Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Pc-23-2017.pdf
PDF · 88.7 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-8Pc/23/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica sudkyňou JUDr. Annou Irikovskou v právnej veci navrhovateľky: G. W., G.. X. XX. XXXX, K. O. K., E. XXX/XX, právne zastúpená JUDr. Zuzanou Tomášovou, advokátkou, AK so sídlom Považská Bystrica, Železničná 90/12 a osoby povinnej plniť: O. C., G.. X. XX. XXXX, K. O. K., P. XXXX/XXX, právne zastúpený Mgr. Jánom Matúšovom, advokátom, AK so sídlom Považská Bystrica, Stred 60/55, v konaní o určenie príspevku na výživu nevydatej matke, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e povinnosť O. C., G.. X. XX. XXXX, prispievať navrhovateľke G. W., G.. X. XX. XXXX, na jej výživu od 22. 6. 2017 vo výške 50,- € mesačne, ktorý príspevok je O. C. povinný poukazovať vždy do posledného dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
Nedoplatok na príspevku na výživu navrhovateľky za obdobie od 22. 6. 2017 do 21. 8. 2017 vo výške 14,90 € je O. C. povinný zaplatiť navrhovateľke do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka v podanom návrhu uviedla, že s O. C. boli v minulosti partnermi a z ich vzťahu sa narodil dňa 28. 7. 2016 maloletý A. C.. S otcom maloletého syna žili v spoločnej domácnosti v byte jeho matky, avšak vzhľadom na nezhody v spolužití O. C. v januári 2017 odišiel zo spoločnej domácnosti a neskôr asi v mesiaci apríl 2017 žiadal, aby navrhovateľka opustila byt jeho matky, pretože v ňom chce bývať on a nechce, aby žili v spoločnej domácnosti. Z uvedeného dôvodu sa presťahovala k svojmu otcovi, s ktorým v súčasnosti žije v jeho byte, avšak okrem nej a syna v byte bývajú aj ďalší jej dvaja súrodenci. Nezhody, ktoré vznikali medzi navrhovateľkou a otcom mal. A. C. spôsobili, že v súčasnosti ťažko medzi sebou komunikujú. Výživné na syna určil súd rozsudkom zo dňa 21. 6. 2017 sp. zn. 11P64/2017, kedy bola schválená dohoda rodičov o výške výživného 100 Eur mesačne. Hoci O. C. prisľúbil, že bude prispievať aj na výživu navrhovateľky minimálne sumou 50 Eur, takýto príspevok jej neposiela, preto bola nútená uplatniť si svoj nárok súdnou cestou. Uviedla, že síce pracuje na čiastočný úväzok v spoločnosti Tesco, avšak za mesiac jej príjem predstavuje 128 Eur, čo je nepostačujúce. V konaní pred Okresným súdom o určenie výživného na mal. dieťa, jeho otec deklaroval príjem 550 Eur mesačne. Z uvedeného dôvodu žiadala, aby súd určil výšku príspevku na ňu ako nevydatú matku vo výške 80 Eur, a to od podania návrhu.
