Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/212/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu Mgr. Renáty Gavalcovej a JUDr. Kataríny Slováčekovej, v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel a.s., so sídlom Mlynské Nivy 44/a, Bratislava, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, konajúca Mgr. Tomášom Kušnírom, proti žalovanému: L. D., bytom T. XXX, o zaplatenie 652,64 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 30C/382/2015-47 zo dňa 10. marca 2016 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vrátane trov konania pred súdom prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 574,11 eura s úrokom z omeškania 5,15 % ročne od 23.08.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 59,87 eura a iné trovy konania v sume 29,64 eura splnomocnenkyni žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ustanovení § 51, § 488, § 489, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.

- ďalej aj , § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2, § 150 ods. 2 OSP. 1.1. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom konania je zaplatenie sumy 652,64 eura s príslušenstvom. Dňa 19.12.2013 účastníci konania uzatvorili zmluvu o dodávke plynu pre odberateľov kategórie domácnosť a na základe toho poskytol žalobca žalovanému dodávku plynu, keď žalovaný sa zaviazal za poskytnutý odber zemného plynu uhradiť cenu stanovenú v cenníku platnom v čase uskutočnenia dodávky a dodržiavať ostatné podmienky zmluvy. Za dodaný zemný plyn mu vyúčtoval žalobca faktúry, ktoré neboli žalovaným uhradené. Cena za odobratý zemný plyn bola žalovanému vyúčtovaná za obdobie od 13.12.2013 do 28.07.2014 faktúrou č. 7418750170 s dátumom splatnosti 22.08.2014 na sumu 574,11 eura. Preto súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť uvedenú sumu uhradiť spolu s príslušným úrokom z omeškania. Žalobca si súčasne uplatnil nárok na zaplatenie sumy 78,53 eura na zabezpečenie fyzického prerušenia dodávky zemného plynu z titulu neoprávneného odberu. V konaní však nebol predložený jediný dôkaz o tom, že by takýto poplatok bol medzi účastníkmi v zmluve výslovne dohodnutý. Samotné prerušenie dodávky zemného plynu je určitým nástrojom žalobcu ako dosiahnuť bez súdneho konania úhradu dlžných záväzkov, resp. zabrániť ďalšiemu poskytovaniu dodávok bez úhrady zo strany žalovaného. Tento poplatok však nemožno považovať za služby poskytujúce žalovanému určitý prospech, za ktoré by tento bol povinný platiť. Uvedený poplatok má evidentne sankčnú povahu, umožňuje navyšovanie dlhu spotrebiteľa o neexistujúce základy a

nemá ekonomickú opodstatnenosť pre ich znášanie spotrebiteľom. Zo strany žalobcu nebolo žiadnym spôsobom preukázané, z akého dôvodu sa mal žalovaný dopustiť neoprávneného odberu a tiež neboli preukázané predpoklady pre uplatnenie nároku na náhradu škody. Preto súd žalobu v tejto časti zamietol a žalobcovi priznal primeranú náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia a úhrady nákladov spojených so súdnym poplatkom.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Poukázal na faktúru č. 4900082690 vystavenú na sumu 78,53 eura za prerušenie fyzickej dodávky zemného plynu z titulu neoprávneného odberu pre koncového odberateľa vrátane dopravy. Okresný súd v tejto časti žalobu zamietol. Žalobca s týmto postupom nesúhlasí a nárok považuje za dôvodný. Poukázal na ustanovenie § 82 ods. 1 písm. g) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, keď neoprávneným odberom plynu je odber, ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky. Argumentoval, že v konaní si uplatňuje náhradu za dodaný plyn v sume 574,11 eura, táto suma nebola uhradená, preto došlo k naplneniu podmienok podľa § 82 ods. 1 písm. g) Zákona o energetike a teda žalovaný bol neoprávneným odberateľom plynu. Z uvedeného dôvodu je odôvodnenie okresného súdu pre žalobcu nepochopiteľné, nakoľko neoprávnený odber upravuje samotný Zákon o energetike, preto sa nejedná o relevantnú skutočnosť, ktorú je potrebné v konaní preukazovať a už vôbec nie tvrdiť. Poukázal na bod 9.3. OP, v zmysle ktorého dodávateľ je oprávnený prerušiť alebo obmedziť dodávku plynu podľa písmena b) po zistení neoprávneného odberu VOM. Pritom náklady s tým spojené je povinný odberateľ nahradiť dodávateľovi. Žalobca bol teda oprávnený prerušiť dodávku plynu, čo vyplýva zo zápisu zo dňa 20.06.2014, ktorý je k dispozícii súdu. Žalobca pristúpi k prerušeniu dodávky na odbernom mieste jedine v prípade naplnenia dôvodov na prerušenie v zmysle obchodných podmienok a Zákon o energetike a v žiadnom prípade nepredstavuje službu v prospech žalovaného. Žalovaný ako odberateľ si neplnil svoje povinnosti a žalobca z toho vyvodil v zákone stanovené dôsledky. Preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu bližšie písomne nevyjadril, samostatný odvolací návrh nepodal.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, ďalej len OSP, akt. § 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 OSP, akt.§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 OSP, akt. 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt § 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods.2 písm. d/ a f/ OSP, akt. 365 ods. 1 písm. f) a h) , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP, predtým § 212 ods. 1 OSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 , viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, preto ho odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 vo veci samej, vrátane závislého výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie, aj keď aj z iných dôvodov, potvrdil. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 393 ods. 2 posledná veta .

5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj , ktorým bol zrušený predchádzajúci procesný predpis o konaní pred súdom - Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb.). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 procesné účinky odvolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov Civilného sporového poriadku, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia

legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a ods. 2 , a princípu ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 .

6. Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 30C/382/2015 je nárok žalobcu voči žalovanému o úhradu sumy 652,64 eura. Súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 574,11 eura s príslušným úrokom a vo zvyšku jeho žalobu zamietol. Žalobca sa v odvolacom konaní potom domáha priznania aj istiny 78,53 eura s príslušenstvom, v ktorej časti bola jeho žaloba zamietnutá.

7. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

8. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

9. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

10. Uvedený nárok žalobca uplatňuje v dôsledku toho, že žalovaný v zmysle § 82 ods. 1 písm. g) zákona č. 251/2012 Z.z. odoberal plyn neoprávnene, pretože nedodržal dohodnuté platobné podmienky, došlo k prerušeniu dodávky plynu a to na základe objednávky žalobcu u prevádzkovateľa distribučnej siete SPP

- distribúcia, a.s., Mlynské Nivy 44/B, Bratislava, s čím sú spojené náklady, ktoré musel uhradiť žalobca a predstavujú pre neho škodu spôsobenú konaním žalovaného.

11. Uvedené konanie žalobcu vyplýva z ustanovenia 5.16 obchodných podmienok, na ktoré v konaní poukázal.

12. Podľa ustanovenia 5.16 obchodných podmienok žalobcu „Omeškanie odberateľa s úhradou platby za opakovanú dodávku plynu alebo nedoplatku z vyúčtovacej faktúry sa považuje za nedodržanie zmluvne dohodnutých platobných podmienok, a teda za neoprávnený odber v zmysle príslušných ustanovení zákona o energetike. Ak odberateľ neuhradí sumu za opakovanú dodávku plynu alebo vyúčtovaciu faktúru za dodávku plynu v stanovenej výške a lehote splatnosti, dodávateľ je oprávnený prerušiť alebo obmedziť dodávku plynu a požiadať PDS o prerušenie alebo obmedzenie distribúcie plynu do OM odberateľa, a to za predpokladu, že márne uplynula dodatočná 10-dňová lehota, ktorú poskytol dodávateľ odberateľovi v písomnom upozornení“.

13. Z dokazovania potom vyplýva, že žalovaný sa stal neoprávneným odberateľom, keďže za odber plynu neuhrádzal žalobcovi dohodnuté platby, nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky a stal sa neoprávneným odberateľom plynu, na základe čoho žalobca pristúpil k prerušeniu dodávky plynu a o uskutočnenie tohto úkonu požiadal prevádzkovateľa distribučnej siete SPP. Tento úkon bol vykonaný dňa 20.06.2014 (č.l. 21 spisu). V zmysle cenníka externých služieb a výkonov za zabezpečenie fyzického prerušenia dodávky zemného plynu z titulu neoprávneného odberu pre koncového odberateľa vrátane dopravy je stanovená cena 78,53 eura (č.l. 26 spisu).

14. Uvedený nárok žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 4900082690 splatnou 11.07.2014 (č.l. 6 spisu). Žalobca uplatňuje uvedenú istinu spolu s príslušenstvom voči žalovanému na základe toho, že žalovaný ako odberateľ služieb žalobcu (zemný plyn) na základe zmluvy o združenej dodávke plynu z 19.12.2013 (č.l. 3 spisu) nedodržal platobné podmienky a neuhrádzal ceny služieb, preto je okrem povinnosti uhradiť odobratý plyn povinný zaplatiť i náklady fyzického prerušenia dodávky zemného plynu z titulu neoprávneného odberu pre koncového odberateľa vrátane dopravy. Poukazuje na bod 5.16 obchodných podmienok.

15. Vychádzajúc z uvedených obchodných podmienok odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal dôvodnosť tohto nároku a preto súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ jeho nárok v tejto časti zamietol (aj keď aj z iných dôvodov). Podmienkou pre možnosť považovať odber za neoprávnený v zmysle príslušných ustanovení Zákona o energetike je stav, keď odberateľ neuhradí sumu za opakovanú dodávku plynu, alebo vyúčtovaciu faktúru za dodávku plynu v stanovenej výške

a lehote splatnosti, potom vzniká oprávnenie dodávateľa prerušiť alebo obmedziť dodávku plynu a požiadať PDS o prerušenie distribúcie plynu, avšak len za predpokladu, že márne uplynula dodatočná 10-dňová lehota, ktorú poskytol dodávateľ odberateľovi v písomnom upozornení.

16. Žalobca napriek tomu, že bol v odvolacom konaní upozornený na aplikáciu uvedeného ustanovenia obchodných podmienok, resp. uvedenej aplikácie sa i sám domáhal, nepreukázal, že odberateľovi márne uplynula dodatočná 10-dňová lehota, ktorá bola odberateľovi poskytnutá v písomnom upozornení. Predtým, ako dňa 20.06.2014 došlo k prerušeniu dodávky zemného plynu pre neplnenie finančných záväzkov odberateľa, bol dodávateľ plynu povinný v zmysle citovaného ustanovenia na tieto skutočnosti odberateľa upozorniť a k prerušeniu dodávky pristúpiť len za predpokladu, že odberateľ nevyužil na urovnanie vzťahov dodatočnú 10-dňovú lehotu, ktorú mu dodávateľ poskytne v písomnom upozornení o zamýšľanom postupe. Žalovaný mal byť teda na skutočnosť, že ide o neoprávnený odber zemného plynu v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a o hrozbu možného prerušenia či obmedzenia dodávky plynu upozornený a len vtedy mohol dodávateľ pristúpiť k prerušeniu dodávky, ak márne uplynula dodatočná 10-dňová lehota, ktorá mu mala byť poskytnutá v písomnom upozornení. Písomné upozornenie spolu s doručením odberateľovi mal v konaní preukázať žalobca. Žalobca takto svoj nárok nepodložil ani v konaní pred súdom prvej inštancie, ani v odvolacom konaní.

