Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Csp-64-2017.pdf
PDF · 86.91 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-6Csp/64/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o, IČO: 35 724 803, sídlo Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, sídlo Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanej: J. C., M.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXXX/XX, XXX XX A., t. č. na neznámom mieste, o zaplatenie 93,80 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Zrušuje platobný rozkaz Okresného súdu Revúca č.k. 6Csp/64/2017-53 zo dňa 20.04.2017, v plnom rozsahu.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 93,80 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 79,06 Eur od 17.06.2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 6,72 Eur od 16.05.2014 do zaplatenia a vo výške 5,25 % ročne zo sumy 8,02 Eur od 15.04.2014 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu zaplateného súdneho poplatku za žalobu a náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou podanou dňa 03.04.2017 proti žalovanej domáhal zaplatenia 93,80 Eur s príslušenstvom z dôvodu nezaplatenia ceny služieb poskytnutých žalovanej na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb spoločnosťou Telefónica Slovakia, s. r. o., pohľadávka ktorej bola postúpená na žalobcu.
2.Súd vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom Okresného súdu Revúca č.k. 6Csp/64/2017-53 zo dňa 20.04.2017, ktorým podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanej do vlastných rúk, preto súd podľa § 266 ods. 3 CSP platobný rozkaz v plnom rozsahu zrušil.
3.Súdu sa nepodarilo zistiť miesto pobytu žalovanej, preto uznesením č.k. 6Csp/64/2017 zo dňa 02.08.2017 podľa § 116 ods. 2 CSP žalovanej oznámil podanú žalobu na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Žalovaná sa k takto doručenej žalobe nijako nevyjadrila.
4.Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b) CSP, podľa ktorého pojednávanie v spotrebiteľských sporoch nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- Eur.
5.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: zmluva o poskytovaní verejných služieb č. l. 4, všeobecné podmienky č. l. 6, cenník č. l. 14, faktúry č. l. 24-35, výzva č. l. 36, oznámenie o postúpení pohľadávky č. l. 37, zmluva o postúpení pohľadávok č. l. 38, pokus o zmier č. l. 44, na základe ktorých súd zistil nasledovný skutkový stav:
6.Právny predchodca žalobcu spoločnosť Telefónica Slovakia, s. r. o., ako poskytovateľ a žalovaná ako účastník uzavreli dňa 10.12.2013 zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ktorou sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanej telekomunikačné služby a žalovaná sa zaviazala zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu cenu poskytnutých služieb a poplatky.
7.Faktúrou splatnou dňa 14.04.2014, právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanej mesačné poplatky za obdobie 22.02.2014-21.03.2014 vo výške 11,92 Eur, z ktorej nezaplatených zostalo 8,02 Eur.
8.Faktúrou splatnou dňa 15.05.2014 ,právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanej mesačné poplatky za obdobie 22.03.2014-21.04.2014, vo výške 6,72 Eur.
9.Faktúrou splatnou dňa 16.06.2014 právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanej mesačné poplatky za obdobie 22.04.2014-21.05.2014 vo výške 79,06 Eur.
10.Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.09.2015, pohľadávka proti žalovanej bola postúpená na žalobcu.
11.Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 44 ods. 4 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
12.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanej telekomunikačné služby, za čo žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť cenu poskytnutých služieb. Žalovaná nezaplatila za dodané služby riadne vyúčtovanú dohodnutú odplatu vo výške 93,80 Eur, právo na zaplatenie ktorej vzniklo právnemu predchodcovi žalobcu podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z. z. riadnym vyúčtovaním ceny za poskytnuté služby, pohľadávka na zaplatenie ktorej bola postúpená na žalobcu. Preto súd žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi dlžnú cenu fakturovaných služieb vo výške 93,80 Eur.
13.Žalovaná sa dostala s plnením dlhu do omeškania, je preto povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 79,06 Eur od 17.06.2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 %
ročne zo sumy 6,72 Eur od 16.05.2014 do zaplatenia a vo výške 5,25 % ročne zo sumy 8,02 Eur od 15.04.2014 do zaplatenia.
14.V predmetnej veci žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, pri aplikácii zásady úspechu v konaní (§ 255 CSP) pri rozhodovaní o trovách konania by tak žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (konanie vo veci nebolo zastavené ani sčasti, preto aplikácia § 256 CSP neprichádza do úvahy). Okrem základných ustanovení o náhrade trov konania podľa zásady úspechu (§ 255 CSP) alebo podľa zásady zavinenia (§ 256 CSP) prichádza do úvahy aj aplikácia dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 CSP. Rozhodovaním o nároku na náhradu trov konania preto nie je iba rozhodovanie podľa základných ustanovení (§ 255 a § 256 CSP) ale aj úvaha o možnej úprave rozsahu nároku na náhradu trov konania na základe dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 257 CSP), pretože na tomto základe aj v celom rozsahu úspešný účastník konania môže mať nárok na náhradu trov konania iba čiastočný alebo mu možno náhradu trov konania nepriznať aj úplne (ak ustanovenie § 257 CSP umožňuje nárok na náhradu trov konania nepriznať úplne, umožňuje tiež nepriznať nárok na náhradu trov konania aj sčasti - arg. a maiore ad minus). Aplikácia § 257 CSP až v štádiu konania o rozhodovaní o výške trov konania neprichádza do úvahy, pretože vyšší súdny úradník je viazaný rozhodnutím sudcu a už rozsudkom stanovený pomer nároku na náhradu trov konania nemôže zmeniť (v štádiu rozhodovania o výške náhrady trov konania možno posudzovať už iba účelnosť jednotlivo vykonaných procesných úkonov).
