Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cob/164/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu: GRAVEL MM, s.r.o., so sídlom Moravské Lieskové 1381, IČO: 47 622 482, právne zastúpeného U.. Q. I., advokátom v S., M. XX, proti žalovanému: MAXIMUM SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Tehelná 1776/33, IČO: 47 658 703, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v spore o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 20. februára 2017, č. k. 8Cb/9/2017-15, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by žalovanému uložilo, aby sa zdržal používania veci - tryskacej linky X. A. L., typ: F. XxX/XWXIM a aby s tou vecou nenakladal, nescudzil ju či nepreviedol ju na iného, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou vo veci samej sa žalobca domáha určenia, že kúpna zmluva uzatvorená medzi účastníkmi dňa 16.06.2016, ktorej predmetom je tryskacia linka X. A. L., typ: F. XxX/XWXXM, je neplatná. Uviedol, že konateľ žalobcu a žalovaného v jednej osobe - P. E., uzatvoril dňa 16.06.2016 túto kúpnu zmluvu, ktorú však žalobca považuje za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Tento právny úkon by v prípade svojej platnosti výrazne zvýhodnil konkurenciu, teda žalovaného. Konateľ P. E. konal v tomto prípade v rozpore s dobrými mravmi, keď týmto úkonom chcel zvýhodniť svoju jednoosobovú obchodnú spoločnosť pred žalobcom, v ktorej je jedným z dvoch spoločníkov a neovláda spoločnosť sám. Uzatvoril teda zmluvu sám so sebou poškodzujúc tak žalobcu, keďže bol oprávnený konať za obe spoločnosti, čo však neznamená, že takéto konanie požíva právnu ochranu. Konateľ oboch strán v jednej osobe tak konal v rozpore s dobrými mravmi ako aj v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, keď de facto uzatvoril scudzovaciu zmluvu v hodnote 19.632,80 Eur sám so sebou, čím ale výrazne poškodil záujmy žalobcu tým spôsobom, že vec, ktorá je predmetom prevodu, sa stáva zásadnou konkurenčnou výhodou v predmete podnikania, ktorému sa venujú obaja účastníci. Inak povedané, vlastník tejto veci môže jej používaním získať výrazne väčšie množstvo zákaziek na trhu, čím poškodil žalobcu. Z tohto dôvodu podáva žalobca aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, aby žalovaný nemohol používať, či disponovať s touto vecou až do právoplatného skončenia veci. Ďalšou okolnosťou, ktorá dokazuje rozpor so zásadami poctivého obchodného styku a neplatnosť právneho úkonu, je spôsob zaplatenia kúpnej ceny. Časť kúpnej ceny 10.800,-Eur mala byť uhradená započítaním nájomného za 2 roky, kde prenajímateľom bol žalovaný. O zmluve o nájme nebytových priestorov, z ktorej mala vzniknúť pohľadávka spôsobilá na započítanie, druhý konateľ žalobcu nemal žiadnu vedomosť, keď táto mala byť uzatvorená už 14.06.2014, preto má žalobca podozrenie, že predmetná zmluva bola antidatovaná, uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi a ako taká absolútne neplatná. Určenia neplatnosti tejto zmluvy sa žalobca domáha v inom konaní. Táto zmluva bola podľa žalobcu vyhotovená konateľom E. dodatočne účelovo s cieľom vytvoriť pre žalovaného pohľadávku, ktorou by

mohol uhradiť časť kúpnej ceny bez reálneho zmenšenia majetku žalovaného. Ďalšou skutočnosťou potvrdzujúcou konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku je nezaplatenie druhej časti kúpnej ceny vo výške 4.300,-Eur splatnej do 31.12.2016. Žalovaný teda do podania žaloby neuhradil za spornú vec ani časť kúpnej ceny, došlo len k započítaniu fiktívneho nájomného. Žalobca sa preto domnieva, že žalovaný mal v úmysle nadobudnúť a aj nadobudol pre seba vec bezodplatným prevodom, pričom tento úkon je preukázateľne v rozpore s dobrými mravmi a teda neplatný, a to aj s poukazom na rozhodnutie NS SR zo dňa 20.06.2016 sp. zn. 5 Obdo 39/2015. Žalobca zdôraznil, že jeho druhý konateľ P. W. nemal o nájomnej zmluve žiadnu vedomosť, je presvedčený, že táto zmluva neexistovala a bola vyhotovená len za účelom obchádzania zákona. Konateľ žalobcu P. W. pritom ponúkal svojmu spoločníkovi odkúpenie jeho obchodného podielu, keďže medzi spoločníkmi došlo pri podnikaní k nezhodám. Konateľ E. však následne namiesto informovania druhého konateľa o tom, že mieni uzavrieť scudzovaciu zmluvu s vysokým plnením, uzatvoril túto bez vedomia druhého konateľa a zvýhodnil tak svoju spoločnosť- žalovaného. P. W. pritom v tomto období nemal žiadny prístup k účtovníctvu spoločnosti, o prevode linky sa nemal ako dozvedieť, pričom preukázateľne vyzýval druhého konateľa ako aj účtovníčku listami zo dňa 12.07.2016 na bezodkladné umožnenie nahliadnutia do účtovníctva spoločnosti, na ktoré mal ako konateľ právo. O existencii kúpnej zmluvy a nájomnej zmluvy sa pán W., v súčasnosti už jediný konateľ žalobcu, dozvedel až po tom, ako mu bolo predložené účtovníctvo žalobcu 30.09.2016. Od tohto času robí všetky úkony potrebné k tomu, aby sa domohol svojich práv z neplatných právnych úkonov, keď navyše Daňový úrad S. začal voči nemu v dôsledku prevodu veci exekučné daňové konanie z dôvodu nezaplatenia dane. Aj preto je nútený domáhať sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy na súde, keďže mu hrozí ďalšia škoda výkonom exekúcie. Listom zo dňa 04.01.2017 vyzval žalovaného na okamžité vrátenie veci, pričom tiež žalovaného upozornil na neplatnosť kúpnej zmluvy, na základe ktorej k prevodu veci došlo. Pokiaľ ide o nariadenie neodkladného opatrenia, žalobca sa domáha ochrany pred neoprávneným zásahom do svojho majetku, ku ktorému došlo uzatvorením kúpnej zmluvy. Žalobca nemá iné právne ani faktické možnosti domáhať sa ochrany svojho majetku a nemôže tiež vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, preto je nariadenie neodkladného opatrenia súdom namieste. Vec sa nachádza v držbe žalovaného, preto prípadným používaním, či iným nakladaním so spornou vecou hrozí, že žalobcovi vznikne ďalšia škoda, keď vec bude používať nevlastník- konkurent žalobcu, prípadne tým, že sa vec prevedie na tretiu osobu. Poukázal na § 135a Obchodného zákonníka a § 136 ods. 1 písm. d/ Obchodného zákonníka. Konateľ E. uprednostnil záujmy tretej osoby- žalovaného, pred záujmom žalobcu. Nie je totiž v záujme žalobcu previesť na konkurenčnú spoločnosť linku v hodnote 19.432,80 Eur, ktorá v prípade používania výrazne zvýhodní žalovaného. Za tento prevod navyše žalobca nezinkasoval ani časť kúpnej ceny, ba naviac prevod spôsobil začatie exekučného daňového konania voči žalobcovi z dôvodu nezaplatenia DPH a dane zo zisku. Naliehavý záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy je daný, pretože žalobca potrebuje disponovať svojím majetkom v podobe linky a žalovaný na jeho výzvy nereaguje, vec sa nachádza na jeho nehnuteľnosti a žalovaný ju odmieta žalobcovi vydať. Vlastníctvo tejto veci je teda sporné vzhľadom na existenciu spornej kúpnej zmluvy. Preto žalobca navrhol nariadenie neodkladného opatrenia v ním požadovanom rozsahu. Súd prvej inštancie pri posúdení opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z právnej úpravy obsiahnutej v ustanoveniach § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 329 ods. 1 a § 330 CSP. Zdôraznil, že potreba neodkladnej úpravy pomerov spočíva najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na strane žalovaného vzniká žalovanému škoda či iná ujma, prípadne mu takáto ujma hrozí. Uviedol, že v danom prípade nezistil, z akého dôvodu vzniká potreba upraviť dočasne pomery strán. Poukázal na to, že k predaju linky došlo ešte dňa 16.06.2016, minimálne od 30.09.2016 (ako to sám žalobca tvrdí) žalobca vie o tom, že k predaju došlo, pričom sa až o ďalšie 4 mesiace domáha nariadenia neodkladného opatrenia a podáva žalobu vo veci samej. Ku dňu 30.09.2016 sa žalobca dozvedel aj o existencii nájomnej zmluvy, teda opäť mal štyri mesiace čas na to, aby situáciu riešil a táto sa mu nezdala zrejme neodkladná až do okamihu, kedy začala daňová exekúcia. Žalobca pritom žiadnym spôsobom nepreukazuje, aká škoda mu vzniká tým, že linka sa momentálne nachádza u žalovaného, nepreukazuje ani to, že existuje riziko prevodu linky na inú osobu. Z obsahu uzatvorenej Kúpnej zmluvy pritom vyplýva, že žalobca žiadnym spôsobom linku do jej predaja žalovanému nevyužíval. Žalobca tiež nepreukazuje, že by v budúcnosti mohlo byť akokoľvek zabránené tomu, že sa linka opäť dostane do držby žalobcu, ak sa preukáže, že je jej vlastníkom, resp., že nikdy vlastníctvo na žalovaného ani neprešlo. Súd prvej inštancie konštatoval, že nariadenie predbežného opatrenia by bolo zásahom, ktorý by nebol primeraný, keďže nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov nebola zistená. Pretože

žalobca tieto skutočnosti nepreukázal, jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie nevyhovel.

2. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie. Nestotožnil sa so záverom prvoinštančného súdu o tom, že nie sú splnené podmienky pre dočasnú úpravu pomerov strán. Poukázal na predmet sporu, v ktorom sa domáha určenia neplatnosti zmluvy, ktorou žalovaný na seba previedol vec, takže do doby vyriešenia spornej otázky vlastníctva k tejto veci je nepochybne potrebné upraviť pomery medzi ním a žalovaným, aby nedošlo k nenapraviteľnému stavu. Zdôraznil, že vydaním neodkladného opatrenia sa nevytvorí nenávratný zásah do práv žalovaného, len sa dočasne obmedzí právo disponovať s vecou do doby preukázania, kto vec skutočne vlastní. Keďže žalovaný v súčasnosti s vecou nepodniká, nariadenie neodkladného opatrenia nebude pre neho neprimeraným zásahom. Poukázal na to, že existencia rizika prevodu predmetnej veci na inú osobu vyplýva zo samotného správania žalovaného, resp. jeho jediného spoločníka a konateľa, ktorý o prevode veci jeho, žalobcu, neinformoval, naopak, bránil jeho konateľovi prístup k účtovníctvu. Konanie spoločníka žalovaného a konateľa žalobcu v jednej osobe v období scudzenia veci možno označiť ako špekulatívne, v dôsledku čoho existencia rizika ďalšieho pochybného prevodu veci je veľmi vysoká, preto si vyžaduje dočasnú úpravu pomerov. Žalobca ďalej uviedol, že najskôr sa so žalovaným pokúsil vec vyriešiť mimosúdne, avšak neúspešne, až potom pristúpil k riešeniu sporu súdnou cestou, avšak čas, v ktorom si uplatnil svoje práva na súde, podľa jeho názoru nebol taký, aby z neho súd prvej inštancie vyvodil záver o tom, že nekonal neodkladne. Doposiaľ mu vznikla škoda minimálne vo výške sumy vymoženej od neho Daňovým úradom S. v dôsledku nezaplatenia dane súvisiacej s prevodom, ktorý je podľa neho absolútne neplatný. Zároveň poukázal na obdobné rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.09.2012 sp. zn. 8Cob/112/2012, ktorým krajský súd ako odvolací súd potvrdil uznesenie prvostupňového súdu o nariadení predbežného opatrenia.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu potvrdiť ako vecne správne. Uviedol, že tvrdenia žalobcu sú účelové a ničím nepodložené, lebo on, žalovaný tryskaciu linku kúpil od žalobcu a jej kúpnu cenu čiastočne uhradil jednak zápočtom vzájomnej pohľadávky, jednak splátkou kúpnej ceny vo výške 4.300 Eur a poslednú splátku kúpnej ceny vo výške 4.300 Eur mu má zaplatiť v lehote do 31.12.2017. Tryskaciu linku teda nescudzil tak, ako to uvádza žalobca, ale ju riadne odkúpil, jej cenu spláca, pričom v súčasnosti je kúpna cena splatená v rozsahu 77 %. Žalobca predmetnú linku od jej zakúpenia nevyužíval vôbec, takže na jeho strane nie je nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov. Nie je daná ani obava z ohrozenia exekúcie, lebo on s predmetnou tryskacou linkou nenakladá, na podnikanie ju v súčasnosti nevyužíva, neprenajal ju, a ani sa ju nehodlá predať. Pokiaľ žalobca jeho správanie hodnotí ako rizikové, podľa jeho názoru je rizikové správanie sa žalobcu, ktorý zmenil svoje sídlo do miesta bydliska teraz už jeho jediného konateľa P. W. s tým, že druhého konateľa P. E. zbavil tejto funkcie. Žalovaný uviedol, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. 4. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 28.06.2017 súdu prvej inštancie oznámil, že k vyjadreniu žalovaného sa nevyjadrí, lebo všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie o odvolaní už uviedol v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v odvolaní.

5. Odvolací súd, viazaný stavom veci v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie podľa § 329 ods. 2 CSP, rozsahom odvolania podľa § 379 a odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, preskúmal napadnuté uznesenie a konanie, ktoré mu predchádzalo, podľa § 380 ods. 2 CSP. Vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, ku ktorým odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti, odvolací súd v konaní nezistil.

6. Preskúmaním napadnutého uznesenia odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením (§ 387 ods. 2 .

7. Podľa § 324 ods. 1 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd..

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

11. V súvislosti s novou právnou úpravou civilného procesu účinnou od 01.07.2016 odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že touto právnou úpravou sa upustilo od doterajšieho charakteru predbežnosti (dočasnosti) poskytovanej ochrany. Ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, neodkladné opatrenie môže súd na návrh nariadiť nielen pred začatím konania, počas konania, ale aj po jeho skončení, teda po právoplatnosti konania vo veci samej (§ 387 ods. 2 . 12. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu, kedy súd rozhodne o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, okrem výnimočných a odôvodnených prípadov. Dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych pomerov. Potreba ich úpravy musí byť neodkladná, obsahujúca prvky naliehavosti a nevyhnutnosti, ktoré však bez ďalšieho neznamenajú, že ide o akútny a jednorazový stav. Táto potreba môže pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Tejto neodkladnej potrebe zodpovedá aj úprava náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vymedzená v § 326 CSP, predovšetkým opísanie rozhodujúcich skutočností v rámci vecnej argumentácie, ktoré odôvodňujú túto potrebu, a tieto skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením navrhovanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

13. Po posúdení zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a obsahu podstatných tvrdení žalobcu uvedených v odvolaní odvolací súd konštatuje, že tieto tvrdenia ani v rámci odvolacieho konania neodôvodňujú záver o potrebe nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia z dôvodu bezodkladnej úpravy pomerov. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca neosvedčil, aká škoda či iná ujma mu vzniká alebo hrozí v súvislosti s kúpnou zmluvou, na základe ktorej tryskaciu linku nadobudol žalovaný a ktorej platnosť žalobca napáda v konaní vo veci samej, z ktorého dôvodu by bolo potrebné neodkladne upraviť pomery strán. Žalobca totiž ničím neosvedčil, že predmetnú linku do momentu jej predaja využíval na podnikanie, a ani to, že ju pre podnikateľské účely využíva žalovaný. Žalobca tiež neosvedčil, že existuje riziko prevodu tryskacej linky na tretiu osobu- túto svoju obavu z ďalšieho možného prevodu a vzniku nenapraviteľného stavu právnych vzťahov len tvrdil, ale ničím nepodložil.

14. Odvolací súd sa stotožnil so záverom prvoinštančného súdu, že v danom prípade neboli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom rozsahu, nakoľko neboli osvedčené žalobcom tvrdené skutočnosti vyžadujúce bezpodmienečne rýchlu súdnu ochranu. Odvolací súd zdôrazňuje, že samotná existencia súdneho sporu, v ktorom sa žalobca domáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, nezakladá bez ďalšieho aj splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia obmedzujúceho kupujúceho s predmetom kúpy nakladať.

15. Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8Cob/112/2012 zo dňa 28.09.2013 a tvrdil, že ním bolo potvrdené v obdobnej veci s inými účastníkmi

uznesenie súdu prvého stupňa o nariadení predbežného opatrenia, odvolací súd uvádza, že v danej veci súdy vychádzali zo skutkových zistení, z ktorých vyplynulo, že žalovaný ponúkal na predaj nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, čím žalobca osvedčil úmysel žalovaného previesť nehnuteľnosti na tretiu osobu a zároveň osvedčil, že prípadnou zmenou formy majetku žalovaného by mohlo dôjsť k sťaženiu alebo k ohrozeniu núteného výkonu rozhodnutia, v dôsledku čoho konajúce súdy (prvostupňový i odvolací) dospeli k záveru o splnení predpokladov pre vydanie predbežného opatrenia v zmysle príslušných ustanovení v tom čase platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že skutočnosti tvrdené žalobcom o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov je teda potrebné nielen tvrdiť, ale aj osvedčiť.

16. Pretože žalobca neosvedčil neodkladnú potrebu úpravy pomerov v právnom vzťahu so žalovaným, nesplnil jeden zo základných predpokladov pre vydanie ním navrhovaného neodkladného opatrenia. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie o zmaietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v ďalšom konaní vo veci samej.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .