. 11, stanovisko č. l. 12, na základe čoho mal súd preukázaný nasledovný medzi účastníkmi v podstate nesporný skutkový stav:
7.Žalovaný 1/ dňa 07.12.2002 okolo 20.30 hod. v S. riadil osobné motorové vozidlo Š. M. L.: S., pričom v dôsledku prekročenia povolenej rýchlosti a neskorej reakcie zrazil prednou časťou vozidla chodca D. E. prechádzajúceho cez vozovku, v dôsledku čoho tento utrpel amputáciu ľavého predkolenia a pomliaždenie mäkkých tkanív, za čo bol žalovaný 1/ odsúdený rozsudkom Okresného súdu Revúca sp. zn. 1T/96/2003 zo dňa 02.06.2003 podľa § 224 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní jedného roka s podmienečným odkladom na dobu dvoch rokov a k trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá po dobu 30 mesiacov. Poškodenému D. E. v dôsledku jeho dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu bol priznaný nárok na čiastočný invalidný dôchodok rozhodnutím zo dňa 21.10.2003. Za rok 2016 žalobca vyplatil poškodenému D. E. dávky invalidného dôchodku v celkovej sume 2.226,01 Eur. Žalobca výzvou zo dňa 07.02.2017 žiadal od žalovaného 1/ zaplatenie náhrady vyplatených dôchodkových dávok, ktoré žalovaný 1/ žalobcovi nezaplatil, pretože sa domnieva, že tieto dôchodkové dávky je povinný zaplatiť žalobcovi žalovaný 2/ na základe uzatvoreného povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Z vykonaného dokazovania osobitne nebolo preukázané, či je žalovaný 2/ skutočne poisťovateľom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (napr. predložením poistnej zmluvy), táto skutková okolnosť však medzi účastníkmi ani nebola sporná.
8.Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Podľa § 28a ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z. (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 01.11.2003), právne vzťahy vzniknuté z poistenia zodpovednosti pred 01.11.2003 sa spravujú podľa doterajších predpisov. Podľa § 28c ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 01.04.2007), právne vzťahy vzniknuté z poistenia zodpovednosti pred 01.04.2007 zostávajú nedotknuté. Podľa § 854 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 01.04.1964; vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté pred 01.04.1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
9.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nesporný skutkový stav, z ktorého medzi účastníkmi vznikla sporná iba jedna právna otázka, či žalovaný 2/ ako poisťovateľ zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je povinný zaplatiť titulom povinného zmluvného poistenia (ďalej len „PZP“) aj náhradu vyplatených dôchodkových dávok podľa § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z., ak poistná udalosť vznikla dňa 07.12.2002 t.j. pred 01.11.2003 resp. pred dňom 01.04.2007.
10.Podľa § 4 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z. v znení účinnom od 01.04.2007 poistený (žalovaný 1/) má z PZP právo, aby poisťovateľ (žalovaný 2/) za neho nahradil poškodeným (alebo príslušným subjektom) uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní svojich nárokov, d) ušlého zisku a e) uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený (žalovaný 1/) je povinný ich nahradiť.
