Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoE-367-2016.pdf
PDF · 89.02 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/367/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martina Žovinca a sudcov: JUDr. Rastislava Kresla a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. splnomocnenkyňou: Fridrich Paľko, s.r.o., 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, proti povinnému: G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. č. XXX, o vymoženie 220,41 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o zastavení exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 11Er/367/2003-70 zo dňa 18. apríla 2016, EX 11240/11, t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie stupňa v napadnutej časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej zastavenia r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1) Napadnutým uznesením zo dňa 18. apríla 2016, č. k. 25Er/715/2009-45, Okresný súd Galanta (reprezentovaný jeho vyšším súdnym úradníkom) vyhlásil exekúciu za neprípustnú a na základe toho ju aj zastavil . V poradí tretím výrokom vyslovil, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva a poradí štvrtým výrokom rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozhodnutie vo veci právne odôvodnil aplikovaním ustanovení § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 E. p. (zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení, čiže Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017) a vecne vylúčením súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania exekúcie právoplatným uznesením zo dňa 14. marca 2013 č. k. 11Er/7367/2003-46 a nenavrhnutím oprávnenou iného súdneho exekútora, ktorý by bol súdom poverený vykonávaním exekúcie, a to ani po výzve súdu adresovanej oprávnenej, aby tak učinila, čo spôsobovalo, že vo vykonávaní exekúcie nebolo možné pokračovať. Rozhodnutie o trovách exekúcie potom právne odôvodnil § 196, § 200 ods. 1 a 2 a § 203 E. p. a vecne nepriznaním súdnemu exekútorovi náhrady trov exekúcie, nakoľko tento si ich napriek výzve súdu neuplatnil. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že s poukazom na ustanovenie § 146 ods. písm. c) a § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie
2) Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (v ktorom by sa v exekúcii malo pokračovať). Dôvodil pritom len poukazom na skutočnosť, že listom zo dňa 9. mája 2015 (č. l. 73) oznámil meno nového súdneho exekútora, ktorého žiadala poveriť vykonávaním exekúcie, čím došlo k splneniu si z jej strany povinnosti v zmysle výzve súdu, hoc nie v lehote súdom prvého stupňa v tejto výzve určenej, čo oprávnená ospravedlňovala veľkou zaneprázdnenosťou.
3) Povinný ani exekútor odvolacie návrhy nepodali.
4) Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP ods. 1), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 á contrario CSP) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie nie je vecne správne a je potrebné ho zrušiť v zmysle § 389 ods. 1 písm. a) a písm. d) CSP.
5) Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 1.4.2017 ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidla pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
6) Podľa § 470 CSP ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, čiže pred 1.7.2016.
7) Podľa § 30 ods. 1 E. p. exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.
8) Podľa § 30 ods. 11 E. p., ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd.
9) Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol o neprípustnosti exekúcie a jej zastavení potom, čo právoplatným uznesením zo dňa 4. marca 2013 č. k. 11Er/367/2003-46 rozhodol o vylúčení súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania predmetnej exekúcie, ktorý bol súdom prvej inštancie poverený vykonávaním exekúcie uznesením č. k. 11Er/367/2003-22 zo dňa 9. marca 2011.
10) Odvolací súd zo spisu ďalej zistil, že súd prvej inštancie výzvou zo dňa 4. apríla 2012 (č. l. 28 vyzval oprávnenú, aby v lehote 10 dní od doručenia výziev navrhla súdu osobu exekútora, ktorého žiada poveriť vykonaním exekúcie, vychádzajúc pritom zo skutočnosti, že skôr poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý bol z vykonávania predmetnej exekúcie vylúčený, právoplatným uznesením sudcu zo dňa 4. marca 2013 . Oprávnený na výzvy súdu prvotne nereagoval vôbec, resp. vo svojom odvolaní voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka vyjadrila názor, že nevidí dôvod na zmenu súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z dôvodu jeho (údajnej) zaujatosti. Z uvedeného možno jednoznačne vyvodiť, že oprávnenému bol poskytnutý priestor na to, aby táto ešte pred vydaním napadnutého uznesenia oznámila iného súdneho exekútora, ktorý by mohol byť po vylúčení JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania exekúcie poverený jej vykonávaním.
11) Oprávnený však nového súdneho exekútora (JUDr. Ivana Nestora, so sídlom exekútorského úradu Bratislava, Haburská 49/A) oznámila súdu prvého stupňa v podaní z 9. mája 2016, teda po vydaní ako i neskoršom doručení jej napadnutého uznesenia, ktoré bolo vyhotovené dňa 18. apríla 2016 a jemu doručené dňa 16. mája 2016 (č. l. 71); t. j. ešte v odvolacej lehote prislúchajúcej oprávnenej na spochybnenie správnosti uznesenia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení).
12) Hoci potom oprávnený napriek výzve súdu prvého stupňa nenavrhla nového exekútora ktorý by mal pokračovať v exekúcii podľa § 30 ods. 11 E. p., a to nielen v súdom určenej lehote, ale ani do rozhodnutia súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej súčasnom zastavení, a postup súdu prvého stupňa tak v čase vydania napadnutého uznesenia bol vecne správny, rozhodujúcou v prejednávanej veci bola skutočnosť, že oznámením nového súdneho exekútora v podaní z 31. júla 9. mája 2016 v rámci odvolacej lehoty došlo k odstráneniu oprávneným jediného súdom prvého stupňa (v napadnutom uznesení) zmieneného dôvodu zastavenia exekúcie.
13) Preto bolo podľa § 389 ods.1 písm. a) a písm. d) Civilného sporového poriadku rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia (odvolacieho súdu) a vec bolo potrebné vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
14) Hoci potom oprávnený v podanom odvolaní podľa jeho obsahu vyslovene napadol len výroky o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení a osobitné odvolacie dôvody proti výroku o trovách exekúcie ako aj proti výroku o trovách konania trovách neuviedol, podaným odvolaním bol napadnutý i výrok o trovách exekúcie ako výrok o trovách konania , keďže ide o výroky závislé od výrokoch im predchádzajúcemu (o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení).
15) Podľa § 58 ods. 6 E. p. v znení účinnom do 31. októbra 2013 (ktorému do 31. decembra 2012 zodpovedal § 58 ods. 5 E. p.) proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.
16) Podľa § 58 ods. 6 E. p. v znení účinnom od 1. novembra 2013 proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
17) Podľa prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 E. p. o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
18) Podľa § 374 ods. 4 vety tretej O. s. p. ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
19) Podľa § 202 ods. 2 O. s. p. odvolanie nie je prípustné ani (okrem iných tam uvedených prípadov
- pozn. odvolacieho súdu) proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona (ktorým osobitným zákonom je E. p. na základe poznámky č. 31 k tu citovanému ustanoveniu O. s. p.) ak tento osobitný zákon neustanovuje inak.
20) Nakoľko konštrukcia opravných prostriedkov v E. p. je (na rozdiel od O. s. p.) založená na zásade neprípustnosti odvolaní, z toho plynie aj nutnosť každú výnimku z takéhoto pravidla výslovne v zákone (v E. p.) vymedziť. Ak E. p. v prípade konkrétneho rozhodnutia s možnosťou odvolania nepočíta, toto je neprípustné a na tom nič nemení, či odvolanie hodlá podať (alebo aj reálne podá) osoba na to oprávnená (účastník konania). Jedinou možnosťou odstránenia takéhoto (odvolaním nenapadnuteľného) rozhodnutia je tak (pri odhliadnutí od možností nápravy za pomoci mimoriadnych opravných prostriedkov alebo na Ústavnom súde SR) prípad, kedy by bolo vydané vyšším súdnym úradníkom alebo justičným čakateľom (rozumej nie sudcom), pretože vtedy by už podaním včasného odvolania naň oprávnenou osobou došlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona (tu por. aj ust. § 374 ods. 4 poslednej vety O. s. p.).
21) Novelou E. p. vykonanou zákonom č. 299/2013 Z. z. bola s účinnosťou od 1. novembra 2013 zákonodarcom prípustnosť odvolania voči výroku o trovách exekúcie ako aj proti výroku o trovách konania vylúčená, a to tým, že E. p. od tohto dátumu prípustnosť odvolania v tejto otázke ani nezmieňuje, resp. pôvodné (odvolanie pripúšťajúce) ustanovenie nahradzuje ustanovením vyslovene vylučujúcim možnosť podať mimoriadne dovolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57.
22) Ak potom predmetné rozhodnutie vydané vyšším súdnym úradníkom bolo v časti náhrady trov exekúcie a v časti trov konania napadnuté odvolaním oprávnenej podaným pred 1. novembrom 2013, v zmysle ustanovenia § 243b ods. 3 E. p. sa s účinnosťou od 1. novembra 2013 musí postupovať podľa predpisov účinných od tohto dátumu, ktoré vylučujú prípustnosť odvolania voči výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 E. p., čo spôsobuje i nutnosť aplikácie § 374 ods. 4 vety tretej O. s. p. na prejednávanú vec.
23) Odhliadnuc od zrušenia rozhodnutia súdu prvého stupňa o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení odvolacím súdom, čo by samo osebe malo za následok i zrušenie uznesenia v časti závislých výrokov o trovách exekúcie a trovách konania, so zreteľom na vyššie formulované zákonné ustanovenia
podanie včasného odvolania oprávnenej osoby, o ktorom nebolo rozhodnuté sudcom súdu prvého stupňa, spôsobilo po nadobudnutí účinnosti vyššie zmienenej novely E. p. zrušenie uznesenia vyššieho súdneho úradníka v časti, ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov exekúcie, a v čase rozhodovania odvolacieho súdu (t. j. po 1. novembri 2013) preto nejestvovalo (z pohľadu rozhodovania zamestnanca súdu prvého stupňa už a naopak z pohľadu prípadného rozhodovania sudcu ešte) žiadne rozhodnutie o náhrade trov exekúcie, ktorého správnosťou by sa mal odvolací súd na základe odvolania zaoberať, pričom pri neskoršom zrušení odvolacím súdom (týmto uznesením) i výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení tu odpadla (bezprostredná) povinnosť posúdiť otázku trov exekúcie opätovne sudcom súdu prvého stupňa.
24) Odvolací súd zároveň z dôvodu právnej istoty ešte konštatuje, že súd prvej inštancie uznesením č. k. 11 Er/367/2003-62 zo dňa 20.03.2014 ustanovil povinnému v zmysle § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku opatrovníka nakoľko pobyt povinného nebol známy a povinnému sa nepodaril doručovať súde zásielky. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že dňom 1.7.2016, t. j. dňom kedy nadobudol účinnosť Občiansky súdny poriadok uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 11 Er/367/2003-62 zo dňa 20.03.2014 bolo zrušené ex offo . Povinnosť súdu prvej inštancie bude zmysle ust. § 106 ods. 1 a § 111 ods. 3 CSP doručiť napadnuté uznesenie povinnému na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, ktorú je potrebné preveriť a v prípade, ak nebude možné písomnosť takto doručiť, písomnosť sa bude považovať dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
25) Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).