Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Pu-15-2022.pdf
PDF · 79.79 KB
Case nature
Area
Subarea
4Pu/15/2022
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v konaní o vyslovenie prípustnosti prevzatia: A. Z., D.. XX.X.XXXX, trvale bytom N. XXX/XB, O., štátny občan, do zdravotníckeho zariadenia: Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela, Malacká cesta 63, Pezinok, takto
rozhodol:
K prevzatiu: A. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. XXX/XB, O., do zdravotníckeho zariadenia: Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela, Malacká cesta 63, Pezinok, došlo dňa 23.5.2022 o 11.17 hod. zo zákonných dôvodov.
odôvodnenie:
1 Dňa 24.5.2022 o 08:01 hod. oznámila Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela v Pezinku (ďalej len „zdravotnícke zariadenie“) súdu v zmysle ust. § 253 ods. 1 C.m.p., prevzatie A. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale N. N. XXX/XB, O. (ďalej len „umiestnený“) do tohto zdravotníckeho zariadenia, ku ktorému došlo dňa 23.5.2022 o 11:17 hod. bez udelenia písomného informovaného súhlasu umiestneného. O začatí konania o vyslovenie prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia bolo rozhodnuté dňa 24.5.2022 uznesením tunajšieho súdu č.k. XPu/XX/XXXX-X. 2. Podľa § 260 ods. 1, 2 a 3 C.m.p., súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy.
3. Podľa § 261 C.m.p., súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného.
4. Podľa § 262 ods. 1, 2 a 3 C.m.p., súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania. Súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného. Súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24 hodín od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s názorom ošetrujúcej lekárky MUDr. I. O., ktorá uviedla, že pacient bol prijatý do PN PP po prvý krát v roku 2021 pre stav akútnej psychotickej poruchy. Vtedy vylučovali schizofrénne ochorenia. Pacient je pravidelným konzumentom rôznych drog, avšak toxikológa pri príjme prítomnosť psychotropných látok nepotvrdila. Pacientovi bola vtedy diagnostikovaná schizoidná porucha osobnosti so sklonom dekompenzovať sa do akútnej psychotickej poruchy (t.j. pod vplyvom zaťažujúcich okolností pacient stráca kontakt s realitou, stáva sa paranoidný). Rodičia pacienta popisovali, že sa zhoršilo jeho správanie doma, porozbíjal celé zariadenie domu, nedokázal sa o seba postarať, od januára 2022 prestal chodiť na kontroly do psychiatrickej ambulancie, prestal užívať lieky a tak rodičia zavolali RZP. Pred hospitalizáciou bol veľmi tenzný, agresívny voči rodičom, sám si zrejme omylom ublížil pri rozbití skla, kým mu rodičia nezabezpečili stravu, nejedol. Bez hospitalizácie a nastavenia adekvátnej liečby hrozí zhoršenie jeho zdravia do tej miery, že bude
nebezpečný sebe /neprijímanie potravy, tekutín/ aj okoliu. Odhadovaná doba liečby pri jeho zdravotnom stave je 8-10 týždňov.
6. Súd vykonal dokazovanie aj výsluchom umiestneného, ktorý po riadnom a náležitom poučení o jeho procesných právach a povinnostiach v zmysle príslušných ustanovení C.m.p. /§ 258, § 259/ a C.s.p. / § 159/ uviedol len toľko, že“ „Rodičia sa asi o mňa báli, nevedel som sa o seba poriadne postarať, tak volali... asi sa dohodli s psychiatrom, aby ma hospitalizovali na psychiatrii. S liečbou tu nesúhlasím, cítim sa tu neslobodne, zatvorený... Nič viac.“
7. Z obsahu predloženej zdravotnej dokumentácie umiestneného /z lekárskej správy pri prijatí umiestneného do zdravotníckeho zariadenia zo dňa 23.5.2022/ súd zistil, že pacient prišiel ochotne, istou chôdzou, oblečený v špinavom oblečení, sadol si na ponúknuté miesto, konvencie dodržiaval. Očný kontakt nadviazal iba prchavo. Verbálny kontakt nadviazateľný, hovoril prirodzene, modulovaným hlasom, primerane hlasno, odpovede na otázky adekvátne, málo informatívne. Mimika a pantomimika menej živé, pri vyšetrení spolupracoval. Vedomie lucídne, orientovaný kompletne správne vo všetkých modalitách. Psychomotorika primeraného tempa, anamnesticky agitovanosť. Nálada dysforická, emotivita plochá, je irritabilnný, poruchy vnímania v zmysle sluchových, intrapsychických halucinácii, prijímanie myšlienok. Myslenie primeraného tempa, súvislé, paranoidné perzekučné bludy, bludy ovládania, bez suicidálnych ideácii. Poruchy správania so závažnou heteroagresivitou voči veciam pod vplyvom porúch myslenia a vnímania, dyssomnia, rexia v norme, intelekt, mnestické funkcie ani osobnosť v rámci vstupného vyšetrenia nehodnotil. Diagnostický záver - akútna psychotická porucha podobná schizofrénii. Prijímajúci lekár odporučil prijatie pacienta na mužské oddelenie pre akútny psychotický stav s kombináciou bludu ovládania, paranoidne perzekučných bludov, ktorá je extrémne nebezpečná z hľadiska agresívneho správania Vzhľadom na uvedené na základe duševnej poruchy hrozí ohrozenie života a zdravia ľudí v pacientovom okolí, pacienta samotného a v prípade, že by nebol hospitalizovaný, aj zhoršenie pacientovho zdravotného stavu.
8. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“), ak ide o ústavnú starostlivosť, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas podľa § 6 ods. 9 písm. d), poskytovateľ je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia.
9. Podľa § 6 ods. 9 písm. d) zákona o zdravotnej starostlivosti, informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.
10. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o zdravotnej staroslitvosti, ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný informovať o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti (ďalej len "poskytnúť poučenie"), ak tento zákon neustanovuje inak (§ 6a), osobu, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, alebo aj inú osobu, ktorú si táto osoba určila.
11. Podľa § 9 ods. 5 zákona o zdravotnej starostlivosti, ak pominú dôvody na prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas, poskytovateľ je povinný osobu prepustiť z ústavnej starostlivosti alebo si vyžiadať informovaný súhlas (§ 6 ods. 4 a 5).
12. Podľa § 6 ods. 4 písm. a) zákona o zdravotnej starostlivosti, informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona. Informovaný súhlas je aj taký preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 6b, § 27 ods. 1, § 36 ods. 2, § 38 ods. 1, § 40 ods. 2).
13. Podľa § 6 ods. 6 písm. a) zákona o zdravotnej starostlivosti, informovaný súhlas dáva, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 6a), osoba, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť.
14. Podľa § 264 C.m.p., zdravotnícke zariadenie je vždy oprávnené umiestneného prepustiť, a to aj keď súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenie bolo prípustné.
15. Článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu ustanovuje zákon. Aby nedochádzalo k zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom bez jeho súhlasu prijímaný do takéhoto ústavu, v ňom zadržiavaný a ponechávaný, upravuje Civilný mimosporový poriadok v ustanoveniach § 252 až § 271 osobitné konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení (tzv. detenčné konanie). 16. Konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení začne súd z úradnej povinnosti a toto konanie sa riadi vyšetrovacou zásadou. Súd vykoná dôkazy potrebné na posúdenie, či k prevzatiu do ústavu došlo zákonným spôsobom. Základom pre zistenie, či zdravotný stav umiestneného vyžaduje prevzatie do zdravotníckeho zariadenia, je výsluch umiestneného a ošetrujúceho lekára. Aj keď v konaní o vyslovenie prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia súd nenariaďuje pojednávanie (pojednávanie obligatórne nariaďuje v konaní o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení), i tak je povinný vykonať dokazovanie v tom rozsahu, že vypočuje umiestneného a jeho ošetrujúceho lekára. Súd v konaní konfrontuje na podklade oznámenia zdravotníckeho zariadenia identifikáciu osoby, okolnosti, za akých bola osoba do zdravotníckeho zariadenia prevzatá a tiež na základe lekárskej správy údaje o jej zdravotnom stave. Je nevyhnutné, aby si súd sám na základe priameho kontaktu s umiestnenou osobou vytvoril úsudok nielen o možnostiach jej výsluchu, ktorý je jednou z procesných záruk určených na ochranu jej základného práva na osobnú slobodu, ale tiež o schopnosti umiestnenej osoby chápať obsah uznesenia súdu o prípustnosti prevzatia do ústavu.
17. Na základe vykonaných dôkazov v konaní /oboznámenie sa s názorom ošetrujúceho lekára a umiestneného, ako aj so zdravotnou dokumentáciou umiestneného/ a zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu, vyvolaného zrejme nedodržiavaním predpísanej psychiatrickej liečby, prejavujúceho sa navonok v agresivite a ohrozovaní svojho okolia, ako aj nekritickosti umiesteného k jeho aktuálnemu zdravotnému stavu, bez aspoň dočasnej hospitalizácie umiestneného v zdravotníckom zariadení /za účelom nastavenia adekvátnej liečby/ by mohlo dôjsť k ohrozeniu/zhoršeniu jeho zdravotného stavu a ohrozeniu umiestneného, ako aj jeho okolia /keď v dôsledku akútneho psychotického stavu v kombinácii bludov ovládania a paranoidne perzekučných bludov by mohol byť extrémne nebezpečný/ a preto súd dospel k záveru, že k prevzatiu umiestneného do zdravotníckeho zariadenia došlo dňa 23.5.2022 o 11.17 hod. zo zákonných dôvodov.
18. Na potvrdenie správnosti uvedených záverov súd poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 20CoP 170/2019-29 zo dňa 30.10.2019, v ktorom odvolací súd rozhodol v obdobnej veci tak, že potvrdil odvolaním umiestnenej napadnuté uznesenie tun. súdu /č. k. XPu XX/XXXX- X zo dňa 11.7.2019/, ktorým súd vyslovil, že k prevzatiu umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia došlo zo zákonných dôvodov. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd vyslovil, že v osobitnom konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení súdy dlhodobo a konštantne uprednostňujú nevyhnutnú /dočasnú/ liečbu akútne zhoršeného zdravotného stavu umiestneného s jeho vylúčením zo styku s vonkajším svetom, teda potrebu v záujme samotného pacienta, ale aj jeho okolia, uprednostniť nastavenie liečby a to v rámci hoci len dočasnej hospitalizácie umiestneného na psychiatrickom oddelení bez jeho súhlasu, čím sa má predísť ďalšiemu zhoršovaniu jeho zdravotného stavu v dôsledku diagnostikovanej duševnej poruchy.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto uznesenia. Písomne podané odvolanie musí byť podané v dvoch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, k akej spisovej značke sa podáva, a musí byť podpísané. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
Podľa § 59 C.m.p., odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, okrem uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia podľa § 304 písm. f).
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p., odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 C.m.p., odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 C.m.p., odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.