Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_30Cbi-4-2019.pdf
PDF · 173.31 KB
Case nature
Area
Subarea
30Cbi/4/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
? 19 ? 30Cbi/4/2019
Okresný súd Nitra sudcom JUDr. Marekom Olekšákom v spore žalobcu: JUDr. Mgr. Radoslav Baran, správca so sídlom kancelárie: Hlavná 6, 927 01 Šaľa, IČO: 51 222 957, zn. správcu: S1869, správca konkurznej podstaty úpadcu: FARMSERVIS, s.r.o. so sídlom: Odbojárov 301/25, 955 01 Topoľčany, IČO: 46 141 081, zastúpený: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom: Hlavná 6, 927 01 Šaľa, IČO: 47 241 543, proti žalovanej v 1. rade: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. D. XXXX, XXX XX E., zastúpená: Mgr. Katarína Šimánková, advokátka, so sídlom: Jesenského 230/7, 958 01 Partizánske, IČO: 53 533 984 a žalovanému v 2. rade: F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom: I. J. XXXX/XX/XX, XXX XX E., zastúpený: Mgr. Patrik Štefkeje, advokát, so sídlom: Školská 3, 949 01 Nitra, IČO: 42 371 601, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto
?
rozhodol:
? 18 ? 30Cbi/4/2019
Súd žalobu zamieta.
Súd priznáva žalovanej v 1. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Súd priznáva žalovanému v 2. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
?
odôvodnenie:
? 17 ? 30Cbi/4/2019
Žalobca sa ako správca konkurznej podstaty úpadcu FARMSERVIS, s.r.o. so sídlom Odbojárov 301/25, 955 01 Topoľčany, IČO: 46 141 081 (ďalej len „úpadca“) domáhal žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.08.2019 určenia, že Kúpna zmluva zo dňa 07.12.2016 uzavretá medzi úpadcom a žalovanou v 1. rade je právne neúčinná voči konkurzným veriteľom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu a zároveň sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na poskytnutie sumy 11.000 eur do všeobecnej podstaty úpadcu a na náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil nasledovnými skutočnosťami. Uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 32K/3/2018 zo dňa 17.05.2018, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 98/2018 dňa 23.05.2018 bolo
rozhodnuté o začatí konkurzného konania na úpadcu. Následne bol Uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 32K/3/2018 zo dňa 23.08.2018, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 168/2018 dňa 31.08.2018 vyhlásený na majetok úpadcu konkurz. Účinky začatia konkurzného konania nastali dňa 24.05.2018 a účinky vyhlásenia konkurzu dňa 01.09.2018. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 07.12.2016 uzavrel úpadca ako predávajúci a žalovaná ako kupujúca kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu: H. iX 55, VIN: K., EČV: E., rok výroby 2009, farba: strieborná metalíza (ďalej len „Kúpna zmluva“). Kúpna cena za motorové vozidlo bola vo výške 1.500 eur (nie je charakterizované či s alebo bez DPH), pričom spôsob jej úhrady bol v Kúpnej zmluvy dohodnutý v hotovosti. Z účtovníctva úpadcu však vyplýva, že na predmet kúpy bola vystavená faktúra č. 2016130 zo dňa 12.12.2016, splatná 15.12.2016, avšak v hodnote 1.800 eur, pričom 300 eur tvorí DPH. Uvedená DPH (rozdiel medzi kúpnou cenou a vystavenou faktúrou) bola zaúčtovaná v účtovníctve úpadcu, avšak podľa žalobcu nebola nikdy zaplatená, čo je dôkazom úmyslu úpadcu previesť motorové vozidlo na spriaznenú osobu bez úmyslu úhrady kúpnej ceny zo strany žalovanej. Z účtovníctva úpadcu vyplýva, že kúpna cena za predmetné motorové vozidlo v hotovosti (v zmysle Kúpnej zmluvy) uhradená nebola, keďže v období od 07.12.2016 do 31.12.2016 nebol do pokladne pripísaný žiadny príjem. Skutočnosť, že kúpna cena uhradená nikdy nebola ani bezhotovostnou platbou vyplýva podľa žalobcu aj z výpisov z bankových účtov úpadcu. Žalobca vyzval žalovanú listom zo dňa 23.05.2019 a listom zo dňa 04.07.2019 na poskytnutie súčinnosti, a to na zaslanie Kúpnej zmluvy medzi úpadcom a žalovanou, ako aj k preukázaniu skutočnosti, že došlo k uhradeniu kúpnej ceny, ale žalovaná na výzvy podľa žalobcu neodpovedala. Žalobca žalobu ďalej odôvodnil tým, že predmetom právneho úkonu bolo motorové vozidlo, ktoré malo ku dňu spísania žaloby hodnotu cca 9.000 eur, pričom žalobca vychádzal zo skutočnosti, že v čase urobenia právneho úkonu malo hodnotu ďaleko vyššiu (11.000 eur). Žalobca zároveň upozornil na úmysel úpadcu tzv. znížiť hodnotu predávaného majetku, ktorý úmysel vyplýva z článku IV. Kúpnej zmluvy zo dňa 07.12.2016, a to opísaný stav vozidla ku dňu spísania Kúpnej zmluvy. Na porovnanie priložil Kúpnu zmluvu medzi úpadcom a H. H. (kde tiež podal žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu), ktorá obsahuje úplne totožné znenie článku IV., v ktorom sú opísané rovnaké vady na motorovom vozidle. Žalobca tiež uviedol, že žalovaná je spriaznenou osobou s úpadcom v zmysle § 9 ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoKR“), ale bližšie spriaznenosť nešpecifikoval. Pokiaľ ide o právny základ žaloby, žalobca uviedol, že napriek tomu, že úpadok úpadcu v čase vykonania odporovateľných právnych úkonov sa predpokladá, keďže žalovaná je spriaznenou osobou s úpadcom (podľa § 58 ods. 2 a § 59 ods. 3 ZoKR), úpadca bol preukázateľné v úpadku z dôvodu platobnej neschopnosti (podľa § 3 ods. 2 ZoKR). V tejto súvislosti žalobca poukázal na prihlášky konkurzných veriteľov ako aj na zoznam pohľadávok, podľa ktorých mal úpadca podľa žalobcu v čase vykonania právnych úkonov množstvo veriteľov s pohľadávkami 30 dní po lehote splatnosti. Žalobca tiež uviedol, že v čase uzavretia Kúpnej zmluvy nemal úpadca žiadny majetok, čo vyplýva zo súpisu všeobecnej podstaty zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 210/2018 zo dňa 31.10.2018 ako aj z hlavnej knihy úpadcu za rok 2018. Žalobca