Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/35/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov Rastislava Kresla a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci obžalovaného Ing. T. G., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného Ing. T. G. proti rozsudku Okresného súdu v Piešťanoch zo dňa 13.03.2017, sp. zn. 16T/66/2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.08.2017 v Trnave takto

rozhodol:

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného Ing. T. G., nar. XX.XX.XXXX v Z., z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný Ing. T. G. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

v období od mesiaca august 2015 až do 13.03.2017 si ako otec dieťaťa V. G., narodeného XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko B., M. Z. XXXX/X, riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť napriek tomu, že mu vyplýva zo Zákona o rodine a ktorej rozsah mu bol určený rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 36P/167/2005 zo dňa 23.03.2007, právoplatný dňa 22.06.2007, tak, že je povinný prispievať na výživu syna V. sumou 82,98 Eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky V. Q., trvalé bydlisko B., M. Z. XXXX/X, hoci vedel o existencii vyživovacej povinnosti a túto povinnosť si vôbec neplnil, o svojho syna sa inak nestaral a nezaujímal, pričom majetkové pomery mu umožňovali vyživovaciu povinnosť riadne plniť, čím za uvedené obdobie dlhuje na výživnom sumu v celkovej výške 1.576,62 Eur.

Za to bol obžalovanému podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l/, § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určená skúšobná doba v trvaní 2 rokov.

Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona a § 51 odsek 4 písm. d/ Trestného zákona mu bola uložená povinnosť spočívajúca v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné vo výške 1.576,62 Eur k rukám V. Q., trvalé bydlisko B., M. Z. XXXX/X.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č.l. 153 až 159.

V odôvodnení rozsudku súd I. stupňa uviedol, že z vykonaného dokazovania mal bez pochybností za preukázané, že obžalovaný si v období od augusta 2015 až do 13.03.2017 neplnil vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k svojmu synovi V. G. a to napriek tomu, že v predmetnom období mal pravidelný príjem tak z výsluhového, ako aj starobného dôchodku. Z takéhoto konania je obžalovaný usvedčovaný okrem vlastnej výpovede aj vyššie výpoveďami V. G. a V. Q., ako aj listinnými dôkazmi založenými v spise.

To, že obžalovaný v žalovanom období mal prostriedky na úhradu výživného okrem jeho výpovede preukazujú aj listinné dôkazy, z ktorých je zrejmá výška jeho pravidelného príjmu. Za uvedené obdobie mal vzniknúť celkový dlh na výživnom vo výške 1.576,62 Eur. Obžalovaný si bol plne vedomý svojej vyživovacej povinnosti, neuviedol žiadne právne relevantne dôvody, pre ktoré si vyživovaciu povinnosť neplnil. Zdravotné problémy, ktoré obžalovaný spomínal, v konaní pred súdom nepreukázal rovnako, ako dlhy, ktoré spomínal. Za relevantný dôvod taktiež nemožno považovať tvrdenie obžalovaného, že sa ho dotklo podanie návrhu na zvýšenie výživného zo strany jeho syna o takmer 300 %, pretože podaním návrhu na zvýšenie výživného realizoval jeho syn V. G. svoje právo vyplývajúce mu zo zákona. O postoji obžalovaného k plneniu vyživovacej svedčí aj skutočnosť, že výživné nezačal platiť ani potom, ako mu súd vyššie citovaným rozsudkom, doposiaľ neprávoplatným, výživné zvýšil len mierne cca. o 40 Eur, nie o synom požadovaných 300%, voči ktorému rozhodnutiu sa odvolal. Nakoniec ho k plneniu bežného výživného neprimälo ani prejednávanie veci pred súdom v tomto konaní.

K právnej kvalifikácii uviedol, že obžalovaný sa dopustil prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona tým, že sa najmenej po dobu 3 mesiacov v období 2 rokov neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného čo aj z nedbanlivosti. Skutok tak, ako bol súdom ustálený v skutkovej vete výrokom o vine rozsudku napĺňa všetky zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona. Obžalovaný konal ako trestne zodpovedný páchateľ a konal s vedomým nedbanlivosti, lebo vedel, že môže spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným poriadkom alebo bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí.

K výroku o treste uviedol, že v prípade obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, že sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal a svoje správanie úprimne oľutoval § 36 písm. l/ Trestného zákona i keď o úprimnom oľutovaní konania vzhľadom aj na prezentovaný dôvod neplnenia výživného vznikli isté pochybnosti. Priťažujúce okolnosti súd nezistil. V konečnom súčte u obžalovaného prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi, čo viedlo v súlade s ustanovením § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona k modifikácii trestnej sadzby znížením hornej hranice o jednu tretinu, teda súd ukladal trest odňatia slobody v rozpätí až na 16 mesiacov. V rámci tejto sadzby potom okresný súd obžalovanému vymeral trest odňatia slobody v strede modifikovaného zákonného rozpätia, teda vo výmere 8 mesiacov, ktorý mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov a vzhľadom na osobu obžalovaného a na okolnosti prípadu, bol okresný súd toho názoru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a jeho nápravu výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Zároveň uložil súd obžalovanému určil na dva roky, ktorú považoval za primeranú okolnostiam Zároveň mu súd uložil obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné vo výške 1.576,62 Eur, ktorej nesplnenie môže viesť postupom podľa § 50 odsek 4 Trestného zákona k premene uloženého podmienečného trestu na nepodmienečný trest odňatia slobody.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obžalovaný, prokurátor prítomný na hlavnom pojednávaní sa vzdal práva na podanie odvolanie voči rozsudku.

V písomnom odôvodnení odvolania obžalovaný č.l. 163 uviedol, že podáva odvolanie proti rozsudku v plnom rozsahu nakoľko má za to, že nebola vzatá do úvahy jeho finančná situácia ani zdravotná, že nebol schopný pracovať. Svojho syna nikdy nezanedbával, ale keď nebolo z čoho platiť vzťahy sa s ním ako i jeho matkou narušili. Trest, ktorý mu bol uložený, sa mu javí ako neprimeraný vzhľadom k skutočnostiam vyššie uvedeným.

Verejné zasadnutie krajský súd vykonal za prítomnosti tak obžalovaného, ako aj prokurátora. Zástupca krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedol, že navrhuje odvolanie obžalovaného zamietnuť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že nemá nič nového všetko uviedol na okresnom súde. Nezaplatil výživné, keď mal peniaze platil a platil aj naviac. Poukázal na svoje zdravotné problémy, ktoré mal od roku 2013 ako i na prebiehajúce exekúcie. Ako náhle peniaze bude mať tak dlh na výživnom vyrovná.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov

napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, ako i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je nedôvodné. Z obsahu pripojeného spisu odvolací zistil, že:

? prokurátorka Okresnej prokuratúry v Piešťanoch podala dňa 08.07.2016 podľa § 234 odsek 1 Trestného poriadku obžalobu na Ing. T. G. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona;

? okresný súd vydal dňa 11.07.2016 trestný rozkaz, ktorým uznal obžalovaného za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov a zároveň mu uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné vo výške 912,78 Eur. Proti tomuto trestnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote podal obžalovaný odpor;

? okresný súd na hlavnom pojednávaní konanom vykonal dokazovanie a to vypočutím obžalovaného, vypočutím svedkyne V. Q. a svedka V. G., zároveň oboznámil:

- rozsudok Okresného súdu Piešťany zo dňa 12.04.200 sp. zn. 7Nc/184/2000-10, právoplatný dňa 24.05.2000, ktorým schválená rodičovská dohoda podľa ktorej bol maloletý V. G. zverený do výchovy a opatery matky a obžalovaný bol zaviazaný platiť výživné v sume 1.000,- Sk,

- rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 23.03.2007 sp. zn. 36P/ 167/ 2005, právoplatný dňa 22.06.2007, vykonateľný dňom 16.07.2007, ktorým došlo k zmene rozsudku Okresného súdu v Piešťanoch a bola určená vyživovacia povinnosť otca maloletého tak, že bola zvýšená zo sumy 1.000,- Sk na 3.000,- Sk mesačne,

- potvrdenie o návšteve školy V. G., z ktorého vyplynulo, že V. G. bol k 10.12.2015 žiakom 4.ročníka Obchodnej akadémie v Trnave,

- z potvrdenia Úradu práce v Piešťanoch vyplynulo, že V. Q. bolo vyplácané náhradné výživné vo výške 82,98 Eur mesačne od 01.05.2015

- zo správy sociálnej poisťovne vyplynulo, že obžalovaný je poberateľom starobného dôchodku priznaného od 06.11.2009 v súčasnosti vo výške 231,50 Eur mesačne. Zároveň z potvrdenia vyplynulo, že bol vedený ako zamestnanec s pravidelným príjmom v období od 13.07.2015 do 24.07.2015 zamestnávateľa S., a.s.

- zo správy Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia vyplynulo, že obžalovaný od 01.10.1995 je poberateľom výsluhového dôchodku, po valorizácii od 01.07 2016 poberá vo výške 728,46 Eur. Z dôchodku je mu realizovaná mesačná zrážka v sume 232,41 Eur, výška nesplatenej pohľadávky ku dňu 26.10.2016 činila 447,32 Eur

- obžalovaný nie je v evidencii úradu práce a sociálnych vecí.

- z relácii na obžalovaného vyplynulo, že v registri trestov má 2 záznamy a to z roku 2000, kedy bol rozhodnutím Vojenského obvodného súdu z 11.12.2000 sp. zn. 4T/297/1999 odsúdený pre trestný čin porušenia služobných povinností poľa § 288a odsek 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. na trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Na tento trest sa neprihliada, hľadí sa akoby nebol odsúdený. Ďalšiemu odsúdeniu prišlo Okresným súdom Trenčín dňa 19.05.2008 sp. zn. 4T/30/2008, právoplatným 19.05.2008, ktorým bol uznaný za vinného pre trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 odsek 1 Trestného zákona č.140/1961 Zb. na trest odňatia slobody vo výmere 1 roka s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka. V súčasnosti sa voči nemu nevedie trestné stíhanie a takisto nebol priestupkovo prejednávaný.

K výroku o vine :

Pokiaľ ide o výrok o vine v konaní ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a zachovanie práva obžalovaného na obhajobu. Okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový stav veci, vykonal úplne dokazovanie a dôsledne prebral všetky dôkazy dokumentované v prípravnom konaní takže z hľadiska dodržiavania zásad obsiahnutých v ustanovení § 2 odsek 10 Trestného poriadku treba konštatovať, že neexistuje žiadny relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní vykonaný.

Následne súd I. stupňa všetky zákonne vykonané dôkazy v intenciách § 2 odsek 12 Trestného poriadku správne vyhodnotil jednotlivo v celom ich súhrne a tak dospel k úplným a správnym skutkovým záverom.

Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými v ustanovení § 168 odsek 1 Trestného poriadku podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčené alebo pochybné, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä, ak si niektoré vzájomne odporovali a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného.

Ani odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný Ing. T. G. spáchal skutok v rozsahu skutkových zistení napadnutého I. stupňového rozsudku. Obžalovaný je usvedčovaný svojim priznaním k spáchanej trestnej činnosti ako aj výpoveďami svedkov V. Q. a V. G. a listinnými dôkazmi ako je potvrdenie o výške výsluhového dôchodku obžalovaného a starobného dôchodku. Odvolací súd si všetky závery I. stupňového súdu osvojuje a keďže sa s nimi stotožňuje, v celom rozsahu ako na správne odkazuje.

K právnej kvalifikácii skutku :

Podľa § 207 odsek 1) Trestného zákona : Kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Okresný súd nepochybil keď protiprávne konanie obžalovaného Ing. T. G. právne kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, pretože si neplnil vyživovaciu povinnosť uloženú mu rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 36P/167/2005 zo dňa 23.03.2007, právoplatným dňa 22.06.2007, voči svojmu synovi V. G. od mesiaca august 2015 až do 13.03.2017, čím mu vznikol dlh na výživnom vo výške 1.576,62 Eur

K výroku o treste :

Okresný súd nepochybil ani postupom v konaní, ktorým dokazoval skutočnosti potrebné na ukladanie sankcie. V tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočne dokazovanie a to oboznámením sa s registrom trestov, správami o povesti, evidenciou priestupkovou, správne vyhodnotil osobu obžalovaného, jeho povesť a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie spravodlivého trestu.

Rovnako v dôvodoch rozsudku dostatočne vyhodnotil na základe akých myšlienkových postupov dospel k poľahčujúcim a priťažujúcim okolnostiam, správne v tomto smere aplikoval poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona teda, že sa obžalovaný priznal k spáchanej trestnej činnosti a že ju oľutoval, priťažujúce okolnosti nezistil. Správne postupom v zmysle ustanovenia § 38 odsek 3 Trestného zákona upravil resp. modifikoval trestnú sadzbu znížením hornej hranice o jednu tretinu, teda uložil obžalovanému trest v rozpätí až na 16 mesiacov. V rámci tejto trestnej sadzby obžalovanému vymeral trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Správne okresný súd postupoval, keď obžalovanému za použitia ustanovenia § 50 odsek 2 Trestného zákona a § 51 odsek 4 písm. d/ Trestného zákona uložil povinnosť spočívajúce v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné vo výške 1576,62 Eur k rukám V. Q.. Takto uložený trest považuje aj odvolací súd za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného a zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.