Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cb-19-2017.pdf
PDF · 90.8 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cb/19/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Annou Miklovou v právnej veci žalobcu: A., zastúpeného spoločnosťou Ulianko & partners, s.r.o., Nám. SNP 37, 960 01 Zvolen proti žalovaným: 1/ I., 2/ E. o zaplatenie 9.600,23 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie proti žalovanému v 1. rade z a s t a v u j e .
II. Žalovaná v 2. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 9.600,23 eura s úrokmi z omeškania 9,05 % ročne zo sumy 6.226,13 eura od 01.01.2015 do 25.02.2015, zo sumy 5.226,13 eura od 26.02.2015 do zaplatenia, zo sumy 3.049,87 eura od 15.01.2015 do 13.04.2015, zo sumy 2.647,73 eura od 14.04.2015 do 13.05.2015, zo sumy 2.491,05 eura od 14.05.2015 do 25.08.2015, zo sumy 1.491,05 eura od 26.08.2015 do 11.09.2015, zo sumy 1.291,05 eura od 12.09.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.188,12 eura od 18.03.2015 do zaplatenia, zo sumy 380,16 eura od 08.04.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.514,77 eura od 15.11.2016 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Súd p r i z n á v a žalobcovi proti žalovanej v 2. rade náhradu trov konania v pomere 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 15.02.2017 domáhal proti žalovanému v 1. rade ako dlžníkovi a proti žalovanej v 2. rade ako ručiteľke zaplatenia 9.600,23 eura s úrokmi z omeškania 9,05 % ročne zo sumy 6.226,13 eura od 01.01.2015 do 25.02.2015, zo sumy 5.226,13 eura od 26.02.2015 do zaplatenia, zo sumy 3.049,87 eura od 15.01.2015 do 13.04.2015, zo sumy 2.647,73 eura od 14.04.2015 do 13.05.2015, zo sumy 2.491,05 eura od 14.05.2015 do 25.08.2015, zo sumy 1.491,05 eura od 26.08.2015 do 11.09.2015, zo sumy 1.291,05 eura od 12.09.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.188,12 eura od 18.03.2015 do zaplatenia, zo sumy 380,16 eura od 08.04.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.514,77 eura od 15.11.2016 do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- eur, z dôvodu úhrady kúpnej ceny dodaného tovaru podľa fa. č. XXXXXXXXXX v neuhradenej časti 5.226,13 eura, č. XXXXXXXXXX v neuhradenej časti 1.291,05 eura, č. XXXXXX v celej sume 1.188,12 eura, č. XXXXXXXX v celej sume 380,16 eura a č. XXXXXXXXX v celej sume 1.514,77 eura. Poukázal na to, že žalovaný v 1. rade dňa 29.04.2016 v dohode uznal dlh podľa fa. č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXX vo výške 7.705,30 eura a k úhrade sa zaviazal v splátkach, ale nezaplatil ani úhradu prvej splátky, čím stratil výhodu splátok. Následne mu dodal tovar podľa faktúr č. XXXXXXXX, XXXXXXXXX, čím sa zvýšil dlh na X.XXX,XX eura. Dňa 18.11.2016 sa žalovaný v 1. rade v dohode o uznaní dlhu podľa týchto ďalších dvoch faktúr zaviazal k plneniu 1.894,93 eura v splátkach, ale nezaplatil ani úhradu prvej splátky, čím stratil výhodu splátok. V dohodách zo dňa 29.04.2016 a 18.11.2016 žalovaná v 2. rade vyhlásila, že ako ručiteľ uspokojí pohľadávky žalobcu, ak ich riadne, včas a dohodnutým spôsobom neuspokojí žalovaný v 1. rade. K úhrade záväzkov nedošlo zo strany ani jedného zo žalovaných. Žalobca
v žalobe poukázal na ustanovenia § 261 ods. 1, 7, § 303, § 306 ods. 1, § 323 ods. 1,2,3, § 407 ods. 3, § 369c Obch. zákonníka.
2. Žalovaní sa vyjadrili k žalobe na základe uznesenia súdu č.k. XXCb/XX/XXXX-XX zo dňa 06.03.2017 (podľa § 273 písm. a) CSP) písomným podaním doručeným súdu 22.03.2017, resp. v mene svojom a v mene žalovaného v 1. rade sa vyjadrovala žalovaná v 2. rade ako konateľka žalovaného v 1. rade. Proti pohľadávkam žalobcu čo do dôvodu a výšky nič nenamietala. Uviedla, že v procesnom zmysle neuznáva nárok žalobcu v snahe vyhnúť sa rozsudku pre uznanie. Poukázala na to, že obe strany už v minulosti prejavili voči sebe značnú ústretovosť a ona aj žalovaný v 1. rade sú naklonení na zmierne riešenie sporu. Uviedla, že sa nebránia hmotnoprávnej ani procesnej zodpovednosti a je presvedčená, že spor je možné riešiť mimosúdne k spokojnosti všetkých strán. Navrhla, aby súd nariadil predbežné prejednanie sporu, resp. odkázal strany sporu na mediáciu ešte pred nariadením predbežného prejednania sporu.
3. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaných písomným podaním doručeným súdu 04.05.2017. Poukázal na to, že žalovaní sa vždy bránili proti takému uznaniu záväzku, ktoré by bolo možné považovať za exekučný titul v prípade jeho nesplnenia. On preto, aby disponoval exekučným titulom, podal predmetnú žalobu. Opätovne tvrdil, že žalovaný v 1. rade neuhradil prvé splátky z dohôd o uznaní dlhu, čím stratil výhodu splátok. Medzi stranami sporu nedošlo k zmene dátumu splatnosti jednotlivých faktúr, teda podpisom dohôd o uznaní dlhu nedošlo k zmene obsahu samotných záväzkov a uhradenie sumy 82,86 eura dňa 18.11.2016 po strate výhody splátok je vo vzťahu k žalobe absolútne irelevantné. On nesúhlasí s uzavretím zmieru v inom znení ako je petit žaloby ani s riešením sporu mimosúdnou cestou vrátane mediácie, keďže o riešenie sporu mimosúdnou cestou sa neúspešne pokúsil už dvakrát.
4. Súd nariadil pojednávanie na deň XX.XX.XXXX. Žalovaná v 2. rade požiadala o odročenie pojednávania a súd určil nový termín pojednávania na deň XX.XX.XXXX.
5. Súd zistil, že uznesením Okresného súdu Nitra č.k. XXK/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré bolo publikované v OV č. XXX dňa XX.XX.XXXX, bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného v 1.rade. S poukazom na uvedené vzal žalobca dňa XX.XX.XXXX pred pojednávaním žalobu proti tomuto žalovanému späť v celom rozsahu.
6. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Žalobca vzal žalobu proti žalovanému v 1. rade späť celkom, preto súd konanie proti žalovanému v 1. rade podľa § 145 ods. 1 CSP zastavil. O náhrade trov konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 1. rade súd nerozhodoval vzhľadom na konkurz vyhlásený na majetok žalovaného v 1. rade, ktorý sa tým stal úpadcom.
7. Žalobca na žalobe proti žalovanej v 2. rade ako ručiteľke trval v celom rozsahu podľa písomného podania žaloby a súd pojednával v neprítomnosti žalovanej v 2. rade. Žalobca vysvetlil zaplatenie sumy 82,86 eura. Uviedol, že ide o kúpnu cenu mimo žalovaných faktúr, ktorá nemá vplyv na výšku žalovanej sumy a súvisela so žalobou iba v tom smere, že v dohodnutej lehote si žalovaný v 1. rade objednal tovar, ktorý aj uhradil, pričom ale následne splátku aj tak neuhradil. Žiadal, aby súd žalobe v celom rozsahu proti žalovanej v 2. rade vyhovel.
8. V danom prípade súd považoval medzi stranami sporu za nesporné, že žalobca faktúrami č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.12.2014 spl. 31.12.2014 na sumu 6.226,13 eura (neuhradená suma 5.226,13 eura), č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.12.2014 spl. 14.01.2015 na sumu 3.049,87 eura (neuhradená suma 1.291,05 eura), č. XXXXXX zo dňa 16.03.2015 spl. 17.03.2015 na sumu 1.188,12 eura, č. XXXXXXXX zo dňa 16.03.2016 spl. 07.04.2016 na sumu 380,16 eura a č. XXXXXXXXX zo dňa 01.11.2016 spl. 14.11.2016 na sumu 1.514,77 eura vyfakturoval žalovanému v 1. rade kúpnu cenu dodaného tovaru. Na uvedených faktúrach bol tovar špecifikovaný čo do druhu, množstva, jednotkovej ceny, DPH a celkovej ceny. Žalovaná v 2. rade ako konateľka žalovaného v 1. rade prv ani v priebehu konania nenamietala ani jednu z uvedených pohľadávok žalobcu čo do dôvodu a výšky ani jej splatnosti. Naopak, dňa XX.XX.XXXX v Dohode o uznaní záväzku a o jeho úhrade v splátkach, ktorú podpísala ako ručiteľka (čl. III) vyhlásila, že ako ručiteľ uspokojí pohľadávku žalobcu ako veriteľa, ak túto pohľadávku riadne a včas dohodnutým spôsobom neuspokojí žalovaný v 1. rade ako dlžník (uvedená dohoda o uznaní záväzku
sa týkala pohľadávok podľa fa. č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX a XXXXXX). Splátky sumy 7.705,30 eura boli dohodnuté tak, že prvú splátku vo výške 200,-- eur zaplatí dlžník najneskôr do 13.05.2016 a ďalších dlžných 7.505,30 eura s príslušenstvom bude platiť týždenne minimálne po 100,-- eur až do úplného splatenia dlhu. Dňa 18.11.2016 v Dohode o uznaní záväzku a o jeho úhrade v splátkach, ktorú podpísala ako ručiteľka (čl. III) vyhlásila, že ako ručiteľ uspokojí pohľadávku žalobcu ako veriteľa, ak túto pohľadávku riadne a včas dohodnutým spôsobom neuspokojí žalovaný v 1. rade ako dlžník (uvedená dohoda o uznaní záväzku sa týkala pohľadávok podľa fa. č. XXXXXXXX a XXXXXXXX). Splátky sumy 1.894,93 eura boli dohodnuté tak, že prvú splátku vo výške 100,-- eur zaplatí dlžník najneskôr do posledného pracovného dňa kalendárneho týždňa, v ktorom bola dohoda podpísaná a ďalších dlžných 1.794,93 eura s príslušenstvom bude platiť týždenne minimálne po 100,-- eur až do úplného splatenia dlhu. Žalovaný v 1. rade dňa 18.11.2016 kúpil od žalobcu ďalší tovar, za ktorý zaplatil 82,86 eura. Ani jeden zo žalovaných v zmysle uvedených dohôd o splátkach žalobcovi žiadnu sumu nezaplatili a neurobili tak ani po pokusu o zmier žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX adresovaný žalovanému v 1. rade (doručený mu bol poštovou zásielkou XX.XX.XXXX).
9. Podľa § 409 ods.1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. Podľa § 369 ods. 1, 2 Obch. zák. v znení od 01.02.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda SR nariadením. Podľa § 1 ods. 1 nar. vl. 21/2013 Z. z. (k § 369 ods. 2 Obch. zák.), v znení do 31.12.2014 sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku. Podľa § 1 ods. 2 nar. vl. 21/2013 Z. z. (k § 369 ods. 2 Obch. zák.), v znení od 01.01.2015 namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Podľa § 323 ods. 1 Obch. zák. ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Podľa § 323 ods. 2 Obch. zák. za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom. Podľa § 306 ods. 1 Obch. zák. veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu. Podľa § 369c ods. 1 Obch. zák., omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, § 369a a § 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa § 2 nar. vl. 21/2013 Z. z. (k § 369c ods. 1 Obch. zák.), výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40,-- eur jednorázovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
10. Na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu dospel súd k záveru, že žaloba bola proti žalovanej v 2. rade podaná dôvodne v celom rozsahu. V prípade dodávok tovaru uzavreli žalobca a žalovaný v 1. rade kúpne zmluvy podľa § 409 a nasl. Obch. zákonníka. V prejednávanom spore súd považoval za zistené, že žalobca ako predávajúci svoje záväzky z uzavretých zmlúv splnil, čo žalovaná v 2. rade v konaní nenamietala. Žalovaný v 1. rade však ako kupujúci svoje záväzky z
uzavretých zmlúv riadne a včas nesplnil (čo ani netvrdil), keďže z celkovej kúpnej ceny zaplatil iba časť a nezaplatených zostalo 9.600,23 eura. Nezaplatením kúpnej ceny prevzatého tovaru v lehotách splatnosti vyššie uvedených sa žalovaný v 1. rade dňom nasledujúcim po ich splatnosti dostal do omeškania so splnením peňažných záväzkov a vznikla mu preto podľa § 369 Obch. zák. povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania, a to zo zaplatených súm do dňa ich zaplatenia a z nezaplateného dlhu odo dňa splatnosti naďalej. Výška úrokov z omeškania medzi stranami sporu dohodnutá nebola, žalobca ich uplatnil úrokovou sadzbou 9,05 % ročne, ktorá úroková sadzba nie je v rozpore s úrokovou sadzbou podľa nar. vl. 21/2013 Z.z. (ZÚS ECB 0,05 % + 9 %). V súvislosti s uvedenými dodávkami tovaru, resp. s pohľadávkami žalobcu proti žalovanému v 1. rade, pokiaľ ide o úhradu kúpnej ceny prevzatého tovaru, urobila žalovaná v 2. rade vyhlásenie ručiteľa podľa § 303 a nasl. Obch. zákonníka. Na základe uvedeného vyhlásenia jej vznikli záväzky voči žalobcovi ako veriteľovi zaplatiť kúpnu cenu tovaru, ktorú riadne a včas nezaplatí žalovaný v 1. rade. Žalovaný v 1. rade kúpnu cenu riadne a včas nezaplatil ani potom, čo ho nato žalobca ako veriteľ vyzval, a to napriek tomu, že záväzky písomne uznal. Naopak, na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz. Žalovaná v 2.rade nepreukázala, resp. súd v konaní nezistil, že by jej záväzky voči žalobcovi z ručiteľského vyhlásenia právne relevantným spôsobom zanikli. Nárok na paušálnu náhradu nákladov vznikol žalobcovi podľa § 369c Obch. zákonníka, a to vo výške 40,-- eur na základe § 2 nar. vl. 21/2013 Z.z.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že žaloba proti žalovanej v 2. rade ako ručiteľke bola podaná v celom rozsahu dôvodne, a preto súd žalobe proti nej vyhovel a uložil jej povinnosť tak, ako je to vo výroku uvedené.
11. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Žalobca mal v konaní proti žalovanej v 2. rade vo veci plný úspech. Súd rozhodol o jeho nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že mu náhradu trov konania priznal. O výške náhrady preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov, ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva bude na základe § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej rozhodnuté samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa podľa § 363 CSP popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 (odvolacie dôvody) ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.