11.Zákon č. 381/2001 Z. z. nadobudol účinnosť dňa 01.01.2002, ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z. v súčasne platnom znení bolo do jeho textu vložené až s účinnosťou 01.04.2007 novelou zákonom č. 110/2007 Z. z., čím bol odstránený prvý nevydarený pokus zákonodarcu o začlenenie nárokov na náhradu vyplatených nákladov zdravotnej starostlivosti a dávok nemocenského a dôchodkového poistenia do rozsahu nárokov uspokojovaných z PZP, k čomu došlo prvýkrát s účinnosťou od 01.11.2003 novelou zákonom č. 430/2003 Z. z. zaradením do textu ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a), teda k nárokom na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, s čím boli spojené interpretačné problémy rozdielnosti subjektov oprávnených k náhrade škody (oprávneným je poškodená fyzická osoba) a k náhrade vyplatených nákladov zdravotnej starostlivosti a dávok nemocenského a dôchodkového poistenia resp. v širšom zmysle všetkých dávok sociálneho poistenia (oprávneným je príslušná zdravotná poisťovňa alebo Sociálna poisťovňa, ktorej nároky sú aj iné ako len náhrada vyplatených nemocenských a dôchodkových dávok, pričom poškodenej fyzickej osobe v tomto rozsahu škoda ani nevzniká). Tieto interpretačné problémy boli vyriešené až riadnym sformulovaním týchto nárokov v § 4 do samostatného odseku 3 novelou zákonom č. 110/2007 Z. z. Podobne aj nárok na náhradu nákladov právneho zastúpenia uvedený v § 4 ods. 2 písm. c) v pôvodnom znení zákona č. 381/2001 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2002 bol textom právneho predpisu upravený len pre nároky na náhradu škody uvedenej v § 4 ods. 2 písm. a) a písm. b) (teda len pre škodu na zdraví a majetkovú škodu) a nie aj pre nárok na náhradu ušlého zisku podľa § 4 ods. 2 písm. d), ktorý bol k nároku na náhradu nákladov právneho zastúpenia doplnený až novelou zákonom č. 430/2003 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2003. Tieto zmeny zákona č. 381/2001 Z.z. nie sú výsledkom uvedomelej vôľovej činnosti zákonodarcu s cieľom nejakým spôsobom stanoviť obsah platného práva. Podstata tejto opakovanej novelizácie naopak spočíva v tom, že aj sám zákonodarca si uvedomoval skutočnosť, že výpočet nárokov uspokojovaných z PZP obsiahnutý v § 4 zákona č. 381/2001 Z. z. v jeho pôvodnom znení nie je úplný a teda ani správny. Cieľom týchto zmien tak bol evidentne zámer odstrániť nedostatky pôvodného znenia zákona č. 381/2001 Z. z. vykazujúceho známky nekonzistentnosti, keďže aj nárok na náhradu všetkých nákladov právneho zastúpenia aj nároky zdravotných poisťovní a Sociálnej poisťovne na náhradu vyplatených liečebných nákladov a dávok sociálneho poistenia svojou povahou patria medzi tie nároky, ktoré majú byť z PZP uspokojené v záujme dosiahnutia účelu zákona č. 381/2001 Z. z., ktorým je úplné uspokojenie všetkých nárokov na náhradu prevádzkou motorových vozidiel spôsobenej škody v akejkoľvek forme a ich príslušenstva.
12.Základný intertemporálny vzťah starej a novej právnej úpravy (starého a nového zákona) je vyjadrený zákazom retroaktivity a to konkrétne iba zákazom retroaktivity pravej. Pravá retroaktivita (spätné
pôsobenie) vyjadruje schopnosť právneho predpisu zakladať v minulosti ex tunc svoje právne následky na základe právnych skutočností nastalých v minulosti, ktoré sú však takto kvalifikované ex post, pričom tieto právne následky sa takto pokladajú za normatívne existujúce už v dobe pred účinnosťou (vznikom) nového zákona. Spätne pôsobiaci zákon tak zakladá právne účinky ešte pred jeho účinnosťou a je tak ešte pred týmto dátumom právnym dôvodom vzniku konkrétnych práv a povinností, pričom právne vzťahy takto „založené“ pred jeho účinnosťou sa podľa nového zákona aj posudzujú. Inak povedané, právny vzťah trvajúci v dobe vzniku nového zákona, ale založený ešte za platnosti zákona starého, sa posudzuje od svojho počiatku podľa nového zákona. Pravá retroaktivita znamená úplné spätné pôsobenie právnych následkov novej právnej normy, ktorej právne následky majú nastať v dobe, ktorá predchádza okamihu jej vyhlásenia. Takáto pravá retroaktivita je v zásade, až na výnimočné prípady, ústavnoprávne neakceptovateľná. Spätnou účinnosťou naopak nie je, ak právna norma vo svojej hypotéze právne následky viaže na skutočnosti z doby pred vyhlásením právneho predpisu, ale vyvodzuje z nich tieto následky iba do budúcnosti (hoci spätným naviazaním na už v minulosti vzniknuté skutočnosti). Na rozdiel o pravej retroaktivity teda tzv. nepravá retroaktivita zakladá právne následky, hoci modifikujúce minulé právne vzťahy alebo prekvalifikujúce minulé doposiaľ právne irelevantné skutočnosti, pre dobu prítomnú alebo budúcu. Takýto prítomný alebo budúci právny následok v prípade nepravej retroaktivity môže znamenať aj zrušenie alebo zúženie už existujúceho subjektívneho práva do budúcnosti alebo tiež právnu dekvalifikáciu alebo diskvalifikáciu minulej právnej skutočnosti, ktorá tak do budúcnosti nevyvoláva tie právne účinky, ktoré jej boli pôvodnými zákonmi priznávané. Nepravá retroaktivita teda nepredstavuje spätné pôsobenie právnej normy, len určitým spôsobom do budúcnosti ex nunc modifikuje právne vzťahy už založené a to tým, že nový zákon sa použije aj na staré právne pomery založené ešte pred jeho účinnosťou, ale až na dobu po nadobudnutí jeho účinnosti, čím modifikuje iba budúce právne následky minulej skutočnosti. Relevancia právnych skutočností, vznik právnych vzťahov a ich následky (predpoklady vzniku, platnosť a obsah právnych vzťahov, t.j. práva a povinnosti subjektov, ako aj už vzniknuté nároky), ku ktorým došlo pred účinnosťou nového zákona, sa posudzujú podľa (starej) právnej normy účinnej v dobe ich vzniku. Ak tento právny vzťah vzniknutý podľa staršieho práva trvá aj naďalej za účinnosti novej právnej normy, posúdi sa od okamihu účinnosti novej právnej úpravy podľa nej v tom zmysle, že len právne následky, ktoré môžu nastať počas účinnosti novej právnej úpravy, sa už posudzujú podľa nej. Nepravá retroaktivita tak neznamená spätnú záväznosť, ale to, že nová právna norma pre dobu po nadobudnutí svojej účinnosti inak kvalifikuje minulé právne skutočnosti alebo mení nastalé právne následky a to prehodnotením minulej právnej skutočnosti alebo minulého právneho následku so záväznosťou ex nunc. Akceptovanie účinkov nepravej retroaktivity je pritom imanentnou súčasťou vývoja práva, pretože bez toho by z právneho poriadku zostal iba nehybný a nepoužiteľný skelet, ktorý by nebolo možné prispôsobiť novým podmienkam a v ktorom by nebolo ani možné odstraňovať chyby a nedostatky recentnej právnej úpravy. Pre oblasť súkromného práva (kam patrí aj zákon č. 381/2001 Z. z.) platí ako všeobecné pravidlo zásada nepravej retroaktivity vyjadrená napr. v § 854 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 01.04.1964; vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté pred 01.04.1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, alebo v § 114 Zákona o rodine, podľa ktorého právne vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2005 sa posudzujú podľa ustanovení tohto zákona, vznik týchto právnych vzťahov ako aj práva a povinnosti z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Pritom platí pravidlo, že nepravá retroaktivita vo vzťahu nového predpisu k právnym následkom založeným starým právnym predpisom platí, aj keď nie je v novom právnom predpise výslovne vyjadrená, ak neurčujú prechodné ustanovenia nového právneho predpisu inak alebo ak nie je výnimočne riešenie spočívajúce v nepravej retroaktivite v rozpore s ústavným poriadkom. Zákonodarca pritom môže pomer nového zákona k minulému zákonu a právnym následkom vzniknutým podľa neho usporiadať nielen v zmysle nepravej retroaktivity (alebo výnimočne pravej retroaktivity), ale aj v zmysle tretej intertemporálnej modality, ktorou vzniknuté právne vzťahy, právne skutočnosti a práva z nich vzniknuté za účinnosti starého zákona sa aj po jeho zrušení, teda už za účinnosti nového zákona, riadia starým zákonom, označovanej ako ultraaktivita, proaktivita, výnimka zo zásady nepravej retroaktivity alebo ďalšia pôsobnosť. Nielen vznik právnych vzťahov a práva z nich vzniknuté (ako pri nepravej retroaktivite), ale aj zmena a zánik týchto právnych vzťahov sa naďalej spravujú režimom starého práva a pred účinkami nového práva sú chránené. Príkladom tejto tretej intertemporálnej modality je § 763 ods. 1 veta druhá Obchodného zákonníka, podľa ktorého právne vzťahy vzniknuté pred dňom účinnosti tohto zákona a práva z nich vzniknuté ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z hospodárskych a iných zmlúv uzatvorených predo dňom účinnosti tohto zákona sa spravujú doterajšími predpismi. V širšom zmysle ultraaktívnym predpisom nie je len ten zrušený právny predpis, ktorý sa podľa prechodného ustanovenia nového právneho predpisu
má použiť aj na skutočnosti nastalé za účinnosti nového právneho predpisu (znamenajúce zmenu alebo zánik právnych vzťahov vzniknutých ešte podľa starého právneho predpisu), ale aj ten zrušený právny predpis, ktorý sa síce používa na situácie nastalé po jeho zrušení, ale iba na ich aspekt uskutočnený za účinnosti starého zákona (vznik právneho vzťahu a práv z neho) - za ultraaktívny sa tak pokladá aj zrušený právny predpis, ktorý je (spravidla aspoň sčasti) aplikovateľný, pretože jeho pomer k novému zákonu sa riadi zásadou nepravej retroaktivity. Najčastejším riešením vzťahu nového zákona k starým konkrétnym právnym následkom je nepravá retroaktivita, pričom pri nepravej retroaktivite sa uplatňuje zásada jej subsidiárnej platnosti, a vzhľadom aj k tomu, že pravá retroaktivita je pri právnych predpisoch veľmi vzácna, je tretia základná intertemporálna modalita označovaná tiež ako výnimka zo zásady nepravej retroaktivity.
13.Prvý nevydarený pokus zákonodarcu o zmenu úpravy ustanovenia § 4 zákona č. 381/2001 Z. z. novelou zákonom č. 430/2003 Z. z. bol sprevádzaný prechodným ustanovením § 28a ods. 3, podľa ktorého právne vzťahy vzniknuté z poistenia zodpovednosti pred 01.11.2003 sa spravujú podľa doterajších predpisov, čo možno považovať z hľadiska vyššie uvedeného za tretiu intertemporálnu modalitu t.j. ultraaktívne pôsobenie staršieho práva na právne vzťahy vzniknuté pred 01.11.2003. Druhý pokus zákonodarcu o zmenu úpravy ustanovenia § 4 zákona č. 381/2001 Z. z. novelou zákonom č. 11/2007 Z. z., ktorou došlo k definitívnemu ukotveniu nárokov žalobcu do nového ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z. (hoci z hľadiska zmyslu a účelu právnej normy nemožno túto zmenu považovať priamo za vytvorenie nového práva, ale iba za úpravu dovtedy nedokonalej formulácie textu právneho predpisu) bol už sprevádzaný iným prechodným ustanovení § 28c ods. 6, podľa ktorého právne vzťahy vzniknuté z poistenia zodpovednosti pred 01.04.2007 zostávajú nedotknuté. Takéto ustanovenie z hľadiska vyššie uvedeného však nemožno považovať za žiadnu z troch intertemporálnych modalít, t.j. najmä ani za nepravú retroaktivitu ani za ultraaktívne zachovanie účinnosti starého práva (o pravú retroaktivitu evidentne nejde), keďže takáto ustanovenie nezachováva pôsobenie starej úpravy pre dobu po nadobudnutí účinnosti nového zákona, ale z hľadiska obsahu ide len o prázdnu bezobsažnú formuláciu, pretože právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou nového zákona zostávajú nedotknuté aj v prípade nepravej retroaktivity, iba od účinnosti nového zákona sa tieto vzťahy posudzujú podľa novej právnej úpravy. Potom na základe princípu prezumpcie nepravej retroaktivity nového právneho predpisu platnej v oblasti súkromného práva hmotného, kam patrí aj zákon č. 381/2001 Z. z., možno takúto zmenu právnej úpravy aj bez osobitného výslovného vyjadrenia v texte prechodných ustanovení (ktorého opak z hľadiska svojej formulácie nestanovuje § 28c ods. 6) posudzovať iba ako tzv. nepravú retroaktivitu a teda ustanoveniami zákona č. 381/2001 Z. z. v znení jeho novely zákonom č. 110/2007 Z. z. s účinnosťou od 01.04.2007 sa ustanoveniami nového zákona spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou, vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti nového zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. To teda znamená, že nároky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel škodovými udalosťami pred 01.04.2007 vzniknuté do 31.03.2007 sa spravujú zákonom č. 381/2001 Z. z. účinným do 31.03.2007 a nároky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel škodovými udalosťami pred 01.04.2007 vzniknuté po 01.04.2007 (bez toho, aby bol akokoľvek dotknutý vznik právnych vzťahov a práv z neho do 31.03.2007) sa už spravujú ustanoveniami zákona č. 381/2001 Z. z. v znení účinnom od 01.04.2007. Na tomto základe potom žalovaný 2/ je z titulu PZP povinný zaplatiť žalobcovi náhradu vyplatených dôchodkových dávok aj v tom prípade, ak tieto boli spôsobené prevádzkou motorového vozidla (dopravnou nehodou) pred 01.04.2007.
14.Žalovaný 1/ svojim konaním zavinil dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej poškodený D. E. utrpel zranenia, pre ktoré je trvalo čiastočne invalidným a poberá invalidný dôchodok. Zavinením dopravnej nehody žalovaný 1/ zodpovedá za vzniknutú škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je povinný vzniknutú škodu zaplatiť a to bez ohľadu na to, že súčasne so žalovaným 1/ je k plneniu zaviazaný aj žalovaný 2/ ako poisťovateľ zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorým bola dopravná nehoda spôsobená. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. náhradu škody (ktorou je podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. aj náhrada žalobcom vyplatených dôchodkových dávok) uhrádza poškodenému poisťovateľ a poškodený je oprávnený uplatniť si nárok na náhradu škody aj priamo proti poisťovateľovi. Žalobca je vo vzťahu k ním vyplateným dôchodkovým dávkam považovaný § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. za poškodeného, preto aj žalobca je podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. oprávnený tento svoj nárok uplatniť priamo proti žalovanému 2/. Súd nie je doslovne viazaný tým, že sa žalobca domáhal zaviazať žalovaných 1/ a 2/ k zaplateniu náhrady škody tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého, preto súd k zaplateniu náhrady
škody vo výške vyplatených dôchodkových dávok v sume 2.226,01 Eur zaviazal žalovaného 1/ ako osobu, ktorá svojim konaním zavinila vznik dopravnej nehody, aj žalovaného 2/ ako poisťovateľa z titulu PZP, každého z iného právneho dôvodu, pričom ich súd k plneniu zaviazal spoločne a nerozdielne s ohľadom na to, že generický charakter peňažného dlhu je takou povahou plnenia v zmysle § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá má za následok solidárny charakter spoločného záväzku. Predbežný a následný regres žalovaného 1/ voči žalovanému 2/ v zmysle § 511 ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka sú potom dané ich vzájomným vzťahom žalovaného 1/ ako poisteného a žalovaného 2/ poisťovateľa a predstavujú rozsah celého plnenia (100 %).
15.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, a to tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože v konaní úspešný žalobca si právo na náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu vyplýva, že mu žiadne trovy konania ani nevznikli, a obaja žalovaní 1/ a 2/ boli v konaní neúspešný.
16.Žalobca je oslobodený od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb., preto podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. zaviazal súd k zaplateniu súdneho poplatku za žalobu podľa položky č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 133,50 Eur spoločne a nerozdielne žalovaných 1/ a 2/.
17. O lehote na plnenie súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 CSP tak, že žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť na plnenie v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).