Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Co-62-2017.pdf
PDF · 86.72 KB
Case nature
Subarea
12Co/62/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobkyne: W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Š. A., A. XX/XX, právne zastúpená Mgr. Otom Salokym, advokátom so sídlom 080 01 Prešov, Hlavná 94, proti žalovanému: Dobson Limit s.r.o, so sídlom Praha 1, Nové Město, Revoluční 1403/28, Česká republika, IČO: 044 12 893, adresa pre doručovanie v SR: Dobson Limit s.r.o., P.O.BOX 18, 922 08 Veselé, o určenie neexistencie záložného práva, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 17Csp/74/2017-47 zo dňa 30.3.2017, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie.
Žalobkyni priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“) rozhodol uznesením takto: „Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa výkonu záložného práva, a to dobrovoľnou dražbou podľa zákona č. 527/2002 Z. z., predajom podľa exekučného poriadku alebo priamym predajom, k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese S., obec Š. A., k. ú. Š. A., vedené Okresným úradom S., katastrálnym odborom, pre k. ú. Š. A. na LV č. XX, a to stavba, rodinný dom so súp. č. 73, postavený na parcele KN-C č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 284 m2, a pozemky, parcela KN-C č. XXX/X, záhrady o výmere 392 m2, parcela KN-C č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 284 m2 a parcela KN-C č. XXX/XX, záhrady o výmere 404 m2, v prospech žalobkyne v podiele X/X v celku, do právoplatného skončenia konania vo veci samej“.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 10.3.2017 domáhala, aby súd určil, že predmetné nehnuteľnosti, vyššie špecifikované, nie sú zaťažené záložným právom zriadeným Zmluvou o záložnom práve č. Y. XX/XX, uzavretej dňa 18.3.2016 medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako záložcom a dlžníkom. Žalobkyňa súčasne spolu so žalobou podala návrh na vydanie neodkladného opatrenia, v ktorom žiadala, aby súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, a to dobrovoľnou dražbou podľa zákona č. 527/2002 Z. z., predajom podľa Exekučného poriadku, alebo priamym predajom, k nehnuteľnostiam vyššie špecifikovaným, v prospech žalobkyne v podiele 1/1 v celku, do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Žalobkyňa odôvodňovala potrebu úpravy pomerov strán tým, že záložné právo základe záložnej zmluvy č. 35/16 zo dňa 18.3.2016, nikdy nevzniklo v prospech žalovaného na zabezpečenie pohľadávky, ktorá má vyplývať z neplatnej a zákonu odporujúcej úverovej zmluvy č. 35/16 zo dňa 18.3.2016, preto ani v súčasnosti záložné právo neexistuje, aj keď je zapísané v katastri nehnuteľností. Realizáciou záložného práva by došlo k majetkovej ujme u žalobkyni, ktorá spolu so svojím manželom a dvoma maloletými deťmi v dotknutých nehnuteľnostiach býva, pričom by zároveň boli pripravení o bývanie. Došlo by tak k
neodôvodnenému zásahu do práva na bývanie žalobkyne a jej blízkych, ako aj k nedôvodnému a ťažko napraviteľnému zásahu do vlastníckeho práva žalobkyne.
3. Z listín predložených žalobkyňou vyplýva, že s právnym predchodcom žalovaného spoločnosťou J. T. W..S.. dňa 1.7.2015 uzavrela ako dlžník úverovú zmluvu č. 79/15, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver v sume 16.000,- eur na jej bankový účet. V zmysle zmluvy mala za 6 mesiacov do 1.1.2016 vrátiť veriteľovi sumu 18.880,- eur. Uvedenú úverovú zmluvu žalobkyňa považuje za spotrebiteľskú. Toho istého dňa uzatvorila žalobkyňa mandátnu zmluvu s C. C., ktorá žalobkyni sprostredkovala uzavretie uvedenej úverovej zmluvy za odmenu 3.000,- eur, ktorú jej žalobkyňa z prostriedkov úveru uhradila v hotovosti toho istého dňa. Ako akcesorickú zmluvu s úverovou zmluvou o úvere č. 79/15 uzavrela žalobkyňa ako záložca s veriteľom dňa 1.7.2015 Zmluvu o záložnom práve č. XX/XX, ktorou sa zriadilo na zabezpečenie uvedeného úveru záložné právo k nehnuteľnostiam žalobkyne, a to rodinný dom súp. č. XX, postavený na parcele KN-C č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 284 m2, a pozemky, parcela KN-C č. XXX/X, záhrady o výmere 392 m2, parcela KN-C č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 284 m2 a parcela KN-C č. XXX/XX, záhrady o výmere 404 m2, vedeným na LV č. XX. Hodnota predmetu záložného práva bola určená na sumu 48.000,- eur. Listom zo dňa 11.12.2015 veriteľ oznámil žalobkyni postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy spoločnosti W. T., S..X..F... Žalobkyňa bola vo finančnej tiesni, keď nedokázala svoj záväzok z úverovej zmluvy č. XX/XX zo dňa 1.7.2015 splácať, bola oslovená žalovaným s ponukou úveru, ktorým by vyplatila dlh z úverovej zmluvy č. XX/XX veriteľovi, ktorým mala byť spoločnosť W. T., S..X..F... Dňa 18.3.2016 uzavrela žalobkyňa so žalovaným úverovú zmluvu č. XX/XX. Touto úverovou zmluvou sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni sumu 18.700,- eur, pričom do 6 mesiacov mala splatiť sumu 22.066,- eur. Suma 17.800,- eur z tohto úveru bola vyplatená v prospech spoločnosti W. T., S..X..F... Ako akcesorická zmluva s ním bola uzavretá zmluva o záložnom práve č. 35/16 dňa 18.3.2016 k nehnuteľnostiam žalobkyne evidovaných na LV č. XX k. ú. Š.S. A.. Hodnota predmetu záložného práva bola určená na sumu 48.000,- eur. Žalovaný listom žalobkyni z 15.7.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a listom z 21.9.2016 jej oznámil vyrubenie zmluvnej pokuty „za vstup pohľadávky do vymáhania“. Listom zo 14.10.2016 jej žalovaný oznámil začatie výkonu záložného práva zapísaného na LV XX pre k. ú. Š. A. pod K. a to formou dobrovoľnej dražby. Listom zo dňa 8.11.2016 spoločnosť Z. W. S..X..F.. oznámila žalobkyni začatie realizácie dobrovoľnej dražby a dňa 6.3.2017 jej bolo doručené oznámenie o dobrovoľnej dražbe DD 59/2016 zo dňa 1.3.2017, predmetom ktorej budú nehnuteľnosti žalobkyne vedené pre k. ú Š. A. na LV XX, pričom dražba sa má uskutočniť dňa 5.4.2017 o 10,00 hod. v Z.E. J. E. S. Q. Č.. XX K. Z..
4. Súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, pričom poukázal, že sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného žalobkyňou, návrh považuje za dôvodný a dospel k záveru, že je daná potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami .
5. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aj ustanoveniami § 324 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z. z., platný a účinný od 1.7.2016, ďalej len „CSP“), ustanoveniami § 324 ods. 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 326 ods. 2, § 328 ods. 1, § 328 ods. 2, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1, § 330 ods. 2, § 331 ods. 1 a § 332 ods. 1, všetko CSP, ako i ustanoveniami § 325 CSP.
6. Proti uvedenému uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný, ktorý ho napadol v celom rozsahu. Uviedol, že Okresný súd Prešov na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vôbec nevyplýva úvaha súdu prvej inštancie, v čom konkrétne vidí súd dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania v zmysle § 325 ods. 1 CSP, t. j., či je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery medzi stranami, alebo z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Rozhodnutie súdu nemožno považovať z hľadiska jeho odôvodnenia za presvedčivé. Poukázal taktiež na účelovosť podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré vôbec nerieši situáciu, že žalobkyňa je povinná vrátiť žalovanému ako veriteľovi poskytnuté plnenia v podobe jeho pohľadávky, ktorú zmluvné strany na základe dohody zabezpečili záložným právom. Žalovaný považuje úverovú zmluvu, ako aj záložnú zmluvu za platný právny úkon a nie je daný žiaden dôvod, ktorý by ho robil absolútne neplatným. Žalovaný má za to, že u žalobkyni nebol naplnený ani jeden zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to bezodkladná potreba upraviť pomery strán sporu. Žiadal preto, aby Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, napadnuté uznesenie
Okresného súdu Prešov zo dňa 30.3.2017 č.k. XXCsp/XX/XXXX-XX zmenil tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
7. K uvedenému odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že súd prvej inštancie na základe obsahu návrhu rozhodol vecne správne a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia správne právne posúdil. Taktiež uviedla, že podala návrh skutkovo odôvodnený, pričom je si žalobkyňa súčasne vedomá svojej prípadnej zodpovednosti, ak by vo veci samej nebola úspešná, resp. by podala celkom nedôvodný návrh a preto argumentácia žalovaného neobstojí. Poukázala, že žalobkyňa vo veci samej vytýka vady, na základe ktorých súd bude nepochybne v konaní vo veci samej skúmať ako predbežnú otázku, aj platnosť jednotlivých zmlúv, a to zmluvy o úvere a predchádzajúce zmluvy o úvere so spoločnosťou J. T. W..S... Má za to, že podaná žaloba ňou nie je účelová a rovnako taký, nebol podaný ani návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedla, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že informatívna poznámka o súdnom konaní nahrádza funkciu neodkladného opatrenia, v prípade výkonu záložného práva je navyše zrejmé, že žalovaný by od jeho výkonu neupustil, pričom žalobkyňa by sa mohla brániť až následne inou žalobou, pričom pôvodná žaloba by v danom čase stratila význam. Poukázala, že nemožno od nej očakávať a žiadať, že najprv sa nechá pripraviť o obydlie, a až neskôr sa proti tomuto bude brániť. Právo žalovaného uspokojiť sa so zálohou nie je neodkladným opatrením znemožnené, iba sa jeho výkonu nemôže domáhať do rozhodnutia súdu prvej inštancie o tom, či vôbec takéto záložné právo existuje. Žiadala preto uvedené uznesenie potvrdiť a žalobkyni priznať nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému.
8. K uvedenému sa žalovaný už nevyjadril.
9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúce CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť, pretože odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
10. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť:
11. Prerokovanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možno predovšetkým považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru. Zmyslom neodkladného opatrenia je teda úprava pomerov účastníkov konania (strán sporu), pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie neodkladného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči komu neodkladné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti ktorému má neodkladné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takej intenzity, aby prakticky znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Takéto neodkladné opatrenie je potom prostriedkom, ktorý zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie vo veci samej mohlo mať vôbec reálny význam. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia a skutočností, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon preto ani nepredpokladá, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal by súd vykonávať dokazovanie, napr. výsluchom účastníkov, svedkov a podobne. Musí sa však vychádzať zo skutočností preukázaných, alebo osvedčených žalobcom (žalobkyňou). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je teda postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto neodkladné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia, sa preto posudzuje len podľa obsahu návrhu, a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Osvedčenie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné.
12. V preskúmavanej veci odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa tieto vyššie uvádzané požiadavky pre nariadenie neodkladného opatrenia osvedčila a preto odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovení § 387 ods. 1, 2 CSP.
13. Podľa názoru odvolacieho súdu v predmetnej veci bude potrebné zdržať sa výkonu záložného práva a to až do času, pokiaľ nebude vyriešená otázka platnosti či neplatnosti záložného práva a to vo veci samej a to z dôvodu aby zbytočne nedošlo ku škode na strane žalobkyne. Obmedzenie žalovaného nebude tak veľké ako by tomu bolo v prípade žalobkyne. Odvolací súd poukazuje napr. aj na skutočnosť, že pri udelení príklepu už nie je možné vrátiť právny stav týkajúci sa vlastníctva späť.
14. Čo sa týka ďalších odvolacích dôvodov uvádzaných žalovaným, tieto v konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie a preto odvolací súd sa nimi v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia ani bližšie nezaoberal.
15. V danom prípade ide o nariadenie neodkladného opatrenia s časovým obmedzením, t.j. do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Žalobkyňa totiž spolu s návrhom na neodkladné opatrenie podala aj žalobu .
16. Ide teda o neodkladné opatrenie, ktoré súd zruší aj bez návrhu pri procesnom neúspechu žalobcu vo veci samej.
17. Odvolací súd súčasne poukazuje na ustanovenie § 340 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, ak neodkladné opatrenie zaniklo, alebo bolo zrušené z iného dôvodu, než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli. Znamená to, že nárok na náhradu škody a inej ujmy, ktorá vznikla v dôsledku právnych účinkov neodkladného opatrenia, si dotknutá osoba musí uplatniť samostatnou žalobou, ktorú súd štandardne prejedná a v ktorej rozhodne podľa všeobecných ustanovení CSP.
18. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia úspešná v celom rozsahu, uplatnila si nárok na náhradu trov odvolacieho konania, preto odvolací súd jej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, čo je v súlade s ustanovením § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP, pričom podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. Toto uznesenie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).