Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5P-39-2024.pdf
PDF · 84.87 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/39/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Štiglicovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: X. C. F., narodená XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov: matka J. J., narodená XX.XX.XXXX, bytom H. XX, J., štátny občan SR, zast. Advokátska kancelária LMH Legal, s.r.o., so sídlom Moyzesova 39, Modra, IČO: 55 137 652 a otec V. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX, O. XX, J..S..L. XXXX, M. K., štátny občan Cyperskej republiky, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletú X. C. F., narodenú XX.XX.XXXX z doterajšej sumy 230 euro mesačne na sumu 350 euro mesačne, počnúc dňom 09.02.2024, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
II. Zročné výživné na maloletú X. C., narodenú XX.XX.XXXX za obdobie od 09.02.2024 do 31.05.2024 v sume 384 eur je otec povinný zaplatiť do 30tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky.
III. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Pezinok, č. k. 12P/385/2010 - 79 zo dňa 17.06.2011.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 09.02.2024 žiadala matka maloletej o zvýšenie výživného na maloletú zo sumy 230,- eur ma sumu 350,- eur. Návrh na zvýšenie výživného matka odôvodnila tým, že posledné rozhodnutie o výške výživného bolo pred 13-timi rokmi (v roku 2011), v tom čase mala maloletá necelé 3 roky, v súčasnosti má maloletá 15-rokov, medzičasom úspešne ukončila základnú školu a od septembra 2023 začala navštevovať strednú školu. Maloletá je v teenagerskom veku a jej aktuálne výdavky na živobitie, stravu, ošatenie, školské a mimoškolské aktivity sú logicky diametrálne odlišné, ako tomu bolo v čase vydania posledného rozhodnutia o výške výživného. Suma naposledy určeného výživného súdom, ktorú otec maloletej uhrádza, nie je z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletej t.j. zmeny veku, stupňa školskej dochádzky, zvýšenia bežných výdavkov na maloletú ako aj všetkých nevyhnutných výdavkov súvisiacich so stravou, domácnosťou, živobytím ako takým vôbec primeraná a vyžaduje si nové rozhodnutie o výške výživného
2. Otec sa k návrhu matky nevyjadril, súd otcovi doručil predvolanie a pojednávanie spolu s návrhom a ostatnými súdnymi písomnosťami, ktoré boli súdnou prekladateľkou riadne preložené. Otec súdnu zásielku prevzal na adrese jeho trvalého bydliska dňa 12.074.2024 na pojednávanie sa nedostavil, svoju
neúčasť neospravedlnil, súd v zmysle § 31 Civilného mimosporového poriadku vec prejednal bez jeho prítomnosti.
3. Procesný opatrovník maloletej sa v písomnej správe zo dňa 06.06.2024 vyjadril tak, že nakoľko posledné rozhodnutie o výške výživného bolo stanovené rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 12P/385/2010-79 zo dňa 17.06.2011 výška výživného nie je primeraná aktuálnym pomerom maloletej, t. j. zmeny veku, stupňa školskej dochádzky a takisto zvýšenia bežných výdavkov na maloletú a preto odporúča súdu prehodnotiť výšku výživného. Požadovaná výška výživného zo strany matky teda 350,- eur je adekvátna a opodstatnená.
4. Na zistenie skutkového stavu veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s rodným listom maloletej, rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 12P/385/2010-79 zo dňa 17.06.2011, rozpisom mesačných výdavkov na maloletú, daňovým priznaním matky za rok 2023, správou opatrovníka, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi. Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
5. Maloletá sa narodila z mimomanželského vzťahu rodičov, otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov na matrike, od júna 2010 rodičia spolu nežijú. Výkon rodičovských práv a povinností k maloletej bol upravený rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 12P/385/2010-79 zo dňa 17.06.2011 tak, že maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, otec je povinný prispievať na výživu maloletej sumou 230,- eur mesačne počnúc dňom 01.07.2011. V čase tejto úpravy výživného bola maloletá vo veku 3 rokov, bola zdravá, začala navštevovať materskú školu, priemerné mesačné výdavky s maloletou matka vyčíslila na sumu 400,- eur. Matka bola slobodná, nemala ďalšiu vyživovaciu povinnosť, bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok mesačne 190,10 eur, rodinné prídavky 22,01 eur. Pomery otca neboli známe, nakoľko otec sa k návrhu nevyjadril, žiadne dôkazy nepredložil, na pojednávanie sa nedostavil.
6. Maloletá je v súčasnosti vo veku 17 rokov, je študentkou 1. ročníka obchodnej akadémie, je zdravá, ale trpí alergiami. Matka má s ňou bežné výdavky primerané jej veku, ktoré mesačne predstavujú výdavky na stravu 120,- eur, výdavky so školskou dochádzkou 75,- eur, výdavky na oblečenie a obuv 51,- eur, kozmetiku 30,- eur, doučovanie 70,- eur, voľnočasové aktivity 30,- eur, vreckové 50,- eur, lieky, vitamíny 8,30 eura, telefón 20,- eur, sporenie 50,- eur, pomerná časť výdavkov na bývanie 342,50 eura.
7. Matka je slobodná, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka je kozmetička, jej mesačný príjem je 500,- eur, poberá prídavok na dieťa. Matka s maloletou a partnerom bývajú v trojizbovom byte vo vlastníctve matky a jej partnera, mesačné výdavky na bývanie sú 251,- eur, mesačná splátka hypotéky 769,- eur.
8. Otec svoje pomery žiadnym spôsobom nepreukázal. Podľa vyjadrenia opatrovníka maloletá je s otcom v kontakte, stretáva sa s ním aj jeho rodinou. Podľa výpisu z účtu matky maloletej otec platí výživné na maloletú nepravidelne.
9. Podľa Čl. 3 Zákona o rodine, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.
10. Podľa Čl. 4 Zákona o rodine ,všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.
11. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
12. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
15. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
16. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie
19. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
20. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
21. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
22. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že návrh matky na zvýšenie výživného, je podaný dôvodne. Súd pri rozhodovaní prihliadol na vývoj životných nákladov a zohľadnil skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného v roku 2011 došlo k výraznej zmene pomerov na strane maloletej, ktorej potreby a s tým spojené výdavky sa vzhľadom na jej vek a prípravu na budúce povolanie zvýšili, preto vyživovaciu povinnosť otca zvýšil. Pri rozhodovaní o výške výživného súd zohľadnil vek maloletej a jej odôvodnené potreby, pričom vychádzal z matkou vyčíslených priemerných mesačných výdavkov na maloletú, ktoré sú vo výške 847,- eur. Celú starostlivosť o výchovu a výživu maloletej zabezpečuje matka sama, preto súd zohľadnil aj osobnú starostlivosť matky o maloletú. Otec na výživu maloletej súdom
určeným výživným prispieva nepravidelne. Rodič, ktorý nemá maloleté dieťa zverené do jeho osobnej starostlivosti, nemôže presúvať celú osobnú ako aj finančnú starostlivosť na druhého rodiča. Výživné na maloleté dieťa má spotrebný charakter, má prednosť pred ostatnými výdavkami a má pokrývať odôvodnené potreby maloletého a nezaopatreného dieťa. Výživné na maloleté dieťa nemá pokrývať iba vitálne funkcie dieťaťa, ale má pokrývať aj rozvoj jeho osobnostných a študijných predpokladov. Súd má za to, že otec si musí všetky finančné záležitosti zariadiť tak, aby bol schopný súdom určené výživné matke poukazovať. S poukazom na vyššie uvedené , s použitím citovaných zákonných ustanovení a zhodnotiac vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach mal súd preukázané, že je v záujme maloletej aby otec uhrádzal výživné v sume 350,- eur mesačne, preto návrhu matky vyhovel a zvýšil výživné od 09.02.2024, teda od podania návrhu na zvýšenie výživného.
23. Vzhľadom na zvýšené výživné za obdobie od 09.02.2024 do 31.05.2024 vzniklo otcovi zročné výživné je vo výške 384,- eur, ktoré súd uložil otcovi zaplatiť jednorázovo k rukám matky do 30 dní do právoplatnosti rozsudku.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutie je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok. ( § 356 Civilného sporového poriadku, a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku )
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( §127 ods. 1 Civilného sporového poriadku )
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. ( §127 ods. 2 Civilného sporového poriadku )
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 Civilného sporového poriadku )
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 364 Civilného sporového poriadku )
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku )
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. ( § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku)