Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/589/2016

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, v mene ktorej koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, proti žalovaným: 1/ A. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. na X. č. XX, 2/ N. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. na X. č. XX, obaja zastúpení JUDr. Líviou Kňažikovou, advokátkou, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 6, Komárno, o zaplatenie 5 742,45 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 21. marca 2016 č.k. 14C/332/2015-103, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorým sa domáhal zaviazania žalovaných v prvom a v druhom rade zaplatiť žalobcovi sumu 5 742,45 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania z titulu nesplateného úveru, poskytnutého právnym predchodcom žalobcu, Slovenskou sporiteľňou, a.s., na základe zmluvy o úvere číslo 212173085. 1.1. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu, ako veriteľom - Slovenská sporiteľňa, a.s., a žalovaným v prvom rade ako dlžníkom, bola platne uzavretá zmluva o splátkovom úvere dňa 06. 03. 2006 číslo 0212170385 (ďalej len „zmluva o úvere“). Žalovaná v druhom rade uzavrela dohodu o ručení. Na základe zmluvy o úvere bol žalovanému v prvom rade poskytnutý úver vo výške 6 638,78 eura, ktorý sa zaviazal splatiť v mesačných splátkach po 91,15 eura od 20. 04. 2006 do 20. 02. 2016, úroková sadzba bola ustálená vo výške 10,10% ročne, ročná priemerná miera nákladov (ďalej len „RPMN“) vo výške 5,15% ročne. Konečná splatnosť úveru bola dňom 20. 02. 2016. Dňa 15. 12. 2011 uzavrel žalobca so Slovenskou sporiteľňou, a.s. Zmluvu o postúpení pohľadávok číslo 1599/2011/Ce, na základe ktorej bola na žalobcu postúpená pohľadávka voči žalovaným v prvom a v druhom rade v celkovej výške 9 175,88 eura. Žalobca po postúpení pohľadávky dňa 12. 02. 2012 vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky, ktorú skutočnosť oznámil žalovanému v prvom rade písomne dňa 24. 01. 2012. Žalovaní v prvom a v druhom rade namietali nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní dôvodiac, že v čase postúpenia pohľadávky Slovenskou sporiteľňou žalobcovi, pohľadávka z tejto úverovej zmluvy nebola splatná, mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil až žalobca po uzavretí tejto zmluvy. 1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 497, § 499, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka (zákon číslo 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov), § 39, § 52 ods. 1, § 879j, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 písm. b/, § 54 ods. 1, ods. 2, § 121 ods. 3, § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 1 ods. 1, § 2 písm. a/, písm. b/, § 3 ods. 1, ods. 2 zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 92 ods. 8 zákona číslo 483/2001 Z.z. o bankách, v znení účinnom ku dňu 15. 12. 2011 (ďalej len „zákon o bankách“).

1.3.Konštatoval, že žalobe žalobcu nebolo možné vyhovieť, nakoľko v danej veci žalobcu zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie postupu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, t.j., že jeho právny predchodca - Slovenská sporiteľňa, a.s., ako veriteľ pohľadávky, písomne vyzval žalovaných v prvom a v druhom rade na úhradu dlhu po tom, ako boli v omeškaní s jeho splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní. Žalobca v konaní nepreukázal, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky boli iba splatné pohľadávky voči žalovaným v prvom a v druhom rade. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo až zo strany žalobcu po postúpení pohľadávky. S poukazom na túto skutočnosť dospel k záveru, že tento právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporu zákonu, je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. Keďže žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá vznikla zo záväzkového vzťahu medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanými v prvom a v druhom rade, žalobca nebol vecne aktívne legitimovaným na podanie takejto žaloby, keďže predmetnú pohľadávku nadobudol v rozpore so zákonom. Z tohto dôvodu žalobu zamietol. 1.4.O náhrade trov konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. 06. 2016, ďalej len „OSP“) tak, že o nich rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku. 2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca namietajúc nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu. Vytýkal súdu prvej inštancie, že v konaní predložil relevantné oznámenia postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky spolu s podacími hárkami, preukazujúcimi odoslanie týchto písomností, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu žalobcu na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z týchto oznámení vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takom prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej prípadnej neexistencie. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11. 06. 2003 sp.zn. 4Obo 210/01, uznesenie Krajského súdu Žilina zo dňa 30. 11. 2015 sp.zn. 8Co/564/2015, Krajského súdu v Nitre zo dňa 27. 06. 2014 sp.zn. 9Co/133/2013, v ktorých sa zhodli na skutočnosti, že relevantným oznámením postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky je bez ďalšieho založená aj aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie pohľadávky. Zastáva názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Toto ustanovenie je systematicky zaradené do úpravy bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Prípadné porušenie povinnosti vyplývajúce z § 92 ods. 8 zákona o bankách nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade žalovanému v prvom rade, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 zákona o bankách. Poukázal na názor doc. JUDr. E. L., Phd., LL.M, publikovanom v časopise Súkromné právo č. 1/2015, podľa ktorého ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nehovorí nič o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávky, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Navrhuje vykladať vzťah medzi bankovým tajomstvom a platnosťou postúpenia pohľadávky tak, ako to urobil český najvyšší súd, resp. nemecký spolkový súdny dvor, a to, že porušenie bankového tajomstva vrátane porušenia § 92 ods. 8 zákona o bankách nevedie k súkromnoprávnej sankcii v podobe neplatnosti postúpenia, ale k sankciám predpokladaným zákonom o bankách. Z tohto teda vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. 10. 2015 sp.zn 8C/67/2013. 2.1.Ďalej upriamil pozornosť súdu na skutočnosť, že žalovaný v prvom rade ku dňu postúpenia pohľadávky bol v omeškaní po dobu 1212 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalovaného v prvom rade so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. Vzhľadom k dikcii ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, s poukazom na to, že omeškanie žalovaného v prvom rade trvalo nepochybne viac ako rok, je toho názoru, že právny predchodca žalobcu by konal v súlade s týmto ustanovením aj v prípade, ak by písomnú výzvu žalovanému v prvom rade nezasielal. Poukázal na výzvu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 12. 12. 2008, z ktorej vyplýva, že si splnil povinnosti ustanovené zákonom o bankách a žalovaný v prvom rade bol v mene banky vyzvaný na úhradu dlžnej sumy a zároveň bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. 2.2. Žalobca sa nestotožnil s tvrdením súdu prvej inštancie , že spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky môže byť len pohľadávka, ktorá je splatná. ZO znenia ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná Predmetné ustanovenie je potrebné vykladať tak, že ak je dlžník v omeškaní so splnením

čo len časti svojho peňažného záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku, nie len časť, s ktorou je dlžník v omeškaní. Ak by predmetné ustanovenie malo na mysli postúpenie len časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to v predmetom ustanovení výslovne uvedené. Podľa jeho názoru, banka môže postúpiť peňažný záväzok ako celok, vrátane jeho príslušenstva. 2.3. Zo zmluvy o úvere vzniklo právo právnemu predchodcovi žalobcu pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, nakoľko žalovaný v prvom rade sa dostal do omeškania. Právny predchodca žalobcu toto svoje oprávnenie nevyužil, pričom mimoriadnu splatnosť vyhlásil až žalobca, a to podaním zo dňa 24. 01. 2012. Postúpením pohľadávky sa stal sám žalobca veriteľom pohľadávky, pričom základným právom veriteľa je podľa § 488 Občianskeho zákonníka právo na plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu. Zosplatnenie dlhu veriteľom znamená, že dlh už nie je možné zo strany dlžníka zaplatiť v splátkach. V dôsledku nesplnenia povinnosti dlžníkom sa stáva splatný celý dlh vyhlásením jeho zosplatnenia. Táto skutočnosť však nemá žiadny vplyv na výšku dlhu dlžníka, týka sa výlučne spôsobu zaplatenia jeho dlhu a závisí výlučne od vôle veriteľa. Preto vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.- 04. 2014 sp.zn. 19C/34/2012, Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29. 05. 2015 sp.zn. 8Co/163/2015. 2.4. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a zmenil ho tak, že vyhovie návrhu žalobcu, resp. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. 3. Žalovaní v prvom a v druhom rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru nedošlo zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s., pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok, ale mimoriadnu splatnosť vyhlásil až žalobca po postúpení pohľadávok. Plne sa stotožnili s názorom súdu prvej inštancie v tom smere, že postúpenie pohľadávky je neplatným právnym úkonom, nakoľko svojim obsahom odporuje zákonu. Súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá vznikla so záväzkového vzťahu a teda nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby na plnenie voči žalovaným. Navrhujú rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 4.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalobcu podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 , skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z. a nadobudol účinnosť 01. 07. 2016, vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. 6. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovaným, spočívajúci v uložení povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 5742,45 eura , vyčíslený úrok z omeškania v sume 69,35 eura za čas od 21. 12. 2010 do 12. 02. 2012, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5742,45 eura za obdobie od 13. 02.

2012 do zaplatenia Žalobca svoju aktívnu legitimáciu odvodil od zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú uzatvorila dňa 15. 12.2011. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že na základe zmluvy o splátkovom úveru č. 0212170385 uzavretej dňa 06. 03. 2006, bol žalovanému v prvom rade poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 6 638,78 eura, ktorý sa žalovaný v prvom rade zaviazal vrátiť právnemu predchodcovi žalobkyni v mesačných splátkach vo výške 91,15 eura v období od 20. 04. 2006 do 20. 02. 2016. Žalovaná v druhom rade v predmetnom zmluvnom vzťahu bola v postavení ručiteľa. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vychádzal zo záveru, že žalobca nie je vecne aktívne legitimovanou stranou sporu, nakoľko práva a povinnosti pôvodného veriteľa na neho na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá bola uzavretá v rozpore so zákonom (§ 92 ods.8 zákona o bankách), neprešli. Dôvod neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky videl v tom, že žalobca nepredložil súdu písomnú výzvu právneho predchodcu, Slovenskej sporiteľni, a.s., ktorou mali byť žalovaní v prvom a v druhom rade vyzvaní na zaplatenie dlžnej sumy, v prípade, ak boli v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní. Z tohto dôvodu žalobu žalobcu zamietol. Žalobca sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, rozsudok napadol odvolaním, v ktorom okrem iného poukázal i na skutočnosť, že súd prvej inštancie zrejme opomenul oboznámiť sa s výzvou Slovenskej sporiteľne a.s., zo dňa 12. 12. 2008. 7. Odvolací súd sa so záverom súdu prvej inštancie nestotožnil a vyhodnotil ho ako predčasne vydaný. Po preskúmaní spisového materiálu, napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj odvolania žalobcu a vyjadrenia žalovaných v prvom a v druhom rade, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na skutočnosti, že žalobca nepredložil súdu výzvu jeho právneho predchodcu, ktorou by boli splnené podmienky ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. 8.Tak, ako súd prvej inštancie správne konštatoval, aj podľa názoru odvolacieho súdu, bolo potrebné v prvom rade si vyriešiť otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, nie je potrebné, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, ktorý je predmetom konania; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom), alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Úspešnosť v spore závisí od toho, či je žalobca účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno- právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok NS SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004 <aspi:// module='JUD'&link='JUD33867SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'>).

9. Podľa § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách (v znení účinnom do 31. júla 2014), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len postupník), aj bez súhlasu klienta.

9.1. Ustanovenie § 92 ods. 8 tohto zákona obsahuje osobitnú úpravu postúpenia pohľadávky, písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, avšak predmetom postúpenia môže byť peňažný záväzok klienta voči banke, s ktorým je nepretržite v omeškaní po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní, pričom sa tiež vyžaduje existencia písomnej výzvy na úhradu peňažného záväzku adresovaná klientovi. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Zákonom stanovené podmienky postúpenia, akými sú postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva, aspoň 90-dňová lehota trvania omeškania, umožňujúce postúpiť bankovú pohľadávku iba na vybrané subjekty, nepodporujú záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola ochrana bankového tajomstva. Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia bankovej pohľadávky so súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a neumožňujú odklon od pravidiel cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa Bolo by v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by k neúnosnému právnemu stavu, ak by banky postupovali nesplatený úver na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá podľa zákona o bankách pod dohľad Národnej banky Slovenska.

9.2. Zákon o bankách, konkrétne ustanovenie § 92 ods. 8, je ustanovením lex specialis (špeciálnym ustanovením) voči všeobecne platnému ustanoveniu, § 525 Občianskeho zákonníka, ktorý rieši všeobecne postúpenie pohľadávok.

9.3.Ustanovenie § 525 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523525'&ucin-k- dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať práve za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 <aspi:// module='ASPI'&link='483/2001 Z.z.%252327'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a nasl. zákona o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom, ako postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom, ako postupcom(bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 <aspi://module='B.'&link='XX/XXXX Zb.%XXXXXXX'&ucin- k-dni='XX.XX.XXXX'> Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávku banky nie je možné postúpiť tretej osobe, pretože tomu bráni už citované ust. § 525 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb. %2523525'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka. Ak určitú pohľadávku nie je možné postúpiť (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej následné postúpenie inému subjektu je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Sb.%252339'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Pokiaľ v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky), sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Sb.%2523526'&ucin-k- dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v § 525 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Sb.%2523525'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka, ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Sb. %2523526'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.

9.4. Z vyššie uvedených dôvodov potom vyplýva, že na rozpor postúpenia pohľadávky banky voči spotrebiteľovi, s ustanovením § 525 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523525'&ucin-k- dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka, ktoré má za následok absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ďalej z týchto skutočností vyplýva, že ak je pre platnosť postúpenia potrebné splniť určité podmienky, (uvedené v § 92 ods. 8 <aspi://module='ASPI'&link='483/2001 Z.z.%252392'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zákona o bankách), bol postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 120 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523120'&ucin-k-dni='30.12.9999'> OSP tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.

10. V zmysle § 120 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523120'&ucin-k- dni='30.12.9999'> OSP, platného a účinného v čase rozhodnutia súdom prvej inštancie, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

10.1.. V zmysle § 132 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523132'&ucin-k-dni='30.12.9999'> OSP, platného a účinného v čase rozhodnutia súdom prvej inštancie, dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.

10.2. Citované ustanovenia zakotvujú dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, teda povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho je, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

10.3. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523132'&ucin- k-dni='30.12.9999'> OSP (aktuálne § 191 ods. 1 je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

11. V danom prípade súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu práve z dôvodu, že si nesplnil dôkaznú povinnosť a nepreukázal dodržanie postupu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, teda že Slovenská sporiteľňa, a.s., ako veriteľ pohľadávky, písomne vyzval žalovaných v prvom a v druhom rade na úhradu dlhu po tom, čo boli v omeškaní s jeho splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní, a tiež, že na neho boli zmluvou o postúpení pohľadávok postúpené splatné splátky úveru, keď zo strany pôvodného veriteľa nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. 11.1. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu a žalobcom predložených listinných dôkazov, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v tom smere, že súd prvej inštancie sa opomenul oboznámiť s výzvou Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 12. 12. 2008, adresovanú žalovanému v prvom rade, je správne a dôvodné. Súd prvej inštancie sa s touto výzvou, a to napriek tomu, že sa v spise nachádza na č.l. 82, č.l. 87, síce na pojednávaní dňa 29. 02. 2016 prečítaním oboznámil (resp. mal oboznámiť), v napadnutom rozsudku ju vôbec nevyhodnotil a ani ju v jeho odôvodnení nespomenul. Predmetnou výzvou Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava dňa 12. 12. 2008 oznámila žalovanému v prvom rade, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky z úverovej zmluvy číslo 212173085 ku dňu 30. 11. 2008 vo výške 11 700 Sk (388,37 eura) s príslušenstvom s tým, aby dlžnú sumu uhradil najneskôr do 10 dní. Výzva obsahuje i upozornenie, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy, pristúpi Slovenská sporiteľňa, a.s. k zvereniu vymáhania predmetnej pohľadávky do mandátnej správy tretej osobe. Za situácie, že žalovaný v prvom rade mal mesačne splácať na predmetnom úvere sumu 91,15 eura, a ak k 30. 11. 2008 dlžná suma na úvere bola 388,37 eura, je nesporné, že bol v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní. Na druhej strane je však potrebné poznamenať, že zo spisového materiálu nevyplýva, že by predmetná výzva bola žalovanému v prvom rade skutočne aj doručená. 11.2. Za situácie, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie predložil súdu výzvu pôvodného veriteľa adresovanú žalovanému, z ktorej vyplývalo, že je v omeškaní viac ako 90 dní so splátkou úveru a ktorá obsahovala výzvu na zaplatenie dlžnej sumy a napriek tomu súd prvej inštancie sa predmetnou výzvou vôbec nezaoberal, hoci sa s ňou oboznámil, túto nevyhodnotil a neskúmal, či ňou boli splnené podmienky uvedené v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách, odvolací súd vyhodnotil napadnutý rozsudok ako predčasne vydaný. Z uvedeného dôvodu, predovšetkým s poukazom na zásadu dvojinštančnosti konania, odvolací súd nemal dostatok podmienok na potvrdenie a ani na zmenu napadnutého rozsudku. Keďže súd prvej inštancie znemožnil žalobcovi realizovať svoje procesné práva, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nie je možné napraviť v odvolacom konaní, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ zrušil a následne vec podľa § 391 ods. 1 vrátil na ďalšie konanie.

12. V ďalšom konaní súd prvej inštancie predovšetkým vyhodnotí výzvu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 12. 12. 2008 (č.l. 82, 87 spisu), či svojim obsahom spĺňa podmienky a predpoklady výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Taktiež sa bude zaoberať skutočnosť, či táto výzva bola doručená žalobcovi v prvom rade, či na túto výzvu nejakým spôsobom reagoval a pod. Následne, za predpokladu, že túto výzvu je možné považovať za výzvu podľa citovaného ustanovenia, bude zisťovať splnenie ďalších podmienok uvedených v tomto ustanovení (splatnosť pohľadávky, pôvodného veriteľa, resp. jej časti). Až po dôkladnom vyhodnotení predložených listinných dôkazov, ktoré sa už v spise nachádzajú, resp. ktoré strany sporu predložia v ďalšom konaní, súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne. Je nesporné, že z hľadiska vyššie uvedených dôvodov v tomto uznesení, bude skúmať preukázanie vecnej aktívnej legitimácie žalobcu a teda platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Rozhodnutie následne riadnym spôsobom odôvodní tak, aby bolo v prípade podaného odvolania odvolacím súdom preskúmateľné a aby spĺňalo náležitosti uvedené v ustanovení § 220 CSP. Zároveň sa bude zaoberať i dôvodmi uvádzanými v žalobcom podanom odvolaní a vo vyjadrení žalovaných v prvom a v druhom rade.

13.Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .