Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8Co-31-2022.pdf
PDF · 83.62 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/31/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v spore žalobcu: Ing. O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, J., proti žalovanému: BYTTERM, a.s., Saleziánska 4, Žilina, IČO: 31 584 705, o zrušenie platnosti hlasovania, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 2C/66/2019-115 z 11. októbra 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku I. p o t v r d z u j e , vo výroku II. rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu, ktorou sa žalobca domáhal vyhlásenia neplatnosti uznesenia vlastníkov bytov v bytovom dome o investíciách týkajúcich sa zabudovania výťahov, zamietol (výrok I.) a rozhodol, že žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.).
2. Pri právnom posúdení veci okresný súd vychádzal z ust. § 14a ods. 8 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej iba „zák. č. 182/1993 Z.z.). Konštatoval, že v zmysle tohto zákonného ustanovenia sa môže domáhať nároku, ktorý bol uplatnený žalobou, iba žalobca, ktorý má postavenie prehlasovaného vlastníka bytu alebo nebytového priestoru. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca sa písomného hlasovania, ktorého platnosť mala byť predmetom posúdenia súdom, nezúčastnil, preto ho nemožno považovať za prehlasovaného vlastníka, ktorý by mal právo podať v uvedenej veci žalobu. Ďalej sa okresný súd zaoberal aj otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného a dospel k záveru, že žalovaný nie je subjektom, voči ktorému je žalobca oprávnený domáhať sa žalobou uplatneného nároku. Konštatoval, že označený žalovaný je správcom bytového domu, nie je jeho vlastníkom, rovnako nie je vlastníkom bytov a nebytových priestorov, domáhať sa nároku v zmysle § 14a ods. 8 zák. č. 183/1993 Z.z. sa môže prehlasovaný vlastník len voči ostatným vlastníkom. Keďže žalobca ako žalovaných neoznačil vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorého sa hlasovanie týkalo, žalobu aj pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného zamietol. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa okresný súd už nezaoberal námietkami žalobcu o nesprávnosti procesného postupu pri samotnom hlasovaní z dôvodu, že ich riešenie by bolo vzhľadom na uvedené, nadbytočné. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP) s tým, že vo veci bol úspešný žalovaný, ktorý si však žiadne trovy konania neuplatnil, preto okresný súd rozhodol tak, že žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania.
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že okresný súd sa nezaoberal obsahom žaloby, neriešil závažné porušenie zákona, na ktoré v nej poukazoval. Žalovaný sa vôbec nevyjadril k žalobe a zámerne sa zameral len na poukazovanie nedostatku vecnej legitimácie strán sporu. Nesúhlasil s právnym záverom okresného súdu, koho možno považovať za prehlasovaného vlastníka bytu. V tejto súvislosti sa vyjadroval, jeho argumenty však okresný súd nezobral do úvahy. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu, predložil rozsiahlu argumentáciu, ktorou sa okresný súd nezaoberal. Celé jeho podanie poukazuje na nezákonnosť realizovaného písomného hlasovania, za ktorý stav môže jednoznačne správca tým, že nezabezpečil zákonné postupy, pričom on sám mal byť pre vlastníkov garantom zákonnosti v danej bytovej problematike. Žalobca ďalej v podrobnostiach poukazoval na skutočnosti, pre ktoré považuje ním napadnuté hlasovanie za neplatné.
4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu z 26.01.2022 žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil. Uviedol, že v plnom rozsahu trvá na všetkých svojich písomných a ústnych tvrdeniach v predmetnej veci.
5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a vo výroku o trovách konania zmenil podľa § 388 CSP.
6. Okresný súd svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby odôvodnil nedostatkom vecnej legitimácia ako na strane žalobcu, tak aj na strane žalovaného. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva. Ide o situáciu, keď jeden zo subjektov právneho vzťahu je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia a druhý subjekt je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. V sporovom konaní zároveň platí, že na to, aby sa niekto stal stranou konania nie je potrebné, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, ktorý je predmetom sporu. Ten, kto podá žalobu je žalobcom a ten, proti komu žaloba smeruje, je žalovaný. Procesný úspech žalobcu však závisí od toho, či strany sporu sú aj účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, ktorého ochranu žalobca podaním žaloby sleduje. Pre procesný úspech preto platí, že žalobcom musí byť ten subjekt, ktorý skutočne je nositeľom hmotného práva (tento stav sa nazýva aktívna legitimácia) a že žaloba smeruje proti subjektu, ktorému z hmotného práva určitá povinnosť vyplýva (pasívna legitimácia). Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) bez ďalšieho znamená neúspech žalobcu v spore. Za nedostatok aktívnej legitimácie je potrebné považovať stav, keď ten, kto o sebe tvrdí že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom tohto oprávnenia, ktoré je predmetom sporu. O nedostatok pasívnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom tejto povinnosti (porovnaj aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/192/2004).
