Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-34-2022.pdf
PDF · 119.12 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/34/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: F., IČO: 40 161 803, zastúpený: Mgr. Drahoslav Potoček, advokát, Čajakova 5, 040 01 Košice, proti žalovanému: i2f, s.r.o., Rozvojová 2, 040 11 Košice, IČO: 47 088 613, zastúpený: Mgr. Miroslav Semanco, advokát, Národná trieda 38, 040 01 Košice, o zaplatenie 10.800,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II, č.k. 30Cb/5/2020-145 zo dňa 24. júna 2021, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 30Cb/5/2020-145 zo dňa 24. júna 2021 v napadnutom II. a III. výroku.
II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
I. Konanie zastavuje v časti o zaplatenie 5.900,- eur. II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta. III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 10.800,- eur s príslušenstvom za neuhradenú cenu vykonaných prác autorizovaného architekta. Žalobca uviedol, že bol subdodávateľom prác autorizovaného architekta v developerskom projekte „Mlynská bašta Košice“ na základe ústnych objednávok žalovaného a uskutočňoval zastupovanie žalovaného ako dodávateľa pre objednávateľa Cresco Hotels s.r.o. manažovaním stavebného projektu od 7.6.2017 do 31.6.2018 voči obchodnej spoločnosti Cresco Hotels s.r.o. Žalobca po dohode so žalovaným za žalovaného vystupoval, riešil, manažoval a pripravoval požadované odborné výstupy architekta a autorizovaného architekta voči objednávateľovi diela vo vzťahu k obchodnému partnerovi žalovaného a to Cresco Hotels s.r.o. Žalobca uviedol, že svoje povinnosti voči žalovanému si riadne plnil, zastupoval žalovaného ako dodávateľa stavebných prác k spokojnosti žalovaného. Žalovaný práce, ktoré vykonával žalobca preberal a inkasoval za tieto práce od svojho objednávateľa Cresco Hotels s.r.o. platby v rozsahu 100 %, avšak žalovaný vo vzťahu k žalobcovi fakturované práce nepreplácal. Takto za mesiace jún, júl, august, september 2017 sa dostal žalovaný do omeškania s úhradou fakturovanej sumy 3.800,- eur a taktiež za ďalšie mesiace január, február, marec, apríl, máj, jún 2018. Tri z týchto faktúr žalovaný žalobcovi uhradil v plnom rozsahu. Niektoré uhradil len čiastočne a poslednú faktúru č. 01/01/2019 z 30.1.2019 na 6.000,- eur žalovaný neuhradil vôbec.
3. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu namietal to, že medzi žalobcom a žalovaným nebola uzatvorená dohoda o výške odmeny za predmetné práce. K jednotlivým faktúram žalovaný uviedol nasledovné:
Faktúrou č. 04/10/2017 vystavenou dňa 19.10.2017 na sumu 3.800,- eur splatnou dňa 31.10.2017 žalobca vyfakturoval žalovanému za práce vykonané v mesiacoch 6., 7., 8. a 9./2017 - žalobca určil odmenu za vykonané práce jednostranne tak, že dňa 21.11.2017 po cca 5 mesiacoch vykonávania prác pre žalovaného doručil žalovanému faktúru č. 04/10/2017, v ktorej bola uvedená suma odmeny požadovanej žalobcom, k faktúre nebol priložený žiaden súpis vykonaných prác, z ktorého by bolo zrejmé aké práce žalobca vykonal pre žalovaného a v akom rozsahu, a teda žalovaný nemohol posúdiť, či suma požadovaná žalobcom je opodstatnená, resp. adekvátna a obvyklá, preto odmietol uhradiť faktúru, t.j. neakceptoval odmenu požadovanú žalobcom a e-mailom zo dňa 21.11.2017, požiadal žalobcu o stretnutie, na ktorom by mohli celú túto záležitosť prediskutovať a uzavrieť, stretnutie sa neuskutočnilo.
Faktúrou č. 01/01/2018 vystavenou dňa 14.2.2018 na sumu 1.500,- eur splatnou dňa 21.2.2018 - žalobca vyfakturoval žalovanému za práce 1.000,- eur mesačne, dôvodom stanovenia výšky odmeny za práce (manažovanie klientskych zmien) na sumu 1.000,- eur mesačne bolo, že žalobca ako subdodávateľ vykonával tieto práce pre žalovaného ako dodávateľa, ktorý ich vykonával pre spoločnosť Cresco Hotels, s.r.o. ako objednávateľa, e-mailom zo dňa 8.1.2018 žalobca avizoval (t.j. navrhol zvýšenie jeho odmeny na sumu 1.500,- eur), žalovaný tento jeho návrh na zvýšenie odmeny odmietol (neakceptoval) a to z dôvodu, že so spoločnosťou Cresco Hotels s.r.o. bol dohodnutý, že odmena za tieto práce bude 1.000,- eur mesačne, o čom bol žalobca informovaný tak ústne, ako aj písomne v zmysle e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným z 8.1.2018, 12.1.2018 a 16.2.2018, napriek tomu, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k zmene dohody o odmene, t.j. dohode o zvýšenie odmeny z 1.000,- eur mesačne na 1.500,- eur.
Faktúrou č. 01/01/2018 vystavenou dňa 14.2.2018 za práce vykonané v mesiaci január 2018 - žalobca ju jednostranne vystavil na sumu 1.500,- eur, napriek tomu, že dňa 16.2.2018 informoval žalovaný e- mailom žalobcu, že jeho návrh na zvýšenie odmeny nemôže akceptovať z dôvodu uvedeného vyššie, uhradil mu preto len časť vo výške 1.000,- eur a zvyšok vo výške 500,- eur neuhradil.
Faktúrou č. 03/02/2018 vystavenou dňa 8.3.2018 za práce vykonané v mesiaci II/2018 - žalobca ju jednostranne, t.j. bez predchádzajúcej dohody o zvýšení vystavil na sumu 1.500,- eur napriek tomu, že e-mailom od žalovaného zo dňa 16.2.2018 bol písomne upozornený, že jeho návrh na zvýšenie odmeny nemôže akceptovať z dôvodu uvedeného vyššie, pričom žalovaný napokon uhradil z tejto faktúry časť vo výške 1.000,- eur, zvyšok vo výške 500,- eur neuhradil.
Faktúrou č. 01/01/2019 zo dňa 30.1.2019, splatnou dňa 12.2.2019 za práce vykonané v mesiacoch 3., 4., 5., 6./2018 - žalovanému bola e-mailom doručená až dňa 30.1.2019, cca po 7 mesiacoch od vykonania posledných prác, žalobca ju jednostranne t.j. bez predchádzajúcej dohody o zvýšení odmeny vystavil na sumu 6.000,- eur, t.j. 4x 1.500,- eur napriek tomu, že e-mailom od žalovaného zo dňa 16.2.2018 bol písomne upozornený, že jeho návrh na zvýšenie odmeny nemôže akceptovať z dôvodu vyššie uvedeného a že mu žalovaný zaplatí len 1.000,- eur, túto faktúru žalovaný napokon neuhradil.
4. Žalovaný ďalej uviedol, že aj bez platnej dohody o zvýšení odmeny, žalovaný pokračoval vo vykonávaní prác, preto má nárok iba na pôvodnú nezvýšenú odmenu, teda 1.000,00 eur mesačne. Žalovaný nesúhlasil so zvýšením tejto odmeny a to ani v priebehu vykonávania prác. Preto mohol žalobca prerušiť vykonávanie prác až do času uzatvorenia platnej dohody o zvýšení odmeny. Žalobca takto nepostupoval, preto žalovaný považuje nárok žalobcu na zvýšenú odmenu za nedôvodný. Žalovaný ďalej v priebehu konania uviedol, že dňa 14.11.2020 uhradil žalobcovi sumu 5.900,- eur, ktorú podľa § 330 Obchodného zákonníka určil na úhradu nasledovných záväzkov: Suma 1.900,- eur je určená na úhradu istiny - faktúry č. 04/10/2017, suma 400,- eur je určená na úhradu istiny za práce vykonané v mesiaci 6./2017, suma 500,- eur je určená na úhradu istiny za práce vykonané v mesiaci 7./2017, suma 500,- eur je určená na úhradu istiny za práce vykonané v mesiaci 8./2017, suma 500,- eur je určená na úhradu istiny za práce vykonané v mesiaci 9./2017. Vo zvyšnej neuhradenej časti považuje žalovaný faktúru č. 04/10/2017 za neopodstatnenú a neuznáva ju. Suma 4.000,- eur je určená na úhradu istiny -
faktúry č. 01/01/2019, suma 1.000,- eur za práce vykonané v mesiaci 3./2018, suma 1.000,- eur za práce vykonané v mesiaci 4./2018, suma 1.000,- eur za práce vykonané v mesiaci 5./2018 a suma 1.000,- eur za práce vykonané v mesiaci 6./2018. Vo zvyšnej neuhradenej časti považuje žalovaný faktúru č. 01/01/2019 za neopodstatnenú a neuznáva ju.