17. Z odstúpenia od zmluvy zo dňa 8. 7. 2014 (č.l. 43 spisu) možno vyvodiť, že takáto zásielka bola žalovanému doručená, keďže v uvedenom odstúpení od zmluvy žalobca konštatuje, že žalovaný neuhradil v súlade s uzavretou zmluvou v zmysle platných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy, svoje záväzky za odobraté množstvo zemného plynu. Argumentoval, že listom zo dňa 11. 2. 2014 bol žalovaný upozornený na omeškanie s plnením svojich záväzkov, pričom na splnenie bola poskytnutá dodatočná lehota. Preto v súlade s ustanovením § 48 a 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka odstúpil týmto od zmluvy o dodávke plynu na odberné miesto číslo 4100631587 a zároveň vyzval žalovaného na sprístupnenie odberného miesta za účelom demontáže meradla. Žalovaný uvedenú zásielku prevzal dňa 11. 7. 2014 a voči odstúpeniu žalobcu od zmluvy nič nenamietal. Preto odstúpenie od zmluvy žalobcu nadobudlo účinnosť 11. 7. 2014, čím práva a povinnosti účastníkov zmluvy zanikli a boli povinní vyporiadať si už len vzájomné záväzky, na strane žalovaného predovšetkým nedoplatky za odobraté množstvo plynu.

18. V dôsledku toho, že žalobca odstúpil od zmluvy, ktorý úkon sa stal účinným dňa 11. 7. 2014, práva a povinnosti účastníkov zmluvy zanikli a aj tu možno zvažovať oprávnenie žalobcu demontovať predmetné meradlo, avšak žalobca (na jeho požiadanie PDS) toto demontoval ešte dňa 20. 6. 2014 (č.l. 21 spisu), teda ešte pred tým, ako sa odstúpenie od zmluvy stalo účinným. Preto nemožno založiť dôvod demontáže meradla z viny žalovaného ani na odstúpení od zmluvy (demontáž bola vykonaná skôr, ako došlo k odstúpeniu od zmluvy).

19. V konaní je tak potrebné poukázať na to, že žalobca nepredložil list zo dňa 11. 2. 2014, na ktorý poukazuje v odstúpení od zmluvy zo dňa 8. 7. 2014, nepredložil text uvedeného listu a preto nie je možné z neho vychádzať (nie je známy v liste uvádzaný nedoplatok žalovaného, za ktoré obdobie mal tento vzniknúť, akú lehotu na dodatočné splnenie dlhu žalobca žalovanému poskytol a preukázanie toho, že žalovaný uvedenú zásielku skutočne i prevzal). Ani súd prvej inštancie, ani odvolací súd neboli povinní osobitne vyzývať žalobcu na to, aby produkoval tieto dôkazy na preukázanie svojho nároku.

20. Preto nemožno mať preukázané splnenie ustanovenia 5.16 obchodných podmienok žalobcu, keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno (predložením dôkazov), list zo dňa 11. 2. 2014 v konaní predložený nebol, preto sa dôvodnosť nároku žalobcu na zaplatenie istiny 78,53 eura s príslušenstvom nepreukázala ani v odvolacom konaní.

21. Dokazovaním v súdnom konaní sa podľa bežných definícií právnej vedy rozumie postup súdu smerujúci k utvoreniu skutkových poznatkov o rozhodujúcich okolnostiach (porov. Winterová, A., a kol. Civilní právo procesní. 6. aktualizované a doplnené vydanie. Praha: Linde, 2011, s. 244), pričom má ísť o jediný postup, akým súd tieto poznatky získava (tamtiež, s. 243).

22. Odvolací súd konštatuje, že dôkazné bremeno na preukázanie existencie výzvy na dobrovoľnú úhradu nedoplatku pred vykonaním demontáže spočívalo v celom rozsahu na žalobcovi. Žalobca ale toto dôkazné bremeno neuniesol, potrebný dôkaz ani neoznačil, ani ho v konaní nepredložil. Neunesenie

dôkazného bremena v tom zmysle, že tvrdenia žalobcu nie sú preukázané vykonanými dôkazmi, vedie bez ďalšieho k zamietnutiu žaloby.

23. Preto nebolo možné odvolaniu žalobcu vyhovieť a tak odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti poukazujúc na hore uvedené skutočnosti ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP, i keď aj z iných dôvodov, ako vecne správny potvrdil a to vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania a to s prihliadnutím na konečný čiastočný úspech žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie.

24. Podľa § 396 ods. 1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

25. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 tak, že procesne plne úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci (žalovaný), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (žalobca).

29. Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 . O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .