Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6SaZ-3-2017.pdf
PDF · 115.71 KB
Case nature
Area
Subarea
6SaZ/3/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci žalobcu: V. I., I.. XX.XX.XXXX O. W. L., W. Č. L., T. L., B. Z., Z. L. (Ď. Y. „.), Z. Š. B., Z. I., S. G., M., N. O., H. X. Č.. T. M. B. X. XX.XX.XXXX, B. G. B. O. E. H. Z., W. Č. V., U. X F., Č.. XX, W. Z. W., Z., t. č. Pobytový tábor v Rohovciach, Slovenská republika, t. č. prechodný pobyt Rovniankova 6, Bratislava, Slovenská republika, zastúpený: Ligou za ľudské práva, občianske združenie, Štúrova 3, 811 02 Bratislava, adresa na doručovanie: Liga za ľudské práva, pobočka Košice, Hlavná 68, Košice proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-201-60/2016-Ž zo dňa 21.04.2017 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu v časti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-201-60/2016-Ž zo dňa 21.04.2017 o neudelení azylu žalobcovi z a m i e t a.
Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-201-60/2016-Ž zo dňa 21.04.2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil žalobcovi azyl a súčasne v zmysle § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle rozhodol o tom, že žalobcovi poskytne doplnkovú ochranu na dobu 1 roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Uviedol, že potom, ako bol žalobca dňa 12.10.2016 podľa Dublinského nariadenia transferovaný z územia Francúzska na územie Slovenskej republiky mu v zmysle znenia § 4 ods. 6 zákona o azyle na Slovensku začalo azylové konanie. Žalobca pred príslušníkmi Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Košice - letisko v zápisnici č. PPZ- HCP-PO9-DT-25-006/2016 uviedol že dôvodom žiadosti o udelenie azylu je obava o život z dôvodu prenasledovania, bližšie uvedie v azylovom konaní. Žalobca pri vstupnom pohovore dňa 18.10.2016 uviedol, že o dôvodoch svojej žiadosti o azyl chce vypovedať v prítomnosti svojej právnej zástupkyne Mgr. Barbory Meššovej z Ligy za ľudské práva. Žalobca pri doplňujúcom pohovore dňa 24.10.2016 za prítomnosti jeho právnej zástupkyne uviedol, že pokiaľ uviedol v zápisnici pred príslušníkmi slovenskej polície, že dôvodom jeho žiadosti o azyl „je obava o život z dôvodu prenasledovania“ myslel tým, že je hľadanou osobou, druhým dôvodom je to, že je príslušníkom etnika Tutsi a tretím dôvodom je, že Burundi zrušilo právomoc medzinárodného trestného tribunálu v Haagu, čím sa príslušníci vládnej moci cítia beztrestní a toto súd dôvody, pre ktoré chce teraz ostať na Slovensku, ale rád sa v budúcnosti vráti do Burundi, keď sa tam situácia upokojí. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v prípade žalobcu neboli splnené podmienky pre udelenie azylu na území Slovenskej republiky, nakoľko je zrejmé, že žalobca pred opustením krajiny pôvodu nečelil žiadnym problémom či už zo strany štátu alebo zo strany neštátnych pôvodcov, ktoré by bolo možné subsumovať pod pojem prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle. Žalobca z krajiny pôvodu odišiel legálne za účelom návštevy kamarátky a sestry, ktoré žijú v Slovenskej republike s úmyslom vrátiť sa späť, žalobca sám nečelil žiadnej forme prenasledovania v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle a nepreukázal opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Žalovaný ďalej uviedol, že okrem subjektívneho prvku žalobcu z obavy pred prenasledovaním, teda obavy pred Imbonerakure, v jeho prípade chýba objektívny prvok odôvodnenosti jeho strachu v zmysle Konvencie a zákona o azyle. Žalobca pred opustením krajiny svojho pôvodu nemal objektívne žiadne problémy takého charakteru, ktoré by vychádzali z dôvodov uvedených v Konvencii a v zákone o azyle. Žalovaný ďalej uviedol, že zvážil inštitút humanitárneho azylu, pričom dospel k záveru, že žalobca nespadá do skupiny osôb, ktorým možno udeliť humanitný azyl. Žalovaný k možnosti udelenia azylu v zmysle § 10 zákona o azyle, t.j. na účel zlúčenia rodiny uviedol, že tieto neboli v prípade žalobcu splnené z objektívnych dôvodov, nakoľko žalobca nemá na území Slovenskej republiky žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom. Žalovaný po vyhodnotení aj ďalších kritérií dospel k záveru, že nie sú splnené dôvody pre udelenie azylu, a preto v zmysle zákona o azyle posúdil či žalobca spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky. Pri posudzovaní uvedených kritérií sa žalovaný priklonil k záveru, že v prípade návratu žalobcu do krajiny pôvodu, s prihliadnutím na bezpečnostnú a politickú situáciu v krajine pôvodu žalobcu, ktorá je v súčasnosti nestabilná a tiež na princíp individuálneho posudzovania potreby poskytnutia medzinárodnej ochrany nemožno s dostatočnou istotou vylúčiť, že by nemohol byť ohrozený jeho život alebo nedotknuteľnosť jeho osoby z dôvodu nepriaznivej politicko-bezpečnostnej situácie v Burundi. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca nespĺňa podmienky na udelenie azylu, ale poskytol žalobcovi medzinárodnú ochranu vo forme doplnkovej ochrany, ktorá mu bola poskytnutá na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 29.5.2017 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia v časti o neudelení azylu. Namietal že a) napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, b) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a c) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 30.06.2017 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť (správnu žalobu zamietnuť). Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že počas konania o udelenie azylu nebolo preukázané, že žalobca bol v krajine pôvodu prenasledovaný z dôvodov vymedzených v zákone o azyle. Poukázal na to, že u žalobcu nešlo o oficiálne zadržanie, ktoré nariadili príslušné štátne orgány a nie je možné tvrdiť, že žalobca bol záujmovou osobou burundských policajných orgánov, v ten istý deň ako bol zadržaný bol aj prepustený bez akýchkoľvek iných dôsledkov. Žalovaný uviedol, že taktiež tvrdenie o sledovaní žalobcu skupinou Imbonerakure sa zakladá výlučne na pocite žalobcu, pričom sa nepreukázalo, že by žalobca bol v minulosti cieľom jej záujmu. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalovaný nemá ani nemal žiadny vzťah so skupinami odporu, ktoré pôsobia v Burundi a nikdy s nimi nebol v žiadnom kontakte a ide výlučne o domnienku žalobcu, že jeho kontakt s vedúcim jeho diplomovej práce stačil na to, aby mu bolo pripisované nejaké politické presvedčenie. Je tiež na základe tvrdení žalobcovho kolegu dokázané, že žalobca sa počas svojej činnosti zamestnania v krajine pôvodu v nej pohyboval bez problémov, prichádzal do styku s rôznymi inštitúciami či štátnymi orgánmi a to aj po jeho jednodňovom zadržaní ako aj po návrate z dlhšieho pobytu v Rwande a nič nenasvedčovalo tomu, že by mal byť prenasledovaný z dôvodu ním pripisovaného politického presvedčenia počas jeho pobytu v krajine pôvodu. Žalovaný ďalej poukázal na to, že sám žalobca svoj legálny odchod z Burundi nepovažoval a ani nepovažuje za trvalý, vycestoval so súhlasom štátnych orgánov za účelom návštevy Slovenskej republiky s úmyslom sa vrátiť späť. Žalovaný ďalej uviedol, že proti žalobcovi nebolo v krajine jeho pôvodu vedené trestné konanie, nebol trestne stíhaný ani väznený, nemal problémy s armádou, políciou, súdmi ani inými štátnymi orgánmi a v prípade žalobcu okrem jeho subjektívneho prvku strachu z prenasledovania chýba objektívny prvok odôvodnenosti jeho strachu v zmysle Ženevského dohovoru, ktorý je pre posúdenie možnosti udelenia azylu podstatný, avšak v prípade žalobcu nebol v priebehu konania preukázaný. Žalovaný mal za to, že v prvostupňovom správnom konaní nedošlo k žiadnemu pochybeniu, žalobcova žiadosť bola posúdená zákonným spôsobom a všetky okolnosti uvádzané žalobcom ako aj jeho právnou zástupkyňou boli posúdené individuálne ako aj vo všetkých relevantných súvislostiach. Žalovaný zistil, že žalobca nesplnil základné predpoklady na udelenie azylu podľa § 8 a § 10 zákona o azyle a v jeho prípade nebola preukázaná opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania tak ako to upravuje zákon o azyle.
4. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec prejednal a rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd podľa § 13 ods. 3 SSP, v prítomnosti žalobcu, právnej zástupkyne žalobcu a žalovaného, pričom celé pojednávanie bolo žalobcovi tlmočené prítomným súdnym tlmočníkom zo slovenského jazyka do francúzskeho jazyka a naopak. Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu podanej žaloby za použitia § 190 SSP, súd dospel k záveru, že žalobu v napadnutej časti o neudelení azylu je potrebné zamietnuť.
5. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom spisu žalovaného ČAS: MU-PO-201-60/2016-Ž.
6. Z obsahu administratívneho spisu č.p.: ČAS: MU-PO-201-60/2016-Ž súd zistil, že žalobca pred príslušníkmi Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Košice - letisko v zápisnici č. PPZ-HCP- PO9-DT-25-006/2016 zo dňa 12.10.2016 uviedol že dôvodom žiadosti o udelenie azylu je obava o život z dôvodu prenasledovania, bližšie uvedie v azylovom konaní. V zápisnici žalobca ďalej uviedol, že sa volá V. I. F. L. W. G. W. E. O. Y.-B. F. V. F. H. B. V. O. B. O. H. X. v Burundi, čo potvrdzuje aj zápis z knihy narodení. Uviedol, že narodil XX.X.XXXXX O. Z., má štátnu príslušnosť Burundi., je slobodný, bezdetný, má základné vzdelanie. stredoškolské vzdelanie a ukončené vysokoškolské štúdium v odbore právo. Žalobca uviedol, že nie je činný v ozbrojených zložkách a nebol vojakom. V krajine pôvodu nebol trestne stíhaný a nie je politicky aktívny. Pracoval ako vedúci projektu pre Univerzitu sv. Alžbety v Bratislave na misii Burundi v meste Gasura, Kirundo. Uviedol, že dňa 19.12.2014 mu bol vydaný národný cestovný pas Burundi číslo T. na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky v Keni požiadal o slovenské vízum za účelom návštevy známej, ktorá s ním pracovala na misii v Burundi V. J.. Viedol, že dňa 25.1.2016 letecky cestoval z Burundi do Etiópie, následne do Nemecka do Frankfurtu nad Mohanom, kde bol vybavený na prílet dňa 26.1.2016 a potom letecky pokračoval do Viedne autom do Bratislavy, kde vykonal návštevu v rámci platného víza od 25.1.2016 do 9.3.2016. Dňa 19.3.2016 po dobe platnosti víza odišiel z Bratislavy letecky do Belgicka, Bruselu a následne autom z Bruselu do Lille vo Francúzsku, kde dňa 7.4.2016 požiadal o azyl. žalobca ďalej uviedol, že výkon vojenskej služby v krajine pôvodu, resp. inej krajine neabsolvoval. Ďalej uviedol, že má rodinný dom napísaný na svoje meno. Na Slovensku žije jeho sestra I. I., ktorá študuje v Bratislave. Pri spisovaní vstupného pohovoru dňa 18.10.2016 žalobca uviedol, že si zvolil pre konanie právnu zástupkyňu Mgr. Barboru Meššovú a súhlasil s vedením pohovoru bez jej prítomnosti. Počas vstupného pohovoru uviedol, že v krajine pôvodu nebol nikdy členom politickej strany, či hnutia, nie je politicky aktívny a nikdy nebolo proti nemu vedené trestné stíhanie. Povedal, že sa volá V. I. a chyba v jeho mene vznikla pri vydávaní pasu v Burundi, kde mu omylom napísali V., čo potvrdzuje aj zápis z knihy narodení z Burundi, ktorej kópiu už predkladal na polícii. Uviedol, že základné vzdelanie skončil v roku 2000, od roku 2001 do 2005 absolvoval nižší stupeň gymnázia v meste Rutovu, od roku 2005 do 2008 absolvoval vyšší stupeň gymnázia v hlavnom meste Bujumbura. Od roku 2008 do 2012 študoval na Univerzite Tanganika v Bujumbure, kde ukončil štúdium práva. Štátnice mal až 14.03.2014, nakoľko