Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/27/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Kataríny Batisovej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaného D. C., pre prečin úverového podvodu podľa § 222 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 2T/73/2015-209 zo dňa 30.01.2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. augusta 2017 v Trnave, takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného D. C., nar. XX.XX.XXXX v F., z a m i e t a .

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 2T/73/2015-209 zo dňa 30.01.2017 bol obžalovaný D. C. uznaný za vinného z prečinu úverového podvodu podľa § 222 odsek 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 05. júna 2012 uzatvoril v obchodnom dome Domoss Technika, a.s. v Piešťanoch, Bratislavská číslo 11/A, úverovú zmluvu číslo 4206014406 so spoločnosťou Home Credit Slovakia a.s., so sídlom Teplická číslo 7434/147, Piešťany, IČO 36234176, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 969,- Eur za účelom zakúpenia televízora značky Samsung v hodnote 1.119,- Eur, ktorú sa zaviazal splácať v 18 mesačných splátkach po 78,69 Eur, pričom doposiaľ neuhradil okrem akontácie vo výške 150,- Eur žiadnu splátku a do úverovej zmluvy uviedol nepravdivé údaje o svojom zamestnávateľovi

- spoločnosti Swedwood Slovakia, Piešťany, Nitrianska číslo 4 s čistým mesačným príjmom vo výške 650,- Eur, nakoľko v čase uzatvárania úverovej zmluvy nebol zamestnancom uvedeného subjektu, na základe údajov uvedených v úverovej zmluve mu bola úverová zmluva schválená a tovar tvoriaci predmet úverovej zmluvy bol riadne odovzdaný, čím spôsobil poškodenej spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom Teplická číslo 7434/147, Piešťany, IČO: 36234176 škodu vo výške 1.416,42 Eur.

Za tento trestný čin okresný súd uložil obžalovanému podľa § 222 odsek 1 Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno l), § 36 písmeno n), § 37 písmeno h), § 38 odsek 2, odsek 3, § 42 odsek 1, § 41 odsek 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona okresný súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa 42 odsek 2 Trestného zákona okresný súd zrušil výrok o trest trestného rozkazu Okresného súdu Trnava, sp. zn. 0T/38/2015 zo dňa 10. marca 2015, právoplatný dňa 10. marca 2015, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku okresný súd zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenej spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., Teplická č. 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, škodu vo výške 1.172,61 Eur.

Samosudca okresného súdu rozsudok zdôvodnil v rozsahu č.l. 209-217.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom 30. januára 2017 urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Okresný súd podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku vyhlásil uznesenie, ktorým prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaného. Zároveň okresný súd rozhodol podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia.

Pri výmere výšky a druhu trestu súd I. stupňa vychádzal z ustanovenia § 34 Trestného zákona a nasl., prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Zistil dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona.

Okresný súd taktiež zistil, že žalovaný skutok spáchaný obžalovaným 5. júna 2012 (v danej trestnej veci) sa zbieha so skutkom z 9. marca 2015, za ktorý bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/38/2015 zo dňa 10. marca 2015, právoplatným a vykonateľným dňom 10. marca 2015 (medzi týmito skutkami nedošlo k vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku za iný trestný čin obžalovaného). Z týchto dôvodov potom žalovaný skutok z 5. júna 2012 sa podľa názoru okresného súdu zbieha so skutkom z 9. marca 2015 a za oba tieto skutky uložil obžalovanému okresný súd jeden súhrnný trest podľa zásad na ukladanie úhrnného trestu a to vo výmere jeden rok.

Vzhľadom na to, že obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku (teda pred 5. júnom 2012) vo výkone trestu za úmyselný trestný čin, okresný súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Okresný súd výrokom o náhrade škody, zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenej spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., škodu vo výške 1.172,61 Eur a to z dôvodu, že poškodená spoločnosť si v tomto rozsahu nárok na náhradu škodu v prípravnom konaní riadne a včas uplatnila, pričom obžalovaný tento nárok na hlavnom pojednávaní uznal čo do dôvodu ako aj výšky, v dôsledku čoho odpadla potreba vykonávať dokazovanie v tomto smere.

O možnosti upustiť od uloženia ďalšieho trestu (§ 43 Trestného zákona) podľa § 44 Trestného zákona s poukazom na obžalovaným aktuálne vykonaný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov, okresný súd uviedol, že táto možnosť neprichádzala do úvahy vzhľadom k potrebe ukladania súhrnného trestu v tejto veci. Citované ustanovenie § 44 Trestného zákona predpokladá, že súd upustí buď od uloženia súhrnného trestu, alebo od uloženia ďalšieho trestu. Nemožno však upustiť od uloženia ďalšieho trestu v situácii, keď je potrebné ukladať trest súhrnný. Ak prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu, možno upustiť len od uloženia súhrnného trestu, nie súčasne aj od uloženia ďalšieho trestu.

