Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Csp/27/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom v spore žalobcu: : Orange Slovensko a. s.., so sídlom Metodova č.8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený Bobák, Bollová a spol. s.r.o, ul. Dr. Vl. Clementisa č. 10 Bratislava, IČO: 35 855 673 proti žalovanému: R. G., nar. X.X.XXXX, bytom W. Ž. Č.. XXX o žalobe na zaplatenie sumy 532,79,- € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 364,12,-€ spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne odo dňa 3.10.2014 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Súd žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v rozsahu 36,84 % trov konania.

odôvodnenie:

1/. Žalobou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia žalovanej istiny a zákonného úroku z omeškania titulom nezaplatenej ceny za poskytnuté telekomunikačné služby s odkazom na uzatvorenú Zmluvu o pripojení a Dodatok k Zmluve o pripojení za obdobie 5/2014 až 7/2015 a tiež uplatnil nárok na náhradu škody v rozsahu 168,67,-€, ktorá podľa žalobcu je škodou vzniknutou ako rozdiel predajnej ceny mobilného zariadenia a ceny zvýhodnenej za ktorú cenu takéto zariadenie poskytol pre žalovaného žalobca.

2/ Žaloba bola pre žalovaného spolu s uznesením v zmysle § 167 ods. 2 C. s. p. doručená dňa 15.6.2017. žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3/. S odkazom na splnenie zákonných podmienok v zmysle ustanovenia § 177 ods. 2. C. s. p. v spojitosti s § 219 ods. 3. C. s. p. vo veci súd nenariadil pojednávanie, len oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke a to v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením, ktoré realizoval dňa 22.8.2017.

4/. Z predložených listinných dôkazov stranami sporu súd zistil nasledovné:

5/ Žalobca uzatvoril so žalovaným Zmluvy o pripojení V. XXXXXXX, V., V., V., V., V. a dodatky / čl. 3 až 22 spisu /. Na základe takto uzatvorených zmlúv žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ boli pre žalovaného poskytované telekomunikačné služby v rozsahu uzavretej zmluvy a povinnosťou žalovaného bolo realizovať úhradu dojednanej ceny v zmysle platného cenníka. Takúto povinnosť si žalovaný voči poskytovateľovi služieb nesplnil za obdobie máj 2014 až jún 2014 ( fa čl. 22-36 spisu ) a úhradu nerealizoval do dňa splatnosti.

6/. Podľa § 78 ods. 9 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona (zákon nadobudol účinnosť dňa 01.11.2011, okrem ustanovení § 42 a 44, ktoré nadobudli účinnosť dňa 01.01.2012, t. j. ide práve o ustanovenia o zmluve o poskytovaní verejných služieb a transparentnosť a uverejňovanie informácii pre užívateľa; zákon zrušil Zákon č. 610/2002 Z. z. ).

7/.Podľa § 44 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „Zákon o elektronických komunikáciách“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

8/. Podľa § 44 ods. 4 prvá veta Zákona o elektronických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov.

9/. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) Zákona o elektrických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

10/. Podľa § 43 ods. 2 písm. a) Zákona o elektrických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

11/. Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a b) Zákona o elektronických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb; platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

12/. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

13/. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14/. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15/. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

16/. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17/. Vo veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pokiaľ žalobca uplatňuje nárok na úhradu sumy 364,12,-€ z titulu nezaplatenej ceny za služby poskytované pre žalovaného za obdobie od 5/2014 do 7/2014 a tiež uplatňovaného nároku na priznanie zákonného úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti až do zaplatenia.

18/. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že žalovaný využíval služby žalobcu, cenu poskytovaných služieb fakturoval žalobca žalovanému faktúrami ako vyúčtované hovorné v sume 374,12,€- dôvodne, z ktorého žalovaný zaplatil len sumu 10,-€ a zvyšnú časť riadne a včas neuhradil.

19/. Keďže s platením dlžnej sumy sa žalovaný dostal do omeškania, priznal súd žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžných súm odo dňa nasledujúceho po splatnosti. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb.

20/. Súd zároveň dospel k záveru, že náhradu škody v sume 168,67,- € neuplatnil žalobca dôvodne.

21/. Uplatnená škoda predstavuje podľa žalobcu predajnú cenu zariadení Huawei MediaPad 7 Youth (168,67 €), do výšky ktorej ceny mu porušením povinnosti žalovaného vznikla škoda ako rozdiel ceny za ktorú odpredal zariadenia pre žalovaného pri dodržaní podmienok zmluvy ( 1,-€) a predajnej ceny vo výške 185,-€. Škodu uplatňoval žalobca však vo výške len 168,67,-€. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody teda vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dohodnutú dobu viazanosti a z dôvodu porušenia povinnosti platiť riadne a včas za poskytnuté služby. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je 1. protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4. zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

22/. Súd dospel k záveru, že zo žiadneho ustanovenia zmlúv o pripojení nevyplýva povinnosť žalovaného splatiť žalobcovi zľavnenú akciovú cenu telekomunikačných zariadení, preto podľa názoru súdu nemohlo dôjsť k porušeniu záväzku, ktorý nevyplýva zo zmluvy. Aj keď žalovaný nezotrval v zmluvnom vzťahu počas dojednaných 24 mesiacov, k vzniku tvrdenej škody žalobcu podľa názoru súdu nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať skutočnosť, že v rámci svojej obchodnej politiky žalobca ako dodávateľ predáva telekomunikačné zariadenia (telefóny a modemy) za nižšiu ako skutočnú cenu. Rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou odpredaných zariadení nie je totiž následkom protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvnej dohody medzi účastníkmi zmluvy. S vyššie uvedeným záverom je súčasne spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, a to príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, pretože aj v prípade zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku po dojednanú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol tento „protiprávny úkon“ ale zmluvné dojednanie so žalovaným, v rámci ktorého dojednania žalobca dostal od žalobcu dojednanú cenu telekomunikačných zariadení (1 € ).

23/. Z týchto dôvodov vo zvyšnej časti súd žalobcu ako nedôvodný zamietol, pokiaľ uplatňoval nárok na náhradu škody.

24/.Podľa § 255 ods. 2 C. s. p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

25/. Žalobca bol v konaní úspešný čiastočne v rozsahu priznaného nároku na zaplatenie 364,12,-€ ( 68,42 % ) a vo zvyšku súd žalobu zamietol ( 31,58 % ). Pomer úspech a neúspechu je 36,84 % v prospech žalobcu a v tomto rozsahu súd priznal žalovanému právo na náhradu trov konania.

23/ O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).