5. Žalobca na pojednávaní dňa 10.6.2021 zobral žalobcu v časti o zaplatenie pohľadávky 5.900,- eur späť a vo zvyšnej časti trval na žalobe. Súd prvej inštancie preto zastavil konanie o zaplatenie 5.900,- eur a v prevyšujúcej časti vo veci vykonal dokazovanie.
6. Súd prvej inštancie vec posudzoval podľa ustanovení Obchodného zákonníka v zmysle § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, pretože tento vzťah je vzťahom medzi podnikateľmi, ktorý vznikol pri ich podnikateľskej činnosti. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že prejav vôle pri uzatváraní zmluvy sa má vykladať podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je určený známy, alebo musel byť známy. Uviedol, že strany sporu môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy v zákone v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Ďalej súd prvej inštancie citoval ustanovenie § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje zmluvu o dielo a ustanovenie § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje mandátnu zmluvu. Súd prvej inštancie uplatnený nárok žalobcu posúdil tak, že v konaní nebolo preukázané, že by zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol dohodnutý v písomnej forme, išlo o ústnu dohodu žalobcu, ktorý po dohode so žalovaným mal za žalovaného vystupovať, riešiť, manažovať a pripravovať odborné výstupy architekta a autorizovaného architekta voči objednávateľovi žalovaného Cresco Hotels s.r.o. a to na základe ústnej dohody. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že právny vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovaným je obchodnoprávnym vzťahom a ústna dohoda, ktorá medzi nimi bola uzavretá je nepomenovanou zmluvou s prvkami mandátnej zmluvy, na základe ktorej vzniklo žalobcovi právo na plnenie od žalovaného a žalovanému vznikla povinnosť splniť záväzok.
7. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie uplatnenej pohľadávky 10.800,- eur s príslušenstvom nie je preukázaný. Aj keď v konaní nebolo preukázané uzatvorenie písomnej zmluvy a nebolo preukázané ani to, aký typ zmluvy bol v ústnej podobe medzi stranami sporu uzatvorený, nebolo sporné to, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená ústna dohoda o vykonávaní architektonických prác, resp. pomocných prác súvisiacich s objednávkou z obchodnej spoločnosti Cresco Hotels s.r.o. pre žalovaného. Túto zmluvu možno charakterizovať ako nepomenovanú zmluvu s prvkami mandátnej zmluvy. Mandátna zmluva je základným typom obstarávateľskej zmluvy upravenej v Obchodnom zákonníku. Z pohľadu plnenia záväzku podľa mandátnej zmluvy je rozhodujúce, aby mandatár pri obstarávaní záležitostí postupoval predovšetkým s potrebnou odbornou starostlivosťou a rešpektoval mandantom udelené pokyny a konal v záujme mandanta. Mandatár nezodpovedá mandantovi za to, že sa ním očakávaný výsledok nepodarilo dosiahnuť. Mandátnou zmluvou dochádza k naplneniu inštitútu priameho zastúpenia, podľa ktorej mandatár koná vo vzťahu k tretím osobám v mandatárovom mene a na účet mandanta. Tým sa odlišuje mandátna zmluva od komisionárskej zmluvy a nepriameho zastúpenia kde zástupca koná vo vlastnom mene, ale na účet zastúpeného. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi stranami sporu nebola uzatvorená zmluva o dielo, pretože výsledkom činnosti žalobcu nebol určitý hmatateľný výsledok. Išlo o vykonávanie činnosti, ktoré žalobca vykonával pre žalovaného a to odborné výstupy architekta a odborné úkony autorizovaného architekta voči objednávateľovi žalovaného Cresco Hotels s.r.o.
8. Súd prvej inštancie potom ako ustálil zmluvný vzťah, že medzi stranami sporu bola uzatvorená mandátna zmluva, posudzoval akú odplatu si zmluvné strany dohodli v súvislosti s predmetnou zmluvou. V konaní nebolo sporné to, že žalobca vykonával pre žalovaného činnosti a nebolo sporné ani to, že tieto činnosti boli rozdielne od júna 2017 do polovice decembra 2017 a iné v ďalšom období od polovice decembra do 30.6.2018. Predmetom tohto sporu je zaplatenie odplaty práve za obdobie od decembra 2017 do 30.6.2018. Žalobcove ústne vyhlásenie o rozsahu prác neznamená, že došlo aj k zvýšeniu dohodnutej odplaty 1.000,- eur mesačne. Žalovaný dôrazne žiadal žalobcu e-mailovou komunikáciou o opravu fakturovaných súm z 1.500,- mesačne na pôvodnú sumu 1.000,- mesačne. Vyplýva to z vyjadrenia žalovaného na č.l. 86 spisu a č.l. 87 spisu.
9. Súd prvej inštancie prisvedčil žalobcovi, že objem prác, resp. ich charakter odôvodňoval zvýšenie dohodnutej odmeny, avšak ak medzi žalobcom a žalovaným išlo o obchodnoprávny vzťah, teda vzťah medzi podnikateľskými subjektmi, tieto osoby majú pri uzatváraní zmlúv zmluvnú voľnosť, nejde tu o
podriadený vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom a preto nič nebránilo žalobcovi prestať vykonávať dohodnuté práce až do momentu kedy sa dohodne so žalovaným na zvýšení odmeny za vykonávanú prácu. Ak žalobca poukázal na to, že spoločnosť Cresco Hotels s.r.o. platila žalovanému zvýšené náklady, to ešte nemá priamy vplyv na výšku dohodnutej odmeny medzi žalobcom a žalovaným. Preto súd považoval žalobu o zaplatenie zvyšnej sumy 4.900,- eur po zastavení konania o 5.900,- eur za nárok nepreukázaný a preto žalobu zamietol, pretože žalobca v konaní nepreukázal, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k dohode o zvýšení dohodnutej odmeny za vykonávanú prácu zo sumy 1.000,- eur na 1.500,- eur mesačne.
10. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech len čiastočný a žalobca mal úspech v časti o zaplatenie 5.900,- eur a žalovaný v časti o zamietnutí 4.900,- eur a uplatneného príslušenstva z pôvodne žalovanej sumy 10.800,- eur, súd prvej inštancie preto vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to proti II. výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a proti výroku o náhrade trov konania a to z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), f), g), h) CSP, pretože súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalovaný vyplatil žalobcovi sumu 5.900,- eur v priebehu tohto konania dňa 14.12.2020, súd prvej inštancie mal priznať z tejto sumy žalobcovi aj úroky z omeškania. Preto žalobca naďalej trvá na priznaní úrokov z omeškania aj z tejto sumy do momentu jej úhrady dňa 14.12.2020, pretože žaloba bola v tejto časti podaná dôvodne.
12. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že vo veci samej išlo o mandátnu zmluvu, ktorá nebola uzatvorená písomne a to z toho dôvodu, že zo strany žalobcu ako architekta nemalo ísť o uskutočnenie právnych úkonov v zmysle § 566 Obchodného zákonníka, pretože aj sám právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 13.5.2021 uviedol, že v predmetnej veci išlo najpravdepodobnejšie o nepomenovanú zmiešanú zmluvu, ktorá mala v sebe prvky tak mandátnej zmluvy ako aj zmluvy o dielo, pretože zahŕňala v sebe aj nejaké fyzické výstupy. Zo strany žalobcu išlo o ochotu preukázať hmotné fyzické výstupy, stretlo sa to však s vyjadrením súdu o nedostatku dôkazov. Žalobca uviedol, že právo naopak pripravoval ako autorizovaný architekt hmotné výstupy zakreslenia a výkresy podľa požiadaviek klientov, teda hmotné a fyzické výstupy, ktoré vie bez problémov zdokladovať, predložiť a preukázať. Žalobca vie dokázať a preukázať presný opak toho, čo uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku. Žalobca poukázal, že podľa § 549 ods. 2 Obchodného zákonníka pri zmluve o dielo, ak sa strany po uzatvorení zmluvy dohodnú na zmene diela a ak nedojednajú aj dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu zvýšenú alebo zníženú s prihliadnutím na rozdiel v rozsahu potrebnej činnosti a to v zmysle § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka. Nárok na cenu diela vzniká vykonaním diela. Preto žalobca tvrdí, že ak v decembri 2017 došlo k podstatnému navýšeniu prác a k zmene charakteru prác žalobcu pre žalovaného, malo sa to odraziť aj na výške ceny diela pre žalobcu. Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom by bolo vyhovené návrhu žalobcu v celom rozsahu.
13. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny v celom rozsahu a navrhuje, aby ho odvolací súd potvrdil. Odvolanie žalobcu považuje za nedôvodné. Uviedol, že žalobca určil odmenu za vykonávané činnosti v mesiacoch jún až september 2017 jednostranne a to tak, že dňa 21.11.2017 doručil žalovanému faktúru č. 04/10/2017 na sumu 3.800,- eur. K faktúre nebol priložený žiaden súpis vykonaných prác, z ktorého by bolo zrejmé o aké práce ide, ktorých preplatenie žalobca žiadal od žalovaného. Preto žalovaný nemohol posúdiť, či odmena, ktorú požadoval žalobca bola opodstatnená, adekvátna a obvyklá, preto odmietol uhradiť faktúru a požiadal žalobcu o stretnutie, na ktorom by si mali vyjasniť túto spornú faktúru. Počas súdneho konania dňa 14.12.2020 žalovaný uhradil žalobcovi 5.900,- eur a to za činnosti, ktoré žalobca vykonával v mesiacoch jún, júl, august, september 2017 a to po 500,- eur a 400,- eur, a to v celkovej sume 5.900,- eur. Činnosti,
ktoré žalobca vykonával pre žalovaného v mesiacoch 6. až 9. 2017 spočívali v tzv. stavebnotechnickej asistencii. Išlo o konzultácie, poradenstvo a asistenciu poskytovanú investorovi Cresco Hotels s.r.o. v odborných stavebnotechnických záležitostiach, pričom tomuto investorovi Cresco Hotels s.r.o. asistenciu poskytoval žalovaný prostredníctvom žalobcu. Úlohou žalobcu bolo zastupovanie Ing. Y., teda konateľa žalovaného pri poskytovaní podpory pre Ing. U. U., projektanta manažéra investora na predmetnom developerskom projekte „Mlynská bašta Košice“. Žalovaný považuje za správny záver súdu prvej inštancie, že predmetná ústne uzatvorená zmluva medzi žalobcom a žalovaným je nepomenovanou zmluvou s prvkami mandátnej zmluvy. Nepovažuje za pravdivé to, ak žalobca tvrdí, že súd uviedol, že išlo o mandátnu zmluvu. Súd prvej inštancie jasne uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku, že išlo o nepomenovanú zmluvu s prvkami mandátnej zmluvy, s čím žalovaný súhlasí. Ďalej žalovaný poukázal na to, že pri výkone mandátnej aj inej zmluvy vznikajú isté fyzické výstupy, napr. listiny. To však neznamená, že musí ísť o zmluvu o dielo. Mandátna zmluva v zmysle § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka znamená, že ide o zariadenie určitej obchodnej záležitosti v mene mandanta. Žalobca v konaní na súde prvej inštancie nepredložil žiadny hmatateľný fyzický výstup svojej činnosti, ktorým by bolo preukázané, že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol vzťahom zo zmluvy o dielo. Objektívne takýto dôkaz ani žalobca nemohol predložiť, pretože jednoducho neexistuje a nejde o zmluvu o dielo.
14. Žalovaný k ďalšiemu posúdeniu súdom prvej inštancie, že v konaní žalobca nepreukázal dohodu o odmene 1.500,- eur mesačne, žalovaný uviedol, že s takýmto záverom súdu prvej inštancie súhlasí, pretože ak žalobca chcel odmenu za mesiace 6. až 9. 2017 a to vo výške 3.800,- eur namiesto uhradených 1.900,- eur, mal žalobca v konaní preukázať rozsah vykonaných činností žalobcom, napr. prostredníctvom súpisu vykonaných prác, alebo to, že žalobcom požadovaná odmena je obvyklou odmenou za daný druh činnosti. Takéto dôkazy žalobca v konaní na súde prvej inštancie nepredložil a teda neuniesol dôkazné bremeno tak ako to správne posúdil súd prvej inštancie. Žalovaný opätovne tvrdí, že medzi žalobcom a žalovaným bola dohoda o odmene za predmetnú činnosť vykonávanú žalobcom vo výške 1.000,- eur mesačne, o čom svedčia aj žalobcom vystavované faktúry za mesiace 10., 11., 12. 2017 po 1.000,- eur mesačne. Ďalej žalovaný poukázal na to, že aj objednávka pre žalovaného od spoločnosti Cresco Hotels s.r.o. z 1.12.2017 na služby technickej asistencie a riadenia procesu klientskych zmien bola dohodnutá tak, že žalobca túto činnosť bude vykonávať za odmenu 1.000,- mesačne. Aj keď žalobca dňa 8.1.2018 navrhol zvýšenie tejto odmeny na 1.500,- eur, žalovaný tento návrh žalobcu odmietol, nedošlo teda k zmene dohody o odmene, ktorá bola dohodnutá na 1.000,- eur mesačne, nie 1.500,- eur mesačne. Preto žalobca nemá nárok na zvyšnú časť uplatnenej pohľadávky. Ak žalobca v odvolaní poukazuje, že v ďalších mesiacoch 1. až 6. 2018 vykonával pre žalovaného manažovanie klientskych zmien, že toto boli zjednodušene povedané práce súvisiace zosumarizovaním požiadaviek klientov, ktorí si kúpili byt a potrebovali individuálnu úpravu bytu v procese výstavby a následne odkonzultovanie týchto požiadaviek s projektantom a stavebnou firmou, ktorá tieto práce vykonávala. Toto bolo manažovanie klientskych zmien zo strany žalobcu. Tieto práce boli vykonávané na základe nepomenovanej zmluvy spočívajúcej v obstaraní nejakých činností, ktoré sa naviac podobajú na mandátnu zmluvu. Ak žalobca tvrdí, že v konaní bola uzatvorená zmluva o dielo, neuniesol o tom žalobca dôkazné bremeno a nepredložil žiadny hmatateľný fyzický výstup z tejto činnosti žalobcu pre žalovaného. Preto manažovanie klientskych zmien nemožno považovať za zmluvu o dielo.
15. Žalovaný k rozhodnutiu súdu prvej inštancie o náhrade trov konania uviedol, že žalobca mal v tomto spore úspech len 9,26 %, teda 54,63 % bol úspech žalovaného a 45,37 % bol úspech žalobcu, preto súd prvej inštancie správne rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Pomer úspechu žalobcu voči žalovanému bol 5.900,- eur úspech žalobcu, ktorú sumu mu žalovaný v priebehu sporu uhradil, čo predstavuje 54,63 % vo vzťahu k celému predmetu sporu 10.800,- eur k úspechu žalovaného, ak žaloba v prevyšujúcej časti o 4.900,- eur bola zamietnutá, čo predstavuje 45,37 %, rozdiel úspechu a neúspechu 54,63 % - 45,37 % predstavuje 9,26 % úspech žalobcu. Preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a žalovanému priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.
16. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že napriek tomu, že žalobca ako subdodávateľ sa so žalovaným ako dodávateľom dohodli najprv na občasnom architektonickom a technickom poradenstve 1.000,- eur mesačne, čo obnášalo výkony žalobcu pre žalovaného cca 1 hod. denne, neskôr sa dohodli na rozšírení prác na klientskych zmenách, čo vyžadovalo práce na viac ako 8 hod. denne + práce cez víkendy. Vyplýva to aj zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 10.6.2021. Dôkazom veľkej zmeny rozsahu prác žalobcu vykonávaného pre žalovaného je aj výsluch žalobcu na pojednávaní dňa 10.6.2021 aj e-mailová
komunikácia žalobcu a žalovaného zo dňa 8.1.2018. Už vtedy žalobca vyjadril neochotu pracovať od decembra 2017 aj na klientskych zmenách za nižšiu sumu ako 1.500,- eur mesačne. Preto nie je pravdivé tvrdenie žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočného rozsahu prác, ktoré vykonal pre žalovaného, pretože žalobca viackrát v konaní na súde prvej inštancie aj na pojednávaní dňa 10.6.2021 navrhol vypočuť svedkyňu Mgr. N. H.Á. ohľadom rozsahu žalobcom vykonávaných prác a to aj počas víkendov. Postup žalovaného keď odmieta uhradiť žalobcovi za vykonávané práce, považuje žalobca za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Tvrdenie žalovaného, že ak žalovaný dostal od objednávateľa diela Cresco Hotels s.r.o. odmenu 1.000,- eur, že nemohol dať žalobcovi viac, teda 1.500,- eur, je veľmi zavádzajúce, pretože žalovaný mal pre činnosť, ktorú namiesto neho vykonával žalobca v roku 2017 zaplatené 2.000,- eur a to pre navýšenie za klientske zmeny o 1.000,- mesačne naviac, teda na sumu 3.000,- eur. Pre činnosti, ktoré pre žalovaného vykonával žalobca za 1.000,- eur dostal žalovaný od developera zaplatené celkovo fakturovanú sumu 40.800,- eur, avšak žalovaný odmieta žalobcovi vyplatiť aj žalovanú sumu 10.800,- eur. Preto žalobca trvá na žalobe v celom rozsahu a na podanom odvolaní.
17. Odvolacia replika žalobcu bola doručená žalovanému dňa 27.1.2022, žalovaný odvolaciu dupliku nepodal.
18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p.. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
19. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
20. Žalobca podanie odvolania odôvodnil odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), g), h) C.s.p. Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
21. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností dospel k správnemu právnemu záveru. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
22. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
23. Sporné v konaní na súde prvej inštancie aj v odvolacom konaní bolo to, aký typ zmluvy v ústnej forme uzatvorili žalovaný ako objednávateľ a žalobca ako dodávateľ prác pre manažovanie developerskeho projektu „Mlynská bašta Košice“.
24. Odvolací súd zistil z faktúr, ktoré žalobca vystavil žalovanému, že žalobca fakturuje „za práce na projekte Mlynská bašta Košice“. Žalobca v odvolaní tvrdí, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil zmluvu, ktorú uzatvorili žalobca a žalovaný v ústnej forme na tieto práce ako nepomenovanú zmluvu s prvkami mandátnej zmluvy, pretože podľa názoru žalobcu ju mal súd prvej inštancie právne posúdiť ako zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka.
25. Odvolací súd k tomuto odvolaciemu dôvodu žalobcu udáva, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca pre žalovaného vykonával práce autorizovaného architekta, ktoré nespočívali v hmotných výstupoch, teda vo vypracovaní projektov, štúdií a pod., pretože takéto hmotné výstupy svojej práce žalobca v konaní nepredložil a ich existenciu nepreukázal. Žalobca ako architekt pre žalovaného vykonával konzultácie, poradenstvo a asistenciu v odborných stavebných otázkach pre investora stavby
Cresco Hotels s.r.o. Aj sám žalobca na pojednávaní dňa 13.5.2021 uviedol, že „medzi žalobcom a žalovaným bola nepísaná dohoda o tom, že žalobca má žalovaného zastupovať v občasnom stavebno- tektonickom a technickom poradenstve“. Odvolací súd k tomu udáva, že takto samotným žalobcom vymedzený predmet činnosti, má znaky nepomenovanej zmluvy podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, teda takej zmluvy, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy v Obchodnom zákonníku. Takáto nepomenovaná zmluva však môže obsahovať niektoré zákonné znaky pomenovaných zmlúv, ktoré sú upravené v Obchodnom zákonníku v § 409 až § 755 Obchodného zákonníka, ako napr. kúpna zmluva, zmluva o úvere, zmluva o uložení veci, zmluva o skladovaní, zmluva o dielo, mandátna zmluva, komisionárska zmluva, zasielateľská zmluva, zmluva o sprostredkovaní, zmluva o obchodnom zastúpení a ďalšie. Súd prvej inštancie preto správne posúdil predmetnú ústne uzatvorenú zmluvu medzi žalobcom a žalovaným ako nepomenovanú zmluvu v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka s prvkami mandátnej zmluvy podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorou sa žalobca ako mandatár zaviazal, že pre žalovaného ako mandanta zariadi za odplatu obchodnú záležitosť - zastupovanie žalovaného v občasnom stavebno-tektonickom a technickom poradenstve pre investora stavby Cresco Hotels s.r.o. za žalovaného.
26. Odvolací súd naviac udáva, že posúdenie toho aký zmluvný typ bol uzatvorený medzi žalobcom a žalovaným, nemá podstatný význam preto, či žalovaný má zaplatiť žalobcovi uplatnenú peňažnú pohľadávku 4.900,- eur (po čiastočnom späťvzatí žaloby o 5.900,- eur po jej úhrade zo strany žalovaného), pretože každý typ zmluvy uzatvorenej medzi podnikateľmi je charakteristický svojou odplatnosťou, teda povinnosťou zaplatiť za vykonávanú činnosť, za uskutočnenú dodávku a pod.
27. V konaní na súde prvej inštancie aj v odvolacom konaní bolo ďalej sporné to, či žalobca má voči žalovanému nárok okrem nesporne dohodnutej odmeny 1.000,- eur za vykonávanú prácu, aj nárok na zaplatenie ďalšej odplaty po 500,- eur mesačne od decembra 2017 do 30.6.2018, teda celkovo na odplatu za vykonávanú činnosť vo výške 1.500,- eur mesačne.
28. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v ods. 26.
- 29. odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ohľadom dohody o výške odplaty. Len snaha žalobcu o zvýšenie pôvodne dohodnutej odmeny 1.000,- eur mesačne na 1.500,- eur mesačne nie je dohodou o zvýšení odmeny. Je nesporné, že žalobca navrhol žalovanému zvýšiť túto odmenu na 1.500,- eur mesačne, čo vyplýva aj z predloženej e-mailovej komunikácie, avšak z reakcie žalovaného na tieto návrhy žalobcu na zvýšenie odmeny vyplýva, že žalovaný nesúhlasil so zvýšením odmeny a potom čo mu žalobca začal zasielať faktúry na 1.500,- mesačne, nie na dohodnutých 1.000,- eur mesačne, žalovaný žiadal žalobcu o opravu týchto faktúr na 1.000,- eur mesačne. Preto, ak nedošlo k dohode o zvýšenie odplaty z 1.000,- eur na 1.500,- eur, odvolací súd nepovažuje za účelné preukazovať ďalej v konaní rozsah prác, ktoré žalobca vykonával pre žalovaného, pretože z dokazovania nevyplynulo ani to, aký rozsah prác mal žalobca pre žalovaného vykonávať na základe samotnej ústnej zmluvy. Ak zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol uzatvorený v ústnej forme, nebol časovo ohraničený, žalobca mohol potom, čo považoval rozsah vykonávaných prác pre žalovaného za neprimeraný dohodnutej odmene 1.000,- eur mesačne, prestať vykonávať tieto práce, ak pre žalobcu nevyplývala ani žiadna povinnosť odovzdať žalovanému určité výsledky svojej práce a nebola dohodnutá sankcia pre žalobcu za nepokračovanie vo vykonávaní prác. Tak ako to uviedol súd prvej inštancie v ods. 28. odôvodnenia rozsudku, že neuzatvorenie zmluvy v písomnej forme znamená vyššie riziko pre zmluvné strany, aby v prípadnom následnom súdnom konaní preukázali svoj nárok tak ako je to v prejednávanom spore. Žalobca nepreukázal rozsah prác, na ktorých sa so žalovaným dohodol za odplatu 1.000,- eur mesačne a nepreukázal ani tvrdené zvýšenie rozsahu vykonávaných prác od decembra 2017 a nepreukázal ani dohodu so žalovaným na zvýšenie odplaty za tieto práce na 1.500,- eur mesačne.
29. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalobu o zaplatenie navýšenej odmeny za vykonávané práce žalobcu v rozsahu 4.900,- eur zamietol.
30. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II. výroku o zamietnutí žaloby ako vecne správny, vrátane zamietnutia úroku z omeškania z uhradenej sumy 5.900,- eur, pretože žalobca nepreukázal, kedy táto suma bola splatná a kedy ju žalovaný uhradil žalobcovi, teda nepreukázal omeškanie žalovaného s úhradou tejto sumy pre žalobcu.
31. Odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP aj napadnutý III. výrok o náhrade trov konania, ak súd prvej inštancie nepriznal žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania vychádzajúc z toho, že potom ako žalovaný uhradil žalobcovi v priebehu tohto sporu 5.900,- eur a predmetom sporu zostala suma 4.900,- eur, ide o pomerne rovnaký úspech žalovaného v konaní o 4.900,- eur a zavinenie zastavenia konania zo strany žalovaného, ak sumu 5.900,- eur žalovaný uhradil žalobcovi v priebehu konania a súd prvej inštancie v tejto časti konanie o 5.900,- eur zastavil.
32. O náhrade trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).