Čo sa týka možnosti upustenia od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Trestného zákona, okresný súd dospel k záveru, že nie je aplikačne správne v danej trestnej veci upustiť od uloženia súhrnného trestu, vzhľadom na to, že súdený prečin úverového podvodu ako najprísnejšie trestný zo zbiehajúcich sa trestných činov má dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody minimálne jeden rok, čo je zároveň aj dolná hranica súhrnného trestu. Obžalovaným vykonaný nepodmienečný trest odňatia slobody v rozsahu tri mesiace za zbiehajúci sa skutok tak predstavuje len štvrtinu (25%) z minimálnej dolnej hranice súhrnného trestu, preto ho nebolo možné v nijakom prípade považovať za dostatočný.

Proti tomuto rozsudku obžalovaný ihneď na hlavnom pojednávaní do zápisnice zahlásil odvolanie čo do výroku o treste, ktoré doplnil prostredníctvom svojho obhajcu v rozsahu č.l. 220-222 spisu. Namietal postup okresného súdu pri ukladaní súhrnného trestu odňatia slobody vo vzťahu k trestnému rozkazu Okresného súdu Trnava, sp. zn. 0T/38/2015 zo dňa 10. marca 2015 a že pri ukladaní trestu nebral do úvahy tresty, ktoré mu boli uložené rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn. 6T/24/2013 a rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn. 5T/107/2015. Vzhľadom na uložení trest rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn. 5T/107/2015 vo výmere 4 roky a 8 mesiacov, ktorý aktuálne vykonáva, možno považovať za dostatočný jednak pre ochranu spoločnosti, ako aj na nápravu obžalovaného a z týchto dôvodov mal okresný súd s poukazom na § 44 Trestného zákona upustiť od potrestania. Z týchto dôvodov navrhuje, aby odvolací súd podľa 321 odsek 1 písmeno d/, písmeno e/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku rozhodol tak, že v jeho prípade podľa § 44 Trestného zákona upustil od uloženia ďalšieho trestu.

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave na verejnom zasadnutí odvolaciemu súdu navrhol, aby odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí sa pridržiaval písomne podaného odvolania a navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 odsek 1 písmeno d, písmeno e/ Trestného poriadku a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku rozhodol tak, že vzhľadom na rozhodnutie Okresného súdu Trnava sp.zn. 5T/107/2015, podľa § 44 Trestného zákona upustil od uloženia ďalšieho trestu u obžalovaného.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v citovanom ustanovení § 317 odsek 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, a to proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone a dospel k zisteniu, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil :

- Prokurátorka Okresnej prokuratúry Piešťany podala na okresný súd dňa 29. októbra 2015 obžalobu sp. zn. Pv 482/15/2204-10 na D. C. pre skutok uvedený v obžalobe, právne kvalifikovaný ako prečin úverového podvodu podľa § 222 odsek 1 Trestného zákona, na skutkovom základe tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tejto obžaloby.

- Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom 30. januára 2017 urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

- Okresný súd podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku vyhlásil uznesenie, ktorým prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a zároveň okresný súd rozhodol podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia.

- V odpise registra trestov obžalovaného je vykázaných 5 záznamov, z toho na prvé tri odsúdenia sa na neho hľadí, ako by nebol odsúdený.

Podľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku : Ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.

Okresný súd, v súlade s ustanovením § 168 odsek 1 Trestného poriadku uviedol dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval,

keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchanie skutku uvedenej v obžalobe Pv 482/15/2204-10 zo dňa 28.10.2015 a následne prijatím vyhlásenia súdom I. stupňa, sa odvolací súd zaoberal napadnutým výrokom o treste obžalovaným.

Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, toto vychádza zo skutkového stavu, ako bol tento zistený na hlavnom pojednávaní, krajský súd proti nemu nemá žiadne výhrady, a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku v plnej miere osvojuje a v podrobnostiach na neho poukazuje.

K výroku o treste:

Odvolací súd ustálil, že okresný súd nepochybil ani postupom v konaní, ktorým dokazoval skutočnosti potrebné pre ukladanie sankcie. V tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie, správne vyhodnotil osobu obžalovaného a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie spravodlivého trestu.

Podľa § 222 odsek 1 Trestného zákona, kto vyláka od iného úver alebo zabezpečenie úveru tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, a tak mu spôsobí malú škodu, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Správne v dôvodoch rozsudku vyhodnotil súd I. stupňa, na základe akých myšlienkových postupov dospel k rozsahu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, správne v tomto smere aplikoval poľahčujúce okolnosti ako aj priťažujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno l), § 36 písmeno n) a § 37 písmeno h) Trestného zákona.

U obžalovaného prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi (2:1), čo v súlade s ust. § 38 odsek 3 Trestného zákona viedlo k modifikácii základnej sadzby 1 až 5 rokov trestu odňatia slobody za súdený trestný čin a to znížením hornej hranice o jednu tretinu. Súd I. stupňa tak správne ukladal trest odňatia slobody v rozpätí 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov, v rámci ktorého vymeral obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, teda na spodnej hranici trestnej sadzby. Prihliadol pritom na odstup času, ktorý uplynul od spáchania skutku, ďalej na to, že obžalovaný už aktuálne vykonáva nepodmienečný trest v inej veci, pričom pevný výstup z neho má až 25.08.2020 a tiež na jeho postoj k náhrade spôsobenej škody.

K námietkam obhajoby, že mal byť ukladaný súhrnný trest aj vo vzťahu k rozhodnutiu Okresného súdu Trnava vo veci sp. zn. 5T/107/2015 správne uviedol súd I. stupňa, že skutky vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 5T/107/2015 boli spáchané 1. júna 2015, 2. júna 2015 a 7. júla 2015. Uvedené skutky boli spáchané evidentne po 10. marci 2015, preto v žiadnom prípade nešlo o zbiehajúcu sa trestnú činnosť so skutkami z 5. júna 2012 a 9. marca 2015, za ktorú by sa mal ukladať jeden súhrnný trest, ale išlo o recidívu. V trestnej veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 0T/38/2015 bolo rozhodnuté trestným rozkazom z 10. marca 2015, ktorý bol obžalovanému doručený do vlastných rúk toho istého dňa (týmto dňom nastali účinky vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku). Medzi týmito skutkami nedošlo k vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku za iný trestný čin obžalovaného, preto správne súd I. stupňa podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona ukladal súhrnný trest odňatia slobody vo vzťahu trestnej veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 0T/38/2015.

Podľa § 42 odsek 3 Trestného zákona ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije, ak skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený alebo ak skorší rozsudok bol vydaný súdom iného členského štátu Európskej únie.

Je pravdou, že v minulosti bol obžalovaný odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 6T/24/2013 vyhlásený dňa 3. júna 2013, právoplatný dňa 19. júna 2013, avšak v čase rozhodovania súdu I. stupňa ani v čase rozhodovania odvolacieho súdu na tento rozsudok už nie je možné prihliadať, nakoľko v označenej veci sa obžalovaný osvedčil zo zákona (dňa 21.06.2016), teda sa neho hľadí akoby nebol odsúdený a nie je preto možné uložiť súhrnný trest k tomuto trestu.

Taktiež správne postupoval súd I. stupňa, keď uložil súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s poukazom na skutočnosť, že za zbiehajúci prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia už bol obžalovaný potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, pričom práve táto okolnosť určila, že uloženie iného než nepodmienečného trestu odňatia slobody ako trestu súhrnného nie je možné, keďže súhrnný trest musí byť vždy prísnejší ako trest uložený skorším rozsudkom.

Súd I. stupňa nepochybil ani tým postupom, keď pre výkon trestu zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, keďže obžalovaný v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin (čo je zrejmé z odpisu registra trestov obžalovaného).

K odvolacím námietkam obžalovaného ohľadne upustenia od uloženia trestu odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že v prípade, ak prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu odňatia slobody podľa § 42 Trestného zákona, súd môže podľa § 44 Trestného zákona upustiť od uloženia súhrnného trestu najmä vtedy, ak predchádzajúci trest považuje za celkom primeraný vo vzťahu k celej zbiehajúcej sa trestnej činnosti alebo ak má za to, že súhrnný trest by mohol byť miernejší než skôr uložený trest, ako aj v prípade, ak bol skorším rozsudkom trest určitého druhu uložený na samej hornej hranici trestnej sadzby a v čase rozhodovania ešte nebol ani sčasti vykonaný.

Správne postupoval súd I. stupňa keď neupustiť od uloženia súhrnného trestu a to vzhľadom nato, že za prečin úverového podvodu ako najprísnejšie trestného zo zbiehajúcich sa trestných činov má dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody minimálne jeden rok, čo je zároveň aj dolná hranica uloženého súhrnného trestu. Obžalovanému bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v rozsahu tri mesiace (trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/38/2015 zo dňa 10. marca 2015) za zbiehajúci sa skutok, čo tak predstavuje len štvrtinu z minimálnej dolnej hranice súhrnného trestu, preto nebolo možné považovať za dostatočný.

V rámci postupu svojho konania odvolací súd teda nezistil podmienky na to, aby bolo u obžalovaného podľa § 44 Trestného zákona upustené od uloženia ďalšieho trestu.

Čo sa týka výroku o náhrade škody, okresný súd správne zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenej spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., škodu vo výške 1.172,61 Eur a to z dôvodu, že poškodená spoločnosť si v tomto rozsahu nárok na náhradu škodu v prípravnom konaní riadne a včas uplatnila, pričom obžalovaný tento nárok na hlavnom pojednávaní uznal čo do dôvodu ako aj výšky. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.