Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/234/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcu: L. W., U.. XX.XX.XXXX, F. R. M. XXXX/X, XXX XX T., zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát, AK ul. Sov. Hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300,00 eur t a k t o

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 300,- eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v pomere 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobu domáhala zaplatenia sumy 300,00 eur ako primeraného finančného zadosťučinenia. Svoju žalobu odôvodnila tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 11C/309/2012 o ochranu spotrebiteľa, bola ako žalobkyňa v postavení spotrebiteľa, úspešná. V odôvodnení rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 11C/309/2012 z 23.03.2015 súd uviedol, že: „Úverová zmluva ako zmluva o spotrebiteľských úveroch vôbec neobsahovala zákonom predpísané povinné náležitosti, a to viacero, tak ako ich stanovuje § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch. Ide minimálne o úrokovú sadzbu a RPMN ako jedny z najdôležitejších spôsobov, akým si žalobca dohodol odplatu za úver je možné považovať za obchádzanie zákona, ktorý upravuje spotrebiteľské zmluvy a ich náležitosti a za zavádzanie spotrebiteľa v snahe dosiahnuť vyššie úroky a poplatky než aké pripúšťa zákon. Výška poplatku je podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi pretože dosahuje skoro 100% výšky samotného úveru. Súd preto teda vyhodnotil celú odplatu za poskytnutý úver ako neprimeranú a neplatnú. Odplata - poplatok za úver je v danom prípade rozhodujúcim kvalifikačným kritériom úverovej zmluvy, pretože od tejto výšky poplatku sa odvíjajú mesačné splátky. Pokiaľ dohoda o poplatku teda odplate je neplatná, úverová zmluva stráca ako taká svoje opodstatnenie, preto je dôvodné podľa názoru súdu žalobe o neplatnosť celej úverovej zmluvy vyhovieť a to nie len v časti týkajúcej sa úrokov a poplatkov.“ Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 11C/309/2012, z 23.03.2015, bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 17 Co/235/2015, z 28.06.2016. Rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 04.08.2016. Ako spotrebiteľka si uplatňuje satisfakciu za porušenie jej spotrebiteľských práv. Svoje práva musela brániť podaním pôvodnej žaloby. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odrádzajúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Keďže je spotrebiteľkou, ktorá úspešne uplatnila porušenie svojho práva na súde a bola tým splnená hypotéza vyššie citovanej právnej normy, finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 300,00 eur.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhol žalobu žalobkyne ako neopodstatnenú zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobu a listinnými dôkazmi, a to pripojeným spisom OS Vranov n/T sp.zn. 11C/309/2012, rozsudkom sp. zn. 11C/309/2012 zo dňa 23.03.2015, rozsudkom sp. zn. 17Co/235/2015-242 zo dňa 28.06.2016, vyjadrením žalovaného zo dňa 09.02.2017, výsluchom žalobcu, vyjadrením žalovaného.

4. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav vecí:

5. Z pripojeného spisu 11C/309/2012, kde žalobkyňa vystupovala tiež ako žalobkyňa súd zistil, že tunajší súd rozsudkom zo dňa 23.03.2015 určil, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21.09.2010 uzavretá medzi žalovaným a žalobkyňou je neplatná. Určil, že poplatok v časti nákladov na vypracovanie a uzavretie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou je neprijateľný.

6. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že Úverová zmluva ako zmluva o spotrebiteľských úveroch vôbec neobsahovala zákonom predpísané povinné náležitosti a to viacero, tak ako ich stanovuje § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch. Ide minimálne o úrokovú sadzbu a RPMN ako jedny z najdôležitejších spôsobov, akým si žalobca dohodol odplatu za úver je možné považovať za obchádzanie zákona, ktorý upravuje spotrebiteľské zmluvy a ich náležitosti a za zavádzanie spotrebiteľa v snahe dosiahnuť vyššie úroky a poplatky než aké pripúšťa zákon. Výška poplatku je podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi pretože dosahuje skoro 100% výšky samotného úveru. Súd preto teda vyhodnotil celú odplatu za poskytnutý úver ako neprimeranú a neplatnú. Odplata - poplatok za úver je v danom prípade rozhodujúcim kvalifikačným kritériom úverovej zmluvy, pretože od tejto výšky poplatku sa odvíjajú mesačné splátky. Pokiaľ dohoda o poplatku teda odplate je neplatná, úverová zmluva stráca ako taká svoje opodstatnenie, preto je dôvodné podľa názoru súdu žalobe o neplatnosť celej úverovej zmluvy vyhovieť a to nie len v časti týkajúcej sa úrokov a poplatkov.“

7. Vyššie uvedený rozsudok potvrdil taktiež odvolací súd rozsudkom č. k. 17Co/235/2015-242 zo dňa 28.06.2016.

8. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 09.02.2017 vyplýva, že žalovaný sa nestotožňuje s názorom žalobcu a návrh žalobcu považuje za nedôvodný. Na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 350,00 eur. Počas trvania zmluvného vzťahu žalobca splatil svoj záväzok len vo výške 280,00 eur, ktorá nepokrýva ani výšku úveru. Následne vyššie uvedeným rozhodnutím súdu bola zmluva o úvere č. XXXXXXXXX určená za neplatnú. Vzhľadom na uvedené nastal stav kedy sa žalovanému nevrátila ani celá výška poskytnutého úveru bez akéhokoľvek poplatku alebo úroku za jeho poskytnutie. Žalovaný považuje konanie žalobcu za nekorektné a nárok žalobcu na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia za neopodstatnený z toho dôvodu, že si sám nesplnil svoju povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie žalovanému, ktoré mu vzniklo na základe vyššie uvedeného rozsudku, ktorým bola zmluva o úvere č. XXXXXXXXX vyhlásená za neplatnú. Počas zmluvného vzťahu sa pritom žalovaný voči žalobcovi správal korektne, nijako ho neuviedol do omylu a podľa správ z návštevy dlžníka zo dňa 15.02.2012 a 23.05.2012, kedy bol žalobca v omeškaní s platením splátok si žalovaný nevyčíslil žiadne poplatky ani úroky z omeškania. Žalovaný je toho názoru, že okrem vyššie uvedených dôvodov žalobca nemá nárok na primerané finančné zadosťučinenie ani z nasledovných dôvodov:

- žalobca vo svojom návrhu vôbec neuvádza, na základe porušenia akého práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi si voči žalovanému uplatňuje nárok na primerané finančné zadosťučinenie,

- žalobca vo svojom návrhu nešpecifikoval aká ujma mu mala byť ako spotrebiteľovi spôsobená,

- žalobca nijako nepreukázal, že by v návrhu nešpecifikované porušenie práva alebo povinnosti zo strany žalovaného bolo spôsobilé privodiť mu ako spotrebiteľovi ujmu,

- na základe čoho určil žalobca výšku požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia na sumu 300,00 eur. Naviac, už len zo samotnej povahy požadovaného nároku vyplýva, že jeho výšku nemožno určovať s odvodením od údajného iného majetkového nároku žalobcu. Výška finančného zadosťučinenia by podľa konštantnej judikatúry mala kompenzovať nemajetkovú ujmu. Žalovaný je však toho názoru, že žalobcovi nebola spôsobená žiadna nemajetková ujma.

9. Žalovaná k podanej žalobe uviedla, že od žalovaného si požičala sumu 350,00 eur. Úver nevládala splatiť, nakoľko platila ďalšie splátky. Uplatnená suma 300,00 eur si uplatnila z dôvodu, že skoro 300,00 eur mala preplatiť a vznikol rozdiel 300,00 eur.

10. Uvedený spor súd takto právne posúdil:

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

13. Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

15. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

18. Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

19. Podľa § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

20. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

21. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úver okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

22. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v čase uzavretia zmluvy predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

23. Podľa § 3 ods. 5 ZoOS, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

24. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

25. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

26. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

27. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

28. Podľa ust. § 41 ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo okolnosti, za ktorých k nemu došlo nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

29. Nárok uplatňovaný v tomto konaní žalobcami je nárok na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle ust. § 3 ods. 5 ZoOS, podľa ktorého spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá z dôvodu, že súd vo veci 11C/309/2012 (taktiež odvolací súd) skonštatoval porušenie spotrebiteľského práva. Súd poukázal na to, že dodávateľ nepostupoval s odbornou starostlivosťou a požadoval od nich plnenie na ktoré nemá nárok.

30. Súd v odôvodnení vyššie citovaného súdneho rozhodnutia uviedol, že Úverová zmluva ako zmluva o spotrebiteľských úveroch vôbec neobsahovala zákonom predpísané povinné náležitosti, a to viacero, tak ako ich stanovuje § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch. Ide minimálne o úrokovú sadzbu a RPMN ako jedny z najdôležitejších spôsobov, akým si žalobca dohodol odplatu za úver je možné považovať za obchádzanie zákona, ktorý upravuje spotrebiteľské zmluvy a ich náležitosti a za zavádzanie spotrebiteľa v snahe dosiahnuť vyššie úroky a poplatky než aké pripúšťa zákon. Výška poplatku je podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi pretože dosahuje skoro 100% výšky samotného úveru. Súd preto teda vyhodnotil celú odplatu za poskytnutý úver ako neprimeranú a neplatnú. Odplata - poplatok za úver je v danom prípade rozhodujúcim kvalifikačným kritériom úverovej zmluvy, pretože od tejto výšky poplatku sa odvíjajú mesačné splátky. Pokiaľ dohoda o poplatku teda odplate je neplatná, úverová zmluva stráca ako taká svoje opodstatnenie, preto je dôvodné podľa názoru súdu žalobe o neplatnosť celej úverovej

zmluvy vyhovieť a to nie len v časti týkajúcej sa úrokov a poplatkov. Uvedené potvrdil taktiež odvolací súd.

31. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

32. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

33. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/ES) ako nekalú. Podľa bodu 32 tohto rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany, ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

34. Zákon explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky Pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku, aj takto sa dajú definovať dobré mravy. Ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom.

35. Zásada zakotvená vo vyššie uvedenom ustanovení vnáša do nášho právneho poriadku požiadavku dôsledne zachovávať dobré mravy. Zdôrazňuje to, že nepoctivému konaniu nesmie súd poskytnúť ochranu.

36. Dobré mravy sa v súdnej praxi využívajú ako kritérium ktoré obmedzuje subjektívne práva. Pojem dobré mravy nie je definovaný v zákone. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí od prípadu k prípade sudcovi. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

37. Žalobkyňa v tomto svojom žalobnom návrhu žiadala aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300,00 eur. Ako spotrebiteľka si uplatnila satisfakciu za porušenie jej spotrebiteľských práv. Svoje práva musela brániť podaním pôvodnej žaloby. Uviedla tiež, že primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odrádzajúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu.

38. Žalobkyňa ako spotrebiteľ si na súde úspešne uplatnila porušenie práva ustanoveného ZoOS, čo vyplýva zo spisu 11C/309/2012 a preto má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom zodpovedá.

39. Podľa názoru súdu účelom inštitútu finančného zadosťučinenia je nahradiť určitú ujmu, ktorá bola neoprávneným zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa spôsobená. Predpokladom finančného zadosťučinenia je teda samotný vznik takejto ujmy.

40. V tomto prípade má súd za to, že v zmysle zákona a stanovených podmienok má žalobkyňa nárok na primerané finančné zadosťučinenie ako také. Zákon priznáva osobe, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Bližšie kritéria pre jej priznanie nedefinuje, ide ponecháva to vlastne na zvážení súdu.

41. V zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

42. V zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

43. Výška priznaného finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu a nemožno ju objektívne preukázať. Súd pri jej určovaní zohľadňuje rôzne kritéria a to jej intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčnú a sankčnú funkciu a podobne.

44. Súd má za to, že žalobkyňou požadované finančné zadosťučinenie je primerané utrpenej ujme, je v súlade so zákonom, a že boli splnené zákonné podmienky pre jeho priznanie.

45. Súd poukazuje, že výkon práv a povinnosti podľa ust. § 3 ods. 1 vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, pričom treba mať na zreteli nielen jedného účastníka zmluvného vzťahu, teda nielen spotrebiteľa ale aj dodávateľa, nesmie dôjsť k obohateniu sa jedného (aj spotrebiteľa) na úkor druhého.

46. Súd preto po posúdení vyššie uvedených okolnosti dospel k záveru, že primerané finančné zadosťučinenie, ktorý nárok v zmysle zákona vznikol, tak ako bolo žalobkyňou požadované je primerané vo výške 300,00 eur. Táto suma je primeraná k okolnostiam a vzniknutej ujme a je v súlade so zákonom. Preto súd rozhodol tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

47. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. Keďže žalobkyňa bola úspešná v celom rozsahu, súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.