Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoP-21-2017.pdf
PDF · 86.13 KB
Case nature
Subarea
6CoP/21/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Elišky Wagshalovej vo veci starostlivosti o maloleté deti T., nar. XX.XX.XXXX a G., nar. XX.X.XXXX H., bytom ako matka, deti rodičov N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., H. XXX/ XX a I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., Y.. T. XXX/XX, v konaní začatom na návrh matky o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 14P/60/2017-13 zo dňa 29.03.2017, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie mení tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 14P/60/2017-13 zo dňa 29.03.2017 nariadil neodkladné opatrenie v znení: „Zakazuje styk otca s maloletými deťmi T. H., nar. XX.X.XXXX a G. H., nar. XX.X.XXXX, do právoplatného skončenia veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 14P/294/2016.“
2. Rozhodnutie odôvodnil podľa ust. § 367 ods. 1 a čl. 3 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok účinný od 01.07.2016 (ďalej len „CMP“).
3. Vychádzal zo zistenia, že u mal. G. boli zistené hematómy po celom obvode ramena, pravdepodobne po prstoch dospelého človeka, škrabance na ľavom ramene a u mal. T. boli zistené v oblasti pravého ramena a na chrbte dieťaťa dva hematómy 4 x 3,5 cm. Súd prvej inštancie mal za to, že je v záujme mal. detí, aby do právoplatného skončenia konania o úpravu styku, ktoré sa vedie na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 14P/294/2016, kde sa vykonávajú všetky dôkazy, boli maloleté deti uchránené od takéhoto agresívneho prejavu zo strany otca, a preto dočasne zakázal otcovi styk s mal. deťmi.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec mal., ktorý namietal, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia je reakciou matky na návrh otca, ktorým požiadal o rozšírenie styku s mal. G. a mal. T.. O mal. dcéry J. a J., ktoré mu boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti, sa príkladne stará ako aj o svoje ďalšie dve mal. deti, t. j. mal. G. a mal. T., ktoré boli zverené na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky. Odvolateľ rezolútne odmietol akékoľvek násilné a hrubé prejavy voči svojím mal. deťom. Modriny na tele mal. G. podľa otca vznikli počas toho ako otec svojim konaním sa snažil zabrániť možnému zraneniu svojho syna, pričom si však nebol vedomý toho, že by mal. G. nejako ublížil. Modriny na tele mal. T. vznikli pri roztržke so svojim mal. bratom G. a mal. sestrami J. a J.. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a konanie zastavil.
5. K odvolaniu otca sa matka vyjadrila s tým, že tvrdenia otca uvedené v odvolaní sú lživé, účelové, mal. deti G. a T. sa svojho otca boja a nechcú sa s ním stretávať. Styk otca s mal. deťmi je podľa matky možný len za jej prítomnosti a až potom, keď odvolateľ preukáže, že sa skutočne zmenil, že nehodlá
svoje vlastné deti tyranizovať a tvrdo fyzicky trestať za akýkoľvek banálny prehrešok. Navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne.
6. K vyjadreniu matky podal písomné stanovisko otec, ktorý namietal, že všetky jeho tvrdenia uvedené v odvolaní sú pravdivé, čo môžu potvrdiť aj jeho staršie dcéry, mal. J. a mal. J., ktoré rovnako vypovedali aj pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Obe staršie dcéry boli zverené na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca, a to na ich vlastný podnet, nakoľko rezolútne odmietli žiť so svojou matkou. Otec poukázal aj na závery znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného I.. M., znalkyňou, ktorá vo svojom znaleckom posudku výslovne poukázala na fyzický odpor matky k otcovi, ktorý naruší celý osobnostný vývin všetkých štyroch z detí, ktoré už teraz majú množstvo problémov. V prípade zákazu styku rodiča s mal. deťmi môže u detí navyše nastať tzv. syndróm zavrhnutého rodiča, ktorý rozhodne nie je žiaduci.
7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. d) CSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle zásad uvedených v § 379 a násl. CSP, § 62 a § 65 CMP, bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné.
8. Matkou navrhované neodkladné opatrenie smeruje k dočasnej úprave pomerov účastníkov, ktorá okrem existencie nároku predpokladá i osvedčenie potreby naliehavosti jeho vydania. Účelom neodkladného opatrenia je v danom prípade iba dočasná úprava pomerov a nejde o rozhodnutie konečné, pred jeho nariadením nemusí byť nárok nepochybne preukázaný. Neznamená to však, že súd nariadi neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o opodstatnenosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenia, že potreba jeho vydania je naliehavá. Neodkladné opatrenie teda možno nariadiť z dvoch dôvodov, jedným je bezodkladná úprava právnych pomerov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený.
9. Obaja rodičia majú právo stýkať sa so svojím dieťaťom, pokiaľ ich rodičovské práva a povinnosti neboli obmedzené. Napriek tomu, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, dieťa, ako aj rodič, ktorý má voči dieťaťu stále rodičovské práva a povinnosti, majú právo stýkať sa.
10. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na závery Obvodného oddelenia Policajného zboru vo G. (ďalej len „OO PZ vo G.“), ktoré vyplývajú zo Správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 27.04.2017.
11. Voči I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.. T. XXX/XX, G. bolo začaté trestné stíhanie na OKP C. pod sp. zn. OKP-XXX/X-VZS-PP-XXXX za týranie blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) TZ, a to na základe trestného oznámenia matky. Po objasnení veci bola vec postúpená Okresnému úradu C. na priestupkové konanie.
12. Okresný úrad Poprad dňa 05.05.2017 odložil priestupkovú vec proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) a e) zákona o priestupkoch, ktorej sa mal dopustil otec. Okresný úrad C. ustálil, že podozrivý svojim konaním sa nemohol dopustiť priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) a e) zákona o priestupkoch.
13. Z obsahu spisu (t. j. Správa OO PZ vo G. o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 27.04.2017, Záznam o odložení veci OÚ C. zo dňa 05.05.2017) nijakým spôsobom nevyplýva, že by zo strany otca mal. dochádzalo k agresivite, vyhrážkam, či akémukoľvek nevhodnému správaniu voči mal. dieťaťom.
14. Všetky vyššie uvedené skutočnosti prispievajú k pochybnostiam odvolacieho súdu o opodstatnenosti nariadenia takéhoto neodkladného nariadenia a osvedčení jeho danosti.
15. Je potrebné si uvedomiť, že v každej veci týkajúcej sa dieťaťa dominuje práve záujem dieťaťa. Účinnú ochranu záujmom maloletého možno zabezpečiť aj prostredníctvom vyššie spomínaného inštitútu neodkladného opatrenia.
16. Odvolací súd má za preukázané, že vzťahy medzi matkou a otcom mal. detí sú vážne narušené, v dôsledku čoho dochádza medzi nimi k nezhodám. Uvedené vyplynulo aj zo znaleckého posudku I.. U. M., znalkyne, ktorá vyslovene uviedla, že „násilné udržiavanie nefunkčného stavu s prítomným fyzickým odporom matky k otcovi, naruší celý osobnostný vývin všetkých štyroch detí, ktoré už teraz majú množstvo problémov“.
17. Neodkladné rozhodnutia predstavujú opatrenia, trvanie ktorých je obmedzené a môžu byť kedykoľvek na návrh zrušené (zhodne judikatúra Ústavného súdu SR, č. k. IV. ÚS 46/2013). Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo/3/2010 z 29.07.2010 ).
18. S prihliadnutím na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva akceptuje aj odvolací súd, že pri rozhodovaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom je potrebné prihliadať aj na preferencie samotného dieťaťa, ktoré získavajú na váhe z jeho zvyšujúcim sa vekom. V tejto súvislosti však nemožno obchádzať ani samotný pozitívny záväzok štátu, v rámci ktorého je povinný urobiť všetko, čo je od neho možné, rozumne požadovať pri súčasnom dosiahnutí spravodlivej rovnováhy medzi dotknutými záujmami dieťaťa a jeho oboch rodičov (napr. Rozhodnutie ESĽP vo veci Nuutinen proti Fínsku).
19. V kontexte uvedeného dáva odvolací súd účastníkom konania do pozornosti čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, z ktorého jednoznačne vyplýva, že starostlivosť o deti a ich výchova je nielen právom rodičov, ale aj právom dieťaťa, ktoré má právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť, pričom toto právo môže byť obmedzené výhradne na základe rozhodnutia súdu a v súlade s literou zákona.
20. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia (§ 28 ods. 2 prvá veta zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len „Zákon o rodine“).
21. Odvolací súd súčasne vyslovene zdôrazňuje, že pri výkone týchto práv a povinností sú rodičia v prvom rade povinní chrániť záujmy mal. G. a mal. T. (§ 28 ods. 2 druhá veta Zákona o rodine), v ktorých záujme rozhodne nie je obmedzovanie kontaktu so žiadnym z ich rodičov. Súd má tiež za to, že konfrontačné správanie rodičov rovnako nie je na prospech mal. G. a mal. T., a preto dôrazne apeluje na všetky osoby, ktoré majú vplyv na výchovu a starostlivosť o maloletú, no predovšetkým na jej rodičov, aby nadradili záujmy a prospech svojich mal. detí nad vlastné záujmy a negatívne postoje voči druhému rodičovi mal. dieťaťa.
22. V tomto kontexte odvolací súd poukazuje na ustanovenia Zákona o rodine, najmä na § 24 ods. 4, podľa ktorého súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, pričom dohliada na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, a taktiež na § 30 ods. 1, z ktorého znenia jednoznačne vyplýva, že rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia.
23. Odvolací súd súčasne zdôrazňuje, že dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní., t. j. pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré mali byť predmetom vydaného neodkladného opatrenia.
24. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal styk otca s vlastným dieťaťom musí byť súd obzvlášť obozretný. Nemožno opomenúť, že možnosť byť spolu je pre rodiča
a jeho dieťa základným prvkom rodinného života vyplývajúceho z čl. 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (porov. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Brondavs. Taliansko).
25. Predbežným opatrením súd dočasne upravuje pomery účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa nariadenie predbežného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje (porov. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 257/2010).
26. Ochrana toho, voči komu predbežné opatrenie má smerovať, nemôže prakticky znemožňovať ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Preto nariadenie predbežného opatrenia je dôvodné iba za situácie, ak je potrebné bezodkladne vyriešiť situáciu, v akej sa maloleté dieťa ocitlo(porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I ÚS. 347/06).
27. Z obsahu spisu vyplývajúce konflikty medzi otcom a matkou a vzájomné animozity nemôžu byť riešené formou zákazu styku druhého rodiča s maloletým dieťaťom (porov. Uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 251/05).
28. Ochrana a uprednostňovanie záujmov mal. dieťaťa vo veciach starostlivosti súdu o mal. dieťa je sledované aj vo vzťahu k obmedzeniu, resp. zákazu styku rodiča s maloletým dieťaťom. Záujem dieťaťa pri rozhodovaní o obmedzení, resp. zákaze styku rodiča s maloletým dieťaťom možno vidieť v ochrane fyzického a psychického zdravia maloletého dieťaťa.
29. Ak otec má záujem sa s mal. deťmi stýkať, jeho povahové vlastnosti neodôvodňujú predpoklad, že bude na maloleté dieťa negatívne vplývať a je schopný sa o maloleté dieťa počas doby styku postarať, je v záujme maloleté dieťa bez najmenších pochybností styk vykonať. Tento stav je pre maloleté dieťa tak prínosný po stránke emočnej, ako aj po stránke intelektuálnej (porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci II. ÚS 295/06).
30. Odvolací súd zastáva názor, že záujem mal. detí, ktorý by mali obaja rodičia sledovať, by naplnilo akékoľvek usporiadane roztrieštených vzťahov v rodine uvedomujúc si, že sú to práve rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu a vývoj mal. detí (porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci IV. ÚS 60/04).
31. Okolnosti prípadu nevyvolávajú opodstatnenie na nariadenie tak závažného opatrenia akým je zákaz styku otca s mal. G. a mal. T. a čo by fakticky malo dopad aj na stretávanie sa so staršími súrodencami.
32. Za tohto stavu je odvolací súd toho názoru, že vzhľadom na vyššie uvedené situácia nenaznačuje dôvodnosť nariadenie neodkladného opatrenia formou zákazu styku.
33. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie postupom podľa § 388 CSP zmenil a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).