15.V predmetnej veci súd prvej inštancie zistil dôvody, pre ktoré žalobcovi, hoci bol v konaní úspešný v plnom rozsahu a jeho nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, by zodpovedala plná náhrada trov konania, nemožno priznať nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to podľa § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Predmetom konania je iba drobný spor a žalobca podáva opakovane rovnako formulované návrhy v skutkovo a právne totožných nekomplikovaných veciach, v ktorých v podstate úkon prevzatia a prípravy zastúpenia, ako aj ďalšie opakované úkony, vo viacerých takto hromadne podaných veciach splývajú do jedného. Vypracovanie takto hromadne podaných žalôb a iných úkonov spočíva v prepísaní niekoľkých údajov týkajúcich sa osoby žalovaného a skutkového deja (niekoľko údajov o uzatvorenej zmluve, výška žalovanej sumy, výška úroku z omeškania a dátum omeškania) a je spravidla zabezpečené automatizovane softvérovými aplikáciami, s čo najmenším podielom ľudskej práce. Preto nie je dôvodné, aby v takýchto veciach bola náhrada trov konania počítaná výlučne podľa § 10 a § 13a vyhlášky č. 655/2004 Z. z., t. j. za každý úkon právnej služby samostatne. Z podobnej filozofie vychádza napr. ustanovenie § 14b českej vyhlášky č. 177/1996 Sb. o odmenách advokátov, podľa ktorého odmena advokáta v podobných prípadoch napr. vo veci s tarifnou hodnotou od 30.000,- Kč do 50.000,- Kč je stanovená paušálnou sumou 500,- Kč za úkony právnej služby do podania návrhu (t.j. spravidla dva až tri úkony: prevzatie zastúpenia, predžalobná výzva a podanie návrhu), za ktoré štandardná odmena podľa § 7 zmienenej vyhlášky predstavuje pri tarifnej hodnote 50.000,- Kč sumu 6200,- Kč (pri dvoch úkonoch), resp. 9.300,- Kč (pri troch úkonoch); reálny nárok na náhradu trov právneho zastúpenia tak predstavuje napr. len 5,5 - 8 % štandardnej odmeny advokáta resp. 1 - 1,66 % tarifnej hodnoty predmetu sporu. Tiež podľa bodu 29 preambuly nariadenia ES č. 861/2007 by mal súd nariadiť, aby žalovaný bol povinný zaplatiť iba trovy konania, vrátane napríklad aj všetkých nákladov vyplývajúcich zo skutočnosti, že sa žalobca nechal zastupovať advokátom. ktoré sú úmerné hodnote pohľadávky alebo ktoré sú nevyhnutné. Advokátska tarifa (§ 10 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) je pritom nastavená v nepriamej úmere k tarifnej hodnote pohľadávky od 100 a viac % tarifnej hodnoty pohľadávky (16,60 Eur a nižšie) až po 1,46 a menej % tarifnej hodnoty pohľadávky (od 33.193,92 Eur vyššie). Nepomer nároku na náhradu trov právneho zastúpenia je pritom najvýznamnejší práve v drobných sporoch a osobitne významný je najmä v prípadoch opakovaného uplatnenia skutkovo a právne totožných nárokov nenáročných na odbornú úroveň práce advokáta a preto charakteristických používaním formulárových žalôb a iných podaní (pokus o zmier). Z uvedených dôvodov preto o nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu zaplateného súdneho poplatku za žalobu a náhrady trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby, pričom takto priznaná náhrada trov právneho zastúpenia bude predstavovať 1/3 štandardnej odmeny advokáta (prevzatie zastúpenia, predžalobná výzva, podanie žaloby) a zodpovedá svojou výškou 32,5 % tarifnej hodnoty pohľadávky (žalobcom požadovaná náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 91,59 Eur predstavuje 97,6 % tarifnej hodnoty pohľadávky, pričom napr. nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v tomto rozsahu by zrejme väčšinu súdov viedol k úvahe o jeho neprimeranosti voči vymáhanej
pohľadávke). Súd prvej inštancie zvážil všetky aspekty rozhodovania o dôvodoch hodných osobitného zreteľa rovnako aj dopad rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania na obe strany sporu, pričom nezistil rozpor takéhoto rozhodnutia ani s právom na spravodlivý proces ani so zásadami elementárnej spravodlivosti, ani s pozitívnym právom, keď nárok na náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (podzákonný predpis) možno modifikovať napr. podľa ustanovenia § 257 CSP. Priznaný nárok na náhradu trov konania zohľadňuje tiež skutočnosť, že vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania, a bez toho, aby žalobca okrem doručenia jedného písomného podania adresovaného žalovanej (predžalobná výzva) a doručenia jedného písomného podania adresovaného súdu (žaloba) akokoľvek inak využil právne služby svojho advokáta. Stanoviť pomer nároku na náhradu trov konania pritom možno nielen percentom alebo zlomkom, ale aj akokoľvek inak - najmä slovným spojením vyjadrujúcim rozsah nároku na náhradu trov konania jednoznačným a určitým spôsobom.
16.O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
17.O lehote na plnenie súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 CSP tak, že žalovanej súd uložil povinnosť zaplatiť dlh v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).