X. O. C. sa k podanému návrhu písomne vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu a žiadal, aby súd určil výšku príspevku 50 Eur mesačne. Uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľky, že by nepravidelne prispieval na dieťa po tom, ako prestali s matkou dieťaťa žiť v spoločnej domácnosti,
pretože naďalej pravidelne prispieval na výživu syna A., a to sumou vo výške 150 Eur, kupoval mu plienky a iné veci. Danú skutočnosť potvrdila aj samotná žalobkyňa na pojednávaní dňa 21. 6. 2017 v rámci konania 11P64/2017, kedy uviedla, že výživné má zaplatené. Navrhovateľka ho žiadala o platenie príspevku vo výške 100 Eur mesačne, pričom s touto výškou nesúhlasil, a preto navrhovateľke oznámil, že je ochotný prispievať na jej výživu sumou 50 Eur, čo však navrhovateľka odmietla. Keďže v mesiaci jún poslal navrhovateľke výživné vo výške 150 Eur, z čoho 100 Eur pripadá na výživné na mal. syna, tak 50 Eur je príspevok na jej výživu. O. C. ďalej uviedol, že naďalej je ochotný prispievať na výživu navrhovateľky sumou vo výške 50 Eur, pričom aj v mesiaci júl jej túto sumu poslal. On sám má mesačné výdavky vo výške 560 Eur, ktoré pozostávajú z výživného na syna 100 Eur, nákladov na bývanie vo výške 150 Eur, na stravu vo výške 150 Eur, na ošatenie a osobnú hygienu vo výške 30 Eur, na cestovanie do práce 100 Eur a úhradu paušálu vo výške 30 Eur. Naproti tomuto navrhovateľka poberá rodičovský príspevok vo výške 224 Eur, mesačne zarobí brigádnicky 128 Eur a dostáva taktiež výživné vo výške 100 Eur, čo spolu predstavuje sumu 452 Eur. Po pripočítaní príspevku 50 Eur bude mať tak navrhovateľka mesačne príjem 500 Eur. Poukázal tiež na to, že navrhovateľke zostala suma 1100 Eur, keďže príspevok, ktorý obdržala pri narodení dieťaťa vo výške 900 Eur a dar pri krste vo výške 200 Eur, neminula na dieťa, pretože v tom čase starostlivosť o dieťa zabezpečoval on spolu s rodičmi. O. C. k svojmu vyjadreniu pripojil jednotlivé príjmové pokladničné doklady preukazujúce platbu výživného ako aj príspevku na navrhovateľku, ako aj ďalšie doklady, ktorými preukazuje výšku svojich nákladov, resp. kúpu vecí na dieťa.
3. Navrhovateľka v stanovisku k vyjadreniu O. C. uviedla, že súhlasí s navrhovanou výškou príspevku 50 Eur a zároveň žiadala ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní s tým, že súhlasila, aby súd rozhodol v jej neprítomnosti. Zároveň v tomto stanovisku uviedla, že O. C. na jej list zo dňa 5. 5. 2017, ktorým ho vyzvala na platenie príspevku vo výške 100 Eur mesačne, reagoval pri osobnom stretnutí tak, že uviedol navrhovateľke, že žiadne finančné prostriedky jej posielať nebude, i keď predtým na takomto prispievaní boli dohodnutí.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, písomného vyjadrenia O. C. zo dňa 3. 8. 2017, stanoviska navrhovateľky zo dňa 21. 8. 2017 k uvedenému vyjadreniu O. C., oboznámením zápisnice o pojednávaní zo spisu sp. zn. 11P64/2017, poštových poukážok zo dňa 12. 6. 2017, 16. 5. 2017 a 31. 7. 2017, príjmových pokladničných dokladov zo dňa 13. 7. 2017, 16. 5. 2017, 12. 6. 2017, peňažných dokladov ohľadom kúpených vecí pre dieťa, oboznámením rozsudku tun. súdu č. k. 11P64/2017-15 zo dňa 21. 6. 2017, oboznámením správy zamestnávateľa O. C. o výške jeho príjmu za posledných 12 mesiacov, výsluchom právneho zástupcu O. C. na pojednávaní dňa 21. 8. 2017, oboznámením výzvy navrhovateľky zo dňa 5. 5. 2017, 17, oboznámením dohody o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému A. zo dňa 31. 5. 2017 a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Účastníci konania nie sú manželia, v súčasnosti už nežijú v spoločnej domácnosti, a to od januára 2017, pričom z ich vzťahu sa narodil syn A. C..
6. Navrhovateľka je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 224 Eur mesačne, prídavky na jedno dieťa a O. C. - otec mal. A. jej na výživu dieťaťa prispieva sumou 100 Eur mesačne, a to na základe rozsudku tunajšieho súdu 11P/64/2017-15 zo dňa 21. 6. 2017. Z predmetného rozsudku súd zistil, že ním súd schválil dohodu rodičov, podľa ktorej sa otec maloletého A. zaviazal prispievať na jeho výživu 100 Eur mesačne od 1. 7. 2017 tak ako sa rodičia písomne dohodli dňa 31.5.2017. V uvedenej dohode v článku 4 „Záverečné ustanovenia“ rodičia zobrali na vedomie, že predmetná dohoda podlieha schváleniu súdom a bez tohto schválenia je nevykonateľná.
7. Z listu právnej zástupkyne navrhovateľky zo dňa 5. mája 2017 súd zistil, že týmto listom navrhovateľka vyzvala O. C.Š. na platenie príspevku na jej výživu vo výške 100 Eur mesačne počnúc mesiacom máj 2017.
8. Zo zápisnice z pojednávania v konaní sp. zn. 11P64/2017 zo dňa 21. 6. 2017 súd zistil, že matka maloletého A., t. j. navrhovateľka, potvrdila, že výživné na syna má zaplatené a nie je na ňom nedoplatok, preto žiadala určiť výživné až od 1. 7. 2017. Otec maloletého na tomto pojednávaní potvrdil, že jeho príjem je 550 Eur.
9. Z potvrdenia zamestnávateľa O. C. -spol. M. A. s.r.o. zo dňa 14. 7. 2017 súd zistil, že O. C. v uvedenej spoločnosti je zamestnaný od 1. 1. 2017 s čistým príjmom 565 Eur mesačne a s daňovým bonusom 21,41 Eur mesačne.
10. Z dôkazov predložených O. C. súd zistil, že dňa 16. 5. 2017 poukázal O. C. navrhovateľke 100 Eur a predmetná platba nie je ničím identifikovaná. Následne dňa 12. 6. 2017 poukázal navrhovateľke 150 Eur bez identifikácie platby. Dňa 13. 7. 2017 poukázal navrhovateľke 100 Eur, pričom platbu identifikoval ako výživné. Dňa 31. 7. 2017 poukázal navrhovateľke 50 Eur bez identifikácie platby. Dňa 12. 8. 2017 poukázal taktiež 150 Eur opätovne bez identifikácie platby.
XX. O. C. pripojil aj ďalšie listinné dôkazy, ktoré preukazujú náklady, ktoré vynaložil na zakúpenie vecí pre maloleté dieťa, a tiež dôkazy o platbe nájomného za byt. Keďže však navrhovateľka súhlasila s navrhovanou výškou príspevku 50 Eur mesačne , súd nepovažoval za potrebné tieto dôkazy vyhodnocovať, resp. zisťovať stanovisko navrhovateľky k nim.
12. Právny zástupca O. C. na pojednávaní dňa 21. 8. 2017 uviedol, že vzhľadom na stanovisko navrhovateľky k ich vyjadreniu súhlasia s tým, aby bol určený príspevok vo výške 50 Eur od podania návrhu a poukázal na to, že ku dňu rozhodnutia nie je dlh na tomto príspevku, keďže aj v mesiaci august bolo zo strany otca zaplatené okrem výživného na dieťa aj príspevok 50 Eur, a teda v auguste bolo poukázaných 150 Eur. Pokiaľ vo vyjadrení k žalobe O. C. uvádzal, že platil výživné na dieťa vo výške 150 Eur, toto vyjadrenie bolo koncipované týmto spôsobom z toho dôvodu, že rodičia uzatvorili dohodu ohľadom rodičovských práv a povinností s tým, že bolo určené výživné už dňa 31. 5. 2017 v písomnej forme. Vzhľadom na dátum uzatvorenia tejto dohody, povinný hradil už v mesiaci jún výživné na maloletého v sume 100 Eur a príspevok na matku v sume 50 Eur.
13. Podľa ustanovenia § 74 ods. 1 Zákona o rodine otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu 2 rokov najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.
14. Citované zákonné ustanovenie upravuje majetkové nároky nevydatej matky súvisiace s tehotenstvom a pôrodom. Účelom tohto ustanovenia je priblížiť situáciu takejto matky pomerom v manželstve a bolo by v rozpore s princípmi zákona o rodine, pokiaľ by uvedené náklady musela uhrádzať výlučne matka. Súčasne sa tým prejavuje záujem na ochrane detí narodených mimo manželstva. Daný príspevok od otca maloletého dieťaťa na výživu nevydatej matky dieťaťa je odôvodnený zmenou sociálnej situácie nevydatej matky, ktorá tým, že sa stala matkou, stratila možnosť dosahovať príjem z riadneho pracovného pomeru. Účelom tohto príspevku je, aby bola matka dieťaťa časovo obmedzeným príspevkom hospodársky zabezpečená v dobe, kedy sa prechodne dostala, ako žena nevydatá za otca dieťaťa, do mimoriadnej situácie, vytvorenej jej tehotenstvom a pôrodom. Znamená to teda, že nevydatej matke tento príspevok pokiaľ oň požiada vždy patrí, a to na základe toho, že porodila dieťa mimo manželstva a spĺňa kritérium nevydatej matky.
15. Navrhovateľke sa dieťa narodilo dňa 28.7.2016, čo je najneskorší dátum, od ktorého plynie lehota 2 rokov, počas ktorých má navrhovateľka ako nevydatá matka právo na príspevok na výživu od otca jej dieťaťa, preto pre úplnosť súd dodáva, že táto lehota uplynie dňa 28.7.2018, a to napriek tomu že navrhovateľka žiadala určiť tento príspevok až od 22.6.2017. Na začiatok plynutia tejto lehoty nemá vplyv to, kedy je návrh na súd podávaný, preto povinnosť otca dieťaťa zanikne dňa 28.7.2018.
16. Rozsah povinnosti otca dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je vymedzený len primeranosťou tohto príspevku, pričom v danom prípade otec dieťaťa súhlasil s tým, aby bol príspevok určený vo výške 50 Eur od podania návrhu, čo navrhovateľka taktiež akceptovala a žiadala požadovaný príspevok určiť v uvedenej výške 50 Eur, súd preto aj v jej neprítomnosti uplatnenému nároku v danej výške vyhovel a vo zvyšku návrh zamietol. Súd už ďalej nevykonával dôkazy ohľadom primeranosti tohto príspevku, keď sa na jeho výške účastníci týmto spôsobom dohodli.
17. Keďže navrhovateľka žiadala určiť príspevok na jej výživu od podania návrhu, t. j. od 22.6.2017 a súd vo veci rozhodoval až 21.8.2017, bolo potrebné skúmať, či vznikol na danom príspevku nedoplatok za obdobie od uplatnenia nároku do dňa rozhodnutia. Súd dospel k záveru, že za uvedené obdobie je nedoplatok vo výške 14,90 Eur. Je síce pravda, že otec dieťaťa uvádzal, že nedoplatok nevznikol,
keďže už v júni a aj v júli a auguste zaplatil navrhovateľke týmto titulom po 50 Eur, súd však považoval toto vyjadrenie za právne irelevantné, keďže sám O. C. vo svojom vyjadrení k žalobe prehlásil, že aj po tom, ako prestali s navrhovateľkou zdieľať spoločnú domácnosť, naďalej pravidelne prispieval na výživu mal. A. finančne, a to sumou vo výške150 Eur a tiež mu kupoval plienky a iné veci. Pokiaľ teda tvrdil, že výživné, ktoré zaplatil 12. 6. 2017 vo výške 150 Eur predstavuje, vzhľadom na písomnú dohodu o výške výživného z mája 2017, výživné 100 Eur na dieťa a 50 Eur je príspevok na výživu navrhovateľky , tak súd vzhľadom na jeho vyjadrenie k žalobe sa s týmto nestotožnil a celé poukázané výživné vo výške 150 Eur považoval za výživné na dieťa. Súd k tomuto záveru dospel aj na základe tej skutočnosti, že v samotnej písomnej dohode obaja rodičia brali na vedomie skutočnosť, že ich dohoda o výživnom na dieťa vyžaduje schválenie súdom, z čoho zrejme O. C. aj vychádzal . Z uvedeného dôvodu súd preto vyššiu platbu v júni 2017 o 50 Eur naviac oproti dohodnutým 100 Eur na výživnom na dieťa považoval taktiež za zaplatenie výživného na dieťa, keďže dohoda bola schválená súdnym rozhodnutím až dňa 21.6.2017. Platby vykonané vo výške 150,- Eur v mesiaci júl a august 2017 už súd akceptoval ako platby na výživné na dieťa vo výške po 100,- Eur a príspevok na výživu navrhovateľky po 50,- Eur. Z uvedeného dôvodu za mesiac júl a august 2017 nevznikol nedoplatok, ale tento vznikol len za jún 2017 a to v alikvotnej výške 14,90 Eur, teda za 9 dní. Preto aj súd určil povinnosť O. C. tento nedoplatok zaplatiť navrhovateľke, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
18. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 C.m.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 127 ods. 1, 2 C.s.p. v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.