Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/141/2017

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu v 1. rade: Slovenská produkčná, a.s., Brečtanova 1, 831 01 Bratislava, IČO: 35 843 624 a žalobcu v 2. rade: MAC TV s.r.o., Brečtanova 1, 831 01 Bratislava, IČO: 00 618 322 právne zastúpení: advokátska kancelária Bugala

- Ďurček, s.r.o. Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, IČO: 36 731 544 proti žalovanému: SATRO s.r.o., Hodonínska 25, 841 03 Bratislava, IČO: 31 335 161, právne zastúpený: STANO a partneri s.r.o., Nám. 1. mája 16, 816 06 Bratislava, IČO: 36 869 571, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia a o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 37Cb/88/2016-177 zo dňa 11.9.2016, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 37Cb/88/2016-177 zo dňa 11.9.2016 m e n í tak, že návrh žalobcu v 1. a v 2. rade zo dňa 15.7.2016 na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamieta.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie určil žalovanému povinnosť zdržať sa retransmisie televíznych programových služieb Prima (family), Prima love, Prima COOL, Prima ZOOM, Prima MAX, na ktorých retransmisiu nemá udelený súhlas pôvodného vysielateľa FTV Prima, spol. s.r.o. v súlade s ustanovením § 17 ods. 1 písm. c) zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov. Zároveň určil, že žalobca 1. a 2. má nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 15.7.2016 sa žalobcovia domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa retransmisie televíznych programových služieb Prima (family), Prima love, Prima COOL, Prima ZOOM, Prima MAX, na ktorých retransmisiu nemá udelený súhlas pôvodného vysielateľa FTV Prima, spol. s.r.o. v súlade s ustanovením § 17 ods. 1 písm. c) zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov. Žalobca v 1. a 2. rade svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca v 1. rade je podnikateľský subjekt, ktorého primárnym predmetom činnosti je výroba a nákup audiovizuálnych diel určených pre televízne vysielanie v televíznych programových službách skupiny JOJ GROUP, tzn. "TV JOJ", "PLUS", "WAU", "SENZI"', "RiK", území Slovenskej resp. Českej republiky (najmä spoločnosťou žalobcu v 2. rade, MAC TV s.r.o., ktorá vysiela výhradne v Slovenskej republike, v Českej republike vysielajú iné dcérske spoločnosti žalobcu v 1. rade, ktoré v predmetnej veci nevystupujú) a je oprávneným subjektom na výkon majetkových a autorských práv a práv, ktoré súvisia s autorskými právami k audiovizuálnym dielam, ktoré tvoria obsah vyššie uvedených televíznych programových služieb. Žalobca v 1. rade je jediným spoločníkom spoločnosti žalobcu v 2 rade.

3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobou vo veci samej sa žalobca v 1. a 2. rade mieni domáhať určenia toho, aby žalovaný nevykonával retransmisiu predmetných televíznych programových služieb v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, spôsobujúc žalobcom ujmu, tak ako je opísané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Hlavným dôvodom je, že konaním žalovaného sa výhradné licencie, ktoré má zakúpené žalobca v 1. rade pre územie Slovenskej republiky za značné finančné prostriedky pohybujúce sa v státisícoch eur stávajú nevýhradnými, čo značne znižuje ich hodnotu aj postavenie žalobcu v 2. rade pri vysielaní predmetných programov, pretože je eminentným záujmom žalobcov, aby žalobca v 2. rade bol jediným vysielateľom v Slovenskej republike, ktorý pre koncového spotrebiteľa - diváka prinesie konkrétny zakúpený výhradne licencovaný produkt televízneho vysielania, t.j. taký, ktorého prenos na území Slovenskej republiky nezabezpečuje žiadny iný subjekt. Konanie žalovaného teda priamo a bezprostredne zasahuje aj do práv žalobcov značným spôsobom, keď znehodnocuje licencie zakúpené žalobcom v 1. rade na exkluzívne vysielanie. Konaním žalovaného sa výhradné licencie, ktoré má zakúpené žalobca v 1. rade pre územie Slovenskej republiky za značné finančné prostriedky pohybujúce sa v státisícoch eur stávajú nevýhradnými, čo značne znižuje ich hodnotu aj postavenie žalobcu v 2. rade pri vysielaní predmetných programov, pretože je eminentným záujmom žalobcov, aby žalobca v 2. rade bol jediným vysielateľom v Slovenskej republike, ktorý pre koncového spotrebiteľa - diváka prinesie konkrétny zakúpený výhradne licencovaný produkt televízneho vysielania, t.j. taký, ktorého prenos na území Slovenskej republiky nezabezpečuje žiadny iný subjekt.

4. Konanie žalovaného teda priamo a bezprostredne zasahuje aj do práv žalobcov značným spôsobom, keď znehodnocuje licencie zakúpené žalobcom v 1. rade na exkluzívne vysielanie televíznych programov na území Slovenskej republiky, čo je nutné objektívne označiť za konanie spôsobilé privodiť žalovaným značnú ujmu. S poukazom na ust. § 17 ods. 1 písm. c) a i) zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov "Prevádzkovateľ retransmisie je povinný poskytovať retransmisiu programovej služby len so súhlasom pôvodného vysielateľa tejto služby" a "Prevádzkovateľ retransmisie je povinný poskytovať retransmisiu programovej služby vrátane multimodálneho prístupu k programovej službe v rozsahu súhlasu podľa písmena c)." 5. Z predložených listinných dôkazov mal súd prvej inštancie za osvedčené, že žalobcovia nemajú inú možnosť ako zamedziť nekalosúťažnému protiprávnemu konaniu žalovaného, spočívajúcemu v neoprávnenom prevádzkovaní retransmisie televíznych programových služieb Prima group, ktoré neustále aj v deň podania návrhu trvá a podľa vyššie uvedených skutočností, podľa názoru súdu prvej inštancie aj do budúcnosti pretrvávať bude ako sa obrátiť s cieľom zamedzenia neustáleho vzniku majetkovej aj nemajetkovej ujmy na príslušný súd s návrhom, aby uznesením vydal neodkladné opatrenie. Súdu sa preto predbežne javí nárok žalobcu v 1. a 2. rade ako dôvodný, vo vzťahu ktorému je nevyhnutné a dôvodné neodkladne opatrenie vydať.

6. O trovách neodkladného opatrenia z dôvodu, že nebola podaná žaloba vo veci samej, súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s 255 ods. 1 C.s.p. Keďže žalobcovia boli v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu úspešní, súd im priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

7. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov, že v konaní došlo k vadám a to, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

8. Žalovaný poukázal na nepríslušnosť súdu a príslušnosť správneho orgánu, pričom z obsahu návrhu, ako aj uznesenia vyplýva, že návrh žalobcu priamo súvisí s povinnosťami spadajúcimi pod zákon č. 308/2000 Z.z, teda výlučne s povinnosťami spadajúcimi do sféry verejného práva. O tom, či ide o inštitúty práva súkromného alebo verejného, rozhoduje podstata týchto inštitútov, nie ich pomenovanie. Rozhodovanie o tomto návrhu súvisiacom s údajným porušením povinností poskytovateľa retransmisie, nie je preto v právomoci súdu. Tieto povinnosti, ich porušovanie, regulácia a prípadné sankcie spadajú pod zákon č. 308/2000 Z.z a subjekt správneho práva, ktorým je Rada pre vysielanie a retransmisiu.

9. Žalobca v 2. rade je podľa § 1 zákona č. 308/2000 Z.z. vysielateľom programovej služby TV JOJ a iných programových služieb (pre zachovanie prehľadnosti ďalej len „TV JOJ“). Žalobca v 2. rade a žalovaný nie sú v žiadnom konkurenčnom vzťahu, nakoľko žalobca je ten čo vysiela televízny signál (programová služba), konkrétne TV JOJ a žalovaný je poskytovateľ retransmisie (ľudovo označený ako „operátor“ alebo „káblovka“). Žalobca dokonca nemá činnosť s názvom „poskytovanie retransmisie“ ani v predmete podnikateľskej činnosti podľa výpisu z obchodného registra. To znamená, že žalobcovými konkurentmi sú iné televízne stanice šírené na našom území ako napr. TV MARKÍZA, STV (resp. RTVS) a prípadne konkurenčné stanice zo zahraničia ako TV NOVA alebo TV PRIMA. Teda žalobca nie je nositeľ práva. Naproti tomu konkurentmi žalovaného sú iní operátori, ako napr. UPC, Orange, DIGI TV, Magio a pod. Predmetné vymedzenie má oporu v Usmernení Európskej Komisie o horizontálnej spolupráci, v Usmernení Európskej Komisie o vertikálnej spolupráci a v zákone č. 136/2001 Z.z., o ochrane hospodárskej súťaže. Žalobcovia (a už vôbec nie žalobca v I. rade) a žalovaný nie sú v konkurenčnom vzťahu a kým nezačne žalovaný vysielať zaujímavý televízny program, ani nikdy nebudú. Teda nie je pravda, že žalobcovia a žalovaný sú súťažitelia (konkurenti) v hospodárskej súťaži, nakoľko nevyrábajú rovnaký ani porovnateľný produkt.

10. Podľa názoru žalovaného žalobcovia a žalovaný nie sú súťažiteľmi (konkurentmi) v hospodárskej súťaži, preto nie je a nemôže byť základný predpoklad pre naplnenie pojmu nekalosúťažné konanie. Účastníci tohto konania sú súťažiteľmi na úplne iných trhoch a v úplne iných podnikateľských segmentoch. Nie je pravda, že by konečným produktom žalobcov aj žalovaného bolo umožnenie sledovania televíznej programovej služby. Žalobcovia len vysielajú/vytvárajú programovú službu, doslova vyrábajú program, ale len žalovaný ho môže šíriť ďalej. Žalovaný však nijakým spôsobom nebráni žalobcom šíriť ich program v rozvodoch žalovaného a aj ho šíri. Nekalou súťažou by mohla byť len situácia, ak by žalovaný bránil šíreniu televízneho programu žalobcov, čo sa však nedeje. V zmysle vyššie uvedeného neobstojí ani argumentácia, že údajným poskytovaním retransmisie TV PRIMA dochádza k obrovským stratám žalobcov. Žalobcovia toto nijako ani len nepreukázali, vôbec nedefinovali a nekvantifikovali predmetné straty, len uviedli, že musia nakupovať programy za státisíce, a že údajne nedosahujú výnos z reklamy, ako by mali, pričom neuviedli jediné konkrétne číslo, ani len sumu akú očakávajú, ako k nej dospeli a o koľko ich údajne pripravilo cezhraničné vysielanie TV PRIMA. Je zrejmé, že sa to ani vyčísliť nedá. Žalobcovia teda nijako neuviedli, ako konkrétne žalovaný znehodnocuje licencie zakúpené žalobcom v 1. rade na exkluzívne vysielanie televíznych programov na území Slovenskej republiky. Ak je pravda, že TV PRIMA na území Slovenskej republiky nevysiela, tak zrejme TV PRIMA ani pri svojich rokovaniach o nákupoch programov (napr. filmov) nemôže argumentovať svojou sledovanosťou na našom území, keďže ju ani nemá zmapovanú. Aj toto je argument, prečo pasívne legitimovaným v tomto konaním nemá byť žalovaný.

11. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, žalobcovia nepreukázali, že by žalovaný sústavne šíril TV PRIMA. Sami žalobcovia predložili notárske zápisnice z dvoch dní. Teda preukázali, že presne dňa 28.10.2015 a presne dňa 27.6.2016 (dokonca ani nie v deň podania návrhu ako uvádzajú) bolo údajne v ich setopboxe v testovacej prevádzke (sami uvádzajú pojmy TEST) nimi uvedené programové služby. Teda preukázali len, že dňa 28.10.2015 a dňa 27.6,2016 v testovacom režime videli na svojom setopboxe (dekodér) údajne stanice TV PRIMA. To je v príkrom rozpore s odôvodnením súdu v bode 91. Uznesenia, kde dokonca súd konštatuje, že k danej situácii malo dôjsť v deň podania návrhu na neodkladné opatrenie, pričom tento návrh bol podaný dňa 15.7.2016. Tu žalovaný poukázal aj na nedostatočné odôvodnenie samotného uznesenia. Hoci má predmetné uznesenie celkom 16 strán, samotné odôvodnenie súdu je len na str. 15 a to konkrétne v bode 91. V predchádzajúcich bodoch súd len uvádza a opisuje návrh žalobcov. V predmetnom odôvodnení sú zjavné chyby, pričom je evidentné, že z týchto nepresností súd vychádzal. Paradoxne vyznieva v danom odôvodnení citácia ust. § 17 ods. 1 písm. c) a i) zákona č. 308/2000 Z.z, pričom túto povinnosť môže sledovať výlučne správny orgán, ktorým je rada pre vysielanie a retransmisiu ako sme už uviedli vyššie. K údajným predloženým dôkazom žalobcov sa žalovaný nevie vyjadriť a najmä nevie si predstaviť ako ich mohol vyhodnotiť súd a čo mali dokazovať. Poukázal najmä rôzne anglické texty (teda nepreložené texty) alebo zmluvy na kúpu licencie, kde sú vyčiarknuté ceny, pričom žalobcovia práve poukazujú na údajné státisícové straty hoci nikto nevie, čo ich licencie stáli a čo stáli TV PRIMU. Ak by predložili celé zmluvy v zrozumiteľnom jazyku nezačiarknuté a k nim priložili zmluvy, ktoré uzavrela TV PRIMA, možno by vedel súd predpokladať, prípadne vyčísliť nejaké straty. V zmysle uvedených dôvodov žiadal neodkladné opatrenie zrušiť a návrh zamietnuť.

12. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia, podľa ktorých nie sú argumenty žalovaného spôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie neodkladného opatrenia. Žalobcovia považujú napadnuté uznesenie vo výroku za vecne správne a navrhli rozhodnutie potvrdiť. Prejednávaná vec predstavuje súkromnoprávnu sporovú vec, na ktorej prejednanie je príslušný všeobecný súd a skutočnosť, že žalovaný porušuje povinnosť podľa ustanovení zák. č. 308/2000 Z.z. neznamená, že takéto konanie nemôže mať simultánne následky vo verejnoprávnych, ako aj v súkromnoprávnych vzťahoch. Skutočnosť, že obhliadky Rady pre vysielanie a retransmisiu z 15.6.2015 v priestoroch žalovaného, podľa jeho názoru neodhalila žiadne porušenie zákona, nijako nezbavuje relevancie skutkový stav prejednávanej veci zistený súdom prvej inštancie v rozhodnom období (28.10.2015-27.6.2016), ktorý objektívne vyplýva z notárskych zápisníc. 13. Žalobcovia uvádzajú, že argumenty žalovaného, ktoré uvádza vo vzťahu k nedostatku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie sú nesprávne a neaplikovateľné na prejednávanú vec. Žaloba bola odôvodnená aj zásahom do práv žalobcov chránených autorským zákonom. Žalobcovia sú oprávnenými užívateľmi autorsky chránených diel, ktoré tvoria obsah vysielania televíznych programových služieb, a to v exkluzívnom rozsahu pre územie Slovenskej republiky. Sprístupnením vysielania televíznych programových služieb spoločnosti FTV Prima, spol. s r.o. zo strany žalovaného na území Slovenskej republiky dochádza k ohrozovaniu a porušovaniu týchto exkluzívnych práv žalobcov, a to výlučne nezákonným konaním žalovaného, ktorého nezákonnosť a rozpornosť s dobrými mravmi boli navyše potvrdené zo strany vysielateľa FTV Prima, spol. s r.o., ktorý uviedol, že žalovanému nikdy neudelil súhlas na retransmisiu svojich televíznych programových služieb.

14. Vo vyjadrení poukázali na skutkový stav, z ktorého je nepochybné, že žalovaný sa svojim konaním dopúšťa nekalosúťažného konania, nakoľko nielen na trhu súťažiteľov - poskytovateľov retransmisie, je v rozpore s dobrými mravmi súťaže poskytovať retransmisiu programových služieb bez súhlasu pôvodného vysielateľa a v rozpore so zákonom, pričom takéto konanie je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom.

15. Žalobcovia sa v prejednávanej veci nedomáhajú uspokojenia majetkového nároku na náhradu škody, ušlého zisku, či vydania bezdôvodného obohatenia, pre ktorých je typické vyjadrenie ujmy v peniazoch, ale naopak domáhajú sa len ochrany svojich práv v podobe neodkladného opatrenia z dôvodu, že v dôsledku nezákonného konania žalovaného je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu.

16. K vyjadreniu žalobcov sa vyjadril žalovaný, ktorý pri nepríslušnosti súdu a nedostatku aktívnej legitimácie žalobcov poukazuje na argumenty uvedené v odvolaní. Žalobcovia a žalovaný nie sú súťažiteľmi (konkurentmi) v hospodárskej súťaži, preto nie je a nemôže byť základný predpoklad pre naplnenie pojmu nekalosúťažné konanie. Účastníci tohto konania sú súťažiteľmi úplne iných trhoch a v úplne iných podnikateľských segmentoch. Nie je pravda, že by konečným produktom žalobcov aj žalovaného bolo umožnenie sledovania televíznej programovej služby. Žalobcovia len vysielajú/ vytvárajú programovú službu, doslova vyrábajú program, ale len žalovaný ho môže šíriť ďalej. Žalovaný však nijakým spôsobom nebráni žalobcom šíriť ich program v rozvodoch žalovaného a aj ho šíriť. Nekalou súťažou by mohla byť len situácia, ak by žalovaný bránil šíreniu televízneho programu žalobcov, čo sa však nedeje.

17. Poukázal na to, že žalobcovia nijako neuviedli, ako konkrétne žalovaný znehodnocuje licencie zakúpené žalobcom v 1. rade na exkluzívne vysielanie televíznych programov na území Slovenskej republiky. Ak je pravda, že TV Prima na území Slovenskej republiky nevysiela, tak zrejme TV Prima ani pri svojich rokovaniach o nákupoch programov nemôže argumentovať svojou sledovanosťou na našom území, keďže ju ani nemá zmapovanú. Aj toto je argument, prečo pasívne legitimovaným v tomto konaní nemá byť žalovaný.

18. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 , a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalovaného dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť.

19. Z ustanovenia § 325 ods. 1 vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí súd opísaním

rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu. Rozhodujúce skutočnosti musí náležitým spôsobom osvedčiť. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície.

20. Odvolací súd sa predovšetkým zaoberal odvolacou námietkou žalovaného, či je v tomto prípade daná právomoc súdu konať. Odvolací súd súhlasí s odvolacou námietkou žalovaného, že v oblasti verejnoprávnej regulácie konania žalovaného je kompetentným orgánom podľa § 5 zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii Rada pre vysielanie a retransmisiu, ktorá je oprávnená uplatňovať svoju právomoc vo vzťahu k nezákonnej retransmisii žalovaného. Žalobcovia sa však domáhajú zdržania sa nezákonnej retransmisie žalovaného z dôvodu, že táto nezákonná retransmisia zasahuje do práv a právom chránených záujmov žalobcov, čo zakladá súkromnoprávny vzťah. Odvolací súd je toho názoru, že súd má v tomto prípade právomoc vo veci konať, žalobcovia však boli povinní osvedčiť, že konaním žalovaného dochádza do zásahu ich oprávnených záujmov.

21. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie v oblasti, kde dohľad nad dodržiavaním povinností, v tomto prípade šírenia retransmisie, patrí inému orgánu, ak žalobcovia neosvedčia tvrdený zásah do ich záujmov, teda vznik ujmy, resp. vznik a rozširovanie škody. Nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, že v dôsledku nezákonného konania žalovaného je potrebné upraviť pomery medzi stranami. Potreba upraviť pomery musí súvisieť so zásahom do sféry žalobcov, preto je opodstatnená odvolacia námietka, že tieto svoje tvrdenia žalobcovia neosvedčili. Žalobcovia neosvedčili aktívnu legitimáciu v spore, teda že konaním žalovaného sú ukrátení na svojich právach, ani svoje tvrdenie, že konaním žalovaného dochádza k stratám u žalobcov. Žalobcovia neosvedčili, že žalovaný svojim konaním spôsobuje znižovanie sledovanosti programových služieb žalobcu 2 a znižuje tým cenu jeho reklamného priestoru. Podľa odvolacieho súdu sú tvrdenia žalobcov iba v hypotetickej rovine bez dostatočného osvedčenia, čo neodôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia.

22. Z uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že v danom prípade nebola dostatočne osvedčená pravdepodobnosť nároku, ani ujma v dôsledku porušenia práv žalobcu v 1. a v 2. rade, ako základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. CSP, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

23. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1, 2 tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania voči žalobcom v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 1, 2 .

24. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .