Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-207-2014.pdf
PDF · 105.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-3C/207/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudkyňou JUDr. Martou Kamenskou v spore žalobcu I. C., L.. XX. XX. XXXX, J. XXX XX C. D. XX, zastúpeného JUDr. Alanom Zvarom, advokátom so sídlom SNP 1/A, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti výšky odplaty za spotrebiteľský úver, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že zmluvná odplata dojednaná Zmluvou o úvere z 27. 01. 2012 medzi žalobcom a žalovaným j e n e p l a t n á v časti ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 300,29 %.
II. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že zmluvná odplata dojednaná zmluvou o úvere zo dňa 27. 01. 2012 medzi ním a žalovaným je neplatná v časti určenia ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 300,29 %. V žalobe uviedol, že dňa 27. 01. 2012 uzavrel so žalovaným úverovú zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V zmysle tejto zmluvy mu žalovaný poskytol úver v sume 600,- Eur, ktorý sa zaviazal splácať v 12 mesačných splátkach po 98,- Eur. Po podrobnejšom preštudovaní zmluvy a všeobecných obchodných podmienok, zistil, že za požičané peňažné prostriedky vo výške 600,- Eur má zaplatiť žalovanému sumu vo výške 1.176,- Eur, čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov takmer 300,29 %. Takto dojednaná odplata je v rozpore s princípom rovnováhy zmluvných strán, pretože si ju žalovaný stanovil v rozpore s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinným v čase uzavretia úverovej zmluvy, podľa ktorého, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády, pričom za rozhodujúcu sa považuje RPMN pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Zo štatistického výpisu na webovej stránke NBS v januári 2012 vyplýva, že pre spotrebiteľské úvery bola RPMN 16.05 %, potom po zvýšení o 10 percentuálnych bodov, by maximálna ročná percentuálna miera nákladov mohla byť 26,05 %. Na predmetnom spore má naliehavý právny záujem, pretože potrebuje mať vyriešenú otázku výšky skutočného dlhu a možnosť súdnej ochrany vyplýva aj z ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch.
2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil ako dôkazy Zmluvu o úvere z 27. 01. 2012, Rozhodcovskú zmluvu z 27. 01. 2002, Prílohu k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX - Štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, Prehľad práv, povinností a záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere, ktoré dôkazy súdu aj predložili.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe z 16. 09. 2014 uviedol, že nie sú splnené podmienky konania, pretože nie je prípustné, aby naraz prebiehali konania na dvoch orgánoch a platí, že orgán, ktorý začal o veci konať skôr, musí konanie pre prekážku litispendencie zastaviť. Poukázal na to, že z dôvodu, že si žalobca neplnil svoje povinnosti dlžníka, ktoré mu vyplývali zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, podal dňa 07. 07. 2014 návrh na rozhodcovský súd, kde sa okrem iného domáhal aj zaplatenia príslušného poplatku za poskytnutie úveru. Keďže podal žalobu na plnenie na rozhodcovský súd skôr ako žalobca žalobu v tejto veci (dňa 26. 08. 2014), je toho názoru, že žaloba na plnenie, ktorú podal na rozhodcovský súd, tvorí prekážku už začatého konania pre žalobu žalobcu, ktorým sa žalobca domáha určenia neplatnosti výšky odplaty za úver, nakoľko záväzné rozhodnutie rozhodcovského súdu o povinnosti plniť bude konzumovať i prejudiciálnu otázku určenia platnosti, či neplatnosti dojednania o príslušnom poplatku za poskytnutie úveru, otázku určenia platnosti, či neplatnosti samotnej zmluvy o úvere, ako aj povahu tejto zmluvy. Zároveň namietal, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na predmetnej žalobe, pretože svoju argumentáciu môže vzniesť v rámci obrany proti žalobe na plnenie podanej ním na Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava. Navrhol preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.
4. Okresný súd Veľký Krtíš uznesením zo dňa 02. 04. 2015 č. k. 3C/207/2014-33, konanie, ktorým sa žalobca domáhal určenia neplatnosti výšky odplaty za spotrebiteľský úver, zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že je zistil neodstrániteľný nedostatok podmienky konania v zmysle ustanovení § 103, § 104 ods. 1 a § 159 ods. 3 O. s. p., platného a účinného v čase rozhodovania súdu s tým, že rozhodnutiu súdu bráni neodstrániteľná prekážka konania, a to prekážka veci právoplatne rozhodnutej. V uznesení okresný súd konštatoval, že Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., rozhodol rozhodcovským rozsudkom zo dňa 27. 08. 2014, sp. zn. Sr 03378/14, ktorý riešil aj otázku nároku žalovaného, spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. na odplatu za poskytnutie úveru žalobcovi. O výške odplaty za poskytnutie finančných prostriedkov na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27. 01. 2012 bolo rozhodnuté v rozhodcovskom rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20. 10. 2014 a vykonateľnosť dňa 23. 10. 2014. Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu teda zakladá neodstrániteľnú prekážku konania, preto súd v zmysle ustanovenie § 104 ods. 1 O. s. p. konanie zastavil. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
5. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 26. apríla 2017 č. k. 14Co/523/2015-42, na odvolanie žalobcu, uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako dôvod svojho rozhodnutia uviedol, že uznesenie, ktorým okresný súd zastavil konanie pre prekážku veci právoplatne rozhodnutej, je predčasné a vydané bez toho, aby súd prvej inštancie sám posúdil všetky dôležité a relevantné skutočnosti viažuce sa k tejto právnej otázke. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia totiž bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že súd sám neskúmal, či predmetný rozhodcovský rozsudok mohol založiť prekážku veci právoplatne rozhodnutej, pretože neskúmal platnosť rozhodcovskej zmluvy. V zmysle viacerých judikátov, ak je vydaný rozhodcovský rozsudok na základe neplatnej rozhodcovskej doložky/zmluvy, nemôže táto založiť právomoc rozhodcovského súdu a ním vydaný rozhodcovský rozsudok nemôže z pohľadu preskúmavanej veci založiť prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Oprávnenie skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej doložky/zmluvy, je nutné pre potrebu vyriešiť otázku, či a aké právne účinky má vydaný rozhodcovský rozsudok. K riešeniu otázky platnosti rozhodcovskej doložky alebo zmluvy môže súd pristúpiť ako v exekučnom konaní (napr. v súvislosti s posudzovaním, či rozhodcovský rozsudok je alebo nie je vykonateľný exekučný titul), ale aj v iných konaniach (napr. pri riešení otázky, či vydaný rozhodcovský rozsudok zakladá pre občianske súdne konanie prekážku res iudicata). Z tohto pohľadu však súd prvej inštancie prekážku veci rozhodnutej neposudzoval a odkázal len na predmetný rozhodcovský rozsudok a na odôvodnenie rozhodcovského súdu. Jeho samotné názory v tejto veci však v napadnutom uznesení uvedené nie sú, čo z tohto pohľadu robí rozhodnutie nepreskúmateľným. Preto uložil okresnému súdu, aby v ďalšom konaní právne posúdil rozhodcovský rozsudok z hľadiska platnosti rozhodcovskej zmluvy, pretože treba mať na zreteli, že absolútna neplatnosť rozhodcovskej zmluvy nastáva priamo zo zákona, v dôsledku toho sa na takúto zmluvu hľadí tak, ako keby nebola nikdy urobená a na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť každého právneho úkonu súd musí prihliadať aj bez návrhu (ex oficio).
6. Na pojednávaní sa žalobca pridržiaval podanej písomnej žaloby. Ďalej uviedol, že na danom spore má naliehavý právny záujem, ktorý vyplýva z toho, že nevie či ešte má žalovanému z titulu dlhu niečo zaplatiť. Právny vzťah medzi ním a žalovaným, je spotrebiteľský, nakoľko bol uzavretý medzi fyzickou osobou ako občanom a poskytovateľom finančných peňažných prostriedkov. Tvrdil, že nevedel o tom, že so žalovaným uzatvoril aj rozhodcovskú zmluvu, nikto ho na to neupozornil. Rozhodcovská zmluva podľa neho nie je platne uzatvorená a z toho dôvodu nemohol ani rozhodcovský súd na základe tejto rozhodcovskej zmluvy konať a rozhodnúť. Poukázal na to, že sa proti nemu viedlo trestné konanie na tunajšom súde pod sp. zn. 8T/93/2013, pre prečin úverového podvodu, kde súd rozhodol 15. 01. 2014 a v tento deň zaplatil žalovanému dlžnú sumu vo výške 600,- Eur, z toho dôvodu aj Krajský súd v Banskej Bystrici Rozsudkom z 13. 05. 2014 sp. zn. 2To/41/2014 zrušil rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš vo výroku o treste a upustil od jeho potrestania, pretože sa na neho vzťahovala účinná ľútosť, keď žalovanému zaplatil finančnú sumu, ktorú mu bol dlžný. O tom, že ešte má žalovanému niečo zaplatiť sa dozvedel až z rozhodcovského rozsudku z 27. 08. 2014 sp. zn. SR 03378/14, kde odo neho ešte žalovaný žiadal zaplatiť sumu 1.455,45 Eur s príslušenstvom.
7. Žalovaný sa na pojednávanie neustanovil, hoci bol riadne predvolaný, svoju neúčasť písomne ospravedlnili podaním, doručeným súdu dňa 16. 08. 2017, nepožiadal súd o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov. Preto súd v zmysle ustanovenia § 180 CSP otvoril pojednávanie a pokračoval v konaní.
8. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 27. 01. 2012 žalobca a žalovaný uzatvorili Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, ktorou sa žalovaný ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalobcovi ako dlžníkovi úver vo výške 600,- Eur. Poskytnutý úver sa žalobca zaviazal zaplatiť žalovanému zvýšený o príslušný poplatok vo výške 576,- Eur, t. j. celkom sa zaviazal zaplatiť čiastku vo výške 1.176,- Eur v 12 mesačných splátkach po 98,- Eur počnúc dňom 03. 03. 2012. Zo zmluvy vyplýva, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov činí 300,29 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere boli Všeobecné podmienky poskytovania úveru, uvedené na zadnej strany zmluvy o úvere. Žalobca a žalovaný uzavreli tiež dňa 27.01.2012 Rozhodcovskú zmluvu, kde si v článku II. Predmet zmluvy v bode 1. dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 27. 01. 2012, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IĆO: 35 922 761, z ktorého okrem iného vyplýva, že ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Z bodu 2. Vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zmluvná strana podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, ustanovenie tejto vety neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že sumu úveru vo výške 600,- Eur uhradil žalovanému dňa 15. 01. 2014. Z predloženého rozhodcovského spisu Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava sp. zn. SR 03378/14 súd zistil, že žalovaný dňa 07. 07. 2014 doručil rozhodcovskému súdu písomný návrh na začatie rozhodcovského konania. Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., dňa 27. 08. 2014 pod sp. zn. SR 03378/14, rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom, vydal rozsudok, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému známy úrok vo výške 378,74 Eur, známy úrok z omeškania vo výške 127,58 Eur, poplatok vo výške 391,68 Eur a úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 391,68 Eur od 17. 01. 2014 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 312,- Eur , trovy mediačného konania vo výške 225,45 Eur a poplatok za upomienky vo výške 20,- Eur, nahradiť mu trovy rozhodcovského konania vo výške 373,20 Eur.
9. Podľa ustanovenie § 137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
10. Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1, 5, 6 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
12. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
13. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
14. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i), j), k) Zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
15. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákonov. Pred rozhodnutím sporu v jeho merite, v zmysle právneho názoru súdu druhej inštancie, sa súd zaoberal tým, či je rozhodcovská zmluva, ktorú strany uzavreli dňa 27. 01. 2012, platná a či skutočne rozsudok rozhodcovského súdu z 27. 08. 2014 tvorí prekážku veci rozhodnutej tzv. „res iudicate“. Súd konštatuje, v zhode s doterajšou rozhodovacou praxou súdov, že ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť niečo plniť aj podľa spotrebiteľskej zmluvy, môže predstavovať prekážku veci rozsúdenej pre civilné sporové konanie, v ktorom sa žalobca domáha určenia neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy alebo jej časti. Je tomu tak len vtedy, ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy alebo doložky, pretože len platná rozhodcovská zmluva zakladá oprávnenie rozhodcovského súdu prejednať
a rozhodnúť spor medzi sporiacimi sa stranami. Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci úverová zmluva bola medzi stranami podpísaná dňa 27.01.2012. Zároveň v ten istý deň 27. 01. 2012 strany uzavreli aj rozhodcovskú zmluvu, ktorá však podľa názoru súdu nebola individuálne dojednaná a spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva bola totiž uzavretá formou predtlačeného formuláru, ako aj samotná úverová zmluva, pričom boli do nej len vpísané osobné údaje žalobcu, číslo úverovej zmluvy a deň jej uzavretia. Z dôvodu, že zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, nemôže ísť o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, preto sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Dôsledkom uvedeného je nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na prejednanie žaloby žalovaného, čo spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku a teda jeho nezáväznosť. Právna teória takéto rozhodnutia označuje ako ničotné, tzv. paakty, z právneho hľadiska sú považované za neexistujúce (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Cdo 3/2013). Na základe tejto skutočnosti dospel súd k záveru, že prekážka res iudicata v danom prípade nie je daná a preto aj námietka žalovaného v tomto smere, uvedená v jeho vyjadrení k žalobe, je nedôvodná.
16. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že zmluva o úvere, ktorú strany uzavreli, je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako spotrebiteľ, pretože nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, vystupoval ako fyzická osoba a žalovaný pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko v predmete svojho podnikania, zapísanom v Obchodnom registri mal poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Preto bol žalobca pri uzatváraní zmluvy v postavení spotrebiteľa a žalovaný v postavení dodávateľa. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické to, že jedna strana uzatvára zmluvu s veľkým počtom spotrebiteľov, pričom návrhy zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených formulároch a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhovaných zmlúv. S prihliadnutím na ustanovenie § 52 ods. 2 vety poslednej Občianskeho zákonníka, ktoré nadobudlo účinnosť od 01. 04. 2015, na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z dôvodu, že Občiansky zákonník, ktorého je súčasťou toto ustanovenie nemá prechodné ustanovenia, preto od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku, je poskytovanie spotrebiteľom Slovenskej republiky minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje Smernica č. 93/13/EHS. Preto bolo povinnosťou súdu na tento právny vzťah aplikovať ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch.
17. Z dôvodu, že predmetom sporu je určovacia žaloba v zmysle ustanovenia § 137 písm. c/ CSP, preto súd pred rozhodnutím skúmal, či má žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom určení a to so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 224/2008). Podľa názoru súdu žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože ako spotrebiteľ má špecifické postavenie slabšej strany v spore, čo nesporne osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskeho spoločenstva, ako aj právna úprava SR. Rozhodnutím súdu sa postavenie žalobcu stane istejšie, žalobca si vyrieši otázku skutočnej výšky dlhu, najmä či ešte má povinnosť žalovanému z titulu úveru zaplatiť peňažné prostriedky. Lebo v prípade vyhovenia žalobe, bude nesporné, že istinu úveru vo výške 600,- Eur, ktorú žalobcovi žalovaný poskytol, už žalobca žalovanému zaplatil. Aj keď žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe nenamietol nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na určovacom petite, súd mal za to, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti odplaty dojednanej úverovou zmluvou, ktorú ako spotrebiteľ má z dôvodu právnej istoty v otázke skutočnej výšky dlhu, keď žalovaný sa domáhal plnenia zo zmluvy aj v rámci rozhodcovského konania. Žalobca tiež nebude vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty v prípade, ak v konaní bude zistené, že odplata je v rozpore s dobrými mravmi a zmluva je v časti odplaty v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.
18. Následne súd zameral dokazovanie na predmet sporu a to na skúmanie platnosti výšky odplaty. V zmluve o úvere výška úrokov uvedená nie je. Zo zmluvy však vyplýva ročná percentuálna miera nákladov uvedená vo výške 300,29 %. Z internetovej stránky Ministerstva financií SR vyplýva, že ročná percentuálna miera nákladov pri novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch vo výške do 1.500,- Eur bez zabezpečenia pri zmluvnej splatnosti od 6 do 12 mesiacov, v IV. štvrťroku 2011 predstavovala 41,82 % a v I. štvrťroku 2012 predstavovala 46,18 %. V zmysle predmetnej zmluvy o úvere, poplatok o ktorý sa zvyšuje poskytnutý úver, na dobu 12 mesiacov (1 rok), činí 576,- Eur. Z uvedeného je zrejmé, že tento „poplatok“ je takmer v takej výške ako výška poskytnutých úverových prostriedkov. Poplatok v takejto výške predstavuje neprimeranosť odplaty a je neprijateľnou podmienku spotrebiteľskej zmluvy z dôvodu, že žalovaný ako dodávateľ vyžaduje od žalobcu ako spotrebiteľa finančný záväzok za plnenie, ktoré mu z materiálnej stránky vôbec nie je dodané. Takéto zmluvné dojednanie predstavuje neúnosné zaťaženie spotrebiteľa, nakoľko mu je účtovný poplatok bez toho, aby mu bolo poskytované aj reálne protiplnenie. Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je podstatné to, aby sa nimi platilo iba za skutočné plnenie poskytnuté spotrebiteľovi a ktoré je v jeho záujme. Táto okolnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení strán sporu v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Za týchto okolností je potrebné považovať dohodu o odplate za absolútne neplatnú v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Preto potom súd považoval odplatu za poskytnutý úver za neprimeranú a za absolútne neplatnú podľa ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka a žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
19. O náhrade trov konania strán súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, na základe zásady úspechu. Žalobca mal v spore plný úspech, preto mu súd priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, so zreteľom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Veľký Krtíš písomne v 5 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania (§ 127 CSP), najmä ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis. Okrem toho sa uvedú aj osobitné náležitosti odvolania (§ 363 CSP) a to proti ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozsudok považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).