Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Cb-35-2014.pdf
PDF · 159.33 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cb/35/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v spore žalobcu: PANORAMA SLOVAKIA, s.r.o., Kolonáda 4685, Lučenec 984 01, IČO: 36 045 926, zast. JUDr. Michal Matala, M. Rázusa 19, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: Slovenská republika- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00151866, o zaplatenie 8 881,87 eura s príslušenstvom, sudcom JUDr. Oliverom Kolenčíkom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta. II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16.12.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 8 881,87 eura s úrokom vo výške 9% ročne od 19.02.2011 do zaplatenia, titulom bezdôvodného obohatenia.
2. Uviedol, že na základe zmluvy o dielo zo dňa 06.11.2009 medzi spoločnosťou ISS Facility Services s.r.o., Mokráň Záhon 2, Bratislava ako objednávateľom a žalobcom, ako zhotoviteľom, bol žalobca povinný pre objednávateľa vykonávať činnosti, služby a remeslá pre určené objekty podľa prílohy č. 1 zmluvy o dielo a v rozsahu činností podľa prílohy č. 2 zmluvy o dielo. Zmluva o dielo bola uzatvorená v súvislosti Rámcovou dohodou č. SE-98/OVO-2009 medzi objednávateľom a Slovenskou republikou na dodanie príslušných tovarov a služieb v rámci správy budov rozpočtových a príspevkových organizácií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky jeho zariadení v rámci v rámci celej Slovenskej republiky. Žalobca teda, ako subdodávateľ, zabezpečoval dodanie tovaru a služieb priamo na budovy vo vlastníctve Slovenskej republiky, bližšie určené v prílohe zmluvy o dielo, ktoré sú v správe Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre. Žalobca, okrem iného, dodal žalovanému plastové okná a vonkajšie parapety a vykonal s tým súvisiace práce na budovách Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Komárne ("OR PZ v Komárne") a Obvodného oddelenia Policajného zboru v Bátorových Kosihách ("OO PZ v Bát. Kosihách"). Na základe rozsahu plnenia v zmysle Zmluvy o dielo bolo dojednané, že na budovách OR PZ v Komárne a OO PZ v Bát. Kosihách dodá navrhovateľ odporcovi plastové okná bez vnútornej parapety. Pri faktickom dodávaní diela, zasadzovaní dodávaných plastových okien do budov v Komárne a Bát. Kosihách však bolo zistené, že na riadne osadenie plastových okien je nutné dodať a namontovať aj vnútorné parapety, nakoľko jestvujúce parapety konštrukčne nevyhovovali dodávaným plastovým oknám. Na základe ústnej dohody, že žalovaný uhradí aj náklady na dodanie a montáž týchto parapet, preto žalobca dodal žalovanému aj vnútorné parapety a vykonal ich montáž na budovách. V prípade budovy OR PZ v Komárne bolo dodaných navyše 263 kusov vnútorných parapiet, čo spolu s príslušnou montážou predstavuje dodanie tovaru a služieb. Za dodanie vnútorných parapet a ich montáž na budovách OR PZ v Komárne a 00 PZ v Bát. Kosihách vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 2011/440 a faktúru č. 2011/441. Žalovaný tieto odmietol uhradiť a tvrdil, že fakturované práce a materiál mu boli dodané nad rámec dojednanej Rámcovej dohody a Zmluvy o
dielo. Dodanie týchto fakturovaných tovarov a služieb však nepopiera. Žalovaný sa takto bezdôvodne obohatil v rozsahu dodaných tovarov a služieb. Budovy, ktoré boli dodaním tovaru a služieb zhodnotené, sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania.
3. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, ktorým sa platobný rozkaz zrušil a súd vo veci nariadil pojednávanie.
4. Žalovaný v odpore uviedol, že predmetom Zmluvy o dielo zo dňa 06.11.2009, ktorú žalobca predložil súdu ako dôkaz, bol záväzok zhotoviteľa, t.j. žalobcu, vykonávať pre objednávateľa činnosti, služby a remeslá pre určené objekty v zmysle prílohy č. 1 tejto zmluvy, pričom jednotlivé dodávky a činnosti mali byť vymenované v prílohe č. 2 zmluvy. Uvedenú zmluvu však žalobca uzavrel so spoločnosťou ISS Facility Services spol. s r.o., teda nie so žalovaným. Pre žalovaného (predtým Krajské riaditeľstvo PZ v Nitre) sa síce realizovali stavebné práce, ktoré vo svojom návrhu opisuje žalobca, avšak vykonanie prác bolo predmetom čiastkovej zmluvy č. MV 2009/022 uzatvorenej medzi žalovaným a spoločnosťou ISS. Pre vystavenie vyššie uvedených faktúr absentuje akýkoľvek zmluvný základ, o čom svedčia i samotné žalobcom súdu predložené listinné dôkazy.
5. Právny zástupca žalobcu vo vyjadrení k odporu uviedol, že žalobou neuplatňuje a nie je nárokom vyplývajúcim zo vzájomnej zmluvy medzi účastníkmi konania. Právnym dôvodom na priznanie nároku sú ustanovenia §-u 451 a nasl. Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, ktoré vzniklo na strane žalovaného, pričom k bezdôvodnému obohateniu sa došlo na úkor žalobcu. Neexistencia zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania, upravujúceho dodanie vnútorných parapiet na budovách OR PZ Komárno a OO PZ Bátorove Kosihy a vykonanie sporných stavebných prác pri ich dodávaní, je práve naplnením podstaty bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v plnení bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ žalovaný tvrdí, že mu bol uvedený tovar a práce dodané na základe akéhokoľvek zmluvného vzťahu, je povinný existenciu nároku na prijatie takéhoto plnenia sám preukázať, t.j. ho v otázke dôvodnosti takto prijatého plnenia zaťažuje dôkazné bremeno. Vo veci teda nie je sporným, že došlo k zväčšeniu majetku žalovaného o dodaný tovar a vykonané práce, teda vo výške, v akej sa žalobca domáha žalobou vydania bezdôvodného obohatenia.
6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že k dodaniu parapiet došlo na základe ústnej objednávky, resp. ústnej dohody s povereným pracovníkom žalovaného.
7. Žalobca na pojednávaní uviedol, že na niektorých miestach, kde vykonávali subdodávateľsky svoje činnosti objednávateľ objednal aj vnútorné parapety, ale v týchto dvoch prípadoch B. Kosihy a Komárno, takáto požiadavka nebola. V prípade, ak bola nutnosť v iných prípadoch doplniť napr. žalúzie, dostali to príkazom - napr. emailom od ISS Facilities. Napríklad v Prievidzi sa menil počet okien nejakého množstva na nižšie množstvo z toho dôvodu, že oni si medzitým okná sami v predstihu vymenili. Nemal iné oprávnenie v mene ISS dojednávať na mieste, na ktorom vykonávali svoje činnosti. Pán Kalužák ho oslovil, že riaditeľovi v Komárne sa nepáčia okná bez vnútorných parapet, firma ISS nedala požiadavku, aby inštalovali vnútorné parapety. Pán Kalužák ho ubezpečil, že vnútorné parapety je treba nainštalovať, a zmluvne sa to dojedná nasledujúci rok 2010. Mal obavy ohľadne tejto veci, pretože, ak by ich nenamontovali, potom by mohli byť problémy pri preberaní a odovzdávaní diela, ktoré vykonávali. Po tejto požiadavke od p. Kalužáka osobne komunikoval s ISS, ktorý s týmito vnútornými parapetmi nechceli nič robiť, ale odporučili , aby sa to riešilo priamo PANORÁMOU vo vzťahu ku KR PZ v Komárne. Posielali na vnútorné parapety aj cenovú ponuku spoločnosti ISS, ktorá nebola potvrdená. Pokiaľ ide o preberacie konanie dňa 16.12.2009, nebolo nič vytýkané ohľadom vnútorných parapet a skončilo sa 21.12.2009 a následne PANORÁMA objednávala vnútorné parapety od spoločnosti LK Consulting s.r.o. a boli dodané 22.12.2009 pre Komárno a 28.1.2010 pre B. Kosihy.
8. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že namieta aktívnu legitimáciu žalobcu, pretože aj podľa záznamu z odovzdania a prevzatia zo dňa 16.12.2009 v súvislosti s oknami sa táto vec vybavovala ako oprava vykonávaného diela ako nedorobky vo vzťahu k spoločnosti ISS Fecility a mali možnosť sa s uvedeným vysporiadať v rámci uzavretej Rámcovej dohody SE-98/OVO-2009 zo dňa 24.6.2009. Vzniesol námietku premlčania a poukázal na čiastkovú zmluvu MV 2009/022 a na základe tejto zmluvy prebehli stavebné práce v termíne od 02.11.2009 do 15.12.2009 a dňa 16.12.2009 bolo vykonané preberacie konanie. Zamestnanec žalovaného, resp. KR PZ pán Kalužák, nemohol ústne uzavrieť žiadnu dohodu alebo objednať dodanie vnútorných parapiet, pretože objednávky je potrebné vždy vykonávať písomne.
9. Právny zástupca žalobcu vo vyjadrení uviedol, že došlo k faktickému plneniu medzi účastníkmi vzťahu, na ktoré neexistuje právny dôvod. Ani medzi účastníkmi konania a ani medzi spoločnosťou ISS Facility Services a žalovaným nevznikol zmluvný vzťah, na základe ktorého došlo k dodaniu sporných vnútorných parapiet. Keďže k dodaniu predmetu bezdôvodného obohatenia, ako vyplýva z predložených preberacích protokolov, došlo dňa 22.12.2009 (Nitra) a dňa 28.1.2010 (Bátorové Kosihy), žalobný návrh bol podaný pred márnym uplynutím štvorročnej premlčacej lehoty. Ďalej vo vyjadrení uviedol, že príčinou vzniku medzery nebolo nesprávne vykonanie diela (to bolo vykonané v súlade s dojednanými vlastnosťami v zmluve) ale rozhodnutie samotného žalovaného neobjednať si k výmene okien i vnútorné parapety. V prvom rade žalovaný bol povinný preukázať, že ním prijaté plnenie (vykonanie diela spočívajúceho v dodaní vnútorných parapiet) od odporcu bolo prijaté dôvodne, t.j. že existuje právny titul nadobudnutia daného plnenia. Žalobca pri vykonávaní diela postupoval s odbornou starostlivosťou, ako podnikateľ vykonávajúci podnikateľskú činnosť spočívajúcu v dodávaní plastových okien. Dodané dielo, tak ako bolo zmluvne dohodnuté, a ako ho žalobca realizoval, bolo po jeho dodaní plne funkčné a spĺňalo všetky požiadavky odporcu uvedené v zmluve o dielo. Existencii medzery medzi oknom a jestvujúcou parapetnou doskou je výlučne estetickým nedostatkom okien, nie však nedostatkom vykonaného diela, pretože dielo zmluvne objednané žalovaným a vnútorné parapety, slúžiace na prekrytie vzniknutej medzery, nemalo obsahovať. Žalobca teda pri vykonávaní diela jednal podľa výslovných požiadaviek žalovaného a za estetický nedostatok okien nemohol žalovanému pri riadnom vykonaní diela zodpovedať. Navrhol vykonať znalecké dokazovanie. Uviedol tiež, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že dielo dodané žalobcom žalovanému a bolo dodané s vadami. Vadnosť, či bezvadnosť diela je s prihliadnutím na predmet plnenia, spočívajúci vo vykonaní stavebných prác a dodaní objednaného tovaru, otázkou odbornou a teda nemôže byť vyriešená a preukázaná výlučne výsluchom svedkov - fyzických osôb. Žalobca nikdy v predsúdnom období písomne ústne neuznal, že parapetné dosky dodáva žalovanému za účelom odstránenia vád ním dodaného diela. Žalobca od počiatku jednal v presvedčení, vychádzajúcom z ubezpečenia zamestnanca odporcu p. Kalužáka, že dodané parapetné dosky budú zo strany žalovaného uhradené.
10. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že žalobca vo svojom podaní zo dňa 17.11.2014 uvádza, že si žalovaný neobjednal vnútorné parapety. Pri preberaní diela žalovaný upozornil žalobcu ako osobu splnomocnenú dodávateľom, ktoré vady chce odstrániť, s tým, že spôsob ich odstránenia necháva na žalobcovi. Je potrebné uviesť, že pri preberaní diela žalobca zastupoval dodávateľa na základe poverenia. Subjektom zodpovedným za zhotovenie diela je dodávateľ, napriek tomu, že dielo zhotovoval prostredníctvom subdodávateľa.
11. Svedok Jozef Kalužák (pracovník KRPZ) uviedol, že on vykonával činnosti za žalovaného (resp. KRPZ). V rámci svojej činnosti zistil, že pod oknami z vnútornej časti boli fugy-medzery, na čo on sám bez predchádzajúcej konzultácii s nikým od žalovaného /KR PZ/, uvedené nedostatky komunikoval s p. Gabrielom Jellmannom. Hovoril mu, aby odstránil závady. Podľa jeho vedomosti predmetom zmluvy bolo zo strany ISS také namontovanie okien, ktoré po predchádzajúcom zameraní nebude obsahovať uvedenú fugu - medzeru. Nepamätal si, že by spoločnosti ISS vytýkal neexistenciu vnútorných parapet v objekte OO PZ Kolárovo. Tú fugu, o ktorej hovoril, tá bola medzi betónovým parapetom a so spodným profilom okna. Vnútorné parapety neboli súčasťou zmluvy medzi ISS a KRPZ. V tom čase on žalobcovi len povedal, že je potrebné odstrániť uvedenú fugu, pričom len srandovali akým spôsobom túto treba odstrániť a nenavrhoval ani konkrétny spôsob odstránenia tejto fugy. Nemal žiadnu predstavu o tom, ako žalobca odstráni uvedenú fúgu. Nemal dôvod riešiť otázku ohľadne nákladov za odstránenie uvedenej fugy, pretože vady odstraňuje dodávateľ na vlastné náklady. Vedel, že uvedené fugy sa odstraňujú parapetmi. Uvedené vedel na základe toho, že mu p. konateľ žalobcu povedal, že fugy odstraňuje vnútornými parapetami.
12. Svedok Miloš Ševčovič (za zmluvného partnera žalobcu, za ISS) na pojednávaní uviedol, že vie toľko, že neprišlo k úplnému prevzatiu prác zo vzťahov medzi ISS a KR PZ, išlo o práce týkajúce sa výplni okien v Komárne. Pri preberacom konaní prišlo k nezhode ohľadom vád na oknách. Iba subdodávateľ prisľúbil odstránenie vád. Žalobca nebol oprávnený na iné činnosti a konania okrem preberacieho konania. Vie, že v tom čase súčasťou zmluvy medzi ISS a KR PZ neboli vnútorné parapety ohľadne Komárna určite z dôvodu, že podľa jeho vedomosti im pôvodné vnútorné vyhovovali. V čase, kedy bol prizvaný po vzniku problémov s vnútornou parapetou po vybúraní jedného okna zistil, že medzi vonkajšou časťou profilu okna a pôvodnou parapetou z mramoru bola medzera o veľkosti cca 2-3 cm. V prípade, ak by bola
na spoločnosť ISS urobená požiadavka tak ako v tomto prípade, že na uvedenej inštalácii je medzera a je potreba ju odstrániť, a ak by už viac neexistoval ich subdodávateľ musel by na odstránenie vady povolať iného subdodávateľa. Jemu osobne by sa nepáčila medzera, ktorú vzhliadol pri jeho návšteve na danom mieste a odstrániť by sa táto dala rôznymi spôsobmi. Podľa jeho názoru uvedená medzera bola na odstraňovanie vád v rámci zmluvy.
13. Svedok Gabriel Jellmann (syn konateľov žalobcu a pracovník žalovaného) na pojednávaní uviedol, že keď sa vyhotovovala cena, tak zadávali hodnotu exteriérovej parapety. Poukázal na dôležitý údaj pri oknách, ktorým je konštrukčná hĺbka profilu osádzaných okien a táto nami osádzaná hĺbka bola odlišná
- užšia ako na oknách existujúcich pôvodných. Túto hĺbku si aj od nich pýtali. Pokiaľ ide o rozmery okien, tieto zadávali oni (žalobca) do výroby spoločnosti Fenester Technic, ktorý okná vyrobili, ale hĺbka týchto okien bola daná. Tieto rozmery za žalobcu premerali na mieste samom. Uviedol, že on osobne inštaloval za žalobcu tieto okná. Po inštalácii okien na týchto dvoch prevádzkach, ale pred inštaláciou vnútorných parapiet stav osadených okien nepovažoval ako funkčnú vadu. Keď sa menia okná z pôvodných na nové, musia sa meniť aj vnútorné a vonkajšie parapety podľa STN. Pokiaľ si pamätal, upozorňoval p. Bacigala za ISS, že dielo bude vykazovať estetické vady v profile, ak nebudú inštalované vnútorné parapety. Ak by jemu bolo obdobným spôsobom inštalované okno doma, nepáčila by sa mu esteticky fuga a dal by si parapetu. Ak sa premeriavajú okná, tieto premeriavali hlavne z exteriéru. V Komárne robili asi 1-2 mesiace tieto okná. Písomne neupozorňovali pracovníka alebo samotné KR PZ, že v prípade inštalácie bez vnútorných parapiet, bude dokončené dielo vykazovať určité estetické vady. Pokiaľ ide o možnosť odstránenia fugy tým spôsobom ako parapetnou vnútornou doskou, tento nie je možný, pretože dnes dodávané prekrývacie lišty sú v kotúčoch a v prípade inštalácie takýchto prekrývacích líšt by sa po čase tieto vyduli. Nevedel presne s kým, či s ISS alebo s KR PZ alebo s jeho otcom, sa bavili o tom, či nie je možné odstrániť fúgu iným spôsobom ako celou vnútornou parapetnou doskou. Špekulovali ohľadne spôsobov odstránenia fúg a p. riaditeľ KR PZ to žiadal odstrániť parapetov. Práce za žalobcu odovzdávali ISS a boli len s nimi v zmluvnom vzťahu.
14. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov a oboznámením sa s listinami predloženými v spise ich prečítaním: žaloba z č.l.1-2, faktúra č. 2010/440 a č.l.55 z č.l. 11, faktúra č. 2010/441, zápisnica zo dňa 25.10.2011 z č.l.13, ponuka na plastové okná B. Kosihy zo dňa 4.11.2009 z č.l.14, ponuka na plastové okná Komárno zo dňa 28.9.2009 z č.l.15, záznam z prevzatia stavebných prác z č.l.16, Zmluva o dielo zo dňa 6.11.2009 s prílohami z č.l. 17-21, Rámcová dohoda OVO-2009 zo dňa 24.6.2009 z č.l.43-48, vrátenie zaslanej faktúry zo dňa 3.3.2011 z č.l.54, preberací protokol Komárno a B. Kosihy z č.l.56-57, listina - výmena okien z č.l.70, ponuka na plastové okná V. Krtíš, Nižná nad Oravou, Zvolen , Kolárovo z č.l.71-74, čiastková zmluva MV 2009/022 z 2.11.2009 s prílohami z č.l.86-126 a zamietol žalobu rozsudkom č.k. 31Cb/35/2014-156 zo dňa 02.04.2015. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd uznesením č.k.26Cob/73/2015-202 zo dňa 02.06.2016 zrušil uvedený rozsudok a vrátil súdu prvého stupňa (súdu prvej inštancie) na ďalšie konanie. Odvolací súd poukázal na nezrozumiteľnosť a nedostatočnosť odôvodnenia rozsudku, ktoré mali za následok jeho nepreskúmateľnosť. Tá spočívala v tom, že na jednej strane v odôvodnení napadnutého rozsudku súd kategoricky konštatuje, že žalovaný bol v zmluvnom vzťahu založenom zmluvou o dielo jedine so spoločnosťou ISS Facility Services s.r.o., a žalobca bol v zmluvnom vzťahu iba so spoločnosťou ISS Facility Services s.r.o.. Uvedené konštatovanie súdu však v iných častiach odôvodnenia napadnutého rozsudku nebránilo, aby bez ďalšieho vysvetlenia prezentoval žalobcu a žalovaného za účastníkov jedného zmluvného vzťahu. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku ako dôvod, pre ktorý sa žalovaný v žalobe popísaným plnením žalobcu bezdôvodne neobohatil, prezentuje záver, že plnenie žalobcu v prospech žalovaného je možné kvalifikovať ako plnenie z darovania. Akým spôsobom súd prvého stupňa ustálil, že žalobca žalovanému plnil vedený vôľou darovať, však z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie možné zistiť. Odvolací súd je základe uvedeného nútený konštatovať, že primárny dôvod zamietnutia žaloby v odôvodnení napadnutého rozsudku nie je dostatočne argumentačne ozrejmený.
15. Súd doplnil dokazovanie výpoveďou žalobcu a svedka Kalužáka, a listinnami predloženými na pojednávaní.
16. Právny zástupca žalobcu na ďalšom pojednávaní uviedol, že žalobca nebol splnomocnený riešiť za ISS nijaké vzťahy ohľadne vád pôvodného diela. Tú skutočnosť, že došlo k uzavretiu novej zmluvy o dielo na montáž vnútorných parapiet preukazuje aj list z 3.3.2011, v ktorom štatutárny zástupca ISS
uviedol, že v podstate i montáž a dodávka vnútorných parapiet bola realizovaná na základe ústnej dohody medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný nepreukázal, že by si z pôvodného zmluvného vzťahu uplatnil zodpovednosť za vady, či už voči spoločnosti ISS ani voči subdodávateľom.
17. Žalobca (konateľ p. Jellman st.) na ďalšom pojednávaní uviedol, že po osadení okien v KN a B. Kosihoch, bolo vidieť pod oknom parapetný profil, viditeľný zvnútra. P. riaditeľ v Komárne cez p. Kalužáka uviedol, že sa mu to tak nepáči. On poprosil p. Kalužáka, že to bude treba zaplatiť, on uviedol, že až v r. 2010. Pokiaľ ide o cenu, ktorá bola dohodnutá za osadenie vnútorných parapiet, táto bolo dohodnutá s p. Kalužákom, malo ísť o obvyklú cenu, podľa jednotkovej ceny za jeden kus parapety. Mal obavu, že ak tieto vnútorné parapety neosadí, že dielo nebude prebraté žalovaným. Bol ubezpečovaný p. Kalužákom, že to bude zaplatené. Podľa jeho vedomosti existujú okná, ktoré po osadení na pôvodne parapety by nemali fugu, avšak tieto sú drevené, čo však nebolo možné dodať, pretože bolo uvedené, že má ísť o plastové okná. ISS nemala dovoliť uzavrieť zmluvu s políciou, ktorá nepredpokladala osadenie vnútorných parapiet. Nemala mu dovoliť preto, pretože tam potom vidieť podparapetný profil a fugu.
18.Súd dospel k nasledovnému skutkovému a právnemu záveru
19. Dňa 24.06.2009 bola podpísaná rámcová dohoda č. SE-98/OVO-2009 medzi MV SR a ISS Facility Services spol s r.o., predmetom ktorej bol záväzok zhotoviteľa (ISS), že za podmienok dohodnutých v tejto rámcovej dohode bude pre objednávateľa vykonávať nasledovné činnosti, služby a remeslá pre všetky objekty rozpoč. a prísp. organizácii v správe MV SR a jeho zariadení v rámci celej Slovenskej republiky. Jedná sa o pravidelné vykonávanie revízií, opráv a údržby všetkými remeslami a ostatnými špecifickými činnosťami, ktoré sa vyskytujú pri správe, údržbe budov a objektov a súvisiace činnosti Jednotlivé činnosti sú vymenované v prílohe č. 1 k tejto rámcovej dohode.
20. V dňoch 05.11.2009, 27.10.2009, 05.11.2009 a 04.11.2009 boli vypracované ponuky na plastové okná a dvere pre OOPZ Veľký Krtíš, Nižná nad Oravou, Zvolen a Kolárovo s nacenením vnútorných parapiet. Ponuka bola urobená žalobcom s adresovaním spoločnosti ISS (č.l.71-74).
21. Dňa 28.10.2009 bola vypracovaná ponuka na plastové okná a dvere pre OOPZ Komárno adresované ISS, bez nacenenia vnútorných parapiet. Za žalobcu s podpisom Ing. Gabriel Jellmann (č.l.15).
22. Dňa 02.11.2009 bola podpísaná čiastková zmluva medzi KR PZ v Nitre a ISS Facility Services spol s r.o, ktorej súčasťou bola aj príloha č. 1 s konkretizáciou stavebných prác pre OOPZ Bátorové Kosihy, Kolárovo, Komárno a budova Kalvárska 2. Súčasťou zmluvy boli aj prílohy č. 2 a 3. Stavebné práce mali byť dokončené do 15.12.2009 (č.l.86-126).
23. Dňa 04.11.2009 bola vypracovaná ponuka na plastové okná a dvere pre OOPZ Bátorové Kosihy adresované ISS, bez nacenenia vnútorných parapiet. Za žalobcu s podpisom Ing. Gabriel Jellmann (č.l.14).
24. Dňa 06.11.2009 Žalobca a ISS Facility s.r.o. konania podpísali zmluvu o dielo, predmet ktorej bol vyjadrený s odkazom na rámcovú dohodu č. SE-98/OVO-2009 a predmet zakázky správa budov a súvisiace činnosti organizácii v správe MV SR. Súčasťou bola aj príloha č. 1 zo zoznamom fin. plnenia pre jednotlivé objekty a príloha č. 2.
25. Žalobca po podpise zmluvy realizoval ako subdodávateľ ISS Facility dielo, pričom v priebehu tejto realizácie pred odovzdaním diela mu bolo oznámené p. Kalužákom za KRPZ, že dielo ma vadu spočívajúcu vo fuge medzi oknom a pôvodnou parapetnou doskou.
26. Dňa 16.12.2009 bol vykonaný záznam z odovzdania stavebných prác s konštatovaním, že zhotoviteľ odovzdáva stavebné práce HSV a PSV, okrem iných aj v B. Kosihoch a Komárne. Za odovzdávajúceho ISS Facility Services s.r.o. uvedený Ing. Honor Ilavský a za preberajúceho s označením Jozef Kalužák a Ing. Muzina (č.l. 49).
27. Žalobca následne namontoval a dodal v predmetných dvoch miestach (Komárno, Bátorove Kosihy) aj vnútorné parapety v období decembra 2009 a januára 2010.
28. Dňa 03.03.2011 bol vyhotovený list ISS vrátenie zaslanej faktúry, adresátom ktorého bolo KRPZ v Nitre (č.l.54).
29. Dňa 25.10.2011 bola vyhotovená zápisnica, predmetom ktorej bol opis prehliadky v PZ Komárno (a PZ Bátorové Kosihy), kde sa tiež konštatovalo za žalobcu, že dodanie parapiet bolo uskutočnené na základe ústnej dohody s p. Kalužákom a za KRPZ v Nitre s konštatovaním, že išlo o riešenie z dôvodu odstránenia technickej závady a bez objednávky.
30. Dňa 18.01.2011 fakturoval žalobca žalovanému (cez KRPZ) montáž a vnútorné parapety f. č. 2010/440 na sumu 8 256,82 eura a f.č. 2010/ na sumu 625,05 eura so splatnosťou 18.02.2011 (č.l.11-12).
31. Dňa 13.11.2013 právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného "na vydanie bezdôvodného obohatenia".
32. Podľa § 261 ods. 2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), Touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb.
33. Podľa § 536 ods. 1 ObZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. 34. Podľa § 536 ods. 3 ObZ, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
35. Podľa § 537 ods. 3 ObZ, pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich.
36. Podľa § 538 ObZ, zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť, akoby dielo vykonával sám.
37. Podľa § 550 ObZ, objednávateľ je oprávnený kontrolovať vykonávanie diela. Ak objednávateľ zistí, že zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore so svojimi povinnosťami, je objednávateľ oprávnený dožadovať sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním a dielo vykonával riadnym spôsobom. Ak tak zhotoviteľ diela neurobí ani v primeranej lehote mu na to poskytnutej a postup zhotoviteľa by viedol nepochybne k podstatnému porušeniu zmluvy ( § 345), je objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.
38. Podľa § 551 ods. 1-3 ObZ, Zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa bez zbytočného odkladu na nevhodnú povahu vecí prevzatých od objednávateľa alebo pokynov daných mu objednávateľom na vykonanie diela, ak zhotoviteľ mohol túto nevhodnosť zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. Ak nevhodné veci alebo pokyny prekážajú v riadnom vykonávaní diela, je zhotoviteľ povinný jeho vykonávanie v nevyhnutnom rozsahu prerušiť do doby výmeny vecí alebo zmeny pokynov objednávateľa alebo písomného oznámenia, že objednávateľ trvá na vykonávaní diela s použitím odovzdaných vecí a daných pokynov. O dobu, po ktorú bolo potrebné vykonávanie diela prerušiť, sa predlžuje lehota určená na jeho dokončenie. Zhotoviteľ má takisto nárok na úhradu nákladov spojených s prerušením vykonávania diela alebo s použitím nevhodných vecí do doby, keď sa ich nevhodnosť mohla zistiť.
39. Zhotoviteľ, ktorý splnil povinnosť uvedenú v odseku 1, nezodpovedá za nemožnosť dokončenia diela alebo za vady dokončeného diela spôsobené nevhodnými vecami alebo pokynmi, ak objednávateľ na ich použití pri vykonávaní diela písomne trval. Pri nedokončení diela má zhotoviteľ nárok na cenu zníženú o to, čo ušetril tým, že nevykonal dielo v plnom rozsahu (ods. 2).
40. Zhotoviteľ, ktorý nesplnil povinnosť uvedenú v odseku 1, zodpovedá za vady diela spôsobené použitím nevhodných vecí odovzdaných objednávateľom alebo pokynov daných mu objednávateľom (ods. 3).
41. Podľa § 560 ods. 1 ObZ, dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.
42. Podľa § 560 ods. 3 ObZ, zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v odseku 2, ak boli spôsobené porušením jeho povinností.
43. Podľa § 561 ObZ, zhotoviteľ nezodpovedá za vady diela, ak tieto vady spôsobilo použitie vecí odovzdaných mu na spracovanie objednávateľom v prípade, že zhotoviteľ ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nevhodnosť týchto vecí nemohol zistiť alebo na ne objednávateľa upozornil a objednávateľ na ich použití trval. Zhotoviteľ takisto nezodpovedá za vady spôsobené dodržaním nevhodných pokynov daných mu objednávateľom, ak zhotoviteľ na nevhodnosť týchto pokynov upozornil a objednávateľ na ich dodržaní trval alebo ak zhotoviteľ túto nevhodnosť nemohol zistiť.
44. Podľa § 34 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
45. Podľa § 35 ods. 2 a 3 OZ, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
46. Podľa § 266 ods. 1 ObZ, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
47. Podľa § 266 ods. 2 prvej vety ObZ, v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený.
48. Podľa § 266 ods. 4 ObZ, prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.
49. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
50. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
51. Podľa § 628 ods. 1,2 OZ, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
52. Súdu je z vlastnej činnosti známe, že rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SLV- PS-1120/2012 zo dňa 12. decembra 2012 bola rozpočtová organizácia Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre ku dňu 31. decembru 2012 zrušená. Práva a povinnosti rozpočtovej organizácie Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre prešli dňom zrušenia na jej zriaďovateľa (ustanovenie § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
53. Súd opätovne vyhodnocoval otázku vznesenej námietky premlčania, pričom konštatuje, že z nesporných tvrdení účastníkov vyplýva, že dodatočné plnenie vnútorných parapetných dosiek bolo realizované dňa 22.12.2009 a dňa 28.01.2010, pričom v zmysle § 391, resp. § 392 ObZ začala všeobecná 4 ročná premlčacia doba podľa § 397 ObZ plynúť práve v tomto období, preto nemožno hovoriť o premlčaní nároku, keďže žalobca podal žalobu na súd 16.12.2013, teda pred jej uplynutím. Ak by súd ustálil právny dôvod nároku žalobcu ako bezdôvodné obohatenie musel by konštatovať premlčanie podľa § 107 ods. 1 OZ a z toho dôvodu žalobu zamietnuť. Žalobca najneskôr odo
dní 22.12.2009, resp. 28.01.2010 (dni inštalácie parapetných dosiek) mal vedomosť o tvrdenom bezdôvodnom obohatení žalovaného, pričom žalobu podal na súd po uplynutí dvoch rokov dňa 16.12.2013, teda po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty (doby).
54. Predmetom tohto konania je žaloba o zaplatenie peňažnej sumy z tvrdeného vzťahu založeného bezdôvodným obohatením žalovaného, ktorý je vlastníkom nehnuteľností, na ktorých bolo vykonávané dielo (Bátorove Kosihy a Komárno) žalobcom, pričom prišlo k nainštalovaniu vnútorných parapiet, za ktorých montáž a samotné parapety žalobca žiada vydať hodnotu bezdôvodného obohatenia. Hlavným predmetom súdneho skúmania je právny dôvod, ktorý mal pokrývať montáž a inštaláciu vnútorných parapetných dosiek v objektoch OOPZ Bátorove Kosihy a Komárno.
55. Súd má z vykonaného dokazovania z výpovede účastníkov a svedkov a cenových ponúk žalobcu spoločnosti ISS Facility Services s.r.o. (ďalej len ISS) za to, že predmetom rámcovej zmluvy medzi MVSR ako objednávateľom a ISS ako hlavným zhotoviteľom, zmluvy medzi ISS a žalobcom, ako sub- zhotoviteľom a čiastkovej zmluvy medzi ISS a KRPZ (teraz žalovaným) bolo vykonanie diela (ďalej len zmluvy o dielo, prípadne poukaz na vzťah, z tej ktorej zmluvy) , ktoré spočívalo okrem iného v demontáži starých okien zameraní a montáži nových plastových okien v miestach OOPZ Bátorove Kosihy a OOPZ Komárno. Vnútorné parapety na týchto miestach žiadané, zo strany žalovaného neboli z dôvodu existencie starých, podľa názoru a tvrdenia žalovaného vyhovujúcich parapetných dosiek. Súd má z ďalších cenových ponúk na iných miestach vykonávania zmluvy o dielo (Zvolen, Kolárovo) za to, že na týchto miestach boli zo strany objednávateľa vnútorné parapety a ich osádzanie objednané. Medzi účastníkmi nebolo sporné, čo bolo predmetom diela na predmetných dvoch miestach a tiež na ďalších miestach vykonávania diela. Sporným medzi účastníkmi konania nebolo ani to, že boli v žalobcom v žalobe žiadanom rozsahu na uvedených miestach vnútorné parapety napokon osadené, aj keď neboli pôvodne podľa zmluvy o dielo objednané.
56. Súd má z vykonaného dokazovania, zo zhodných tvrdení účastníkov, resp. ich výslovným nerozporovaním za to, že žalobca realizoval dielo na predmetných miestach, pričom osadil plastové okná a pred tým vykonal sám ich zameranie a dal ich zhotoviť u tretej osoby(Fenestra). Súd má tiež za preukázané, že v priebehu zhotovovania diela bol v rámci činností podľa § 550 ObZ žalovaný (prostredníctvom p. Kalužáka) účastný pri vykonávaní diela žalobcom, pričom žalobcovi oznámil, že žalobca poverený zhotoviteľom ISS Facility dielo nevykonáva v kvalite, ktorá bola objednaná. Podľa názoru súdu teda žalovaný v priebehu vykonávania diela (pred jeho zhotovením a odovzdaním) upozorňoval poverenú osobu za ISS Facility - žalobcu (povereného podľa § 538 ObZ), že dielo nie je vykonávané v súlade s jeho povinnosťami podľa zmluvy. Žalovaný v tom čase namietal spôsob vykonávania diela, že zhotovované dielo v časti jeho inštalácie má vadu spočívajúcu vo fuge medzi okenným rámom a pôvodnou vnútornou parapetnou doskou. Uvedený estetický nedostatok potvrdil aj sám pracovník žalobcu (p. Jellman- syn konateľov žalobcu) spolu s pracovníkom za ISS- Ševčovičom), ktorí na pojednávaní zhodne uviedli, že by sa im uvedená fuga nepáčila. 57. Súd tak zistil, že v čase realizácie diela žalobcom bolo zo strany žalovaného urobené oznámenie o nevhodnosti vykonávania diela týkajúce sa estetického nedostatku- vady.
58. Súd uvádza, že dielo musí byť vykonané podľa zmluvy v rozsahu a kvalite, na ktorú sa účastníci zmluvne dohodli. Dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve. Vady diela môžu byť faktické a právne. Faktickou vadou môže byť vada funkčného (technického) charakteru alebo estetického charakteru. O funkčnej vade možno hovoriť v situácii, že výsledné dielo nemôže v dôsledku vady úplne alebo čiastočne slúžiť svojmu účelu. Estetickú vadu má dielo, ktoré vykazuje estetickú odchylku svojim rozsahom alebo kvalitou prekračujúcu primeraný a nerušivý vzhľad diela v prípade hmotného diela bez zmluvnej konkretizácie charakteru estetického prevedenia diela, alebo v prípade zmluvnej konkretizácie tohto charakteru jej nenaplnením. V prípade niektorých hmotných diel a nehmotných diel môže technická a estetická vada splývať.
59. Súd uznáva, že sám objednávateľ neobjednal na predmetných dvoch miestach výkonu diela vnútorné parapety a na iných miestach takúto objednávku realizoval, pričom mal zrejme nato svoj dôvod. Na druhej strane žalobca (vo vzťahu k ISS Facility), po tom, čo bol upozornený žalovaným na nevhodnosť spôsobu vykonávania diela tým, že po nainštalovaní okien bol vidieť podparapetný profil, ako podnikateľ a profesionál sám vykonávajúci činnosti realizácie diela mal podľa názoru súdu v zmysle § 551 ObZ upozorniť ISS Facility (a ten následne žalovaného ako objednávateľa) na nevhodnosť realizácie diela
bez vnútorných parapiet, a to už v úvodnej fáze realizácie diela. Žalobca vedel, že pri výmene je potrebné postupovať podľa STN a dodať aj vnútorné parapety. Podľa názoru súdu z výpovede svedka p. Jellmana vyplýva, že žalobcovi bolo známe už v čase prípravy realizácie, že ak žalobca vymení pôvodné okná z väčšou hĺbkou za nové platové okná z nižšou hĺbkou, vznikne estetická vada - fuga medzi oknom a pôvodnou parapetnou doskou. Uvedené potvrdil p. Jellman st. aj na ďalšom pojednávaní. Na uvedený nedostatok mal podľa názoru súdu upozorniť ISS Facility a tak by sa zbavil zodpovednosti, ak by ISS Facility na uvedenom spôsobe vykonávania diela trval. Žalobca v konaní nepreukázal, že na uvedené ISS Facility upozorňoval, resp. že ISS Facility na to upozorňovala žalovaného.
60. Na jednej strane právny zástupca žalobcu poukazoval na bezdôvodné obohatenie a na druhej strane samotný žalobca (prostredníctvom konateľky p. Jellmannovej) uviedol, že išlo o novú zmluvu o dielo dohodnutú ústne. Podľa názoru súdu žalobca v konaní nepreukázal existenciu hoci len ústnej dohody, zmluvy o obstaranie parapetných dosiek. Uvedenému ani v ďalšom konaní nenasvedčoval žiaden stranou žalobcu produkovaný dôkaz. Ani emailová komunikácia predložená na poslednom pojednávaní tomu podľa názoru súdu nenasvedčovala. Z uvedenej komunikácie mohla vyplynúť existencia stretnutí ISS Facility, žalobcu a pána Kalužáka, avšak účel stretnutí najavo nevyšiel. Súd nespochybňuje, že uvedené stretnutia mohli byť realizované za účelom riešenia problému s dodanými parapetnými doskami, avšak uvedené vzniklo podľa názoru súdu len ako dôsledok nedostatočnej komunikácie z obdobia vzniku problému s fugami na inštalovaných oknách. Tvrdenie žalobcu nasvedčovali len výpovede samotného žalobcu a list ISS zo dňa 03.03.2011 (č.l. 54), v ktorom ISS konštatuje, že má vedomosť o tom že uvedené dodanie parapiet bolo ústne dojednané pracovníkmi KRPZ. Uvedené však nehovorí nič o dôvode dodania, iba ak dokazuje, že v skutočnosti pre určitý dôvod pracovníci KRPZ dojednávali riešenie problému, ktorý sa riešil dodaním vnútorných parapiet zo strany žalobcu. Súd okolnosti prípadu vyhodnotil tak, že inštaláciou parapiet žalobca odstraňoval vady diela, ktoré boli žalovaným v priebehu realizácie diela oznamované. Spôsob odstraňovania vád nebol dohodnutý. Ak mal prislúbiť p. Kalužák zaplatenie parapiet žalobcovi a teda uzavretie novej ústnej zmluvy, potom uvedené tvrdenie bolo potrebné v konaní preukázať (čo preukázané podľa názoru nebolo ani dôkazmi produkovanými žalobcom vo svojom súhrne).
61. Z vykonaného dokazovania, zo zmlúv o dielo mal súd za to, že v prípade právneho posúdenia plnenia žalobcu v podobe namontovania vnútorných parapetných dosiek smerujúce k tomu, že išlo o vady diela, ktoré zhotovovala ISS a subdodávateľsky žalobca (za súčasného konštatovania neexistencie ústnej zmluvy o dielo), nie je žalobca aktívne vecne legitimovaným subjektom, preto z tohto dôvodu nemohol byť žalobca voči žalovanému vecne úspešný a z toho dôvodu súd žalobu zamietol. Uvedené je pre to, že žalovaný (právny nástupca KRPZ v Nitre) bol v zmluvnom vzťahu založenom zmluvou o dielo jedine k spoločnosti ISS, pričom žalobca bol v zmluvnom vzťahu s ISS, keď vykonával činnosti ako subdodávateľ a poverená osoba podľa § 538 ObZ. Vyššie uvedené ale platí len o tej časti hodnoty prác a materiálu odstraňovania vady fugy (ďalej len nevyhnutné práce a materiál na odstránenie vady), ktorá odstránila práve vadu spočívajúcu vo fuge, ktorá bola estetickým nedostatkom a teda aj faktickou vadou diela.
62. Súd uplatňujúc hospodárnosť konaní vyhodnotil, že odstraňovanie vady spočívajúcej vo fuge a viditeľnosti podparapetného profilu by bolo možné, z ekonomického hľadiska teoreticky rozdeliť na materiál a práce nevyhnutné na odstránenie samotnej vady (napr. odstraňovanie vady mohlo byť realizované, len prekrývacími lištami a pod.) a na hodnotu materiálu (resp. prác), ktorá hodnotou prevyšovala nevyhnutný materiál na odstránenie vady (napr. nové parapetné dosky, ktoré z hľadiska hodnoty prevyšovali hodnotu základného riešenia odstraňovania vady napr. prekrývacími lištami). Vyššiu hodnotu inštalovaných parapetných dosiek ako hodnotu do úvahy prihchádzajúcich napr. prekrývajúcich líšt súd v konaní síce nezisťoval, ale uvedené teoretické rozdelenie realizoval z dôvodu, že v prípade právneho posúdenia prípadu (ku ktorému sa súd priklonil) so záverom, že žalobca bez príkazu ISS Facility odstraňoval vady, ktoré vytýkal žalovaný a uvedené odstránil nevyhnutnou hodnotou materiálu (napr. prekrývacích líšt), potom v tejto časti žalobca nebol aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby vo vzťahu žalovanému, pretože dielo bez vád mal plniť práve ISS Facility. Ak by bolo možné vady diela odstrániť len a iba parapetnými doskami, potom by bolo nutné konštatovať nedostatok aj pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v celom rozsahu a bez ohľadu na ďalej uvedené (teoretická existencia bezdôvodného obohatenia). Pre hospodárnosť sa súd ale eventualitou existencie tvrdenej hodnoty bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobcu "predpokladaným" zvyškom hodnoty plnenia žalobcu zaoberal ďalej.
63. Pokiaľ teda ide o tú časť hodnoty prác a materiálu, ktoré prevyšujú nevyhnutné práce a materiál na odstraňovanie vád diela (teda časť tvrdeného bezdôvodného obohatenia), v tomto prípade je na mieste právne vyhodnotiť, či na základe takéhoto plnenia žalobcu žalovanému ide o bezdôvodné obohatenie, alebo či existuje iný právny dôvod plnenia, a ak existuje, či je na základe neho žalovaný povinný vydať finančný ekvivalent žalobcovi. V tejto zvyšnej časti je predpokladaná aktívna a pasívna vecná legitimácia strán sporu daná. Nárok zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie môže byť opodstatnený len vtedy, ak povinnosť vydať prijaté plnenie neupravuje iný právny titul.
64. Na vrátenie poskytnutého plnenia ako plnenia bez právneho dôvodu je nárok iba vtedy, ak ten, kto plnil, nemal vedomosť o tom, že nie je povinný plniť, alebo že ten, komu plní, nie je oprávnený plnenie prijať. Inak by sa totiž súd musel zaoberať otázkou, či medzi účastníkmi nedošlo napr. ku skrytému darovaniu, ktoré by bolo právnym dôvodom plnenia a vylučovalo by nárok na jeho vrátenie z titulu neoprávneného majetkového prospechu (R 1/1979, s. 5 ods. 1a 2).
65. Základným pojmovým prvkom právneho úkonu je prejav vôle, ktorý smeruje k vzniku, zmene alebo zániku práv či povinností. Vôľa a jej prejav navonok predstavujúci konštitutívny základ každého právneho úkonu. Vôľa je javom psychického vnútra človeka, a preto sama osebe nie je navonok zrejmá. Môže mať význam len vtedy, ak je vyjadrená navonok (objektivizovaná) prostredníctvom jej prejavu tak, aby bola spoznateľná iným subjektom, t. j. spravidla tými fyzickými a právnickými osobami, ktorým je adresovaná. Okrem výslovného prejavu (včítane prejavu písomného) právom aprobovaný i prejav urobený mlčky (konkludentne), t. j. akýkoľvek nevýslovný prejav, ktorý s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu vylučuje pochybnosti o tom, ako je vôľa týmto spôsobom prejavená. Najdôležitejšou skutkovou podstatou právneho úkonu je prejav vôle navonok. Právny úkon sa vo vonkajšom svete prejavuje napr. hovoreným slovom, zhotovením listiny alebo akýmkoľvek iným spôsobom, z ktorého možno usudzovať vôľu konajúceho. Ak sa vôľa konajúceho neprejavila navonok žiadnym spôsobom, ide o neexistujúci právny úkon (negotium non existens).
66. Právny vzťah z bezdôvodného obohatenia je samostatným mimozmluvným záväzkovým právnym vzťahom (napr. plnenie z neplatnej zmluvy, pri ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu (napr. plnenie z neplatnej zmluvy, obohatenie získané z nepoctivých zdrojov). Na základe tohto právneho vzťahu vzniká právo požadovať poskytnuté plnenie naspäť a povinnosť takéto plnenie vrátiť. To, či v danom prípade bolo plnenie bezdôvodné, závisí od posúdenia všetkých okolností, za ktorých došlo k plneniu. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, vydať toto obohatenie tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný.
67. Súd uvádza, že v prípade, ak by malo ísť o bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu muselo by uvedenému stavu svedčiť konkrétna skutková podstata bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 OZ, resp. všeobecná skutková podstata. Do úvahy prichádzajúcou skutkovou podstatou je prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Plnenie bez právneho dôvodu možno charakterizovať jednoducho tak, že ten, kto plnil inému bezdôvodne, a ktorý iný tak získal majetkový prospech, ten plnil bez právneho dôvodu. Uvedená charakteristika však, podľa názoru súdu neodzrkadľuje jediné kritéria, ktoré stav bezdôvodného obohatenia charakterizujú. V spoločenských vzťahoch nastávajú aj prípady, kedy by sa pri jednoduchom výklade realizovali, napr. praktiky dodávateľov, zhotoviteľov, prepravcov atď., ktoré možno označiť ako nie dobromyslené. Príkladmi takýchto praktík môžu byť napr. situácie, kedy dodávateľ tovaru dodá o 50% viacej tovaru ako bolo zmluvne dohodnuté, pričom od kupujúceho žiada dodatočne doplatenie sumy za dodaný tovar nad dohodnutý rámec. Iste za situácie nespotrebovaného tovaru je tento možné žiadať späť. Iným príkladom môže byť situácia zhotoviteľa stavby, ktorý namiesto dohodnutých lacnejších tehiel bez upozornenia stavebníka (objednávateľa) použije na realizáciu diela kvalitnejšie a drahšie tehly, ktoré si dodatočne zhotoviteľ doúčtuje objednávateľovi nad rozsah hodnoty dohodnutých tehiel. Uvedené prípady síce podľa základného pohľadu na predpoklady bezdôvodného obohatenia dopadajú, avšak podľa názoru súdu nimi nie sú. V takom prípade musí byť podľa názoru súdu chránená dobromyslenosť toho koho majetok sa o plnenie obohatil. Ak také plnenie vo väčšom (kvalitnejšom) rozsahu nastane a z objektívnych okolností nevyplynie z akého dôvodu mohla alebo chcela osoba vo väčšom rozsahu plniť, potom podľa názoru súdu prihliadajúc na dobromyselnosť osoby, do ktorej dispozície sa také plnenie s vedomím osoby dostalo je posúditeľné ako návrh darcu budúcemu obdarovanému. Takto sa plnenie môže objektívne javiť ako veľkorysé asynalagmatické plnenie.
68. Základným predpokladom platnosti právneho úkonu je danosť vôle a jej bezvadnosť. Danosť vôle musí byť pri každom právnom úkone zistiteľná, a to nielen konajúcimi, ale i tretími osobami a v prípade sporu i súdom. Vôľa musí okrem toho zodpovedať kvalitatívnym požiadavkám uvedeným v § 37 ods. 1 OZ. Ak vôľa nie je daná, nemožno vôbec hovoriť o právnom úkone. V niektorých prípadoch je vôľa síce daná, ale v pomere s jej prejavom trpí väčšími, či menšími nedostatkami, ktoré môžu mať vplyv na platnosť právneho úkonu. Ide zväčša o prípady, keď medzi vôľou a jej prejavom sú rozpory. V takom prípade je potrebné posúdiť, či právny úkon môže vyvolať právne následky chcené konajúcimi alebo či nejde o neplatný právny úkon. Z hľadiska vadnosti prejavenej vôle možno rozoznávať medzi dvoma základnými situáciami: vedomou nezhodou medzi vôľou a prejavom a nevedomou nezhodou medzi vôľou a prejavom. Vedomá nezhoda medzi vôľou a prejavom sa môže prejaviť v troch formách- 1. vnútorná výhrada, 2. predstierané konanie alebo 3. konanie zo žartu. Vnútorná výhrada (mentálna rezervácia) spočíva v jednostrannej vedomej nezhode vôle a prejavu: konajúci v prejave robí určitú výhradu, ale pritom túto výhradu neprejavuje, takže urobený prejav sa celkom alebo sčasti kryje s jeho vôľou, čo si konajúci uvedomuje. Na vnútornú výhradu sa neprihliada a urobený právny úkon je platný a ten, kto prejaví niečo iné, čo chce, musí znášať následky svojho konania (nikto nemôže mať prospech zo svojho nestatočného konania). O predstierané (simulované) konanie (tzv. konanie na oko) ide vtedy, keď konajúci prejavuje vôľu, ktorú v skutočnosti nemá a tento účastník o tom vie a vo vzťahu k druhému účastníkovi alebo tretím osobám predstiera, že má takú vôľu, akú prejavuje. Ak o simulácii druhý účastník právneho úkonu nevie, posúdi sa takéto konanie rovnako ako v prípade mentálnej rezervácie, t. j. právny úkon zaväzuje konajúceho. Konanie zo žartu sa považuje za nevážny prejav vôle. Na rozdiel od mentálnej rezervácie konajúci zo žartu predpokladá, že druhému účastníkovi je nevážnosť jeho vôle známa.
69. Takto súd poukazuje na prejedávaný prípad, kedy v rámci zmlúv o dielo žalobca, ako zhotoviteľ realizoval dielo tak, že v priebehu jeho realizácie pred jeho odovzdaním vyvstala potreba nápravy vady diela. Objednáveteľ-žalovaný na uvedenú vadu poukázal žalobcovi ako zhotoviteľovi objednávateľa ISS Facility, pričom žiadal túto odstrániť.
70. Súd mal zato, že napriek tvrdeniu svedka p. Jellmanna, že uvedenú estetickú vadu nebolo možné odstrániť inak, bolo na zodpovednosti žalobcu, aby vadu, o ktorej zo svojho profesionálneho pohľadu musel vedieť už v čase zameriavania okien, a na ktorú objednávateľa ISS Facility neupozornil, odstránil na svoje náklady a spôsobom, ktoré daný nedostatok korigujú (mal tak spraviť namä vtedy, ak by to vytýkal jeho objednávateľ ISS Facility). Žalobca v skutočnosti ani odstraňovať fugu nemusel, keďže sa domnieval(uviedol na pojednávaní), že dielo ktoré vykonával pre objednávateľa vady nemalo. Žalobca ale na základe žiadosti žalovaného vybral odstránenie vady namontovaním vnútorných parapetných dosiek a to bez príkazu svojho objednávateľa, pričom vedel, že nemá zazmluvnenú novú zmluvu o dielo (alebo sa domnieval že ju uzavretú má, avšak v konaní ju nepreukázal), ale musel vedieť, že odstraňuje vady vykonávaného diela, pretože jeho motiváciu odstraňovať vytýkané vady bola obava, že dielo prevzaté žalovaným (resp. jeho objednávateľom ISS Facility) nebude, čo vyplynulo z výpovede žalobcu na poslednom pojednávaní. Napokon žalobca na pojednávaní uznal, že inštalovať sa okná bez uvedenej fugy a zachovania pôvodných parapetných dosiek dali, ak by išlo o drevené okná. Na hrozbu vady v podobe fugy pri kontraktácii však svojho objednávateľa neupozornil. 71. Minimálne povedané, jednak žalobca nepreukázal, že nová zmluva o dielo bola uzavretá, hoci aj v ústnej forme, pričom dôkazné bremeno bolo na jeho strane a potom, ak spôsobom, ktorým čo do rozsahu a hodnoty, plnil nad mieru nevyhnutných nákladov na práce a materiál na odstraňovanie vady diela, potom z pohľadu dobromyslenosti žalovaného, ktorý z okolností odstraňovania vád (poverenou osobou zhotoviteľa ISS Facility) súd vyhodnotil ako konanie žalobcu s "prejavenou" vôľou (tým že namiesto odstránenia vád napr. prekrývacou lištou odstraňoval vady parapetnými doskami) ponúknuť plnenie nad nevyhnutný rozsah ako dar, pričom neskoršou akceptáciou, ktorá bola vykonaná konkludentne zo strany žalovaného (jeho predchodcu) prišlo k stretnutiu prejavenej vôle (prejav vôle) účastníkov a plnenie žalobcu, ktoré bolo nad nevyhnutný rozsah pri odstraňovaní vád diela, možno kvalifikovať ako plnenie z darovania (causa donandi). V uvedenom prípade nemohlo ísť o prípady podľa § 549 ods. 2 ObZ. Ohľadne vôle žalobcu darovať hodnotu parapetných dosiek (nevyhnutnú hodnotou prevyšujúcich) súd uvádza predpoklad, že žalobca (vzhľadom na podanú žalobu a postoj k veci) zrejme nemal úmysel (vôlu s úmyslom darovať) plniť parapetné dosky ako dar žalovanému, avšak súd vychádzal pri ustálení právneho posúdenia darovania z vonkajších prejavov vôle žalobcu (ktorá sa pre platnosť právneho úkonu darovania nemusela zhodovať so skutočnou vôľou žalobcu) ktoré boli adresované ISS Facility, resp. následne žalovanému, alebo len žalovanému (keďže ten sa
mal podľa tvrdenia bezdôvodne obohatiť na úkor žalobcu) a to tým, že ak sa žalovaný dobormyselene spoliehal na to, že jeho požiadavka na odstraňovanie vád bola splnená, pričom spôsob odstránenie vád ponechal na zhotoviteľa, konajúceho prostredníctvom žalobcu (v konaní nebol preukázaný dohodnutý spôsob odstraňovania vady) a ten odstránil vadu namontovaním parapetnej dosky (pričom mohol odstrániť vadu aj finančne menej nákladne, čo však netreba v konaní zisťovať), potom akýkoľvek základ odstraňovania vady prevyšujúcej hodnoty plnenia sa nemohol žalovanému javiť inak ako plnenie, ktoré malo charakter darovania. V skutočnosti sa síce od začiatku žalovanému mohlo celé plnenie javiť ako odstraňovanie vád diela (bez právneho posudzovania darovaním), avšak ak súd vyhodnocuje eventualitu existencie tvrdeného bezdôvodného obohatenia (s poukazom na rozdelenie hodnoty odstraňovania vady na nevyhnutné a prevyšujúce náklady) a ak u žalovaného mohla existovať vedomosti o plnení žalobcu (resp. ISS) nad rozsah nevyhnutného plnenia pri odstraňovaní vád, potom súd konštatuje darovanie. Žalovaný, vzhľadom na vedomosť o nezazmluvnení parapetných dosiek a vzhľadom na plnenie parapetných dosiek pri odstraňovaní vady nemusel nevyhnutne myslieť na "inštitút" darovania, avšak v konkludentnom prijatí parapiet (resp. len hodnoty, ktorá prevyšovala nevyhnutnú hodnotu materiálu na odstraňovanie vád) musela byť zahrnutá predstava, že uvedené nebude musieť vracať z dôvodu bezdôvodného obohatenia tomu, kto parapetné dosky osadil.
72. Takto potom žalobca nemohol byť úspešný pri výzve na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže plnenie žalobcu bolo plnením z daru, pričom neboli tvrdené a preukazované skutočnosti ohľadne vrátenia daru.
73. Súd vzhľadom na uvedené žalobu zamietol primárne z dôvodu, že parapetnými doskami sa odstraňovala vada diela (z dôvodu neexistencie vecnej legitimácie, resp. odstraňovania vady diela ako takého), avšak pri existencii predpokladu žalobcom tvrdeného obohatenia žalovaného a ďalšiu hodnotu plnenia súd žalobu zamietol, pre neexistenciu bezdôvodného obohatenia.
74. Pokiaľ ide o zamietnutý návrh na doplnenie dokazovania znalcom najmä k otázkam podľa podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 17.11.2014 (č.l.128) súd uvádza, že z iných dôkazných prostriedkov a nesporných tvrdení bolo zistené, že rozmery objednaných okien boli správne. Ďalej aj v prípade ak by znalec zistil, že nebolo možné osadiť okná bez toho, aby bolo viditeľný podparapetný profil bez osadenia parapetných dosiek, čo bolo práve v kompetencí odbornej starostlivosti žalobcu, ktorý mal na takúto eventualitu svojho objednávateľa upozorniť a napokon pokiaľ ide o posúdenie typu vady viditeľnosti podprapetného profilu tak ako súd uviedol vyššie neišlo o funkčnú vadu okien alebo diela ako takého ale o vadu estetickú, ktorá však plne spadá pod pojem vada pri realizácii diela.
75. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 OSP, preto žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznal náhradu trov v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.