ďalej uviedol, že podáva žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu včas, keďže lehota na uplatnenie odporovacieho práva na súde podľa § 57 ods. 2 ZoKR uplynie dňa 01.09.2019 a uplatňuje si právo odporovať právnym úkonom voči žalovanej ako tej, ktorá s úpadcom odporovateľné právne úkony dohodla. V čase uzavretia odporovateľného právneho úkonu mal úpadca viacero veriteľov, ktorí mali voči úpadcovi pohľadávky po lehote splatnosti, napriek tomu úpadca týmto veriteľom ich pohľadávky neplnil; pritom je viac ako pravdepodobné, že veritelia týchto pohľadávok nebudú v konkurze uspokojení v celom rozsahu, resp. v takom rozsahu, aký by bolo možné dosiahnuť pred účinnosťou právneho úkonu. Úpadca nemal ani v čase vykonania odporovateľného právneho úkonu a ani po vyhlásení konkurzu dostatok iného majetku na uspokojenie svojich existujúcich veriteľov, o čom svedčí celková suma prihlásených pohľadávok veriteľov v konkurznom konaní úpadcu, ktorí v čase vykonania odporovateľného právneho úkonu evidovali voči úpadcovi pohľadávky a ktorých z majetku úpadcu nie je možné uspokojiť. V konkurznom konaní úpadcu sa prihlásili veritelia, ktorí boli vykonaním odporovateľných právnych úkonov úpadcu ukrátení na svojich majetkových právach. V čase realizácie odporovateľných právnych úkonov už totiž existovali pohľadávky veriteľov úpadcu, ktorí si následne prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu. Žalobca v tomto smere poukázal na priložený zoznam pohľadávok, ktorý špecifikuje konkrétnych veriteľov úpadcu, spolu s uvedením výšky ich pohľadávok, ako aj právneho dôvodu ich vzniku. Je teda podľa žalobcu nepochybné, že úpadca uzatvorením odporovateľných právnych úkonov ukrátil svojich veriteľov tým, že zmaril (hoc aj len čiastočne) uspokojenie ich pohľadávok. Pokiaľ ide o peňažnú náhradu, žalobca uviedol, že z § 63 ods. 1 ZoKR je zrejmé, že ZoKR nerozlišuje, či neúčinný právny úkon bol odplatný. Žalovaná tak nevracia len
to, o čo sa ukrátilo uspokojenie pohľadávok veriteľov, ale celú peňažnú náhradu za plnenie poskytnuté na základe neúčinného právneho úkonu. Výška peňažnej náhrady za poskytnuté plnenie sa rovná hodnote tohto plnenia v čase, keď bolo úpadcom poskytnuté, keďže práve v tom danom momente došlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov, a to vo výške hodnoty tohto plnenia. Okresný súd Nitra rozsudkom č. k. 30Cbi/4/2019 – 290 zo dňa 18.02.2020 rozhodol tak, že žalobu zamietol a priznal žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 26CoKR/2020 – 326 zo dňa 04.06.2020 tak, že rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 18.02.2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd okrem iného uviedol, že vyhodnotil dovtedajšie konanie a rozhodovanie ako jednostranné, berúc do úvahy iba výsluch žalovanej a zamietnuc návrh na doplnenie dokazovania svedka L. J., ktorý za úpadcu uzatváral spornú kúpnu zmluvu, a to aj napriek tomu, že žalobca na uvedenom dôkaze výslovne trval, včas ho navrhol, ako aj jeho vykonanie odôvodnil. Podľa odvolacieho súdu bolo irelevantné, že žalobca nenavrhol aj ďalšie dôkazy na podporu skutočností, ktoré by mali byť zistené z výpovede svedka. Ďalej dal odvolací súd súdu prvej inštancie do pozornosti ustanovenie § 57 ods. 4 ZoKR, pretože predpokladom každej odporovateľnosti, tak podľa Občianskeho zákonníka (§ 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka), ako aj podľa ZoKR, je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovateľného právneho úkonu dlžníka sa zníži - ukráti, uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovateľného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Na druhej strane platí, že aj keď dôjde odporovateľným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná. Dôkazné bremeno o všetkých týchto skutočnostiach je na správcovi, ktorý uvedené v tomto prípade tvrdil a na preukázanie svojich tvrdení navrhol vykonanie dôkazov, ktoré súd prvej inštancie nevykonal s odôvodnením, že žalobca sa snaží zabezpečovať v súdnom konaní dôkazy pre účely konkurzného konania, keď sa snaží cez výsluch svedka L. J. dopátrať k účtovníctvu úpadcu. Z tohto pohľadu sa rozhodnutie súdu prvej inštancie javilo odvolaciemu súdu aj ako nepresvedčivé, keďže nedostatočne vymedzil sporné a nesporné skutočnosti a neumožnil ani žalobcovi uniesť dôkazné bremeno ohľadom sporných skutočností a tiež spriaznenosti osôb, čo výsluchom svedka L. J., resp. jeho konfrontácie so žalovanou, by v konečnom dôsledku mohlo potvrdiť, alebo i vyvrátiť všetky tvrdenia žalobcu v tejto veci. Odvolací súd tiež súdu prvej inštancie vytkol, že nevykonal dokazovanie listinami v súlade s citovanými ustanoveniami CSP, keď v spise absentovalo vykonanie dôkazu účtovnou závierkou úpadcu zostavenou ku dňu 31.12.2015, v dôsledku čoho strany sporu nemali zachované právo na oboznámenie sa s týmto dôkazom a najmä možnosť vyjadriť sa k nemu. V ďalšom konaní uložil odvolací súd súdu prvej inštancie opätovne nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie, na tomto určiť, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ako aj uviesť, ktoré dôkazy vykoná, a ktoré dôkazy nevykoná, prípadne k novo vymedzeným sporným skutočnostiam umožniť stranám sporu navrhnúť doplnenie dokazovania za splnenia podmienok sudcovskej koncentrácie konania a uložil mu v konaní pokračovať v rozsahu potrebnom na meritórne rozhodnutie o žalobcom uplatňovaných nárokoch, pričom dokazovanie mal vykonať v súlade s ustanoveniami CSP. Po vrátení veci odvolacím súdom Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie, súd uznesením č. k. 30Cbi/4/2019 -361 zo dňa 30.11.2020 pripustil pristúpenie žalovaného v 2. rade (F. G. H.) do konania na strane žalovaného, a to na návrh žalobcu.
Uznesením č. k. 30Cbi/4/2019 – 364 zo dňa 13.01.2021 opravil spisovú značku na strane 2 a nasl. v záhlaví rozsudku sp. zn. 30Cbi/4/2019 – 290 zo dňa 18. februára 2020 na správne znenie: ,, 30Cbi/4/2019 “. Následne súd doručil žalobu s prílohami, rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 30Cbi/4/2019 - 290 zo dňa 18.02.2020 a uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 26CoKR/2/2020 - 326 zo dňa 04.06.2020 žalovanému v 2. rade a umožnil mu sa k nim vyjadriť. Žalovaný v 2. rade doručil súdu svoje vyjadrenie zo dňa 30.04.2021, v ktorom navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Uviedol, že namieta nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie, reagujúc na žalobcom rozšírenú žalobu o jeho osobu podľa § 62 ods. 2 ZoKR, a to z dôvodu, že pasívna vecná legitimácia takejto osoby sa viaže nielen k existencii odporovateľného právneho úkonu, ktorého jednou stranou je úpadca, ale tiež na splnenie ďalších zákonných predpokladov, medzi inými, že v čase nadobudnutia tohto práva jej museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho
úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva a toto právo nadobudla bezodplatne alebo aj vtedy, keď je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo so zriaďovateľom tohto práva. Zákonná úprava ďalej predpokladá, že táto osoba nie je pasívne vecne legitimovaná, ak preukáže, že v čase nadobudnutia práva nemohla ani pri vynaložení odbornej starostlivosti poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi práva. S prihliadnutím na ustanovenie § 62 ods. 2 ZoKR mal za to, že v čase nadobudnutia vlastníckeho práva k vozidlu mu neboli ani nemohli byť známe okolnosti, odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu, pretože vlastnícke právo k vozidlu mal nadobudnúť odplatne za značne predraženú cenu vzhľadom k vykonaným opravám vozidla a s úpadcom, či konateľmi úpadcu či so žalovanou v 1. rade nie je spriaznenou osobou, nepozná ich vzájomné vzťahy či prepojenia a boli a sú pre neho úplne cudzími osobami vrátane úpadcu, o ktorého existencii sa mal dozvedieť len z doručenej korešpondencie od žalobcu a doručení žaloby súdom. K samotnému nadobudnutiu vlastníctva k motorovému vozidlu žalovaný v 2. rade uviedol, že je pravdou, že vozidlo kupoval od žalovanej v 1. rade, ktorú však predtým nepoznal, a to v období júla 2017, kedy hľadal vhodné priestranné vozidlo pre svoju rodinu a H. iX55 spĺňal predstavy o takom vozidle. Urobil si prieskum trhu prostredníctvom internetu najmä na veľkých webových portáloch, kde sa stretávala ponuka a dopyt po vozidlách. Týmto spôsobom prezeral rôzne ponuky na webových portáloch ako napr. M., M., M., a podobne. Nakoniec mal vybratý úzky okruh niekoľkých typov vozidiel, vrátane sporného vozidla H. iX55 od predajcu z Topoľčian. Nereagoval však len na jednu jedinú ponuku, ale bol si osobne pozrieť dve vozidlá rovnakej značky. Jedno vozidlo bolo z Nových Zámkov, druhé spomínané vozidlo bolo z Topoľčian. Najskôr bol osobne na obhliadke vozidla u predajcu v Nových Zámkoch, pri ktorom mal podozrenie na stočenie kilometrov na tachometri a majiteľ vozidla nepôsobil príliš dôveryhodne. Naplánoval si preto následne osobnú prehliadku vozidla v Topoľčanoch, ktoré sa mu páčilo, i keď bolo na pohľad v horšom stave ako vozidlo z Nových Zámkov. Vozidlo v Topoľčanoch však malo najazdených poctivých 281.000 kilometrov a keďže vozidlo bolo kupované v predajni HYUNDAI v Topoľčanoch, aj napriek jeho horšiemu stavu sa rozhodol pre kúpu vozidla od predajcu v Topoľčanoch. Majiteľkou bola žalovaná v 1. rade, tak pripravil kúpnu zmluvu zo vzoru dostupného na internete, pričom žalovaná v 1. rade požadovala kúpnu cenu vo výške 7.300 eur, ktorú mal uhradiť po podpise zmluvy a po obdržaní písomného plnomocenstva žalovanej v 1. rade s jej osvedčeným podpisom k prevodu držby vozidla na príslušnom dopravnom inšpektoráte, t. j. OR PZ Topoľčany. Vozidlo kúpil od žalovanej v 1. rade ako súkromnej osoby na základe jej inzerátu zverejneného na internetovej stránke M. , pričom cena podľa neho vôbec nebola z najlacnejších, ale tých drahších, t. j. boli aj lacnejšie ponuky. Po kúpe vozidla a oboznámení sa s rozsahom poškodenia vozidla a nákladmi potrebnými na opravu vozidla zistil, že vozidlo kúpil za značne pre neho predraženú kúpnu cenu. Žalovanou v 1. rade nebol oboznámený o žiadnych obmedzujúcich skutočnostiach, ktoré by mu bránili v prevode držby na dopravnom inšpektoráte a užívaní vozidla alebo o iných prekážkach, ktoré by v budúcnosti obmedzili alebo mohli obmedziť jeho vlastnícke práva k vozidlu. Osobne, ani inak nepoznal a ani nepozná bližšie žalovanú v 1. rade, ani predchádzajúceho vlastníka (úpadcu), resp. konateľov úpadcu, ani ich blízke osoby či ich rodinu a nemá žiadne vedomosti o ich prepojeniach či vzájomných vzťahoch. Uviedol tiež, že kúpnu cenu poctivo zaplatil pri prevzatí vozidla a uzavretí kúpnej zmluvy. Po zakúpení vozidla mal zistiť, že sa nechal zlákať na kúpu predraženého vozidla vzhľadom k jeho stavu. Keďže tento typ vozidla (veľké SUV) sa mu veľmi páčilo ako vozidlo pre rodinu, podvedome vôbec pri kúpe nevnímal, koľko bude potrebné vynaložiť na opravu vozidla a radšej si mal zobrať so sebou automechanika, aj keď na pohľad, ako uviedol, bolo v horšom stave ako iné vozidlo, ktoré si bol osobne pozrieť na obhliadke v Nových Zámkoch. Do vozidla mal investovať na rôzne opravy viac ako 3.500 eur a za vozidlo tak reálne zaplatil sumu viac ako 10.000 eur. Interiér vozidla bol podľa žalovaného v 2. rade značne poškodený, najmä koža, sedačka vodiča mala diery, na volante bola zničená koža, kupoval nové autorádio s navigáciou, v exteriéri vozidla boli vykonané klampiarske práce a prestreknutie a oprava farby vozidla, na prednom nárazníku, na zadnom nárazníku, ľavý blatník bol prehnutý a poškodený, ďalej čapy, nové brzdy vrátane kotúčov a platničiek, aj na prednej strane, aj zadnej strane, nové kompletné predné tlmiče, oprava elektroniky vo vozidle z dôvodu poškodenia káblových zväzkov i nefunkčnosti predných stieračov, čo bolo spôsobené pravdepodobne väčšou haváriou, o ktorej sa dozvedel neskôr a žalovaná v 1. rade ho o tomto vôbec neinformovala, výmena vstrekovača z dôvodu jeho poškodenia, vozidlo s nepravidelným chodom motora a s tým spojená oprava atď. Ak teda žalovaná v 1. rade vo svojich písomných podaniach uvidela, že vozidlo bolo poškodené a používané v špecifických podmienkach (polia atď.), už s poznaním stavu vozidla po kúpe, toto pravdepodobne skutočne zodpovedalo účelu používania a hlavne stavu, s ktorým sa podrobne oboznámil (zistil) až po kúpe. Vozidlo je dnes podľa neho v diametrálne odlišnom a výrazne lepšom technickom i vizuálnom stave, v akom ho kupoval od žalovanej v 1. rade v roku 2017. Do vozidla od kúpy preinvestoval nemalé finančné prostriedky a dnešný stav vozidla je úplne odlišný od stavu
vozidla pred jeho kúpou. Vzhľadom k uvedeným nákladom, ktoré mal vynaložiť na opravu vozidla a ich odpočítaní od kúpnej ceny, ktorú žalovanej v 1 .rade zaplatil, bol toho názoru, že hodnota vozidla po zohľadnení týchto nákladov, mohla dosahovať hodnotu do 3.500 eur, ktorú by bol, s poznaním všetkých aj skrytých vád a poškodení, ochotný žalovanej v 1. rade zaplatiť v roku 2017. Nestotožnil sa preto s názorom žalobcu o údajnej hodnote vozidla 11.000 eur ku dňu 10.07.2017, ku ktorému ho nadobudol od žalovanej v 1. rade; ibaže by bolo v stave bez vád a možno s polovičným nájazdom kilometrov. Žalovaný v 2. rade sa vyjadril aj k predpokladom odporovateľnosti žalovaného právneho úkonu, pričom poukázal na to, že dlžník je v zásade oprávnený uskutočňovať akýkoľvek právny úkon, ktorý však nebude možné napadnúť odporovateľnosťou, pokiaľ jeho ostatný majetok v čase účinnosti bude postačujúci na plné uspokojenie existujúcich pohľadávok jeho veriteľov. Záver o naplnení podmienky ukrátenia podľa § 57 ods. 4 ZoKR tak nemožno podľa neho založiť len na porovnaní stavu prihlásených a zistených pohľadávok v konkurze a hodnoty majetku podliehajúceho konkurzu alebo tvrdeniu, že žiadny majetok jednoducho neexistoval. V prípade, ak by sme aj čisto hypoteticky pripustili právny názor žalobcu, že došlo medzi úpadcom a žalovanou v 1. rade k právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia, pokiaľ tento právny úkon neukracuje uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov, a to čo i len jedného z nich, nie je podľa neho možné sa žalobcom s úspechom domáhať odporovateľnosti. Správca je povinný v takom prípade tvrdiť a preukázať ekonomický dopad právneho úkonu dlžníka na uspokojenie pohľadávok veriteľov, a teda preukázať, že majetok úpadcu, ktorý podlieha konkurzu, nepostačuje na uspokojenie pohľadávok prihlásených do konkurzu, t. j. preukázať k momentu realizácie napadnutého právneho úkonu podľa stavu aktív a pasív majetku k uvedenému momentu, či dlžník disponoval dostatočným majetkom aj bez predmetného vozidla na uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa alebo veriteľov k momentu účinkov tohto právneho úkonu, resp. či dlžník nemal dostatočný majetok k tomu, aby svojich veriteľov splatných pohľadávok mohol uspokojiť. Žalobcom uvádzané tvrdenia svedčia podľa neho o tom, že pohľadávky prihlásených veriteľov úpadcu prevyšujú hodnotu majetku podliehajúceho konkurzu, ktorý nepostačuje na uspokojenie všetkých zistených pohľadávok veriteľov dlžníka. Z listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu podľa odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu, však nemožno podľa neho prijať záver, že reálne došlo uzavretím napadnutej kúpnej zmluvy k ukráteniu majetku úpadcu podľa § 57 ods. 4 ZoKR, t. j. takému kvalifikovanému zmenšeniu majetkovej podstaty dlžníka, v dôsledku ktorého nebude možné uspokojiť pohľadávku v tom čase existujúceho veriteľa, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku v konkurznom konaní. Pokiaľ žalobca dôvodnosť svojej žaloby založil okrem iného na tvrdení, že kupujúcim (t. j. žalovanou v 1. rade) nebola zaplatená kúpna cena vo výške 1.500 eur za predmet kúpy, takéto tvrdenie zakladá právo žalobcu domáhať sa voči kupujúcemu, t. j. žalovanej v 1. rade, zaplatenia peňažnej pohľadávky. Na vyjadrenie žalovaného v 2. rade reagoval žalobca svojim podaním zo dňa 07.06.2021, pričom k hodnote motorového vozidla uviedol, že žalovaným v 2. rade uvedená kúpna cena odzrkadľuje trhovú hodnotu vozidla, ktorú žalovaný v 2. rade dobrovoľne bez akéhokoľvek nátlaku zaplatil, a ktoré úpadca previedol na žalovanú v 1. rade za neprimerane nízku kúpnu cenu vo výške 1.500 eur, ktoré ona následne predala žalovanému za kúpnu cenu 7.300 eur a poukázal aj na odborné vyjadrenie AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s., podľa ktorého malo predmetné motorové vozidlo v priebehu roku 2016 cenu 8.499 eur. K vyjadreniu žalovaného v 2. rade o nepreukázaní tvrdenia o ukrátení veriteľov úpadcu opätovne argumentoval doktrínou o negatívnej dôkaznej teórii. Súd v zmysle pokynu Krajského súdu v Nitre opätovne nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 14.01.2022. Na pojednávaní však súd vykonal dokazovanie oboznámením listinného dôkazu, a to účtovnej závierky úpadcu (spol. FARMSERVIS s.r.o.) na na č.l. 402-409 súdneho spisu, v zmysle § 181 ods. 2 CSP uviedol, ktoré skutkové tvrdenia medzi stranami považuje za sporné a ktoré za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná a uviedol predbežné právne posúdenie veci. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že netrvá na výsluchu žalovaného v 2. rade vzhľadom na jeho predchádzajúce písomné vyjadrenie. Právny zástupca žalovaného v 2. rade k odbornému vyjadreniu spoločnosti AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s. uviedol, že vychádza z ohodnotenia motorového vozidla, ktoré malo najazdený menší počet kilometrov, a teda podľa jeho názoru kúpna cena, ktorú žalovaný v 2. rade zaplatil, zodpovedala cene takého alebo porovnateľného motorového vozidla v roku 2017, keď ho nadobudol. Vo vzťahu k negatívnej dôkaznej teórii produkovanej žalobcom uviedol, že žalobca aj predkladanými dôkazmi spochybňuje toto svoje skutkové tvrdenie, keď obsahom spisu je zoznam vydaných faktúr úpadcu, t. j. majetok úpadcu a zároveň z účtovnej závierky úpadcu za rok 2015 vyplýva, že úpadca disponoval majetkom, ktorý prevyšoval záväzky, tzn. že nebol v predlžení a v minulosti dosahoval kladné hospodárske výsledky, ktoré sa premietli vo výške vlastného imania (riadok č. 25 účtovnej závierky za r. 2015) tento listinný dôkaz priamo obsahuje majetok, práva, či iné majetkové hodnoty úpadcu, a tak poukazovanie žalobcu na negatívnu dôkaznú teóriu je zjavne nedôvodné.
Pojednávanie dňa 14.01.2022 však muselo byť odročené, a to z dôvodov na strane žalobcu, keďže na ňom nezabezpečil účasť svedka, ktorého navrhol (L. J.) a ani pred pojednávaním (po doručení predvolania, v ktorom bol poučený o tejto povinnosti) neinformoval súd, že tohto svedka nie je schopný zabezpečiť a nepožiadal o jeho predvolanie súdom. Po pojednávaní doručila žalovaná v 1. rade svoje vyjadrenie zo dňa 28.01.2022, v ktorom poukázala na skutočnosť, že k uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovanou v 1. rade ako kupujúcou došlo dňa 07.12.2016, pričom v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy nebola a nie je k osobe L. J. (konateľa FARMSERVIS, s.r.o) blízkou osobou tak, ako to má na mysli ustanovenie § 116 Občianskeho zákonníka. Kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 07.12.2016 a konkurzné konanie začalo dňa 24.05.2018, čo je viac ako jeden rok pred začatím konkurzného konania a kúpna cena bola riadne uhradená a podľa jej názoru zodpovedala stavu a hodnote vozidla. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o neexistencii majetku úpadcu v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy, tak práve žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní dňa 14.01.2022 doručil účtovnú závierku úpadcu za účtovný rok 2015, z ktorej podľa žalovanej v 1. rade jednoznačne vyplýva [riadok č. 25 vlastné imanie (r. 26+r.29+r.90+r.31+r.32+r.33)], že vlastné imanie za bežné účtovné obdobie roku 2015 bolo 25.003 eur. Podľa účtovnej závierky úpadcu za účtovný rok 2015 vlastnila spoločnosť majetok na strane aktív v hodnote 383.375 eur. Žalobca podľa nej v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že práve uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok konkurzných veriteľov.
Na ďalšom pojednávaní konanom dňa 11.03.2022 súd vypočul svedka L. J., konateľa úpadcu (FARMSERVIS, s.r.o.). Zároveň na pojednávaní žalobca súdu oznámil, že netrvá ďalej na dôvode žaloby na základe ustanovenia § 60 ods. 2 ZoKR a na otázku súdu, či má ďalšie návrhy na dokazovanie uviedol, že súdu dolož listinné dôkazy ku konaniu, v ktorom boli uplatňované pohľadávky voči svedkovi (L. J.). Súd preto odročil pojednávanie na termín 29.04.2022, ktorý bol následne zmenený (zo zdravotných dôvodov zákonného sudcu) na 27.05.2022. Do tohto termínu žalobca žiadne listinné dôkazy súdu nepredložil. V rámci svojho záverečného návrhu žalobca uviedol, že pokiaľ má súd, za to, že existenciu ukrátenia veriteľov nepreukázal, poukazuje na súpis všeobecnej podstaty zo dňa 31.10.2018 (zverejnený v OV č. 210/2018) a Hlavnú knihu úpadcu za rok 2018 a opäť uviedol, že podľa neho nemôže byť zaťažený negatívnym dôkazným bremenom, t. j. preukázať neexistenciu majetku v zmysle zásad negatívnej dôkaznej teórie. Ak žalovaný tvrdia, že úpadca mal iný majetok, z ktorého mohol uspokojiť veriteľov v konkurze, mali podľa žalobcu túto skutočnosť preukázať. Na preukázanie tejto skutočnosti podľa neho ale nemôže slúžiť účtovná závierka za účtovne obdobie roku 2015, na ktorú žalovaní poukazujú, podľa ktorej má mať majetok v hodnote 383.375 eur; nemôže obstať, keďže je podľa neho zrejmé už z predloženej Hlavnej knihy úpadcu za rok 2018, že takýto majetok sa v spoločnosti úpadcu nenachádzal. Dokonca ani počas výsluchu konateľa úpadcu L. J. na pojednávaní dňa 11.03.2022 žalobcom sa podľa neho nepreukázalo, že by svedok vedel uviesť („nespomenul si“), aký majetok tvoril účtovnú hodnotu majetku v sume 383.375 eur v účtovnom roku 2015, a to napriek tomu, že si pamätal iné skutočnosti týkajúce sa predaja automobilu v roku 2016 (vrátane kúpnej ceny v sume 1.500 eur), odovzdania originálu účtovníctva spoločnosti úpadcu ruskej spoločnosti vo Švajčiarsku, návštevu Zürichu a iné menej podstatné skutočnosti, ale o majetku spoločnosti v sume 383.375 eur ako osoba zodpovedná za vedenie účtovníctva spoločnosti úpadcu nevedel uviesť vôbec nič. Predmetná účtovná závierka za účtovné obdobie roku 2015 podľa žalobcu objektívne neodzrkadľuje verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva. K hodnote motorového vozidla (t. j. žalovanej sume) uviedol, že pokiaľ žalovaný v 2. rade tvrdí, že predmetné motorové vozidlo nadobudol v období 07/2017 (dňa 10.07.2017) za kúpnu cenu 7.300 eur, pričom bez akýchkoľvek ďalších dôkazov tvrdí, že kúpna cena predmetného vozidla bola vysoká, lebo malo byť v zlom technickom stave, toto tvrdenie nemôže podľa neho obstáť a uvedená kúpna cena podľa neho odzrkadľuje trhovú hodnotu vozidla, ktorú žalovaný v 2. rade dobrovoľne bez akéhokoľvek nátlaku zaplatil. Vzhľadom na uvedené je podľa neho jednoznačne preukázané, že dohodnutá kúpna cena (ak by aj bola zaplatená) medzi úpadcom a žalovanou v 1. rade bola neprimerane nízka, čo preukazuje ukrátenie veriteľov, keďže skutočná hodnota motorového vozidla v čase vykonania odporovateľného právneho úkonu bola značne vyššia, ktorá skutočnosť musela byť žalovanej v 1. rade objektívne známa, keďže sama následne motorové vozidlo predala za značne vyššiu kúpnu cenu a v prípade, ak by sa úpadcom predalo za primeranú kúpnu cenu, bolo možné uspokojiť záväzky úpadcu a pohľadávky veriteľov vo vyššom rozsahu. Výsluch konateľa úpadcu zároveň podľa žalobcu osvedčil, že svedkovi ako konateľovi úpadcu bola uložená pokuta za oneskorene podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, teda, že spoločnosť úpadcu sa do úpadku
dostala omnoho skôr, ako došlo k vyhláseniu konkurzu na jeho majetok na základe veriteľského návrhu (viď OV č. 98/2018 zo dňa 23.05.2018 položka K035214, OV č. 168/2018 zo dňa 31.08.2018 položka K064283). Moment úpadku úpadcu však bez účtovníctva, ktoré odovzdal konateľ úpadcu vo Švajčiarsku ruskej spoločnosti nie je možné objektívne zistiť, avšak vzhľadom na pravdepodobne skreslenú účtovnú závierku za rok 2015, ku ktorej (najmä vo vzťahu k majetku) sa nevedela objektívne vyjadriť ani osoba zodpovedná za vedenie účtovníctva je možné predpokladať úpadok spoločnosti úpadcu už v roku 2015. Na základe týchto skutočností navrhol, aby súd žalobe vyhovel. Žalovaná v 1. rade vo svojom záverečnom návrhu zhrnula predošlé vyjadrenia a zdôraznila najmä, že k uzavretiu kúpnej zmluvy k motorovému vozidlu došlo viac ako jeden rok pred začatím konkurzného konania, kúpna cena bola riadne uhradená a podľa jej názoru zodpovedala stavu a hodnote vozidla. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o neexistencii majetku úpadcu v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy, tak opätovne poukázala na to, že to bol práve žalobca, ktorý prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní dňa 14.01.2022 doručil súdu účtovnú závierku spoločnosti FARMSERVIS, s.r.o. za účtovný rok 2015, z ktorej jednoznačne vyplýva [riadok č. 25 vlastné imanie (r. 26+r.29+r.90+r.31+r.32+r.33)], že vlastné imanie za bežné účtovné obdobie roku 2015 bolo 25.003 eur a podľa účtovnej závierky úpadcu za účtovný rok 2015 vlastnila spoločnosť majetok na strane aktív v hodnote 383.375 eur. Žalobca v konaní podľa nej žiadnym spôsobom nepreukázal, že práve uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok konkurzných veriteľov. K výsluchu svedka L. J. uviedla, že svedok výslovne uviedol, že kúpna cena za motorové vozidlo H. iX55 bola zo strany žalovanej v 1. rade riadne uhradená, ďalej uviedol v akom fyzickom stave sa nachádzalo v čase predaja predmetné motorové vozidlo (nešiel motor, malo najazdené cca 280.000 – 300.000 km, bolo v minulosti havarované...) a na otázku žalobcu uviedol, že so žalovanou v 1. rade nie je v bližšom osobnom vzťahu (druh, družka, spoločné bývanie) a následne žalobca na otázku súdu uviedol, že netrvá na dôvode žaloby na základe ustanovenia § 60 ods. 2 ZoKR. Žalobu preto navrhla zamietnuť. Žalovaný v 2. rade v záverečnom návrhu poukázal na to, že žalobca v žalobe uvádzal skutkové tvrdenia súvisiace s preukazovaním základných hmotnoprávnych podmienok odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ZoKR a osobitných podmienok odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 58 a § 60 ZoKR, pričom ich splnenie viazal najmä na jeho subjektívne tvrdenia spočívajúce v tom, že žalovaná v 1. rade je spriaznenou osobou úpadcu podľa § 9 ods. 1 písm. d) ZoKR, avšak tieto skutkové tvrdenia správcu však v súdnom konaní neboli preukázané, a to ani vykonaním dokazovania výsluchom svedka, konateľa úpadcu, a tak správcu zaťažuje, okrem skutkových tvrdení, aj bremeno dôkazu. V nadväznosti na nepreukázanie údajnej spriaznenosti žalovanej v 1. rade s úpadcom, mal správca povinnosť preukazovať splnenie aj ostatných podmienok odporovateľnosti právneho úkonu prihliadnuc na to, že správca vymedzil právny úkon úpadcu ako právny úkon bez primeraného protiplnenia podľa § 58 ZoKR a ukracujúci právny úkon podľa § 60 ZoKR. Ani jedna zo základných hmotnoprávnych podmienok a osobitných podmienok odporovateľnosti podľa § 57, § 58 a § 60 ZoKR nebola podľa žalovaného v 2. rade správcom v súdnom konaní preukázaná. Na pojednávaní konanom dňa 11.03.2022 žalobca ustúpil od skutkového tvrdenia, že žalovaná v 1. rade je spriaznenou osobou úpadcu a táto zmena postoja žalobcu nepochybne podľa žalovaného v 2. rade vyplynula aj z výpovede konateľa úpadcu, ktorý pri svojej výpovedi neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by charakterizovali vzťah žalovanej v 1. rade s úpadcom, ako spriaznený. V nadväznosti na uvedené stanovisko žalobcu je potom nedôvodná argumentácia ohľadom právneho úkonu bez primeraného plnenia, keď napádaná odplatná zmluva, uzatvorená medzi úpadcom a žalovanou v 1. rade, bola uzatvorená v lehote viac ako jeden rok pred začatím konkurzného konania a v súlade s ustanovením prvej vety § 58 ods. 1 ZoKR je podľa neho v tejto časti žaloba správcu nedôvodná. Ďalej žalovaný v 2. rade opätovne zdôraznil nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v spore, keďže z pohľadu ustanovenia § 62 ods. 2 ZKR, podľa ktorého žalobca dôvodil, že bolo pre mňa z údajného odporovateľného právneho úkonu zriadené ďalšie právo, a pritom súčasné splnenie zákonných podmienok vymedzených v ustanovení § 62 ods. 2 ZKR žalobca nepreukázal. Žalobca nepreukázal, že (i) by žalovanému v 2. rade v čase, keď nadobudol vozidlo od žalovanej v 1. rade boli známe údajné okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu, (ii) vlastnícke právo k vozidlu žalovaný v 2. rade nadobudol na základe odplatného právneho úkonu za cenu obvyklú pri predaji takého alebo porovnateľného vozidla, a (iii) nie je spriaznenou osobou úpadcu, ani konateľa úpadcu, ani žalovanej v 1. rade, týchto nikdy predtým nestretol, nepoznal a nemá vedomosť o ich prípadných vzťahoch. K ukráteniu veriteľov úpadcu odporovaným právnym úkonom uviedol, že z listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, nemožno podľa neho prijať záver, že uzavretím napádanej kúpnej zmluvy došlo k ukráteniu majetku úpadcu podľa § 57 ods. 4 ZoKR, t. j. takému kvalifikovanému zmenšeniu majetkovej podstaty dlžníka, v dôsledku ktorého nebude možné uspokojiť pohľadávku v tom čase existujúceho veriteľa, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku v konkurznom
konaní. Správca tak podľa neho nepreukázal, akým konkrétnym majetkom úpadca disponoval pred a po vykonaní napádaného právneho úkonu, t. j. v rozhodnom čase, kedy bol právny úkon úpadcu vykonaný. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: Žaloba na č. l. 1-8, Zoznam pohľadávok na č. l. 9-64, Výzva na poskytnutie súčinnosti zo dňa 23.05.2019 na č. l. 65-66, Prehľad transakcií od 22.03.2016 do 20.02.2018 na BÚ úpadcu na č. l. 67-101, Úplný výpis z Obchodného registra úpadcu na č. l. 102-103, Opakovaná výzva na poskytnutie súčinnosti zo dňa 04.07.2019 na č. l. 104-105, Poskytnutie údajov z evidencie vozidiel zo dňa 11.07.2018 na č. l. 106-107, Doručenka na č. l. 108, Kúpna zmluva medzi úpadcom a H. H. zo dňa 07.12.2016 na č. l. 109-111, Kúpna zmluva medzi úpadcom a žalovanou na č. l. 112-114, Obchodný vestník na č. l. 115-118, Inzercia motorových vozidiel na č. l. 119-125, Hlavná kniha úpadcu za rok 2018 na č. l. 126-127, Vydané faktúry úpadcu za rok 2016 na č. l. 128-130, Pokladničná kniha úpadcu za rok 2016 na č. l. 131-134, Doručenka na č. l. 135, Výpis z účtu úpadcu za rok 2016 na č. l. 136-208, Vyjadrenie žalovanej zo dňa 14.10.2019 na č. l. 227, Potvrdenie o vykonávaní pravidelného servisu na č. l. 228, Vyjadrenie žalobcu zo dňa 25.11.2019 na č. l. 234-235, Vyjadrenie žalovanej na č. l. 241-243, Preberací protokol k účtovníctvu úpadcu na č. l. 246-247, Servisná knižka k motorovému vozidlu na č. l. 254-275, Technický preukaz k motorovému vozidlu na č. l. 276, Vyjadrenie žalobcu zo dňa 14.02.2020 na č. l. 279-280, Rozsudok OS NR na č. l. 290-306, Odvolanie žalobcu na č. l. 309-313, Uznesenie KS v Nitre na č. l. 326-344, Vyjadrenie žalovanej v 1. rade zo dňa 21.08.2020 na č. l. 350-351, Návrh žalobcu na doplnenie dokazovania zo dňa 11.09.2020 na č. l. 353-357, Opakovaný návrh žalobcu na pristúpenie subjektu na strane žalovaného zo dňa 11.09.2020 na č. l. 359, Vyjadrenie žalovaného v 2. rade zo dňa 30.04.2021 na č. l. 372-375, Kúpna zmluva zo dňa 10.07.2017 na č. l. 376, Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného v 2. rade zo dňa 07.06.2021 na č. l. 385, Účtovná závierka za rok 2015 spol. FARMSERVIS s.r.o. na č. l. 402-409, Vyjadrenie žalovanej v 1. rade zo dňa 28.01.2022 na č. l. 419-421, Vyjadrenie žalobcu zo dňa 28.03.2022 na č. l. 432, Záverečný návrh žalovaného v 2. rade na č. l. 434-435, Záverečný návrh žalovanej v 1. rade na č. l. 441-442, Záverečná reč žalobcu na č. l. 446, výpoveďou žalovanej, výpoveďou svedka L. J., oboznámením sa s ústnymi a písomnými vyjadreniami účastníkov konania. Podľa § 20 písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušný výlučne súd, na ktorom prebieha konkurzné konanie alebo reštrukturalizačné konanie, ak ide o spor vyvolaný osobitnou povahou týchto konaní, okrem sporov o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa Čl. 6 ods. 1 CSP, strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Podľa Čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa § 24 ods. 1 písm. d) CSP, na konkurzné konanie a reštrukturalizačné konanie je príslušný Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre. Podľa § 79 CSP, na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. Súhlas toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu. Podľa § 131 CSP, žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Podľa § 181 ods. 4 CSP, ak strana alebo jej zástupca nie sú schopní predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, súd im môže určiť lehotu na
dodatočné splnenie tejto povinnosti. Po márnom uplynutí tejto lehoty nemusí súd na tieto skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy prihliadať. Tým nie sú dotknuté ustanovenia § 153 a 154. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Podľa § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona. Podľa § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. Podľa § 3 ods. 1 ZoKR, dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku. Podľa § 3 ods. 2 ZoKR, právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný. Podľa § 3 ods. 3 ZoKR, predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu,1) má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti,1a) ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky. Podľa § 9 ods. 1 ZoKR, spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec,2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), blízka osoba3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť. Podľa § 9 ods. 2 ZoKR, spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba alebo blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť. Podľa § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Podľa § 14 ods. 3 ZoKR, o začatí konkurzného konania súd vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; zverejnením tohto uznesenia v Obchodnom vestníku sa začína konkurzné konanie. Podľa § 23 ods. 1 ZoKR, vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom. Podľa § 24 ods. 1 ZoKR, účastníkmi konkurzného konania sú dlžník (úpadca), navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Podľa § 57 ods. 1 ZoKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. Podľa § 57 ods. 2 ZoKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. Podľa § 57 ods. 3 ZoKR, odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené.
Podľa § 57 ods. 4 ZoKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Podľa § 58 ods. 1 ZoKR, právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať. Podľa § 58 ods. 2 ZoKR, právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Podľa § 58 ods. 3 ZoKR, odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. Podľa § 60 ods. 1 ZoKR, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. Podľa § 60 ods. 2 ZoKR, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Podľa § 60 ods. 3 ZoKR, odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania. Podľa § 62 ods. 1 ZoKR, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. Podľa § 62 ods. 2 ZoKR, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak v čase nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva, toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu alebo je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže, že v čase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva. Podľa § 62 ods. 4 ZoKR, ak sa odporuje právnym úkonom podľa odseku 2, musí sa odporovacie právo uplatniť proti všetkým právnym predchodcom až ku predchodcovi, ktorý nadobudol právo priamo od dlžníka. Podľa § 62 ods. 5 ZoKR, právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu. Podľa § 63 ods. 1 ZoKR, ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo. Aplikáciou vyššie citovaných ustanovení na vykonané dôkazy dospel súd k nasledovným záverom. V prvom rade súd konštatuje, že v celom rozsahu poukazuje na svoje odôvodnenie svojho predchádzajúceho rozsudku v tomto konaní (č. k. 30Cbi/4/2019 – 290 zo dňa 18. februára 2020), pričom s poukazom na Čl. 17 CSP (zásadu procesnej ekonómie – hospodárnosti konania) nebude opätovne replikovať všetky dôvody zamietnutia žaloby, keďže má za to, že ani po doplnení dokazovania ďalšími listinnými dôkazmi (napr. účtovná závierka úpadcu za r. 2015) a najmä výsluchom svedka L. J., v zmysle pokynov Krajského súdu v Nitre, nedošlo k takej zmene dôkaznej situácie, ktorá by ovplyvnila závery z pôvodného rozsudku. Pre doplnenie týchto dôvodov uvádza súd nasledovné:
Pokiaľ ide o zamietajúci výrok vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, súd mal z vykonaného dokazovania jednoznačne preukázané, že neboli splnené podmienky na odporovanie voči žalovanému v 2. rade ako
osobe, pre ktorú na základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo podľa § 62 ods. 2 ZoKR, keďže tak z výpovede žalovanej v 1. rade ako aj vyjadrenia samotného žalovaného v 2. rade vyplynulo, že žalovaný v 2. rade nenadobudol motorové vozidlo bezodplatne [§ 62 ods. 2 písm. b) ZoKR], žalovaný v 2. rade nie je (nebol) osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva [§ 62 ods. 2 písm. c) ZoKR] a v čase nadobudnutia tohto práva mu neboli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva [§ 62 ods. 2 písm. a) ZoKR]. Žalobca na preukázanie vyššie uvedených podmienok podľa § 62 ods. 2 ZoKR nepredložil žiaden dôkaz a o jeho dôkaznej núdzi svedčí aj jeho vyjadrenie na pojednávaní dňa 11.03.2022, že voči žalovanému v 2. rade zvažuje späťvzatie, ale na tento úkon potrebuje súhlas veriteľského výboru (aj z tohto dôvodu žiadal pojednávanie odročiť). Vo vzťahu k žalovanej v 1. rade žalobca uplatňoval nárok na odporovanie právneho úkonu tak podľa § 58 ZoKR (právny úkon bez primeraného protiplnenia) ako aj podľa § 60 ods. 2 ZoKR (ukracujúci právny úkon urobený s osobou spriaznenou s dlžníkom). Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca na pojednávaní dňa 11.03.2022 vyslovene uviedol, že na dôvode žaloby podľa § 60 ods. 2 ZoKR netrvá, súd sa ďalej skúmaním podmienok odporovateľnosti podľa tohto ustanovenia nezaoberal. Vo vzťahu k ust. § 58 ZoKR súd konštatuje, že podľa odseku 3 tohto ustanovenia možno odporovať len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania a ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. Keďže konkurzné konanie na majetok úpadcu začalo dňa 24.05.2018 (vychádzajúc z Obchodného vestníka č. 98/2018 zo dňa 23.05.2018) a tvrdený odporovateľný právny úkon (kúpna zmluva medzi žalovanou v 1. rade a úpadcom) bol uskutočnený dňa 07.12.2016, t. j. viac ako rok pred začatím konkurzného konania, súd sa zaoberal tým, či žalovaná v 1. rade je vo vzťahu k úpadcovi spriaznenou osobou v zmysle § 9 ods. 2 ZoKR v spojení s § 116 Občianskeho zákonníka. Z výpovede žalovanej v 1. rade ako aj výpovede svedka L. J. (konateľa úpadcu) mal súd preukázané, že žalovaná v 1. rade nie je a ani v čase uzavretia kúpnej zmluvy dňa 07.12.2016 nebola blízkou osobou úpadcu (prostredníctvom jeho konateľa L. J. podľa § 116 Občianskeho zákonníka. Na základe tejto skutočnosti súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky odporovateľnosti, a to aj keby súd vyhodnotil, že uzavretie kúpnej zmluvy k motorovému vozidlu bolo ukracujúcim právnym úkonom bez primeraného protiplnenia. V tejto súvislosti súd konštatuje, že hoci v priebehu konania vznikli pochybnosti o reálnej trhovej cene v čase predaja motorového vozidla úpadcom žalovanej v 1. rade vzhľadom na skutočnosť, že následne žalovaná v 1. rade toto predala žalovanému v 2. rade za podstatne vyššiu cenu (za sumu 7.300 eur, t. j. o 5.800 eur viac ako ho zakúpila od úpadcu), žalobcovi sa nepodarilo ustáliť a najmä preukázať skutočnú trhovú hodnotu motorového vozidla v čase tvrdeného odporovateľného úkonu v zmysle ním žalovaného petitu, keď žiadal, aby žalovaná v 1. rade vydala do konkurznej podstaty sumu 11.000 eur. Sám žalobca sa pritom neskôr v priebehu konania odvolával na odborné vyjadrenie spoločnosti AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s., podľa ktorého malo predmetné motorové vozidlo v priebehu roku 2016 cenu 8.499 eur. Súd mimochodom konštatuje, že toto vyjadrenie nemohlo mať pre dokazovanie podstatnú relevanciu, keďže stanovenie hodnoty predmetného motorového vozidla bolo uskutočnené bez jeho obhliadky ako aj bez zohľadnenia jeho technického stavu a servisnej histórie, výlučne len na základe porovnania typu vozidla a najazdených kilometrov. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu odvolávajúcu na doktrínu negatívnej dôkaznej teórie vo vzťahu k potrebe preukázania tvrdenia o ukrátení veriteľov úpadcu, súd konštatuje, že sa s jeho argumentáciu nestotožnil a má za to, že v prejednávanej veci nejde o prípad, na ktorý sa môže táto doktrína aplikovať. Pokiaľ sa žalobca odvolával na skutočnosť, že nie je možné preukázať existenciu, resp. neexistenciu majetku úpadcu pred a po vykonaní tvrdeného odporovateľného úkonu z dôvodu absencie účtovníctva úpadcu, súd mal za to, že žalobca si vo svojich tvrdeniach viackrát v priebehu konania odporoval. Na jednej strane predkladal listinné dôkazy, ktoré sú (prípadne boli) obsahom účtovníctva úpadcu (napr. zoznam vydaných faktúr na č. l. 128-13, pokladničná kniha na č. l. 131-134), na strane druhej tvrdil, že účtovníctvo nemá. Následne selektívne tvrdil, ktoré časti účtovníctva podľa neho nemožno objektívne zohľadniť ako dôkaz, a to výlučne z dôvodu, že nesedeli do jeho argumentácie o absencii účtovníctva. Súd mal však jednoznačne za to, že účtovnú závierku úpadcu za rok 2015 je potrebné zobrať do úvahy ako relevantný dôkaz, keďže ide o listinu, súčasť účtovníctva úpadcu, ktorá bola riadne vyhotovená a zverejnená v registri účtovných závierok vedenom podľa 23 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a žalobca v priebehu konania túto listinu samotnú ani jej obsah relevantným spôsobom nespochybnil. Z tejto účtovnej závierky jednoznačne vyplýva, že majetok úpadcu k 31.12.2015 predstavoval (na strane aktív) sumu 383.375 eur, a preto nie je možné podľa súdu dospieť k inému záveru ako tomu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania, že by
kúpnou zmluvou zo dňa 07.12.2016 došlo k takému zmenšeniu majetku úpadcu, ktoré by znamenalo ukrátenie jeho veriteľov (v tejto súvislosti viď vyššie aj odôvodnenie o nepreukázaní výšky, o ktorú v danom prípade mali byť veritelia ukrátení). Na tejto skutočnosti – neunesení dôkazného bremena žalobcu – nezmenila nič ani výpoveď svedka L. J., ktorý si nepamätal, komu odovzdal časť účtovníctva, aká bola štruktúra majetku úpadcu v hodnote 383.375 eur. Súd mal tak na základe vykonaného dokazovania za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení a zároveň na absenciu unesenia dôkazného bremena nemožno aplikovať doktrínu negatívnej dôkaznej teórie. Základnou premisou tejto teórie je pravidlo, podľa ktorého účastník, ktorý tvrdí negatívnu skutočnosť, nenesie ohľadne tejto skutočnosti dôkazné bremeno; inak povedané, od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti. Keďže preukazovanie tejto skutočnosti je spravidla objektívne nemožné, dôkazné bremeno ohľadne existencie opaku tejto skutočnosti (t. j. že táto skutočnosť existuje) sa presúva na protistranu, ktorá tvrdí opak. Aj z tohto pravidla však existujú výnimky, a to v prípadoch, keď neexistenciu určitej skutočnosti možno dokázať iným pozitívnym dôkazom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje napr. na odborný článok v Bulletine slovenskej advokácie, v ktorom sa uvádza, že „Negatívnu dôkaznú teóriu určite nemožno prijímať všeobecne, pretože v praxi môžu nastať prípady, keď je možné preukazovať aj negatívne skutočnosti. Uplatňovanie negatívnej dôkaznej teórie teda nemôže byť bezbrehé, pretože pri preukazovaní negatívnej skutočnosti nie vždy dôkazné bremeno prechádza na protistranu. Nie je totiž úplne pravda, že dokázať je možné len to, čo existuje a nie to, čo neexistuje. Napríklad žalovaný sa bráni tým, že on nemohol poškodiť plot žalobcu, pretože v dobe, keď plot spadol, v mieste vzniku škody vôbec nebol. Neexistenciu je možné v tomto prípade preukázať dôkazom o existencii inej skutočnosti, ktorá súdom preskúmavanú neexistenciu (neprítomnosť žalovaného v mieste vzniku škody v dobe, keď ku škode došlo) vylučuje. Ako ale možno vidieť na citovanom príklade, žalovaný nepreukazuje, že plot bol poškodený, čo práve tvrdí žalobca, ale preukazuje skutočnosť, ktorú tvrdí, t. j. že v čase poškodenia plota v danom mieste nebol“ (UHAĽ, M.: Dokazovanie negatívnej skutočnosti v uznesení Najvyššieho súdu SR, nevyvrátiteľná domnienka a negatívna dôkazná teória. In: Bulletin slovenskej advokácie, č. 1-2/2015; SVOBODA, K.: Dokazování. Praha : ASPI – WoltersKluwer, 2009, s. 29) alebo na názor J. Macura (citovaný napr. v rozsudku Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo 3108/2010 zo dňa 26.02.2013), podľa ktorého „sa dôkaz všeobecne vzťahuje na pravdivosť daného výroku. Nie je tým teda vylúčené, že aj na pravdivosť takého výroku, ktorého obsahom je to, že daná okolnosť neexistuje alebo nenastala. Na základe vyššie uvedenej kritiky a nedostatkov negatívnej teórie je možné ju považovať za prekonanú. Aby sme pri dokazovaní preukázali negatívne skutočnosti, je potrebné vylúčiť okolnosti podmieňujúce existenciu pozitívnych okolností. Tento postup dokazovania môže byť síce náročnejší na uskutočnenie, avšak nie nemožný, ako tvrdili zástancovia negatívnej teórie“ (MACUR, Josef. Dělení důkazního břemena v civilním soudním sporu. Brno: Masarykova univerzita, 1996). Z uvedeného je zrejmé, že absolútne uplatňovanie negatívnej dôkaznej teórie je prekonané, a z tohto hľadiska nie je možné prijať argumentáciu žalobcu, ktorý sa z dôvodu dôkaznej núdze odvoláva na absenciu účtovníctva, hoci samotnými svojimi procesnými úkonmi preukázal, že účtovníctvo k dispozícii má, ale nevie z neho vyvodiť pre neho priaznivé argumenty. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Pokiaľ ide o trovy konania, súd rozhodoval v zmysle § 255 ods. 1 CSP podľa zásady úspešnosti v spore. Keďže žalobca bol neúspešný v celom rozsahu uplatňovaného nároku, súd priznal žalovanej v 1. rade ako aj žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným rozhodnutím, ktoré vydá príslušný vyšší súdny úradník.
?
Poučenie:
? 19 ? 30Cbi/4/2019
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1 a 2 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP): neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vec. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.