na univerzite bolo málo profesorov a nemal kto vytvoriť štátnicovú komisiu, čo je v Burundi „bežné“. Diplom dostal 14.03.2014, na ktorom bol nesprávne uvedený rok narodenia 1985, a preto požiadal o vydanie nového diplomu, ktorý mu bol vydaný bez dátumu narodenia, zaregistrovaný pod číslom 01/08/708/2011012, dátum vydania 14.03.2014. Uviedol, že od 01.01.2013 pracoval pre VŠ ako lokálny projektový líder pridelený k slovenskej lekárskej a sociálnej misii v Burundi a prácu vykonával až do odchodu z krajiny pôvodu do januára 2016. Uviedol, že v Burundi Rutovu žijú obaja jeho rodičia, traja bratia a dve sestry, jeden brat G. žije v Rwande a jedna sestra I. má udelený prechodný pobyt za účelom štúdia na Slovensku. S rodinou žijúcou v Burundi je v telefonickom a internetovom kontakte. žalobca ďalej uviedol, že nevlastní hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, rodinný dom je napísaný na jeho rodičov a on si prenajíma byt na adrese H. Z., W. Š. V., U. X F., Z. W., N. má trvalý pobyt. Uviedol, že dňa 20.01.2016 vycestoval letecky z Burundi, Bujumbura do Etiópie, Addis Abeba a odtiaľ letecky do Nemecka, Frankfurt nad Mohanom, kde pristál 26.01.2016 a potom pokračoval letecky do Rakúska, Viedne, kde ho na letisku čakala sestra I. M. M. V. B. V. J. a s nimi cestoval do osobným autom do Bratislavy. V rámci platných víz sa zdržal v Bratislave do 19.02.2016, kedy odcestoval letecky do Belgicka, Bruselu na letisko Charles de Rua a odtiaľ autom do Francúzska do mesta Lille, kde pricestoval ešte 19.02.2016. Uviedol, že v Lille býval v útulku pre bezdomovcov, bližšiu adresu nevedel. Dňa 25.03.2016 prišiel na policajné oddelenie v meste Lille, kde mu povedali, aby prišiel 07.04.2016 opäť a požiadal o azyl. Odvtedy až do návratu na Slovensko sa zdržiaval iba v Lille. Ohľadom dôvodov pre ktoré sa rozhodol požiadať o udelenie azylu odpovedal, že „o dôvodoch o azyl chce vypovedať v prítomnosti svojej právnej zástupkyne Mgr. Barbory Meššovej z Ligy za ľudské práva“. Dňa 24.10.2016 bol so žalobcom vykonaný za prítomnosti jeho právnej zástupkyne doplňujúci pohovor, v ktorom žalobca uviedol, že krajinu pôvodu opustil z toho dôvodu, že mu podarilo získať slovenské víza, v tom čase však neplánoval žiadať o azyl a dôvody jeho žiadosti o azyl vznikli až počas jeho pobytu v Slovenskej republike, približne 11. až 12.02.2016. Ďalej uviedol, že počas pobytu v Burundi dňa 05.05.2015 sa stretol so školiteľom svojej diplomovej práce H. I., ktorý bol prenasledovaný príslušníkmi polovojenskej provládnej zložky menom Imbonerakure. Bolo to v čase, keď burundský ústavný súd schválil opätovnú možnosť kandidovať prezidentovi vo voľbách, čo vyvolalo protestné demonštrácie voči tomu rozhodnutiu súdu. Žalobca uviedol, že vypracoval diplomovú prácu na téma „Korupcia v systéme verejného obstarávania v Burundi“, kde poukázal na rodinkárstvo v systéme verejného obstarávania. Žalobca uviedol, že dňa 11.05.2015 bol zatknutý zmiešanými príslušníkmi burundskej polície a armády a vtedy si uvedomil, že aj on bol sledovaný príslušníkmi Imbonerakure. Dňa 11.05.2015 o 9.30h bol umiestnený do cely policajnej stanice v Rutovu a bol mu donesený dokument, v ktorom sa uvádzalo že v súvislosti s jeho osobou prebieha vyšetrovanie a že je podozrivý zo spáchania trestného činu podnecovania nepokojov, žalobca si tento dokument odfotil a predložil ho v konaní ako dôkaz. Dňa 11.05.2015 ho navštívil brat G. a potom na základe vyjednávania policajtov s jeho bratom bol 11.05.2015 o 22.30h prepustený. Nedali mu nič podpísať, a preto si žalobca myslí, že jeho zadržanie bolo nelegálne. Nasledujúci deň 12.05.2015 spolu s bratom G. odišiel do Rwandy, kde sa zdržiaval približne mesiac v meste Kibuye a býval v prenajatom byte. Dňa 13.05.2015 bol v Burundi pokus o štátny prevrat, všetko nasvedčovalo tomu, že došlo k zlepšeniu situácie a približne po mesiaci a pol pobytu v Rwande sa obaja vrátili do Burundi a pokračovali v práci. Žalobca uviedol, že jeho brat pracoval ako klinický psychológ a žalobca pokračoval v práci lokálneho projektového lídra pre VŠ, cítil sa bezpečne, nakoľko sa presúval diplomatickými vozidlami a politická situácia bola tiež relatívne pokojná. V tomto období sa rozhodol vycestovať na Slovensko, na poznávací pobyt a zároveň chcel navštíviť sestru, ktorá na Slovensku študuje, pričom na Slovensko necestoval za účelom požiadania o azyl. Žalobca uviedol, že v januári 2016 nedošlo k dohovoru medzi prezidentom a opozíciou, nastala séria zatýkaní a dňa 12.02.2016 mu brat G. zavolal, že všetko je stratené, žalobca má ostať tam kde je a on uteká do Rwandy a zároveň mu cez internet poslal dokument - oznámenie o hľadanej osobe datovaný dňa 12.02.2016. Žalobca uviedol, že jeho brat dostal rovnaký dokument. Žalobca ďalej povedal, že pokiaľ uviedol v zápisnici pred príslušníkmi slovenskej polície, že dôvodom jeho žiadosti o azyl „je obava o život z dôvodu prenasledovania“ myslel tým, že je hľadanou osobou, druhým dôvodom je to, že je príslušníkom etnika Tutsi a „v správe OSN zo dňa 26.09.2016 sa explicitne píše, že Burundi sa nachádza v stave, ktorý pripomína stav pred rwandskou genocídou“ a „tretím dôvodom je, že Burundi zrušilo právomoc medzinárodného trestného tribunálu v Haagu, čím sa príslušníci vládnej moci cítia beztrestní a toto sú dôvody, pre ktoré chce teraz ostať na Slovensku, ale rád sa v budúcnosti vráti do Burundi, keď sa tam situácia upokojí.“ Na otázku ako sa prezentované prenasledovania prejavilo v jeho každodennom živote žalobca uviedol, že „13% obyvateľov Burundi sú Tutsiovia a 84% až 86% tvoria Hutuovia a iba jedno percento tvoria príslušníci etnika Twa, pričom problém je v tom, že na čele Burundi sú ľudia z etnika Hutu, ktorí nerozumejú demokracii a napríklad predseda burundského parlamentu, ktorý je príslušníkom Hutu popiera genocídu v Rwande. V súčasnosti vládne v Burundi napätie medzi príslušníkmi etnika Hutu a Tutsi, situácia sa zhoršila v roku 2014, kedy sa prezident Burundi Pierre Nkurunziza pokúšal o znovuzvolenie do funkcie prezidenta, chcel sa stať tretíkrát prezidentom Burundi, vtedy vytiahol etnickú kartu, kedy obvinil príslušníkov etnika Tutsi, že kolaborujú s Európou a bielymi. Situácia je tak vyhrotená, že rwandsko-burundská hranica je úplne uzavretá“ Na otázku, prečo po odchode z Bratislavy požiadal o azyl práve vo Francúzsku žalobca uviedol, že jeho brat G. ho skontaktoval so známym z Rwandy, žijúci vo Francúzsku, ktorý mu povedal, že vo Francúzsku je oveľa jednoduchšie získať azyl, po príchode do Francúzska však zistil, že to nie je pravda a procedúra vo Francúzsku bola iná ako ju telefonicky opisoval dotyčný Rwanďan, a preto sa rozhodol „dobrovoľne vrátiť sa na Slovensko a tu požiadať o azyl“. Žalobca v závere doplňujúceho pohovoru uviedol, že do Burundi sa by rád časom vrátil, ale