Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-707-2010.pdf
PDF · 75.92 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-3Er/707/2010
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnom konaní oprávneného: Ján Britaňák - STAVEBNINY KB, so sídlom Slavkovská 21, 060 01 Kežmarok, IČO: 33 878 528 proti povinnému: F. N., N.. XX.XX.XXXX, A. A.C. XXXX/XX, XXX XX K. pre vymoženie pohľadávky vo výške 1.795,46 eur s prísl. a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom Mgr. Stanislavom Polákom pod sp. zn. EX XXXX/XXXX - K. sa z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania v celkovej výške 52,49 eur, a to v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Oprávnenému a povinnému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal dňa 07.07.2010 na Exekútorskom úrade Mgr. Stanislava Poláka v Nitre, Moyzesova 5, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 1.795,46 eur priznanej právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom Okresného súdu Kežmarok, č. k.: XRob/ XX/XXXX-XX zo dňa 09.03.2010.
2. Dňa 18.10.2010 súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým v plnom rozsahu vyhovel jeho žiadosti.
3. Poverený súdny exekútor doručil súdu dňa 12.06.2017 podnet na zastavenie exekúcie v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného spolu so špecifikáciou trov exekúcie, ktorých náhradu žiadal priznať.
4. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Keďže uvedené exekučné konanie bolo začaté pred 1. aprílom 2017 je potrebné dokončiť ho podľa predpisov účinných do 31.3.2017.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len "EP") súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), ale aj z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, "Postavenie a funkcia súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície"), súdny exekútor poverený exekučným súdom má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu". Exekučný súd je teda toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Exekútor nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak exekútor nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.
9. Z podania povereného súdneho exekútora je zrejmé, že vykonaným šetrením súdneho exekútora bola zistená nemajetnosť povinného. Prostredníctvom katastrálneho portálu neboli súdnym exekútorom zistené žiadne vlastnícke ani spoluvlastnícke vzťahy povinného k nehnuteľnostiam, povinný nie je vlastníkom ani držiteľom motorových vozidiel, vo vlastníctve povinného nebola zistená žiadna hodnotná hnuteľná vec, ktorá by podliehala exekučnému konaniu. Povinný podnikal ako SZČO v rôznych oblastiach, živnosť ukončil ku dňu 06.12.2016, pričom z jeho podnikateľskej činnosti neboli zistené ani zaistené žiadne finančné prostriedky. Na účtoch v peňažných ústavoch nemal žiadne finančné prostriedky, vydané exekučné príkazy boli neúspešné. K dobrovoľnej úhrade v tomto exekučnom konaní zo strany povinného nedošlo. Súdnym exekútorom bolo zistené, že povinný bol naposledy zamestnaný na dohodu o pracovnej činnosti s nízkou mzdou, z ktorej nebolo možné vykonať zrážky. V súčasnosti je povinný poberateľom invalidného dôchodku vo výške 102,10 Eur. Zároveň bolo súdnym exekútorom zistené, že povinný dlhuje na odvodoch do Sociálnej poisťovne čiastku 10.291,00 Eur a na daniach čiastku 3,528,00 Eur. Lustráciou v Centrálnom registri exekúcii bolo súdnym exekútorom zistené, že voči povinnému je vedených celkom 25 exekučných konaní, v ktorých len suma na istinách predstavuje čiastku prevyšujúcu sumu 36.000,00 Eur. Súdny exekútor zároveň skonštatoval, že uspokojenie pohľadávky jej vymožením sa vzhľadom na situáciou v zadlženosti, v ktorej sa povinný nachádza javí ako nereálne.
10. Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, dospel súd k záveru, že podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného je dôvodný. Súd má za to, že sú splnené podmienky v zmysle uvedených ustanovení o zastavení exekúcie, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto uznesenia a exekúciu zastavil.
11. Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
12. Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
13. Podľa § 203 ods. 2 veta prvá EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
14. O trovách exekúcie rozhodol súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Vzhľadom na skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie má sa za to, že oprávnený je povinný nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie, a to trovy exekútora.
15. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 52,49 eur.
16. Podľa § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len "vyhlášky") súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 3,32 eura za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eura.
17. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
18. Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
19. V zmysle predloženého vyúčtovania súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie pozostávajúce z nasledovných položiek:
- odmena 39,84 eur
- hotové výdavky (poštovné) 3,90 eur
- 20 % DPH 8,75 eur
Trovy exekúcie spolu 52,49 eur
Pri priznaní celkovej výšky trov exekútora súd rešpektujúc predovšetkým zásady hospodárnosti, účelnosti a preukázanosti konštatuje, že vzhľadom k spôsobu vykonávania exekúcie, išlo o účelne vynaložené výdavky, preto ich priznal v plnej výške.
20. O trovách účastníkov konania rozhodol súd analogicky podľa Civilného sporového poriadku.
21. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
22. Pri zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nemožno hovoriť o procesnej zodpovednosti oprávneného na zastavení exekúcie, ale rovnako nemožno usúdiť, že by zastavenie exekúcie zavinil povinný. Preto súd rozhodol o trovách konania oprávneného a povinného tak, že náhradu trov konania žiadnemu z nich nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku I. a III. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prv