Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoE-173-2016.pdf
PDF · 80.02 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/173/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej, v exekučnom konaní oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava proti povinnému: K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/X, N. D., o vymoženie 38,23 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 22. júna 2016, č. k. 10Er/660/2012-25, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolacie konanie z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. a) Ex. poriadku a rozhodol, že exekúcia s účinnosťou od 23.12.2015 je odložená. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku rozhodcu JUDr. Miroslava Ráca sa začalo konanie proti povinnému o vymoženie 38,23 Eur s prísl.. Súd prvej inštancie poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Právne poukázal na § 54b ods. 1 , § 31 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1, 4 a § 54 ods. 1,2 Obč. zákonníka, § 45 ods. 1, 2 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Konštatoval, že v danej veci je exekučným titulom rozsudok rozhodcu JUDr. Miroslava Ráca, č.k. SR 05903/11, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.08.2011 a vykonateľnosť dňa 04.08.2011. Z obsahu exekučného titulu vyplýva, že rozhodca zaviazal povinného zaplatiť oprávnenému 373 Eur s príslušenstvom, a to na základe úverovej zmluvy zo dňa 08.04.2010. Povinný je v zmluve označený svojim menom a priezviskom, rodným číslom, bydliskom a tiež údajmi podnikateľa - živnostníka. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej „VOP“) vyhotovené oprávneným. Vo VOP je v čl. 15 obsiahnutá rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej akékoľvek vzniknuté spory zo zmluvy budú riešené cestou súdu alebo v rozhodcovskom konaní. I keď bolo vo veci vydané poverenie na vykonanie exekúcie, súd prvej inštancie opätovne prehodnotil procesné podmienky pre ďalšie trvanie exekúcie s poukazom na skutočnosť, že súd je povinný v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania skúmať zákonnosť exekučného titulu, napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 23.11.2011, č.k. ÚS 456/2011-19). Súd prvej inštancie ustálil, že medzi oprávneným a povinným zo zmluvy vznikol spotrebiteľsko-zmluvný vzťah, konštatoval, že v čl. 15 je obsiahnutá neprijateľná podmienka v zmysle čl. 3 ods. 3 v spojení s bodom 1 písm. q/ Prílohy č. 1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a to rozhodcovská doložka. Cieľom rozhodcovskej zmluvy/ doložky je dosiahnuť prejednanie veci pred rozhodcom alebo rozhodcovským súdom. Ak však nebola dojednaná individuálne v štandardnej zmluve, ale bola „nanútená“ jednou zmluvnou stranou, je daný predpoklad, že slabšia strana vzťahu (spotrebiteľ) sa nedokáže
v prípadnom rozhodcovskom konaní riadne brániť. V danej veci rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve znemožňuje spotrebiteľovi (povinným) vyriešiť prípadný spor medzi účastníkmi inak, ako v rozhodcovskom konaní. Túto doložku si spotrebiteľ/povinný nedojednal individuálne a pri jej akceptácii nemal na výber, vzhľadom na jej spojenie s ďalšími podmienkami zmluvy. Celú zmluvu, vrátane zmluvných podmienok mohol ako celok len prijať a podrobiť sa týmto podmienkam alebo celú zmluvu odmietnuť. Doložka ďalej bola do zmluvných podmienok vsunutá oprávneným ešte pred vznikom samotnej zmluvy (pretože tieto nepochybne používal vo vzťahu k neurčitému okruhu väčšieho množstva spotrebiteľov). Súd prvej inštancie zhrnul, že tieto závery dostatočne odôvodňujú záver o neprijateľnosti takto formulovanej rozhodcovskej doložky, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a je teda v zmysle čl. 3 ods. 1 v spojení s bodom 1 písm. q/ Prílohy č. 1 Smernice nekalá. Keďže súd prvej inštancie dospel k záveru, že právomoc rozhodcovského súdu v predmetnej veci je založená na neexistujúcom a absolútne neplatnom právnom úkone, rozhodcovská doložka v danej veci je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z nej je taktiež v rozpore s dobrými mravmi a princípmi ochrany spotrebiteľa, akékoľvek plnenie, priznané rozhodcovským súdom je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodcovský rozsudok tak predstavuje nulitný akt. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie exekúciu v zmysle citovaných ustanovení Exekučného poriadku zastavil. V závere rozhodnutia uviedol, že je nutné zdôrazniť, že táto exekúcia je v zmysle § 243f Ex. poriadku odložená ex lege od 23.12.2015, a teda exekútor môže vykonávať len činnosť smerujúcu k zabezpečeniu majetku povinného, teda úkony, ktoré zabránia tomu, aby nedochádzalo k zmenšovaniu majetku povinného (napr. exekútor môže vykonať súpis hnuteľných vecí, avšak v žiadnom prípade nesmie vykonať dražbu, zrážky zo mzdy nesmie poukazovať oprávnenému a ani sa nevykoná ich výplata exekútorovi a pod.).
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že postavenie povinného ako spotrebiteľa razantne odmieta. Poukázal na uzavretú zmluvu s povinným, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver na účel podnikania. Skutočnosť, na čo konkrétne bol povinným poskytnutý úver využitý oprávnený už neskúma. Zmluvu o úvere v danej veci nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, preto nie je možné použitie ustanovení Občianskeho zákonníka. Povinnému nemožno priznať postavenie podnikateľa s prihliadnutím na skutočnosť, že zmluvu o úvere uzatvoril za účelom výkonu jeho podnikania. V časti identifikácie dlžníka , je tento označený obchodným menom a IČO - m dlžníka. Predmetná zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere ani zmluvou spotrebiteľskou, pretože povinný vstúpil do právneho vzťahu s oprávneným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon podnikania a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Rozhodcovskú doložku v úverovej zmluve oprávnený označil za tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku. Konštatoval, že podľa odbornej literatúry rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná, nebude dotknutá § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zákonníka (Magál M. - Kubina P. Rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách. Justičná revue, 2008, č.4, s. 616 a nasl.). V danom prípade má spotrebiteľ kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Je nepochybné, že tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné. Uzavretie zmluvy o úvere v predmetnom prípade nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy. V danej veci sa jedná o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. V závere odvolania doplnil, že suma vymáhanej pohľadávky bola povinným v celom rozsahu uhradená dňom 04.03.2014 . Navrhol, aby odvolací napadnuté rozhodnutie zrušil.
3. Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.
4. Prípisom zo dňa 17.07.2017, doručeným súdu prvej inštancie dňa 24.07.2017 oznámil súdny exekútor, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (OV č. 131/17, 11.07.2017). Týmto prípisom podal podnet na zastavenie exekúcie s poukazom na § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z..
5. Na výzvu odvolacieho súdu zo dňa 27.07.2017, oprávnený podaním zo dňa 02.08.2017, doručeným odvolaciemu súdu dňa 07.08.2017, t.j. po podaní odvolania voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie a v čase kedy ešte nebolo o odvolaní oprávneného rozhodnuté, vzal oprávnený svoje odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 22.06.2016, č. k. 10Er/660/2012-25 späť v celom rozsahu.
6. Podľa § 243h ods.1 Exekučného poriadku, účinného od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pre 01. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 9a ods.1 Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.
9. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
10. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
11. Podľa § 369 ods. 1 CSP, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
12. Podľa § 369 ods. 2 CSP ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.
13. Podľa § 369 ods. 3 CSP, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
14. Dispozičný princíp, ktorým je ovládané začatie odvolacieho konania, sa prejavuje aj v jeho priebehu, a to jednak možnosťou rozširovať či inak meniť rozsah odvolania a dôkazy, ako aj možnosťou vziať podané odvolanie späť. Späťvzatie odvolania je teda procesný úkon odvolateľa, obsahom ktorého je jednoznačný, pochybnosti nevyvolávajúci prejav odvolateľa, že rezignuje na svoj pôvodný zámer a netrvá na vecnom prejednaní a meritórnom rozhodnutí zo strany odvolacieho súdu. Uvedená dispozícia odvolateľa s odvolaním je však časovo ohraničená, nakoľko odvolanie možno vziať späť, len dokiaľ nebolo o odvolaní rozhodnuté. Na účinné späťvzatie odvolania sa nevyžaduje súhlas druhej strany a ani súhlas súdu.
15. Vzhľadom na to, že oprávnený vzal svoje odvolanie späť v čase, kedy o odvolaní nebolo rozhodnuté, odvolací súd v zmysle ust. § 369 ods. 3 CSP odvolacie konanie zastavil.
16. O nároku na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania, rozhodne súd prvej inštancie, nakoľko o týchto ešte nebolo rozhodnuté.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).