7. Otázka vecnej legitimácie v konaní o určenie neplatnosti uznesenia schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov vychádza z ustáleného názoru, že ak má byť určená neplatnosť hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, musia sa konania zúčastniť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov. V prípade, ak stranou sporu nie sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, rozhodnutie, ktoré by mohlo byť v konaní vydané, by nebolo záväzné pre tých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí neboli účastníkmi súdneho sporu. Je nepochybné, že sú to iba vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorí realizujú svoje vlastnícke práva hlasovaním a závery hlasovaním prijaté, sú rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Rozhodnutie prijaté väčšinou vlastníkov je prejavom ich väčšinovej vôle a v prípade rozhodnutia súdu o neplatnosti hlasovania by došlo k negovaniu tohto rozhodnutia prijatého príslušnou väčšinou vlastníkov v rámci hlasovania, čím by zároveň došlo k zmene tohto rozhodnutia. Je preto nevyhnutné, aby sporovými stranami v spore o určenie neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov a určenia neplatnosti konkrétnych rozhodnutí prijatých na zhromaždení boli všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, teda všetci okrem tých, ktorí sú v danom spore žalobcami. Rovnaký záver vyplýva aj z rozhodnutí Ústavného súdu SR IV. ÚS 194/2012 a III. ÚS 11/2015.
8. Odvolací súd, teda v súlade s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že správca nie je subjektom, ktorý je nositeľom hmotnoprávnych povinností vyplývajúcich zo zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vo vzťahu k rozhodovaniu o otázkach týkajúcich sa investícií do zabudovania výťahov v bytovom dome, v ktorom sa nachádza byt žalobcu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie považoval za vecne správne.
9. Čo sa týka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pokiaľ by aj bolo možné pripustiť nesprávnosť záverov okresného súdu o tom, koho možno považovať za prehlasovaného vlastníka, uvedená skutočnosť by na vecnú správnosť rozsudku okresného súdu nemala vplyv. V prípade, ak by žalobca aj mal postavenie prehlasovaného vlastníka a bol by nositeľom práva vyplývajúceho z ust. § 14 ods. 8 zák. č. 182/1993 Z.z., nároku na určenie neplatnosti hlasovania sa musí domáhať tak, ako už bolo konštatované, voči ostatným vlastníkom bytových a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome.
10. Z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v prejednávanej veci, nebolo potrebné, aby sa okresný súd zaoberal posúdením dodržania zákonného postupu pri hlasovaní, ktorého správnosť žalobca namietal. V prípade zistenia dôvodnosti týchto námietok, by uplatnenie nároku voči žalovanému, ktorému z hmotného práva - zákona č. 182/1993 Z.z. možnosť hlasovania nevyplýva, nemohlo byť úspešné. Je možné, že správca bol poverený vykonávaním úkonov v súvislosti s prípravou a realizáciou samotného hlasovania, avšak porušenie jeho povinností a nárok, ktorý z porušenia vyplýva, nie je nárokom na určenie neplatnosti už samotného hlasovania. Opätovne odvolací súd zdôrazňuje, že neplatnosť hlasovania možno uplatniť len voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov.
11. Odvolací súd v rámci prieskumu napadnutého rozsudku posudzoval aj vecnú správnosť závislého výroku od rozhodnutia vo veci samej, a to výroku o trovách konania. Okresný súd správne aplikoval na vec ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a správne konštatoval, že žalovaný ako procesná strana, ktorá bola v konaní úspešná, má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Následne však nesprávne rozhodol, že žiadna zo strán tento nárok na náhradu trov konania nemá, a to z dôvodu, že žalovanému trovy v konaní nevznikli. Pokiaľ má žalovaný nárok na náhradu trov konania, ale trovy konania mu nevznikli, tejto situácií zodpovedá rozhodnutie, že súd, nie samotný nárok, ale jeho náhradu, nepriznáva. Z tohto dôvodu vykonal odvolací súd zmenu výroku rozsudku okresného súdu tak, aby zodpovedal zákonnému ustanoveniu § 255 ods. 1 C.s.p.
12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. Odvolaniu žalobcu vo veci samej vyhovené nebolo, žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, žalovaný si trovy odvolacieho konania neuplatnil, z obsahu spisu existencia trov odvolacieho konania na strane žalovaného nevyplývala, preto ani v prípade odvolacieho konania mu odvolací súd náhradu tejto časti trov konania nepriznal.
13. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)