Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/122/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu Mgr. Renáty Gavalcovej a JUDr. Kataríny Slováčekovej v právnej veci žalobcov: 1. E. H., narodený XX.XX.XXXX, bytom: J. X, L., prechodne bytom F. č. XX, 2. Y. H., narodená XX.XX.XXXX, bytom J. X, L., prechodne bytom F. č. XX, obaja zastúpení advokátom: JUDr. Marian Zányi, advokát so sídlom: Alžbetínske nám. č. 2, Dunajská Streda proti žalovanému: Ing. Y. J., narodený XX.XX.XXXX, bytom: F. č. XXX, zastúpený advokátkou: JUDr. Beáta Slováková, so sídlom Ádorská 41, Dunajská Streda, IČO: 36 090 298, o ochranu vlastníctva, na odvolanie oboch žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 9C/372/2010-454 zo dňa 26. novembra 2015 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcov zamietol a uložil žalobcom povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému sumu 200,- eur za preddavok na znalečné a trovy právneho zastúpenia 770,85 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uložil ďalej žalobcom povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet súdu prvej inštancie sumu 972,62 eura ako doplatok na znaleckých odmenách do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. - ďalej aj OZ, § 127 ods. 1, § 417 ods. 2 . O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP.

2. Vecne argumentoval tým, že žaloba žalobcov o vyplnenie otvoru okna na rodinnom dome žalovaných a to sklobetónovými tvárnicami zo strany domu susediaceho na parc. č. 331/3, o rozmeroch 1000x1300 mm nie je dôvodná. Mal preukázané, že žalobcovia sú vlastníkmi nehnuteľnosti v k.ú. F. zapísanej v LV č. XXX, parc. č. 331/3, rodinný dom súpisné č. XX, žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti v k.ú. F., zapísané v LV č. XXX, rodinný dom so súpisným č. XXX. Na nehnuteľnosti žalovaného zo strany žalobcov sa nachádzajú dve okná a to jedno menšie (kúpeľňové) a jedno väčšie okno - kuchynské, ktoré ruší žalobcov pri užívaní ich vlastníctva. Je zasklené matným sklom, ale je otváracie a pri jeho otvorení sa šíria zvuky z domu, ktoré rušia žalobcov. Preto súd nariadil znalecké dokazovanie jednak znaleckým ústavom a kontrolným znaleckým posudkom, ktoré bolo vykonané Ing. Jurajom Sedláčkom. Voči znalcovi žalobcovia vzniesli námietku zaujatosti z dôvodu, že im nebolo umožnené zúčastniť sa miestnej ohliadky dňa 09.09.2014, ktorá bola vykonaná za prítomnosti manželky žalovaného, ktorá ani nie je vlastníčkou spornej nehnuteľnosti, teda ohliadka bola vykonaná bez ich prítomnosti porušením zásady práva účasti na tomto úkone. Preto žalobcovia považujú tento znalecký úkon za neplatný. Súd prvej inštancie však neprihliadol na vznesenú námietku zaujatosti s poukazom na § 16 ods. 2 písm. c) zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a preto nespochybnil znalecký

posudok, ani dodatok č. 1 z dôvodu, že v znaleckých posudkoch je zhodne uvedené, že navrhované riešenie nie je vhodné z dôvodu, že sa jedná o kuchyňu. Funkciou kuchyne je pripraviť jedlo a umyť riad, popri týchto prácach sa môže počúvať rádio. Oba znalecké posudky sa zhodli na tom, že zabrániť šíreniu zvuku z okna žalovaného sklobetónovou výplňou nie je možné z dôvodu priameho vetrania kuchyne, pretože to odporuje podmienkam STN 734301 Budovy na bývanie. Preto žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a ďalšie znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctva považoval súd prvej inštancie za neefektívne, neúčelné a nehospodárne. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a žalobcov zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému sumu 200,- eur z titulu preddavku, ktorú zložil na znaleckú odmenu a ďalej trovy právneho zastúpenia za úkony právnej služby, ktoré následne špecifikoval a spolu predstavujú sumu 770,85 eura (trovy priznané v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. - o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Zároveň zaviazal žalobcov, aby zaplatili na účet súdu prvej inštancie doplatok na znaleckých odmenách v sume 972,62 eura, keďže táto bola vyplatená zo štátneho rozpočtu.

3. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1. a 2.. Argumentovali tým, že súd prvej inštancie nerozhodol v súlade so zákonom, keďže jeho postupom im bola odňatá možnosť konať pred súdom a prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, keď nepripustil kontrolné znalecké dokazovanie ďalším súdnym znalcom. Súd prvej inštancie po začatí súdneho konania ustanovil na vypracovanie znaleckého posudku ústav - Stavebnú fakultu STU v Bratislave. Postupoval preto v rozpore s ustanovením § 127 ods. 1 OSP, keďže len v odôvodnených prípadoch v zmysle § 127 ods. 2 OSP môže dať preskúmať posudok inému znalcovi, vedeckému ústavu alebo inej inštitúcii. Súd nemal preto podklady k tomu, aby na posúdenie veci ustanovil ústav. Preto mal byť ustanovený súdny znalec a len v prípade námietok mal súd ustanoviť ústav. Žalobcovia tento posudok napadli konkrétnymi námietkami v podaní zo dňa 21.02.2014, keďže ústav nevykonal miestnu ohliadku, nepresvedčil sa na mieste samom o reálnej situácii. Okrem toho medzi osobami podieľajúcimi sa na znaleckom posudku bola aj taká, ktorá nebola zapísaná v zozname znalcov. I keď si súd osvojil tieto námietky a ustanovil ďalšieho súdneho znalca, závery ústavu sú nesprávne, keďže zistil vzdialenosť medzi oboma nehnuteľnosťami v rozmere 4750 mm. Ústavu rozdiel 750 mm postačuje na vzdialenosť medzi rodinnými domami podľa vyhlášky, aby sa primerane nešíril zvuk. Ústav mal zistiť intenzitu hluku pri otvorenom okne, no túto úlohu nesplnil. Súd pripustil kontrolné znalecké dokazovanie a preto sa žalobcovia ďalej tomuto posudku v odvolaní nevenovali. Kontrolné znalecké dokazovanie bolo vykonané znalcom Ing. Jurajom Sedláčkom. Súdny znalec vytýčil znalecké dokazovanie miestnou ohliadkou, kam pozval ako žalobcov, tak i žalovaného. Na ohliadku sa dostavil žalobca 1., no tento bol vylúčený z miestnej ohliadky manželkou žalovaného, keďže žalovaný sa doma nenachádzal. Napriek tomu súdny znalec vykonal miestnu ohliadku v dome žalovaného len za prítomnosti jeho manželky, čím došlo k porušeniu zákona, nakoľko znalec mal znalecký úkon ukončiť, túto skutočnosť oznámiť súdu a ohliadku zopakovať za prítomnosti sudkyne alebo vyššej súdnej úradníčky. Tým, že bola vykonaná ohliadka bez prítomnosti žalobcov, došlo k porušeniu zákona, keďže žalobcovia neboli účastní tohto úkonu, ktorý súd vykonal cestou súdneho znalca. Poukázali na ustanovenie § 130 ods. 2 OSP, ktoré stanovuje, že na ohliadku sa predvolávajú tí, ktorí sa predvolávajú na pojednávanie. Žalobca ale bol vylúčený zo znaleckého dokazovania z miestnej ohliadky, čím došlo k porušeniu zákona a žalobcom sa takto odňala možnosť konať pred súdom. Pokiaľ bol vykonaný znalecký úkon bez prítomnosti žalobcov, je celý spochybnený, nakoľko zo strany žalovaného, resp. jeho manželky mohlo dôjsť k ovplyvňovaniu súdneho znalca. Namietali, že znalec mal podrobne preštudovať stavebné povolenia a s tým súvisiace dokumenty. Mal porovnať stavbu rodinného domu s projektovou dokumentáciou a jej realizáciou. Z pripojenej fotodokumentácie - pohľad domu žalovaného vyplýva, že skutkový stav, t.j. stavba domu nezodpovedá projektovej dokumentácii a stavebnému povoleniu. Pôvodné stavebné povolenie vydané ešte pánu Krajčírovi bolo na zrkadlový obraz projektu s počtom piatich obytných miestností, ku ktorým patrí i obytná kuchyňa s rozmermi 12,40 m2. Platnosť stavebného povolenia skončila 30.12.1984 a teda v čase kolaudácie v roku 1992 stavebné povolenie nebolo platné. V danom prípade došlo k zmene stavby a preto žalobcovia mali byť účastníkmi kolaudačného konania, čo sa nestalo. Kolaudačné rozhodnutie zo dňa 25.06.1996 vykazuje zmätočnosť, nebolo žalobcom doručené a preto nemohli podať námietky. Kolaudačné rozhodnutie bolo zaslané do obce P., i keď nehnuteľnosť je v k.ú. F.. Poukázali na § 78 ods. 1, 2 zákona č. 50/1976 Zb., z ktorého vyplýva, že účastník susedného pozemku má byť účastníkom stavebného konania, resp. kolaudačného konania, čím sa dostali do nerovnoprávneho postavenia v porovnaní so stavebníkom a nemali teda práva, ktoré im patrili. Nový vlastník nehnuteľnosti nerešpektoval zrkadlový obraz stavebnej dokumentácie a nepokračoval v pôvodnej stavbe. Súd prvej inštancie opomenul rozhodnúť o ich návrhu

na doplnenie dokazovania na pojednávaní dňa 26.11.2015, aby znalecký posudok Ing. Sedláčka bol predložený Slovenskej stavebnej inšpekcii pri Ministerstve dopravy a spojov. Toto dokazovanie bolo navrhované v dôsledku toho, že nebol dodržaný ako zrkadlový obraz stavby nehnuteľnosti, ako aj že došlo k porušeniu zákona a predpisov v stavebnom konaní. Nedodržaním stavebných predpisov potom došlo k vybudovaniu predmetného okna v rozpore so zákonom. Pôvodný vlastník stavby pán F. mal na stavbe svoj stavebný dozor, ktorý žalobcov ubezpečil, že na stavbe nebude žiadne okno, lebo je tam zrkadlový obraz. Na predmetnej stavbe je krídlové okno, ktoré nie je oknom určeným na obytnú miestnosť, nie je kuchynské. Jedná sa o veľké okno o rozmeroch 1000x1300 mm. I keď je tu matné sklo, nie je cezeň vidieť, zvuky sa šíria na nehnuteľnosť žalobcov, ktorých rušia v užívaní ich vlastnej nehnuteľnosti. Uvedené okno nemôže byť na rodinnom dome žalovaného umiestnené pre nedostatočné stiesnené podmienky priľahlých stien rodinných domov, ktoré sú menšie ako 4 metre, kedy je vylúčené umiestnenie okien obytných miestností v častiach týchto stien. Ako uvádza Ing. Sedláček (strana 19 posudku), vzdialenosť medzi domami je 3520 mm až 3620 mm, teda vzdialenosť medzi domami nie je súladná so zákonom. Tiež náležite nebolo zdokumentované šírenie zvukov z kuchyne žalovaného, odkiaľ sa šíri i hlasná hudba z rozhlasového prijímača, hlasný hovor, rôzne pokriky a iné. Tiež pri posedení žalobcov na terase ich rodinného domu môžu rodinní príslušníci žalovaného ich hovor na terase odpočúvať. Týmto je hlboko narušené súkromie i integrita žalobcov. Poukázali na to, že nezákonný posudok Ing. Sedláčka zlegalizoval nelegálnu stavbu žalovaných, narušujúc ochranu vlastníctva žalobcov. Žalobcovia žiadali zabudovať okno so sklobetónových tvárnic, keď nie je problém v hornej časti vložiť vetracie okno, čím by bolo zabezpečené vetranie kuchyne. Preto žiadali rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie, nakoľko tu došlo k hlbokému porušeniu práva na ochranu vlastníctva zabezpečeného Ústavou a inými právnymi predpismi SR a Európskej únie.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov bližšie písomne vyjadril. Rozsudok súd prvej inštancie navrhol ako vecne správny potvrdiť.

5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj alebo Civilný sporový poriadok),účinný od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 procesné účinky odvolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov Civilného sporového poriadku, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a ods. 2 , a princípu ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 .

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, ďalej len OSP, akt. § 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 OSP, akt.§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 OSP, akt. 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt § 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods.2 písm. a/ a c/ OSP, akt. 365 ods. 1 písm. b) a e) , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP, predtým § 212 ods. 1 OSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 , viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, preto ho odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 vo veci samej, vrátane závislého výroku o trovách

konania pred súdom prvej inštancie potvrdil. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 393 ods. 2 posledná veta .

7. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

8. Odvolací súd v prejednávanom prípade dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec posúdil správne i po právnej stránke a preto bolo dôvodné v zmysle § 387 ods. 1, 2 toto rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, osvojujúc si i jeho dôvody.

9. Odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie, v jeho rozhodnutí a zistení rozhodných skutočností pre posúdenie veci žiadne relevantné pochybenia, ktoré by boli spôsobilé zvrátiť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

10. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku, keď prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu vykonal potrebné dokazovanie a vykonané dôkazy správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil a následne dospel k správnym skutkovým zisteniam. Pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia.

11. V odvolaní odvolateľ neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného stavu veci alebo jeho právneho hodnotenia. Ani takými, o ktorých by súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nemal vedomosť, alebo ktoré by nebol uvážil. Z konania pred súdom prvej inštancie, resp. i pred odvolacím súdom iný, než napadnutým rozhodnutím vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci a priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľa. Odvolací súd preto ustálil vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

12. Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 9C/372/2010 je žaloba žalobcov voči žalovanému na vyplnenie otvoru okna na rodinnom dome žalovaného zo strany domu žalobcov sklobetónovými tvárnicami o rozmeroch 1000x1300 mm. Súd prvej inštancie žalobu pre nedôvodnosť zamietol, keď žalobcovia sa v odvolacom konaní domáhajú zmeny rozsudku predovšetkým z dôvodu, že boli porušené ich práva účastníkov konania, keďže sa nemohli zúčastniť ohliadky spornej nehnuteľnosti nariadenej znalcom a súd prvej inštancie nezohľadnil nimi namietanú nesprávnosť znaleckého posudku Ing. Juraja Sedláčka, ale na ňom založil svoje rozhodnutie.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci tohto konania sú susedia, ide fakticky o tzv. susedský spor k nehnuteľnostiam účastníkov v k. ú. F., keď žalobcovia sa vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX (parc. č. 331/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 359 m2, rodinný dom súpisné číslo XX) a žalovaný vlastníkom nehnuteľností na LV č. XXX (parc. č. 331/2 - dom súpisné číslo XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 666 m2). Podstata sporu spočíva v tom, že na nehnuteľnosti žalovaného (rodinný dom súpisné č. XXX) zo strany rodinného domu žalobcov (súpisné č. XX) je umiestnené kuchynské okno o rozmeroch 1000x1300 mm, v ktorom je aktuálne osadené okno s matným sklom, avšak ide o otváracie a vetracie okno a preto sa žalobcovia sťažujú na hluk z miestnosti, ktorá sa nachádza za oknom, predovšetkým na hlasné rádio a zvuky obyvateľov domu (pokriky, vyjadrenia a iné bežné zvuky v domácnosti). Súčasne namietajú, že rodina žalovaného má zasa možnosť počuť žalobcov pri ich besedách vonku na terase. Uvedený problém medzi účastníkmi bol riešený i Obecným úradom F., čo vyplýva zo záznamu z 20.01.2009 (č.l. 15 spisu). Miestne šetrenie sa konalo i dňa 16.06.2004, kde okrem iného bolo uložené vymeniť priehľadnú výplň sporného okna za nepriehľadné sklo, čo sa zrealizovalo. Výmena otváracieho okna za pevnú výplň vyriešená nebola. Predmetná nehnuteľnosť je vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ktorý ju nadobudol v priebehu tohto konania na základe darovacej zmluvy zo dňa 07.01.2011, pod č. V1310/11 (vklad bol povolený dňa 02.05.2011). Dom žalovaného je

dispozične riešený tak, že do ulice sú orientované okná troch izieb ( spální). Do dvora je orientovaná obývacia izba s jedálenským kútom spojenými s dverami s kuchyňou. Kuchyňa je orientovaná na stranu žalobcov, podobne aj komora a kúpeľňa. Pri kúpeľni a komore je ešte schodisko do suterénu. Na opačnej strane je vchod do domu so zádverím a WC. Dispozičné riešenie jednoznačne predurčila šírka pozemku a orientácia na svetové strany ako aj okolitá zástavba.

14. Na stavbu rodinného domu žalovaného bolo pôvodnému vlastníkovi vydané stavebné povolenie Okresným národným výberom OV a ÚP v Dunajskej Strede dňa 14.12.1981 pod č. vyst.5141/81 (č.l. 41 až 43 spisu) a stavba bola skolaudovaná rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia OÚRaŠSS Šamorín č. ŽP-4/564/96 zo dňa 25.06.1996 (č.l. 44, 45 spisu). Po užívaní stavby došlo dňa 23.05.2006 k žiadosti o zmenu stavby „prestavba rodinného domu“ a dňa 01.08.2006 im bolo vydané stavebné povolenie pod č. S 2006/388-003. Žalobca súdu predložil projekt rodinného domu žalovaného, ktorý mal získať od pôvodného vlastníka pána F. a na grafickom znázornení pôdorysu prízemia (č.l. 17 PV) je jednoznačne vidno, že kuchyňa bola projektovaná s oknom, rovnako ako komora i kúpeľňa. Z kolaudačného rozhodnutia vyplýva, že stavba je uskutočnená podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a podmienky stanovené v stavebnom povolení boli dodržané. V priebehu konania neboli uplatnené námietky, neboli zistené dôvody, ktoré by bránili užívaniu stavby a preto stavebný úrad žiadosti žiadateľa vyhovel a rozhodol o kolaudácii stavby.

15. Žalobcovia sa k umiestneniu okna vyjadrovali i v podaní z 25.01.2011 (č.l. 51 spisu). Uviedli, že ŠPTU Bratislava dňa 30.10.1981 udelil súhlas s realizáciou zrkadlového obrazu projektu, ktorú pôvodný vlastník V. F. žiadal. Na základe toho došlo k vydaniu stavebného povolenia. V pôvodnom projekte bola odsúhlasená stavba podľa zrkadlového obrazu s drobnými zmenami. Podľa tohto nemalo byť na strane domu žalobcov sporné okno. V tom čase pôvodný stavebník V. F. cestou svojho stavbyvedúceho vyhľadal žalobcov a uviedol síce, že zo strany žalobcov je na dome otvor, ale tento bude vyplnený sklobetónovými tvárnicami. V tejto idee sa žalobcovia uspokojili a čakali na ďalšie kroky stavebného konania. Stavba potom bola dokončená až potom, ako ju jej pôvodný majiteľ predal a to v rokoch 1992 až 1996. V rozpore so stavebným povolením však bolo vytvorené okno s priehľadným sklom, ktoré je otváracie. Keďže žalobcovia neboli účastníkmi kolaudačného konania, nevedeli o tom, že kolaudačné rozhodnutie bolo vydané, no oni neboli k nemu prizvaní a dozvedeli sa o kolaudácii až v roku 2004 pri riešení sťažnosti u starostu obce. I keď na ich námietky bolo vymené priehľadné okno za nepriehľadné, podstata problémy vyriešená nebola, pretože i keď bolo tým zabránené žalovanému s rodinou pozerať cez toto okno do záhrady žalobcov, nebol odstránený druhý problém, a síce šírenie zvukov, ale tento pretrváva. Zo záznamu z ústneho jednania obce F. zo dňa 16.06.2004 vyplýva, že žalobcovia namietali výsadbu kvetov a kríkov pri ich oplotení a tiež výmenu priehľadného skla za nepriehľadné, na čom sa účastníci vlastne dohodli (porovnaj č.l. 89 spisu).

16. Podľa § 127 ods. 1 vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

17. Pri posudzovaní, či sú dané podmienky pre poskytnutie ochrany podľa § 127 ods. 1 <. treba pojem „nad mieru primeranú pomerom“ vykladať tak, že určuje hranicu medzi dovoleným správaním (od optimálneho stavu po stav ešte prípustný) a nedovoleným správaním (nad prípustnú mieru) a to tak vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom čase a mieste ako aj vo vzťahu k objektívne žiaducim pomerom. Imisiami (zásahmi) sa spravidla rozumie prenikanie nejakých účinkov (z činnosti alebo z nečinnosti vlastníka) z jednej nehnuteľnosti na druhú (susednú) nehnuteľnosť (porovnaj napr. R 37/1985).

18. Vlastníkovi veci sa v zmysle ustanovenia § 130a ods. 1 (teraz § 127 ods. 1 - pozn. autora) poskytuje ochrana len proti takým zásahom, ktoré ho nad mieru primeranú pomerom obťažujú alebo vážne ohrozujú výkon jeho práv. Pokiaľ sa zistí, že ide o nepodstatné zásahy, t.j. o

bežné správanie, ktoré sú susedia povinní navzájom strpieť, lebo je spojené s obvyklým užívaním nehnuteľností, prípadne aj hnuteľných vecí, súdy správne žaloby zamietajú (R 50/1985 s. 237).

19. Podľa § 417 ods. 1 komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.

20. Podľa § 417 ods. 2 - ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.

21. Právo domáhať sa ochrany na súde podľa § 417 ods. 2 je viazané na podmienku, že ide o vážne ohrozenie. Na súd sa možno obrátiť iba v prípade vážneho ohrozenia zo strany neoprávneného zasahovateľa. Ohrozený má právo domáhať sa, aby súd ohrozovateľovi uložil povinnosť vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody. Čo treba považovať za vhodné a primerané opatrenia uložené súdom na odvrátenie hroziacej škody, treba posudzovať podľa toho, aká škoda ohrozenému hrozí, t.j. či mu hrozí škoda na majetku alebo na zdraví, alebo či ide o škodu, ktorá hrozí prírode alebo životnému prostrediu. Podľa povahy hroziacej škody treba posúdiť aj to, aké možnosti určitými vhodnými a primeranými opatreniami odvrátiť hroziacu škodu prichádzali do úvahy. Ak došlo k neoprávneným zásahom do práv vlastníka veci (§ 132, 489 , uloží súd tomu, kto neoprávnene do vlastníckeho práva zasahuje, aby sa týchto zásahov zdržal (R 3/1971). Obťažovanie hlukom patrí medzi imisie, ktoré ak sú neprimerané, neoprávnene obťažujú a je potrebné upustiť od konania, ktoré ich spôsobujú, alebo vykonať opatrenia, ktoré zamedzia ich vzniku. Nevyhnutným kritériom je „imisie nad mieru primeranú pomerom“, ak táto intenzita nie je naplnená, nie je dôvod za vykonanie nápravy (porovnaj rozsudok NS ČR 22Cdo 2270/2012).

22. Žalobcovia v žalobe i pri svojom výsluchu na pojednávaní pred súdom prvej inštancie uviedli, že keď má žalovaný otvorené sporné okno, všetko k nim počuť, jeho návštevníci všetko počujú a upozorňujú ich na to, že kto takúto stavbu povolil. Žalobcovia poukázali na to, že keď bola hrubá stavba, boli v nej síce otvory na okná, avšak predchádzajúci vlastník pán F. ich ubezpečil, že tam nebude otváracie okno, ale ide o kúpeľňu, kde bude sklobetónová výplň.

23. Súd prvej inštancie vykonal vo veci znalecké dokazovanie za účelom vykonania miestnej ohliadky nehnuteľností a stavebných pomerov nehnuteľností účastníkov a iné. V prvom kroku pribral do konania Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave, Stavebná fakulta, ústav súdneho znalectva, ktorý ústav podal znalecký posudok č. 3/2013 zo dňa 18.01.2013 (č.l. 119 a nasl.). Táto znalecká inštitúcia však podala posudok bez toho, aby bolo vykonané miestne šetrenie na nehnuteľnostiach účastníkov, z čoho nevyplývali reálne zistené vzdialenosti medzi domami a možné šírenie sa zvukov z okna žalovaného a iné.

24. V dôsledku námietok voči takémuto postupu súd prvej inštancie nariadil vo veci ďalšie znalecké dokazovanie a ustanovený znalec Ing. Juraj Sedláček vypracoval dňa 09.10.2014 znalecký posudok č. 75/2014 (č.l. 271 a nasl. spisu). Pre vykonanie znaleckého posudku sa znalec oboznámil nielen so spisovým materiálom, ale nahliadol i do spisov súvisiacich so stavbou nehnuteľnosti žalovaného týkajúceho sa stavebného povolenia. Z tohto šetrenia znalca vyplýva, že podkladom výstavby rodinného domu bol typový projekt ŠPTU Bratislava, Ateliér Pezinok, projektová dokumentácia sa skladá z dvanástich príloh a prílohy č. 3 (pôdorys prízemia),7 (zadný pohľad), 8 (čelný pohľad) nie sú súčasťou typového projektu, ale boli do neho následne doplnené a vymenené za pôvodné prílohy. Na prílohách č. 2 (pôdorys suterénu), 3, 7 (zadný pohľad) a 8 sa nachádza pečiatka „súhlas s realizáciou zrkadlového obrazu“, ktorý vydal ŠPTU Bratislava, Ateliér Pezinok dňa 30.10.1981. Na situácii v mierke 1:200 sa nachádza overený písomný súhlas susedov s umiestnením rodinného domu. Znalec ďalej konštatoval, že vzdialenosť medzi protiľahlými stenami rodinných domov č. XX a č. XXX na úrovni prvého nadzemného podlažia sa pohybuje v intervale 3300 až 3430 mm a keďže domy boli následne zateplené, pri kolaudácii stavby rodinného domu č. XXX bola minimálna vzdialenosť medzi protiľahlými stenami domov 3500 až 3500 mm. Konštatoval ďalej, že kuchyňa je miestnosť určená na varenie a takáto miestnosť musí byť v každom byte. Ide pritom o príslušenstvo bytu. Kuchyňa žalovaného má podlahovú plochu 10,83 m2 a znalec konštatoval, že nejde v zmysle platnej normy STN 734301 vydanej 09.08.1987 o obytnú, ale pracovnú kuchyňu. Pre takýto priestor je v zmysle článku 84 normy nevyhnutné priame denné osvetlenie, v zmysle článku 89 normy priame vetranie oknami. Táto pracovná kuchyňa nie je teda obytnou miestnosťou a musí mať zabezpečené priame vetranie a denné presvetlenie oknami. Takéto

parametre musí kuchyňa spĺňať nielen podľa stavu v čase vydania kolaudačného rozhodnutia, ale i v čase začatia tohto sporu medzi účastníkmi (v čase podania žaloby). Znalec v posudku konštatoval, že rodinné domy nespĺňajú v zmysle právnej úpravy stanovené odstupové vzdialenosti. Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať hygienické požiadavky, požiadavky požiarnej a civilnej ochrany. Vzdialenosť medzi domami má byť 10 metrov, nesmie byť však menšia ako 7 metrov. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc nesmie byť menšia ako 3 metre, výnimočne ju môže stavebný úrad znížiť na 2 metre. Vzdialenosť medzi rodinnými domami môže stavebný úrad výnimočne znížiť na 4 metre, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností. Je nepochybné, že rodinné domy tieto parametre nespĺňajú a teda nie sú v súlade s ustanoveniami § 41, § 44 vyhlášky Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 83/1976 Zb. bez ohľadu na skutočnosť, či sa v oknách protiľahlých stien nachádzajú okná obytných miestností či príslušenstva bytu. I keď znalec uskutočnil posúdenie uvedených skutočností i ku dňu podania žaloby (vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z.z.), záver bol v podstate rovnaký, i keď uvedené parametre je potrebné zisťovať v čase umiestnenia stavby, nie v aktuálnom čase, keďže so stavbou už nie je možné manipulovať. Znalec ďalej konštatoval, že predmetné okno je v súlade s technickými normami a umiestnenie posudzovaného okna v kuchyni nie je v rozpore so žiadnym všeobecne záväzným právnym predpisom. Pri otvorenom okne žalovaného sa prirodzene šíri zvuk na terasu žalobcov. Neznamená to však, že intenzita tohto zvuku je neprimeraná, či prekračujúca úroveň, ktorá by ohrozovala zdravie žalobcov, neumožnila by im spať, odpočívať a pracovať. Odstupové vzdialenosti medzi rodinnými domami č. XX a XXX nie sú v súlade s právnou úpravou. Znalec na otázku súdu, či je možné reálne zabrániť šíreniu zvuku z okna domu žalovaného sklobetónovou výplňou odpovedal, že sklobetónová výplň by zvýšila index zvukovej nepriezvučnosti posudzovaného okna o 18-44% podľa typu použitých tvárnic. Obytná miestnosť a kuchyňa však musí mať priame vetranie oknom. Vzhľadom na existujúce dispozičné riešenie priestorov rodinného domu č. XXX a rozmiestnenie jednotlivých miestností znalec nevidí žiadnu možnosť rekonštrukcie nehnuteľnosti, aby mohlo byť posudzované okno premiestnené, resp. odstránené. Z ustanovení § 44 vyhlášky Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 83/1976 Zb. znalec konštatoval, že v prípade namontovania horizontálne rozdeleného okna so spodným pevným matným zasklením a hornou výklopnou časťou by musela táto výklopná časť mať výšku minimálne 300 mm, aby bolo možné dosiahnuť aspoň výšku presklenia 150 mm. Otváranie takéhoto okna by bolo problematické, keďže pred oknom sa nachádza kuchynská linka, ktorá obmedzuje prístup priamo k oknu a k ovládaniu konania. Preto znalec takéto riešenie nepodporil.

25. Žalobcovia namietali v odvolaní viaceré významné skutočnosti. Ich námietku, že súd prvej inštancie najprv ustanovil na znalecké dokazovanie ústav - Stavebnú fakultu STI v Bratislave, ktorý znalecký ústav nevykonal ani ohliadnu na mieste samom, ale vychádzal len zo spisového materiálu, súd prvej inštancie rešpektoval a ustanovil ďalšieho súdneho znalca Ing. Juraja Sedláčka. Preto merania, ktoré uskutočnil ústav, nebolo možné v konaní vziať v úvahu a súd prvej inštancie takto i postupoval. Preto uvedená námietka bola vyriešená v konaní pred súdom prvej inštancie a tak nebolo dôvodné na ňu naďalej poukazovať a ani na ňu prihliadať v odvolacom konaní.

26. Žalobcovia v odvolaní ďalej namietali to, že súdny znalec Ing. Juraj Sedláček stanovil ohliadku na mieste samom, pričom tu pozval ako žalobcov, tak žalovaného. Na miestnu ohliadku sa dostavil žalobca 1. V čase znaleckého dokazovania bola v dome len manželka žalovaného, ktorá neumožnila žalobcovi vstup do nehnuteľnosti žalovaného. Argumentovali, že za tejto situácie mal znalec úkon ukončiť, oznámiť uvedenú skutočnosť súdu a žiadať nápravu. V tejto súvislosti poukázali na ustanovenie § 130 ods. 2 OSP.

27. Podľa § 130 ods. 2 OSP (v znení v čase vykonania predmetnej ohliadky znalcom Ing. Jurajom Sedláčkom 09.09.2014) inak sa ohliadka vykonáva na mieste. Treba na ňu predvolať tých, ktorí sa predvolávajú na pojednávanie.

28. Ustanovenie § 130 ods. 2 OSP obsahuje právnu úpravu ohliadky, ktorú vykonáva súd a to na návrh, ale i bez neho. Cieľom ohliadky nariadenej súdom je zistiť stav na mieste samom. O nariadení ohliadky rozhodne predseda senátu, o ohliadke spíše zápisnicu, predvolá na ohliadku účastníkov konania. Súd môže nariadiť ohliadku sám, na základe svojej vlastnej úvahy, ale ohliadku môže nariadiť i znalec pre svoje potreby znalca, pre svoje odborné zistenia, pre zistenie situácie na mieste samom, čím sa uvedená situácia stáva podkladom k vykonaniu jeho znaleckých úkonov. Takúto ohliadku znalca nie je možné stotožniť s ohliadkou podľa § 130 OSP, keďže túto nariaďuje súd a ide o jeden z

dôkazných prostriedkov, rovnako ako je dôkazným prostriedkom i podanie znaleckého posudku podľa § 127 OSP. Ohliadka znalca však nie je ohliadkou v zmysle § 130 OSP. Nie je preto dôvodná námietka, že by zamedzenie vstupu žalobcu na nehnuteľnosť žalovaného, čo žalobcovi neumožnila manželka žalovaného, bolo v rozpore so zákonom. Ani súd prvej inštancie žalovanému neuložil povinnosť umožniť žalobcom vstup do jeho domovej nehnuteľnosti, keďže uznesením zo dňa 21. mája 2014 (č.l. 245) uložil účastníkom (aktuálne stranám) povinnosť so znalcom spolupracovať, najmä poskytnúť mu súčinnosť potrebnú na vypracovanie znaleckého posudku, čo žalovaný rešpektoval. Predmetný dom je vlastníctvom žalovaného a užívaný jeho rodinou, predstavuje ich obydlie, kde majú svoje súkromie a nad mieru primeranú danej situácii nie je dôvod im do neho zasahovať. Znalec na ohliadke získaval výlučne odborné informácie, ktoré zakomponoval do znaleckého posudku a tieto môžu byť predmetom posudzovania i zo strany žalobcov.

29. Nemožno preto namietať postup súdu prvej inštancie, ak nenariadil znalcovi uvedenú ohliadku zopakovať, pretože išlo o ohliadku v plnej dispozícii znalca, pre získanie podkladov k jeho odbornému znaleckému posudku, ktoré fakty do znaleckého posudku zakomponoval a sú predmetom hodnotenia dôkazov súdom v zmysle § 132 OSP. Žiadne relevantné námietky k zisteniam znalca, ktoré uskutočnil na uvedenej ohliadke (zistené merania a iné fakty) neboli fakticky namietané (odhliadnuc od záveru, že u kuchyne nejde o obytnú miestnosť, ale o pracovnú kuchyňu, čo znalec vyvodil z výmery kuchyne). Preto táto námietka neobstojí a nebolo dôvodné na ňu v odvolacom konaní prihliadať (porovnaj aj Z III. strana 330).

30. Žalobcovia v odvolaní ďalej argumentovali, že znalec mal podrobne preštudovať dokumenty

- stavebné povolenia, ale neporovnal skutočný stav - stavbu rodinného domu s projektovou dokumentáciou a skutočnosťou. Argumentovali, že dom má mať 5 obytných miestností a jednou z nich je obytná kuchyňa s rozmermi 12,40 m2 v zmysle STN. Žalovaný potom, ako odkúpil v roku 1992 dom od pôvodného vlastníka, nemal už platné stavebné povolenie. O jeho predĺženie nepožiadal a ani o zmenu stavby pred dokončením. Pred dokončením stavby došlo k zmene projektu a tu došlo aj k vytvoreniu sporného okna. Žalobcovia neboli účastníci kolaudačného konania, čo je v rozpore so zákonom (§ 78 ods. 1, 2 zákona č. 50/1976 Zb. v súčasnom znení). K týmto námietkam odvolací súd uvádza, že v tomto konaní nie je možné sa nimi zaoberať, keďže patria do kompetencie stavebného úradu a nie do kompetencie súdu. Súd nemôže v tomto smere zjednať nápravu a zabezpečiť, aby sa žalobcovia stali účastníkmi kolaudačného konania a aby im bolo rozhodnutie o kolaudácii stavby doručené a iné. Toto do kompetencie súdu v sporovom konaní nepatrí (§ 7 OSP).

31. Žalobcovia ďalej argumentovali, že pôvodný vlastník pán F. rešpektoval zrkadlový obraz stavebnej dokumentácie. Nový vlastník stavby mal v zmysle stavebného povolenia schválenej projektovej dokumentácie v tejto stavbe pokračovať, čo sa však nestalo. Pôvodný vlastník nehnuteľnosti mal stavebný dozor, ktorý žalobcov ubezpečil, že na stavbe zo strany žalovaného nebude žiadne okno, lebo ide o zrkadlový obraz. K tejto námietke odvolací súd uvádza len toľko, že žalobcovia tieto tvrdenia o kontakte s pánom F., resp. jeho stavebným dozorom ničím nepreukázali. Z dokumentácie, ktorá je súčasťou spisu (č.l. 17, 18 spisu) nevyplýva pravdivosť tvrdenia žalobcov, keďže súčasťou prízemia je aj kuchyňa, otvory na okná tu stále boli a žalobcovia aj poukazujú na to, že pán F. im prisľúbil, že budú opatrené sklobetónovými tvárnicami. Takýto písomný prísľub však nepredložili, nie je súčasťou projektovej dokumentácie, nie je súčasťou spisu a nie je možné z neho vychádzať, keďže túto tvrdenú skutočnosť nijakým spôsobom nepreukázali (§ 120 OSP). Zabudované okno je ale dôsledkom toho, že nejde o kúpeľňu, ale o kuchyňu, čo je aj z pôvodného projektu zrejmé. Zo strany žalobcov nie je budovaný vchod do nehnuteľnosti (kedy by tu bol vchod a nie okná kúpeľne a kuchyne), čo mali možnosť vedieť(či zistiť), veď stavba sa realizovala vedľa nich.

32. Z uvedeného potom vyplýva, že i sami žalobcovia konštatujú, že pôvodný vlastník, resp. jeho stavebný dozor žalobcov ubezpečil, že tu nebude žiadne okno, lebo je to zrkadlový obraz projektu. Na druhej strane ale tvrdia, že okno (kúpeľňové) bude zabetónované sklobetónovou výplňou, čo ničím nepreukázali, keďže kuchyňa mala aj v pôvodnom projekte z ich strany okno. Námietka žalobcov o tom, že súdny znalec nevyžiadal od žalovaného stavebnú dokumentáciu je nenáležitá, keďže žalovaný sa pred súdom jednoznačne vyjadril, že touto nedisponuje, pôvodnú stavebnú dokumentáciu mal pán F.. Znalec Ing. Sedláček sa ale s projektovou dokumentáciou v archíve oboznámil, čo je z jeho posudku zrejmé. Navrhnutý dôkaz, na ktorý ďalej žalobcovia v odvolaní poukazujú, a to aby znalecký posudok Ing. Sedláčka bol predložený Slovenskej stavebnej inšpekcii pri Ministerstve dopravy a spojov v Bratislave,

keďže nebol dodržaný zrkadlový obraz stavby a došlo k porušeniu zákona a predpisov o stavebnom konaní nebolo dôvodné vykonať, keďže ako už bolo uvedené vyššie, stavba bola osadená pôvodne pánom F., otvory v stavbe tu boli po celý čas, tieto nevybudoval sám žalovaný, takéto skutočnosti žalobcovia v konaní nepreukázali (a porušenie predpisov v stavebnom konaní je potrebné riešiť so stavebným úradom a nie v rámci súkromného občiansko-právneho sporu). Zo samej skutočnosti, že súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nemožno vyvodiť nesprávnosť procesného postupu súdu (porovnaj R 125/1999, R 6/2000).

33. V odvolaní žalobcovia ďalej poukazujú na to, že ich žiadosť o zaplnenie otvoru sklobetónovými tvárnicami je dôvodná, keďže v hornej časti takéhoto okna bolo možné vložiť vetracie okienko, čím by bolo vetranie kuchyne zabezpečené. Argumentáciu znalca o tom, že by bola ťažká manipulácia považujú za nedôvodnú, keďže i v súčasnosti sa krídlové okno otvára a kuchynská linka tomu neprekáža. K tejto argumentácii je potrebné uviesť, že súd i znalec sa zaoberali možnosťou iného riešenia vzniknutého problému medzi účastníkmi. I keď sa znalec vyjadril k nevhodnosti navrhovaného spôsobu riešenia úplným zaplnením otvoru okna sklobetónovými tvárnicami a možnosťou vetracieho okna v hornej časti, tu však treba uviesť, že takýto nárok nebol predmetom žaloby, nebol predmetom petitu, žalobcovia zotrvali v priebehu celého konania na pôvodnom návrhu, na takomto pôvodnom petite a preto inými alternatívami sa nebolo možné fakticky zaoberať s tým, že by súd vo veci takto aj rozhodol, že by uložil žalovanému za splnenia istých technických podmienok zabudovať časť okna sklobetónovými tvárnicami a časť novým vetracím oknom, rozhodol by mimo petitu. Preto uplatniť takúto odvolaciu námietku zo strany žalobcov v odvolaní bolo nadbytočné a ani odvolaciemu súdu v konaní nevyplynula možnosť, aby túto námietku považoval za dôvodnú, keďže je mimo petit samotnej žaloby, keďže žalobcovia (zastúpení advokátom) žalobný petit nezmenili a to ani alternatívne, ani po podaní znaleckého posudku (porovnaj zápisnicu o pojednávaní zo dňa 26.11.2015 č.l. 442).

34. Žalobcovia ďalej namietali, že šírenie zvukov z okna žalovaného nebolo náležite preverené, keďže z kuchyne sa šíri hlasná hudba, hlasný hovor, rôzne pokriky manželky žalovaného. Týmto je hlboko narušené súkromie a integrita žalobcov.

35. K tejto námietke je potrebné uviesť, že boli to práve žalobcovia, ktorí si vo vzťahu k šíreniu zvuku vôbec nesplnili svoju dôkaznú povinnosť. Žalobcovia v konaní uvedenú skutočnosť len tvrdili. To, že sa z nehnuteľnosti žalovaného šíri „neprimeraný“ hluk v konaní vôbec nepreukázali, ani v žalobe, ani pri svojom výsluchu, ani v ďalších podaniach vôbec nekonkretizovali situácie, ktoré majú v dôsledku šírenia hluku vznikať, neuviedli o aký zvuk, kedy, v akom rozsahu ide, kto tento hluk spôsobuje, v akých hodinách k nemu dochádza, z čoho tento zvuk pozostáva, akú má prípadne intenzitu a iné. Na svoje tvrdenie nenavrhli žiaden dôkaz a ani keď boli vypočúvaní ako účastníci konania, tieto skutočnosti nekonkretizovali. V konaní nebol na ich návrh vypočutý žiaden svedok, ktorý by vedel potvrdiť tvrdenie žalobcov o tom, že ide o neprimeraný hluk - nad mieru primeranú pomerom. Je nepochybné, že medzi domami účastníkov je priestor nezodpovedajúci príslušnej právnej úprave. Celá situácia vznikla s umiestnením stavby ešte pre pôvodného stavebníka pána F.. Žalovaný teda užíva stavbu tak, ako bola osadená pánom F.. Žalobcovia s umiestnením takejto stavby dali výslovný súhlas pre potreby stavebníka, pre potreby stavebného konania. Žalovaný spolu s rodinou užíva stavbu tak, ako bola osadená. Žalobcovia síce v konaní argumentovali tým, že okno na prísľub pôvodného stavebníka malo byť opatrené sklobetónovými tvárnicami, túto skutočnosť ale nepreukázali. Preto je aj dôvodná argumentácia znalca Ing. Sedláčka obsiahnutá v jeho znaleckom posudku, že žiadne tvrdenia, žiadne skutkové podklady mu neumožňovali simulovať situáciu, v ktorej sa má hladina hluku merať. Žalobcovia nekonkretizovali zdroje hluku a ich intenzitu, nepreukázali, že táto nie je obvyklá, keďže pri takých stiesnených podmienkach, ako sú umiestnené oba rodinné domy, je tento fakt pochopiteľný. Pritom pokiaľ ide o obvyklú hladinu zvuku, k tej je potrebné dodať, že existencia bežného hluku je pochopiteľná a vyplýva z rozmiestnenia stavieb a pomerov medzi účastníkmi, nejde o dôvod, pre ktorý by sa mali vykonať opatrenia na ťarchu žalovaného a ochranu žalobcov. Ako však konštatoval znalec, je potrebné hľadať iné technické riešenia, ktoré by mal navrhnúť odborne spôsobilý projektant, ktorý je schopný na základe konkrétnych miestnych podmienok kvalifikovane posúdiť spôsob obmedzenia tých vplyvov, ktorých sa žalobcovia obávajú a zároveň zhodnotiť všetky ostatné dôsledky, ktoré by tento návrh priniesol ( iný typ oplotenia medzi rodinnými domami, ktoré musí na jednej strane rešpektovať stiesnené priestorové podmienky - živý plot, pevné oplotenie kombinované so živou zeleňou...) na dosiahnutie

požadovaného efektu z hľadiska obmedzenia akustického zaťaženia rodinného domu súpisným číslom 98.

36. Žalobcovia v konaní nepreukázali, že hluk, ktorý sa šíri z rodinného domu žalovaného, je sústavným, neprimeraným hlukom nad mieru primeranú pomerom, nepreukázali, že zvuky sú pravidelné, neprijateľné, spôsobujúce im zdravotné, sociálne či iné ťažkostí doliehajúce na nich značnou intenzitou, ktorú možno označiť za neobvyklú, neprimeranú a neznesiteľnú.

37. Hluk, ktorý sa šíri z rodinného domu žalovaného je podľa výsledkov vykonaného dokazovania prirodzeným a bežným hlukom, ktorý sa dá očakávať, ktorý vyplýva zo susedských vzťahov, z toho, že vedľa žalobcov v rodinnom dome žije normálnym rodinným životom rodina, k čomu je potrebné bežne sa dorozumievať, komunikovať, prejavovať emócie ako kladné, tak i záporné, súčasťou tohto života je počúvanie rádia či pozeranie televízie a iné „zdroje zvuku - hluku“. Uvedená situácia vyplýva z toho, že rodinné domy účastníkov sú postavené v tesnom susedstve a vzájomná komunikácie rodín sa šíri vzájomne - ako od žalobcov k žalovaným, tak i od žalovaných k žalobcom, čo vyplýva to zo susedstva účastníkov, z umiestnenia stavieb ich rodinných domov.

38. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

39. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami strany, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku), pričom strane musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (strany) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenia sa totiž chápu aj z hľadiska práv účastníka konania / strany na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a tieto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (porovnaj napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03). Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,

ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).

40. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v spore postupoval a rozhodol v súlade so zákonom, keď vo veci vykonal všetko dokazovanie, ktoré bolo potrebné pre náležité zistenie skutkového stavu veci, vykonané dokazovanie náležite vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, preto odvolaniu žalobcov nie je možné vyhovieť a tak odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP, vrátanie výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie, ako vecne správny potvrdil.

41. Žalovaný má voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 spojený s § 255 ods. 1 vzhľadom na to, že bol v odvolacom konaní úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 .

42. O výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 .

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .