Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11Er-266-2016.pdf
PDF · 71.75 KB
Case nature
Subarea
11Er/266/2016
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s., so sídlom Želetavská 1525/1, Praha, IČ: 64 948 242, Česká republika, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom UniCredit Bank Czech Rupublic and Slovakia, a. s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 47 251 336, zastúpenej HMG LEGAL, s. r. o., so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava, IČO: 35 885 459, proti povinným v 1. rade VESTEMANN, a. s., so sídlom Krátka 4474/4, Liptovský Mikuláš, IČO: 46 065 920, v 2. rade Š. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. XXX/X, A. E., pre vymoženie pohľadávky vo výške 100 000,- eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Vladimírom Sucháčkom, so sídlom Exekútorského úradu Hrnčiarska 2/B, Pezinok, pod spisovou značkou Ex 285/16, o sťažnosti povinného v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 16. 12. 2016, sp. zn. 11Er/266/2016, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného v 2. rade z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Pred súdnym exekútorom JUDr. Vladimírom Sucháčkom sa dňa 01. 02. 2016 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 285/16, na vymoženie pohľadávky vo výške 100 000,- eur s príslušenstvom, priznanej vykonateľným zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Žilina zo dňa 09. 06. 20015, sp. zn. 10CbZm/11/2015. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505058553 zo dňa 26. 04. 2016, ktoré udelil Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 100 000,- eur spolu s 6 % ročným úrokom z omeškania od 30. 12. 2014 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 333,33 eur, trovy predchádzajúceho konania vo výške 6 019,50 eur a trovy exekúcie.
2. Povinní v 1. a 2. rade vzniesli námietky proti exekúcii, ktoré odôvodnili tým, že oprávnená nezohľadnila úhradu časti dlhu z osobného účtu povinného v 2. rade vo výške 24 760,- eur. Uznesením zo dňa 16. 12. 2016, sp. zn. 11Er/266/2016, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd námietky povinných v 1. a 2. rade proti exekúcii zamietol.
3. Povinný v 2. rade podal v zákonnej lehote sťažnosť proti predmetnému uzneseniu, ktoré je podľa jeho názoru založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Poukázal na to, že exekučný súd je povinný skúmať aj to, či pri vydaní exekučného titulu nedošlo k porušeniu práva na ochranu spotrebiteľa. Uviedol, že dohodu o vyplňovacom práve s bankou neuzavrel v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto vo vzťahu k oprávnenej vystupuje ako spotrebiteľ. Súd má preto povinnosť skúmať to, či banka neporušila právo na ochranu spotrebiteľa. Sankcie uložené exekučným titulom považuje za neprimerane vysoké, pričom súd sa touto otázkou v napadnutom uznesení vôbec nezaoberal. Pokiaľ ide o výhradu súdu, že povinní neuniesli dôkazné bremeno tvrdenia o započítaní časti pohľadávky, povinný poukázal na ustanovenie § 295 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého môže súd vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol.
4. Oprávnená vo vyjadrení uviedla, že sťažnosť povinného je podaná účelovo s cieľom oddialiť výkon súdneho rozhodnutia a tak len mariť dosiahnutie spravodlivosti. Poukazovanie na tvrdené postavenie spotrebiteľa, ktoré by malo povinnému v 2. rade vyplývať z uzavretej dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky, je bez ďalšieho potrebné považovať za bezdôvodné. Oprávnená poukázala na to, že dohoda o vydaní a vyplnení blankozmenky nezakladá avalistovi pre zmenečné ručenie postavenie spotrebiteľa. Nárok zo zmenky, ktorý je predmetom exekúcie nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a tak ani z tohto dôvodu ochrana spotrebiteľa na povinného v 2. rade ako avalistu nedopadá. Na základe uvedeného oprávnená navrhla sťažnosť povinného v 2. rade zamietnuť ako nedôvodnú, pričom si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia za vyjadrenie k podanej sťažnosti vo výške 398,- eur.
5. Podľa § 243h ods.1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
6. Podľa § 9a ods.1 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom, do 31. 03. 2017, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
8. Podľa § 248 Civilného sporového poriadku, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa § 249 Civilného sporového poriadku, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 250 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kedy exekučný súd na základe vznesených námietok rozhoduje o tom, či sa exekúcia začala oprávnene a či sú podmienky uvedené v § 38 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 03. 2017 ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie splnené. Exekučný súd je pri rozhodovaní o podaných námietkach viazaný ustanovením § 50 Exekučného poriadku, ktoré ho oprávňuje skúmať len to, či nastali skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku po vzniku exekučného titulu do podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno v prípade vznesených námietok proti exekúcii znáša výhradne povinný. Súd zároveň neskúma vecnú stránku exekučného titulu, nakoľko námietky proti exekúcii nemajú charakter opravného prostriedku a nesmerujú proti určitému rozhodnutiu, teda nimi nemožno docieliť zmenu alebo zrušenie exekučného titulu. Povinný v 2. rade sťažnosť odôvodnil tým, že súd sa nevenoval otázke jeho právneho postavenia v predmetnej exekúcii ako spotrebiteľa. Z návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom si oprávnená splnila svoju povinnosť vyplývajúcu jej z ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 03. 2017, ako aj z predložených listinných dôkazov však vyplýva, že povinný v 2. rade nemá postavenie spotrebiteľa. Oprávnená poskytla Zmluvou o úvere č. 000109/SB/11/061 zo dňa 06. 12. 2011 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 20. 12. 2011 obchodnej spoločnosti BIOENERGIA, a.s., finančné prostriedky vo forme úveru vo výške 750 000,- eur, pričom z predmetnej zmluvy vyplýva, že úver bol poskytnutý na financovanie prevádzkových potrieb obchodnej spoločnosti bližšie konkretizovaných v bode 3.1.1. predmetnej zmluvy. Na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky oprávnenej z predmetnej zmluvy, bola uzatvorená Dohoda o vydaní a vyplnení blankozmenky medzi oprávnenou a obchodnou spoločnosťou BIOENERGIA, a.vs., pričom predmetná blankozmenka bola avalovaná obchodnou spoločnosťou GCS, s.r.o., ako aj povinnými v 1. a 2. rade ako ručiteľmi. Na základe týchto skutočností bolo v exekučnom konaní preukázané, že vymáhaný nárok nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a preto súd tvrdenia povinného v 2. rade považoval za nedôvodné. Povinný
v 2. rade zároveň nepreukázal tvrdenie, že došlo k čiastočnej úhrade dlhu vo výške 24 350,89 eur započítaním, naopak oprávnená súdu predložila oznámenie o započítaní zo dňa 14. 01. 2015, z ktorého vyplýva, že dňa 29. 12. 2014 oprávnená použila peňažné prostriedky vo výške 24 350,89 eur na účte povinného v 2. rade č. XXXXXXXXXX/XXXX na započítanie oproti splatnej pohľadávke zo zmenky. Táto úhrada bola oprávnenou zohľadnená v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, čo okrem iného preukazuje aj uplatnený 6 % úrok zo sumy 100 000,- eur, ktorý si oprávnená vyčíslila od 30. 12. 2014, to znamená odo dňa nasledujúceho potom, ako započítala časť pohľadávky povinného v 2. rade na predmetný dlh zo zmenky.
12. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že sťažnosť povinného v 2. rade je nedôvodná, a preto ju súd v súlade s citovanými ustanoveniami zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.