Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/6/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Jarmily Maximovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu I. G. Z., Z..F..P.., so sídlom N., A. X, IČO: 35 724 803, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému U. S., nar. XX.X.XXXX, bytom G., L. XX, o zaplatenie 8.065,55 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 10C 163/2016-96 z 20.9.2016 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.332,09 € s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 19,21 € od 21.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 70,34 € od 21.3.2013 do zaplatenia zo sumy 70,34 € od 21.4.2013 do zaplatenia zo sumy 70,34 € od 21.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 70,34 € od 21.6.2013 do zaplatenia, zo sumy 70,34 € od 21.7.2013 do zaplatenia a zo sumy 2.961,18 € od 12.8.2013 do zaplatenia do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a posledným výrokom vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 8.065,55 € spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.1.2013 do 17.2.2014 vo výške 374,91 € a s ročným úrokom z omeškania 8,5 % zo sumy 8.065,55 € od 18.2.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Skutkovo žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 27.6.2013, ktorú uzavrel s postupcom Z. Z., V..Z.., so sídlom H. XX, N., IČO: 00151653, nadobudol pohľadávku voči žalovanému. Postupca a žalovaný uzavreli 31.7.2008 zmluvu č. 448669052, súčasťou ktorej boli Všeobecné obchodné podmienky (VOP), na základe ktorej postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala 8.336,39 €, pozostávala z istiny 7.039,92 €, riadneho úroku 1.090,63 €, úroku z omeškania 199,86 € a ostatného príslušenstva 5,98 € v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca deklaroval, že výška a špecifikácia pohľadávky je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu jej postúpenia. Uviedol, že sumu 5,98 € ostatného príslušenstva a poplatkov a 199,86 € ako úrokov z omeškania si v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca ďalej uviedol, že postupca poskytol žalovanému úver 8.630,42 €, ktorý mal splácať v mesačných splátkach vo výške 122,98 € vždy k 20. dňu v mesiaci. V tomto konaní si žalobca uplatňuje splátky úveru splatné od 20.1.2013 do 20.7.2018 v počte 67 a celkovej výške 8.130,55 €. Splátky pôvodne splatné od 20.8.2013 do 20.7.2018 sa stali splatnými 11.8.2013, kedy vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Uplatnil si úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka počnúc

dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne a pri splátkach, ktorých splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru 11.8.2013 si uplatnil úroky z omeškania od tohto dňa. Poukázal na to, že žalovaný po postúpení pohľadávky uhradil žalobcovi 19.12.2013 sumu 15 € a 17.2.2014 sumu 50 €. Žalobca v e-mailovom podaní doručenom súdu 16.9.2016 oznámil, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo jeho právnym predchodcom Slovenskou sporiteľňou a.s. dňa 17.5.2013. Žalovaný z poskytnutého úveru uhradil celkovo 5.233,33 €, naposledy dňa 16.4.2013.

3. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu Z. Z. V..Z.. a žalovaným bola dňa 31.7.2008 uzavretá zmluva o splátkovom úvere č. 0448669052, na základe ktorej právny predchodca žalobcu žalovanému poskytol úver 260.000 Sk, t.j. 8.630,41 €, ktorý sa zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 3.705 Sk, t.j. 122,98 € mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci od 20.8.2008 do 20.7.2018 pri ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 13,21 % ročne, pri premenlivej úrokovej sadzbe 11,30 % ročne v deň uzatvorenia úverovej zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky, Obchodné podmienky Banky pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinné od 1.7.2007, Sadzobník a podmienky určené Zverejnením, za ktorých sa bankový produkt v zmysle úverovej zmluvy poskytuje. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE uzavretou 27.6.2013 medzi Z. Z., V..Z.. so sídlom H. XX, N., IČO: 00151653 a žalobcom bola pohľadávka postupcu voči žalovanému v celkovej výške 8.336,39 € postúpená na žalobcu. Z listiny označenej ako Oznámenie o postúpení pohľadávky z 9.7.2013 vyplýva, že Z. Z., V..Z.. oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky vo výške 8.336,39 € na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok na žalobcu. Listom z 20.5.2013 označeným ako Oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru právny predchodca žalobcu (Z. Z. V..Z..) oznámil žalovanému, že si riadne a včas nesplnil povinnosť splácať poskytnutý úver, a preto vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 17.5.2013 a vyzval žalovaného na okamžité uhradenie dlžnej čiastky do 15 dní od prevzatia oznámenia. Zásielka určená žalovanému bola na pošte uložená 28.5.2013. Z listiny označenej ako Pokus o zmier z 8.8.2014 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na uhradenie pohľadávky 8.954,10 € do 11.8.2014.

4. Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0448669052, bod 1 súd zistil, že zmluvné strany sa dohodli, že dlžník je povinný za podmienok dohodnutých v úverovej zmluve poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v úverovej zmluve. Výška poskytnutého úveru predstavovala 260.000 Sk, spracovateľský poplatok 5.699 Sk, poplatok za správu úveru 60 Sk mesačne, typ a výška úrokovej sadzby: premenlivá 11,35 % ročne v deň uzatvorenia úverovej zmluvy, výška splátky istiny: 3.705 Sk, splatnosť prvej splátky istiny: 20.8.2008, počet splátok: 120, periodicita a splatnosť splátok istiny: mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru: 20.7.2018, RPMN 13,21 %, priemerná RPMN 10,80 % a celkové náklady spojené s úverom 190.269,40 Sk.

5. Právne vec súd posúdil podľa § 52, § 565, 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a/, b/, § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (31.7.2008), § 3, § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 1.2.2013 a dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá formulárová, typová spotrebiteľská zmluva, pre ktorú je typické, že je vopred pripravená žalobcom - veriteľom (vrátane úverových zmluvných podmienok, t.j. všeobecných obchodných podmienok), ktorú veriteľ predkladá spotrebiteľovi (žalovanému), ktorý obsah zmluvy nevie žiadnym spôsobom ovplyvniť, nemá právo zásadným spôsobom do nej zasahovať, prípadne meniť jej podmienky a preto nejde o podmienky individuálne dojednané. Konštatoval, že zmluva neobsahuje náležitosti vyžadované ust. § 4 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože v zmluve je uvedená len výška jednej splátky v jednej sume bez určenia, čo všetko a v akej sume je splatné v deň splatnosti splátky v každom mesiaci. Na základe toho uzavrel, že pre absenciu náležitostí vyžadovaných citovaným ustanovením, sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalobca má právo len na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia.

6. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 8.630,42 € (260. 000 Sk), celková suma úveru, ktorý mal žalovaný v splátkach zaplatiť bola 14. 757,04 €. Po automatickom odpočítaní spracovateľského poplatku 189,17 € (5.699 Sk), bolo na účet žalovaného skutočne poskytnutých len 8.441,26 € (254.301 Sk). Súd preto pri rozhodovaní o nároku žalobcu vychádzal zo skutočne poskytnutej sumy úveru 8.441,26 €. Žalovaný na jeho splatenie uhradil 5.109,16 €. Ďalej súd uviedol, že žalobca v prehľade splácania síce uviedol, že žalovaný zaplatil 5.233,33 €, ale táto zohľadňuje aj spracovateľský poplatok 189,17 €, o ktorý vlastne žalobca žalovanému znížil skutočne poskytnutý úver, preto na túto

platbu, vzhľadom na to, že nebola zaplatená žalovaným a predstavovala poplatok, o ktorý žalobca žalovanému znížil poskytnutý úver, súd neprihliadol. Naviac žalovaný po postúpení pohľadávky zaplatil žalobcovi 65 €, preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.332,09 €.

7. Úroky z omeškania zo splátok splatných pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti, resp. do 11.8.2013 súd priznal podľa okamihu, kedy sa do omeškania s tou ktorou splátkou žalovaný dostal. Súd dodal, že pri výške splátok, s ktorými bol žalovaný v omeškaní do 11.8.2013 vychádzal z výšky splátky 70,34 € (teda výšky, aká bola bez úroku a poplatku vzhľadom na záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru), a pokiaľ žalobca v žalobe z týchto splátok od januára 2013 do 11.8.2013 žiadal viac ako túto sumu splátky, súd túto istinu, resp. úroky z nej nepriznal, konkrétne splátky do 21.2.2013, keďže žalobca žiadal už len rozdiel istiny splátky 122,98 € a úroku z nej oproti 70,34 €, ktoré mu patria. Súd konštatoval, že po vyhlásení mimoriadnej splatnosti, resp. po 11.8.2013 dlžná suma predstavovala 2.691,18 € rešpektujúc skutočnosť, že zostávajúce splátky stali splatné naraz vyhlásením mimoriadnej splatnosti, resp. dňom ako žalobca v žalobe požadoval. Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané v súlade s § 3 a § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 1. 2. 2013.

8. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca vo výroku o zamietnutí žaloby, pretože má za to, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd v napadnutom rozsahu zmenil rozsudok tak, že vyhovie žalobnému návrhu, resp. zruší rozsudok v napadnutom výroku a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uplatnil si trovy odvolacieho konania. Zastával názor, že zmluva o splátkovom úvere spĺňa všetky náležitosti uvádzané v ust. § 4 ods. 2 o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ bol zrozumiteľne informovaný o tom, kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. V zmluve je obsiahnutá výška splátky (3.705,-Sk), počet splátok (120), termíny splátok (od 20.8.2008 do 20.7.2018). V sume splátky je obsiahnutý aj úrok a poplatky, ktoré sú špecifikované v zmluve, preto sa vyššie uvedené údaje týkajú aj týchto položiek splátky. Zo zákona nevyplýva rozpis splátky na istinu, úroky a poplatky, preto súd svojím rozhodnutím neprimerane prísne sankcionuje veriteľa, pričom údaje v zmluve spĺňajú náležitosti vyžadované zákonom. Súd si vykladá toto ustanovenie prísnejšie, než je cieľom a v podstate aj obsahom samotného ustanovenia. Pokiaľ by bolo úmyslom zákonodarcu rozčlenenie splátky na jednotlivé čiastky, bol by tento výklad premietnutý do znenia uvedeného ustanovenia výslovne a jednoznačne. Zákon o spotrebiteľských úveroch ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy za účelom odstránenia faktickej nerovnováhy medzi spotrebiteľom a dodávateľom s cieľom účinným spôsobom informovať spotrebiteľa o podmienkach spotrebiteľského úveru, na základe čoho by spotrebiteľ mohol lepšie posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej zmluvy. Podporne poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ z 9.11.2016 vo veci C-42/15, z ktorého vyplýva, že článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úpravy.

9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23.8.2017 o 12.00 hod., v pojednávacej miestnosti č. dv. 215/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 17.8.2017, na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 a contrario.

12. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1.7.2016).

13. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

14. Žalobca v odvolaní namietal odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

16. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok z hľadísk skutkových a právnych záverov a procesného postupu súdu v konaní a nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. Skutkový stav bol objasnený v dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie, správne skutkové zistenia boli súdom podradené pod relevantné hmotnoprávne predpisy, ktoré súd aj správne vyložil, aplikoval na zistený skutkový stav a vyvodil zodpovedajúce závery o právach a povinnostiach sporových strán.

17. V súlade s § 387 ods. 2 odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov rozsudku vzťahujúcim sa k rozhodnutiu (výroku) napadnutému odvolaním, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, v celom rozsahu sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku a na dôvody rozsudku aj odkazuje.

18. Skutočnosti a argumentácia, ktoré žalobca uvádza v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku z hľadiska zisteného skutkového stavu, právneho posúdenia prejednávanej veci či právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie vo vzťahu k rozhodnutiu (výroku), ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá. Námietky žalobcu neumožňujú prijať ani záver o nesprávnom postupe súdu pri hodnotení zistených skutočností (skutkového stavu), nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku a odvolacím súdom nebola zistená ani iná vada konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v dôsledku odňatia možnosti stranám sporu konať pred súdom alebo namietaného porušenia práva na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozsudku obsahuje potrebné zákonné náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 a postupom (rozhodnutím) súdu nebola stranám sporu (žalobcovi) odňatá možnosť konať pred súdom a nebolo porušené právo na spravodlivý proces, ani právo na rovnosť zbraní. Dôvody rozsudku sú zrozumiteľne, výstižne a presvedčivo podané, pričom z odôvodnenia vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby v časti nároku prevyšujúceho zostatok dlžnej sumy (istiny) z poskytnutého úveru s prísl. úrokmi z omeškania v zákonnej výške, s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti, ktorými žalobca odôvodnil nárok, výsledky vykonaných dôkazov, a ustanovenia relevantných právnych noriem, ktoré súd na vec aplikoval.

19. K námietkam uvedeným v odvolaní žalobcu je potrebné uviesť, že v úverovej zmluve uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 31.7.2008 je uvedená iba celková výška mesačnej splátky 122,98 €, avšak v zmluve nie je jednoznačne určené, aká je konkrétna výška úverovej istiny, úrokov a poplatkov z daného úverového vzťahu zahrnutých v jednotlivej mesačnej splátke. Tieto údaje nevyplývajú ani z Všeobecných obchodných podmienok k zmluve o poskytnutí pôžičky ktorú žalobca pripojil a ktoré mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy. Uvedené pre absenciu zákonom predpísaných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vzhľadom na znenie ust. § 4 ods. 2 písm. i/ v spojení s § 4 ods. 3/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

20. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu týkajúcim sa otázky výkladu ust. § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z. odvolací súd odkazuje na konštantnú judikatúru slovenských súdov (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/53/2011-43, rozsudok Krajského súdu Trnava 24Co/228/2014 z 22.10.2014, rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica 14Co/692/2015 z 31.5.2016, rozsudok Krajského súdu v Košiciach 11Co 11/2015 z 25.8.2016,

rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo/61/2015 z 28.6.2016 a 3 Sžo/19/2012 z 12.3.2013), v zmysle ktorej toto ustanovenie sa má vykladať tak, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Súd prvej inštancie nemohol posúdiť vec vo svetle rozsudku Súdneho dvora, na ktorý poukazoval žalobca, pretože pri konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu musí vnútroštátny súd predovšetkým skúmať, či môže smernici priznať priamy účinok. Tento je vylúčený v sporoch medzi jednotlivcami, preto vnútroštátny súd musí skúmať, či môže smernici priznať účinok nepriamy. Pokiaľ by súd prvej inštancie bol takto postupoval v prejednávanej veci, došlo by k nedôvodnému narušeniu ústavného princípu právnej istoty a neodôvodnenému odklonu od ustálenej súdnej praxe v obsahovo totožných spotrebiteľských veciach. Naviac závery rozsudku Súdneho dvora EÚ C-42/15 vo veci C. Y. Z., V..Z.. proti G. N. pre právne posúdenie tohto sporu nie sú aplikovateľné predovšetkým z dôvodu, že Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „EÚ“) vykladá výlučne právo Európskej únie a nie je oprávnený vykladať právo vnútroštátne.

21. Súdny dvor EÚ aj vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS a nevyjadroval sa k výkladu zákona o spotrebiteľských úveroch. Súdom prvej inštancie aplikované ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 4 ods. 2 písm. i/, ods. 3) sú odlišné od ustanovení Smernice č. 2008/48/ES (čl. 10 ods. 2 písm. c/, ods. 2 písm. h/) a pretože súd prvej inštancie použil vnútroštátny zákon o spotrebiteľských úveroch a nie Smernicu 2008/48/ES, výklad dotknutých ustanovení smernice Súdnym dvorom EÚ vo veci C-42/15, nemá vplyv na rozhodnutie v prejednávanej veci. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že s ohľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (C-152/84, C-91/92, C-397/01) ohľadne priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami, v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku (ako to odvolací súd uviedol už v bode 20.) spočívajúceho v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti sa ako také nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci (v danom prípade dodávateľ proti spotrebiteľovi). Preto aj keď zákon o ochrane spotrebiteľa v ust. § 4 ods. 2 písm. i/ ustanovuje prísnejšie podmienky, resp. ide nad rámec Smernice Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a celkom jednoznačne požaduje, aby v zmluve o spotrebiteľských úveroch sa uvádzali tak splátky istiny, ako aj splátky úrokov a splátky iných poplatkov, a to pod následkom sankcie straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené, z dôvodov vyššie uvedených (body 20., 21.) v predmetnom spore rozsudok Súdneho dvora EÚ C-42/15 nemá vplyv na právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a ani odvolacím súdom.

22. Súd prvej inštancie preto správne rozhodol, pokiaľ napadnutým rozsudkom prisúdil žalobcovi zostatok dlžnej sumy (istiny) z úveru vo výške 3.332,09 € s prísl. po zohľadnení žalovaným zaplatenej čiastky 5.233,33 € (ktorej výška nebola sporná), spolu s úrokmi z omeškania v zákonnej výške 8,5 % ročne z jednotlivých splátok a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

23. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil rozsudok v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, úspešnému žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd ani jednej zo strán sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.