momentálne je tam nepokojná situácia a tiež uviedol, že urobil „veľkú hlúposť“, keď vycestoval do Francúzska. V ďalšom doplňujúcom pohovore zo dňa 09.02.2017 žalobca potvrdil, že ak v predchádzajúcich pohovoroch hovoril o záverečnej vysokoškolskej práci, či už označenej za bakalársku alebo diplomovú, vždy mal na mysli diplomovú prácu a taktiež žalobca jednoznačne spresnil dátum stretnutia svojho so školiteľom diplomovej práce 05.05.2015, dátum svojho zatknutia-zadržania 11.05.2015, deň návštevy jeho brata počas zadržania 11.05.2015 a dátum jeho prepustenia 11.05.2015. Ohľadom jeho prezentovaného pocitu, že bol sledovaný žalobca doplnil, že jeho školiteľ je zároveň profesorom na univerzite a advokátom, pracuje pre združenia na ochranu ľudských práv. Žalobca ďalej uviedol, že on nebol aktívny v žiadnej politickej strane, ale jeho školiteľ bol a sledovali ho „ako všetkých z etnika Tutsi v Burundi“, lebo nie sú členmi alebo sympatizantmi vládnej moci a automaticky sú „preto považovaní za nepriateľov štátu“. Žalobca na otázku na spôsob prenasledovania a jeho prejavy sa vyjadril, že nevie presne odpovedať, prenasledovanie spájal s predvolaním na políciu, ktoré mu však formálne nikto nedal, ako aj so zadržaním po tom, čo vystúpil z autobusu. Žalobca sa k obsahu ním prezentovaným dokumentom a k ich odlišnosti s obsahom ich prekladu z jazyka francúzskeho do jazyka slovenského vyjadril, že podľa jeho slov mal byť v zmysle predloženého záznamu o hľadanej osobe trestne stíhaný „za účasť na hnutí odporu proti vládnemu režimu“ ale v preklade dokumentu je uvedené, že je stíhaný za „účasť na povstaleckom hnutí a za odmietnutie predvolania“ a uviedol, že nevie, či je veľký rozdiel medzi odporom a povstaním, že bol obvinený z účasti v povstaleckých hnutiach. Žalobca povedal, „od mierovej povstaleckej manifestácie sme prešli k ozbrojeným manifestáciám, čo už možno nazývať povstaleckým“ a doplnil, že aktívne sa na manifestácii zúčastnil 2-3 krát v júni 2015 ale že sa jednalo o mierovú manifestáciu, na ozbrojenej manifestácii sa nezúčastnil a nehovoril o sebe osobne, ale o hnutí, ktoré v tom čase nemalo názov a bola to len skupina vojakov. K rovnakej nezrovnalosti pri dokumente, ktorý obsahuje informáciu o tom, že aj brat žalobcu Tharcisse je podľa žalobcu stíhaný „za účasť na hnutí odporu proti vládnemu režimu“ ale v preklade dokumentu je uvedené, že je stíhaný za „účasť na povstaleckom hnutí a za odmietnutie predvolania“ žalobca uviedol, že „účasť na povstaleckom hnutí je narúšanie verejného poriadku násilným spôsobom a čo sa týka odporu sú to ľudia, ktorí majú svoj názor, niečo ako partizáni, spoločným cieľom aj hnutia aj odporu je zvrhnúť vládu“, pričom ako skupiny odporu uviedol Red Tabata a Forebu. Žalobca uviedol, že k nim nemá nijaký vzťah a nikdy s nimi nebol ani v kontakte a nemá vedomosť ani o tom, že by mal jeho brat Tharcisse kontakty s týmito skupinami, ale presne to nevie. Uviedol, že oznámenie o hľadanej osobe sa k nemu dostali sprostredkovane cez brata Tharcissa, ktorého na to upozornil brat S., ktorý mal túto informáciu od priateľa, bývalého burundského policajta, ktorý momentálne žije v Čade; tento sa o oznámení dozvedel cez aplikáciu WhatsUp od žalobcovi neznámeho aktívneho policajta pracujúceho v Bujumbure. Žalobca ohľadom nesúladu jeho výpovedí, týkajúcich sa výpisu z rodného listu, ktorý v konaní predložil uviedol, že mal vybavené dva výpisy z rodného listu a to jeden s dátumom 08.11.2015, ktorý potreboval na vybavenie víz a druhý s dátumom 21.01.2016, ktorý vybavila jeho matka s cieľom opravy dátumu narodenia v jeho diplome. žalobca v závere pohovoru uviedol, že odkedy požiadal o azyl sa bezpečnostná situácia v Burundi zhoršila. V spise sa nachádzajú všeobecne dostupné informácie o krajine pôvodu žalobcu, ako aj doklady doložené zo strany žalobcu. Na základe vyhodnotenia získaných údajov žalovaný o žiadosti žalobcu o udelenie azylu rozhodol rozhodnutím ČAS: MU-PO-201-60/2016-Ž zo dňa 21.04.2017, ktorým v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil žalobcovi azyl a súčasne v zmysle § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle žalobcovi poskytol doplnkovú ochranu na dobu 1 roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.
Podľa § 8 zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl.
Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby nasledovne:
7. K žalobnému bodu, v ktorom žalobca namieta, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa názoru správneho súdu táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný v súvislosti s vyhodnotením žiadosti žalobcu o udelenie azylu si vyžiadal informácie týkajúce sa všeobecnej a bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu žalobcu a na základe posúdenia žiadosti žalobcu žalobcovi napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-201-60/2016-Ž zo dňa 21.04.2017 v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil žalobcovi azyl a súčasne v zmysle § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle žalobcovi poskytol doplnkovú ochranu na dobu 1 roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. V prípade žalobcu neboli splnené podmienky pre udelenie azylu, nakoľko nebolo preukázané, že by žalobca bol v krajine pôvodu prenasledovaný, resp. že by mal dôvodnú obavu z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov, či príslušnosti k určitej sociálnej skupine a žalobca sám osobne nebol vystavený žiadnej forme prenasledovania v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle. Nebolo preukázané, že by voči žalobcovi v krajine pôvodu bolo namierené konanie postihujúce žalobcu zo strany štátu ani zo strany neštátnych organizácií a žalobca pred opustením krajiny svojho pôvodu nemal žiadne problémy takého charakteru, ktoré by mohli subsumované pod dôvody uvedené v 8 zákona o azyle. Je nesporné, že žalobca z krajiny pôvodu vycestoval legálne so súhlasom štátnych orgánov za účelom návštevy kamarátky a sestry, ktoré žijú v Slovenskej republike a mal úmysel vrátiť sa späť do krajiny pôvodu. Ohľadom zadržania žalobcu správny súd poukazuje na to, že sa nejednalo o oficiálne zadržanie zo strany štátnych orgánov, v ten istý deň ako bol žalobca zadržaný bol aj prepustený bez akýchkoľvek iných následkov a nebolo v tejto súvislosti preukázané, že by žalobca bol záujmovou osobou zo strany policajných orgánov v krajine jeho pôvodu. Taktiež nie je preukázané, že by žalobca osobne mal problémy s príslušníkmi Imbonerakure a žalobca nemá a ani nemal žiadny vzťah so skupinami odporu a nebol ani s nim v žiadnom osobnom kontakte. Ničím nie je preukázané, že by žalobca bol prenasledovaný z politického presvedčenia počas jeho pobytu v krajine pôvodu, proti žalobcovi nebolo v krajine pôvodu vedené trestné konanie, nebol trestne stíhaný ani väznený, nemal problémy s armádou, políciou, súdmi ani s inými štátnymi orgánmi. Žalobcovi nebol udelený humanitný azyl, nakoľko nespadá do skupiny osôb, ktorým možno udeliť humanitný azyl. U žalobcu taktiež neboli splnené podmienky na udelenie azylu v zmysle § 10 zákona o azyle, t.j. na účel zlúčenia rodiny, nakoľko žalobca nemá na území Slovenskej republiky žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom. Vzhľadom na bezpečnostnú a politickú situáciu v krajine pôvodu žalobcu, ktorá je v súčasnosti nestabilná a tiež na princíp individuálneho posudzovania potreby poskytnutia medzinárodnej ochrany žalovaný vyhodnotil stav v krajine pôvodu žalobcu za nepriaznivý, a preto žalovaný žalobcovi poskytol doplnkovú ochranu, nakoľko nie je možné s dostatočnou istotou vylúčiť, že by nemohol byť ohrozený jeho život alebo nedotknuteľnosť jeho osoby z dôvodu nepriaznivej politicko-bezpečnostnej situácie v Burundi, pričom doplnková ochrana môže byť žalobcovi predĺžená, pokiaľ bude pretrvávať nepriaznivý stav v krajine jeho pôvodu žalobcu. Vyhodnotením zisteného stavu a bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu možno dospieť k záveru, že síce existujú dôvody možného ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby žalobcu, s ktorými v prípade návratu do krajiny pôvodu by sa mohol žalobca stretnúť, avšak doplnková ochrana je jednou z foriem medzinárodnej ochrany. Súd má za to, že žalovaný posúdil všetky skutočnosti, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu žalovaného.
8. K žalobnému bodu, v ktorom žalobca namieta, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov podľa názoru správneho súdu táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný vo svojom rozhodnutí podrobne opísal zistený stav veci, zrozumiteľným a logickým spôsobom uviedol svoju právnu úvahu ako vo vzťahu k vyhodnoteniu osoby žalobcu ako aj k dôvodom, na základe ktorých dospel k záveru, že žalobca nesplnil zákonom predpísané predpoklady udelenia azylu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je nepochybné, aký skutkový stav žalovaný v konaní zistil, ako sa žalovaný vysporiadal s jednotlivými tvrdeniami žalobcu aj jeho právnej zástupkyne ako aj to, na základe akých skutočností nebol žalobcovi udelený azyl. Súd poukazuje na to, že udelenie azylu je úzko špecifikovaný druh medzinárodnej ochrany, kedy je dôležité preukázať spojitosť obáv s osobou žiadateľa o azyl ako aj činov prenasledovania. V prípade žalobcu nebola preukázaná takáto spojitosť, a preto žalobcovi z dôvodu z dôvodu, že by mohol byť ohrozený jeho život alebo nedotknuteľnosť jeho osoby poskytol doplnkovú ochranu.
9. K žalobnému bodu, v ktorom žalobca namieta, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej správny súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná, žalovaný dôsledne postupoval v súlade so zákonom o správnom konaní ako so zákonom o azyle. Súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v časti o neudelení azylu žalobcovi je vydané v súlade so zákonom.
10. Pretože súd nevyhodnotil ani jednu z vznesených námietok ako dôvodnú, podanú žalobu v časti o neudelení azylu zamietol.
11. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. § 167 ods. 1 SSP s poukazom na výsledok konania.
12. Záverom súd poznamenáva, že i keď bol žalobca v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb.), a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde,