Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_12C-208-2014.pdf
PDF · 126.72 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/208/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad samosudcom JUDr. Františkom Zeleným v právnej veci žalobcu H. T., T. H., S. XXXX/XX, štátne občianstvo Slovenská republika, práv. zast. D.. E. J., I. J. J. F.. J.. L. XXXX, H., proti žalovanému J. - J. J. B., J. J. T., E. XX, O.: XXXXXXXX, P.. I.: P. F..X, P., R. konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 43.384,- eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Náhradu trov stranám n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.9.2014 domáhal, aby zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 43.384,- eur spolu s 9 % úrokom z omeškania od podania žaloby do zaplatenia. Žalobu v písomnom podaní odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom parciel 1123/40 o výmere 749 m2, 2026/256 o výmere 657 m2, 2026/257 o výmere 1336 m2, všetky zapísané na LV č. XXXX P.. Ú.. Veľká. Ďalej je vlastníkom nehnuteľností , parc. č. 2026/258 o výmere 1034 m2 zapísanej na LV č. XXXX P.. Ú.. Veľká. Parcely sú zastavané stavbou žalovaného a sú zabudované do cestného telesa štátnej cesty 1/18 Poprad - preložka cesty. Parcely nemá možnosť reálne užívať. Za obdobie rokov 2012 a 2013 znaleckým posudkom znalca Ing. D. W. bola stanovená hodnota nájmu predmetných pozemkov spolu vo výške 43.446,- eur. Hodnota nájmu na jeden deň zodpovedá koeficientu 59,43 eur. Žalobca si uplatňuje bezdôvodné obohatenie za obdobie od 25.6.2014 spätne za obdobie dvoch rokov, čo spolu predstavuje 730 dní. Na vydanie bezdôvodného obohatenia vo vyčíslenej výške bol žalovaný vyzvaný podaním zo dňa 26.6.2014, no neúspešne. Žalovaný existujúci závadný stav reálne neriešil, preto je odôvodnený návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré mu vzniklo bezplatným užívaním nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu. V ďalšom písomnom podaní spochybnil argumentáciu protistrany pre zamietnutie žaloby. Žalovaný predložil návrh kúpnej zmluvy, ku ktorej sa mal „bleskovo“ vyjadriť s tým, že môže byť rád, že mu budú vyplatené finančné prostriedky. Žalobca mal záujem o vyporiadanie vlastníckych vzťahov komplexne. Žalovaný však s ním už nekomunikoval a v mesiaci február 2012 od návrhu kúpnej zmluvy odstúpil. Nemal vedomosť o tom, že finančné prostriedky tvoriace kúpnu cenu sú účelovo viazané a časovo limitované. Zotrval na svojom tvrdení o právnom titule nároku ako nároku z bezdôvodného obohatenia. Žalovaný po nadobudnutí vlastníctva k ceste mal zákonné prostriedky vyporiadať práva k pozemku. Neinicioval však ani vyvlastňovacie konanie ani žiadne návrhy na usporiadanie vzťahov s vlastníkmi pozemkov. Jeho nečinnosť zrejme vychádzala z výhodnosti protiprávneho bezplatného užívania pozemkov. Na podporu svojich tvrdení poukázal na nález ÚS ČR zo dňa 24.10.2000, IIÚS 325/2000, nález Ústavného súdu SR č. III.US 237/09, rozsudok NS SR 3Cdo 124/2002, rozsudok KS Prešov 3Co 7/2014, rozsudky OS Poprad a i. Pokiaľ osoba odlišná od vlastníka cudziu vec užíva bez súhlasu tohto vlastníka, nie je oprávnená tak konať bezplatne. Pokiaľ výška úplaty nebola zjednaná formou nájomného, má vlastník v rámci svojho vlastníckeho práva mimo
iného nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaným poukázaná právna úprava podľa zák. 330/91 Zb. sa týka líniových ciest II. a III. triedy, teda absolútne iných nárokov a pre iné cestné telesá. Na pojednávaní zdôraznil, že na základe zjednocujúceho stanoviska občianskeho a obchodného kolégia Krajského súdu v Prešove, daný právny problém má byť riešený ako žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný užívaním majetku, cez ktorý prechádza cestné teleso, porušuje jeho ústavné práva. Výška bezdôvodného obohatenia ustálená podľa znaleckého posudku je akceptovateľná aj za obdobie, za ktoré si žalobca uplatňuje svoje právo. Žalovaný odstúpením od návrhu zmaril uzatvorenie kúpnej zmluvy. Od odstúpenia od zmluvy žalovanej svojim konaním šikanuje žalobcu. Na preukázanie svojich tvrdení žiadal vypočuť účastníkov, predložil listinné dôkazy, a to LV č. XXXX, XXXX P.. Ú.. R. a výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 26.6.2014, znalecký posudok č. 120/2011 znalca O.. D. W., výzvu na uzatvorenie nájomnej zmluvy zo dňa 21.3.2016, výzvu na majetkovoprávne usporiadanie pozemkov z 14.3.2016, kúpne zmluvy uzatvorené medzi predávajúcimi E. Q. a žalovaným , písomnú korešpondenciu medzi stranami od roku 2009 a. i.
2.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že je majetkový správca majetku štátu a to pozemkov, ktoré boli v minulosti zastavané cestami I. triedy, ale neboli v čase realizácie majetkovoprávne vyporiadané. Ide o trvalý záber pozemkov pre líniové stavby. Pozemky sú majetkovoprávne vyporadúvané formou uzatvárania kúpnych zmlúv postupne podľa finančných možností. Žalovaný je rozpočtovou organizáciou a finančné prostriedky sú mu prideľované ročne zo štátneho rozpočtu v obmedzenom rozsahu. Ešte v roku 2001 predložil žalobcovi návrh kúpnej zmluvy po uvoľnení finančných prostriedkov na daný účel. Predmetom kúpnej zmluvy mali byť nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom danej žaloby. Jednalo sa o starú stavbu cesty I/18 Poprad, preložka cesty. Žalobca návrh dohody a kúpnej zmluvy nepodpísal, preto žalovaný musel uvoľnené finančné prostriedky vrátiť do štátneho rozpočtu. Kúpna cena, ktorú žalovaný za pozemky zastavané cestou ponúkol, bola 317.788,16 eur, čo pri zábere 4.810 m2 predstavuje 84,16 eur/m2. Podkladom bola všeobecná hodnota podľa znaleckého posudku, ktorý si dal vyhotoviť žalobca. Žalobca pozemky nadobudol od pôvodných vlastníkov na základe kúpnych zmlúv v rokoch 2006 a 2007. Žalovaný sa dôvodne domnieva, že žalobca vedel o kúpe nehnuteľností zastavaných cestami a konal účelovo s úmyslom získať finančné výhody. Svedčí o tom skutočnosť, že bezprostredne po kúpe si začal uplatňovať finančné nároky tak voči žalovanému, ale aj voči iným správcom ciest na pozemkoch, ktoré približne v rovnakom období získal. Pre objektívne posúdenie, či zo strany žalobcu sa nejedná o konanie v rozpore s dobrými mravmi, by súd mal skúmať, za akú cenu žalobca nehnuteľnosti nadobudol. Žalovaný nezískal bezdôvodné obohatenie. Pri činnosti spojenej so správou a údržbou cesty nikdy nezískal žiadnu hodnotu alebo plnenie ako majetkový prospech. Žalovaný je iba správcom zvereného majetku štátu. Žalobca si uplatňuje bezdôvodné obohatenie ako opakujúce sa plnenie - nájomné. Nájom predstavuje dočasné užívanie, ktoré je možné ukončiť spôsobmi podľa § 676 a nasl. OZ, čo v prípade žalovaného ako správcu cesty určeného zákonom nie je možné. V prípade pozemku zastavaného komunikáciou ide o trvalý záber v líniovej stavbe, čo v danom prípade mohlo byť riešené zákonným spôsobom, a to uzavretím kúpnej zmluvy. Žalobca svojou neochotou zmluvu uzavrieť spôsobil stav, na základe ktorého sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobca neupresnil, ako dospel k výške bezdôvodného obohatenia, pretože znalecký posudok rieši iné časové obdobie než ktoré je predmetom súdneho sporu. Ak by žalovaný pripustil vznik bezdôvodného obohatenia, tak len v tom, že v čase prípravy realizácie stavby cesty nedošlo k vysporiadaniu pozemkov, teda odkúpeniu alebo vyvlastneniu pozemkov dotknutých stavbou cesty od pôvodných vlastníkov. Pretože žalobca v tom čase nebol vlastníkom pozemkov, bezdôvodné obohatenie nebolo na jeho úkor. Prihliadajúc na časový odstup cca 30 rokov je toto právo premlčané. Poukázal na ust. § 32 ods.1 zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách. V rámci pozemkových úprav môže Slovenský pozemkový fond alebo správca poskytnúť vlastníkovi iný pozemok vo vlastníctve štátu alebo vyrovnanie v peniazoch podľa osobitného predpisu. Určenie druhu pozemku sa vykoná podľa stavu v čase pred jeho zastavaním v hodnote platnej v čase nariadenia alebo povolenia pozemkových úprav. Vyrovnanie v peniazoch upravuje vyhláška Ministerstva Poľnohospodárstva SR č. 38/2005 Z. z. ako jednorázové vyrovnanie. Pozemky žalobcu boli zastavané ešte pred rozhodným období, teda 24.júnom 1991. Z vyššie uvedených dôvodov preto žiadal žalobu zamietnuť. Na preukázanie svojich tvrdení predložil návrh kúpnej zmluvy zo dňa 24.10.2011, sprievodný list, odpoveď žalobcu. Navrhol zabezpečiť do spisu kúpne zmluvy o nadobudnutí vlastníctva žalobcu sporných nehnuteľností, predložil kópiu rozhodnutia Okresného úradu Poprad o nariadení pozemkových úprav a rozhodnutie Ministerstva vnútra o usporiadaní cestnej siete v okrese Poprad. V ďalšom písomnom podaní konštatoval, že podmieňovanie uzavretia kúpnej zmluvy právoplatným ukončením iného súdneho sporu bolo odmietnutím návrhu
žalobcu na uzavretie kúpnej zmluvy a je možné takýto návrh považovať za nový návrh druhej zmluvnej strany. Ak by žalobca pristúpil k uzavretiu kúpnej zmluvy, tak v období ,za ktoré si žalobca uplatňuje bezdôvodné obohatenie , by už žalovaný bol vlastníkom sporných nehnuteľností a nemal by dôvod uplatňovať si finančné nároky. Žalovaný pri predložení návrhu kúpnej zmluvy nepripúšťal možnosť jeho odstúpenia od tejto zmluvy a nepredpokladal, že žalobca uzavretie zmluvy odmietne. Od doručenia návrhu zmluvy 26.10.2011 do odstúpenia od návrhu kúpnej zmluvy 28.2.2012 uplynuli viac ako 4 mesiace. Nie je možné preto konštatovať uplatňovanie nátlaku žalovaného na urýchlené uzavretie zmluvy. Vzniesol námietku premlčania časti nároku za obdobie od 25.6.2012 do 9.9.2012 za dobu prevyšujúcu dva roky prihliadnuc k dátumu doručenia žaloby. Na pojednávaní žiadal, aby súd vec neposudzoval podľa zásad bezdôvodného obohatenia, ale v zmysle § 135c OZ - stavba na cudzom pozemku. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na rozhodnutie KS PO sp.zn. 5Co 290/2009 a 10Co 65/2014 a.i. Žalovaný opakovane žiada o pridelenie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na vysporiadanie starých stavieb.
3.Súd na základe dokazovanie vykonaného v súlade s prednesmi strán oboznámením listinných dôkazov a to LV č. XXXX, XXXX P.. Ú.. Veľká, výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 26.6.2014, znaleckého posudku č. 120/2011 znalca O.. D. W., výzvy na uzatvorenie nájomnej zmluvy zo dňa 21.3.2016, výzviev na majetkoprávne usporiadanie pozemkov, kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcimi E. Q. a žalovaným a.i., kúpnych zmlúv uzatvorených žalobcom,písomnej korešpondencie medzi stranami od roku 2009 , návrhu kúpnej zmluvy zo dňa 24.10.2011, sprievodného listu, rozhodnutia Okresného úradu Poprad o nariadení pozemkových úprav a rozhodnutia Ministerstva vnútra o usporiadaní cestnej siete v okrese Poprad, pripojených rozsudkov Okresného súdu Poprad sp. zn. 20C147/2012 a 20C169/2010 rozhodnutia OS Bratislava, výpisov z pozemkovoknižných vložiek č. XXX, Č.. XXXX P..Ú.. R. a.i. zistil nasledovný skutkový stav:
4.Z pripojených rozhodnutí Okresného súdu Poprad sp. zn. 20C 147/2012 a 20C 169/2010 tých istých strán, z ich odôvodnenia súd zistil, že rozhodnutím č. dopr. 243/75 zo dňa 19.2.1975 ONV, odbor dopravy v Poprade podľa § 16 Zák. č. 135/61 Zb. rozhodol o prípustnosti stavby II/534 preložka štátnej cesty v úseku Poprad-Veľký Slavkov. Stavebníkovi CIÚ Košice povolil uskutočniť stavbu podľa schválenej projektovej dokumentácie a súčasne mu uložil povinnosť nahradiť škody spôsobené tretím osobám a usporiadať do začatia stavby majetkovo-právne vzťahy s vlastníkmi alebo užívateľmi nehnuteľností. Územné rozhodnutie na uvedenú stavbu bolo vydané ONV v Poprade, odborom výstavby a územného plánovania dňa 24.06.1974 č. 32/74-ZE a taktiež vyňatie pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu bolo vydané v decembri 1974 ONV - OPLVH v Poprade. Na pozemkoch t.č. vo vlastníctve žalobcu bola zrealizovaná stavba preložka štátnej cesty I/18 . Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR zo dňa 1.12.1980 bola zaradená do cestnej siete novo vybudovaná preložka štátnej cesty I/18. Kúpnou zmluvou zo dňa 28.9.2006 žalobca odkúpil od Ľ. R. nehnuteľnosti zapísané v reg.E na LV č. XXXX P.. ú. Veľká za kúpnu cenu 275.907,- Sk. Nehnuteľnosti sú t.č. vedené na LV XXXX. Kúpnou zmluvou zo dňa 13.6.2007 žalobca odkúpil od predávajúcich E. Z. a D. U. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX R. P.. Ú.. R. za kúpnu cenu 160.000,- Sk. Parcely t.č. vedené na LV XXXX, XXXX. Kúpnou zmluvou zo dňa 14.9.2007 žalobca odkúpil od D. P. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX P.. Ú.. R. v kultúre orná pôda v podiele 1 za kúpnu cenu 111.600,- Sk. Kúpnou zmluvou zo dňa 5.9.2007 žalobca odkúpil od R. U. nehnuteľnosti zapísané na A. Č.. XXXX v v kultúre orná pôda v podiele 1 za kúpnu cenu 167.550,- Sk. Pôvodný vlastník nehnuteľnosti nadobudol vydržaním od svojich právnych predchodcov. Podľa výpisov z pozemkovoknižnej vložky č. XXX, XXXX k.ú. Veľká nehnuteľnosti boli pôvodne vedené na fyzické osoby. Uznesením zo dňa 21.10.2015 57Er 1714/2013 Okresný súd Bratislava II. zamietol návrh žalovaného na odklad exekúcie vedenej oprávneným. Kúpnymi zmluvami z rokov 2014 a 2015 žalovaný odkúpil od súkromných osôb nehnuteľnosti v k. ú. Chminianska Nová Ves, Stará Ľubovňa, Bertotovce, Michalovce a i. pre účely majetkovoprávneho vysporiadania v minulosti ukončených líniových stavieb cesty I/18 a i. Kúpnou zmluvou pod č. 2930/6353/2013 žalovaný odkúpil od predávajúceho nehnuteľnosti zapísané na LV č. X H.re účely majetkovoprávneho vysporiadania líniovej stavby cesty I/18, Poprad preložka v kúpnej cene 294.744,45 eur pri cene za 1m2/22,65 eur. Kúpnymi zmluvami z roku 2012 žalovaný odkúpil od fyzických osôb nehnuteľnosti z dôvodu majetkovoprávneho vysporiadania líniových stavieb v k. ú. Veľká Lomnica, Poprad, Svinica, Stará Ľubovňa. Listami zo dňa 12.2.2009, 30.4.2009, 24.6.2009, 9.7.2009 žalobca oznámil žalovanému a Prešovskému samosprávnemu kraju nadobudnutie vlastníctva nehnuteľností, na ktorých sa nachádzajú cesty a križovatka a adresáta ho požiadal o
vysporiadanie pozemkov. Žalovaný listami zo dňa 7.7.2009, 15.1.2010 žalobcovi oznámil, že vydanie nehnuteľností nie je možné a z dôvodu absencie finančných prostriedkov v blízkej budúcnosti nie je možné tieto vysporiadať. Listami zo dňa 10.7.2013, dňa 25.9.2013, dňa 18.11.2013, 10.4.2014, 6.9.2014, 12.11.2014, 7.5.2015 , 8.6. 2016 sa žalobca voči žalovanému domáhal majetkovoprávneho vysporiadania pozemkov zapísaných na LV č. XXXX I. Č.. XXXX a listom zo dňa 10.4. 2014 a 21.3. 2016 aj na uzavretie nájomnej zmluvy, resp. vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca bol na základe výziev informovaný, že v roku 2011 žalovaný mal záujem kúpnou zmluvou vysporiadať majetkoprávne stavby, k čomu nedošlo. Žiadosti žalobcu eviduje s tým, že nemôže dohodnúť akceptovateľné riešenia z dôvodu nepridelenia finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Rozhodnutím Okresného úradu Poprad zo dňa 13.9.2002 bolo nariadené vykonanie pozemkových úprav v k. ú. Veľká. Rozhodnutím zo dňa 16.9.2005 Správa katastra Poprad schválila register ROEP k. ú. Veľká. Dňa 20.10.2011 žalovaný odoslal žalobcovi návrh kúpnej zmluvy na odpredaj sporných nehnuteľností pri stanovení kúpnej ceny 84,16 eur/m2 s cieľom vyporiadania starej, v minulosti ukončenej líniovej stavby I/18 Poprad. Výšku kúpnej ceny zohľadnil podľa znaleckých posudkov zaobstaraných žalobcom. V prípade akceptácie návrhu, túto predávajúci mal po podpísaní doručiť na adresu kupujúceho. Kúpnu cenu sa kupujúci zaviazal uhradiť do 63 dní od povolení vkladu vlastníckeho práva. V záujme toho, aby kúpna cena mohla byť uhradená ešte v danom kalendárnom roku, požiadal predávajúceho o čo najskoršie zaslanie podpísanej kúpnej zmluvy. Listom zo dňa 29.11.2011 žalobca žalovanému oznámil, že na sporné pozemky na Okresnom súde Poprad pod sp.zn. 20C 169/2010 prebieha súdny spor medzi stranami. Predmetom tohto súdneho sporu nie je prevod vlastníckych práv k jeho pozemkom. Po právoplatnom skončení vyššie uvedeného súdneho sporu bez výhrad pristúpi k uzavretiu navrhnutej kúpnej zmluvy. Listom zo dňa 28.2.2012 žalovaný odstúpil od návrhu kúpnej zmluvy s tým, že žalobca návrh neakceptoval. Tento bol oboznámený, že v roku 2012 žalovaný nebude mať zo štátneho rozpočtu pridelené žiadne peňažné prostriedky na majetkovoprávne vysporiadanie v minulosti ukončených stavieb štátnych ciest I. triedy. Listom zo dňa 16.6.2015 žalovaný žalobcovi oznámil, že jeho výzvu na majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov nie je možné akceptovať z dôvodu nepridelenia finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na rok 2015 na stavby v minulosti ukončené. Žalobou doručenou Okresnému súdu Poprad dňa 26.2.2010 sa žalobca voči žalovanému domáhal vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie dvoch rokov pred podaním žaloby vo výške 55 612,94,- eur z dôvodu nemožnosti reálneho užívania totožných parciel, aké sú predmetom súdneho konania. Súd jeho žalobe rozsudkom sp. zn. 20C169/2010 vyhovel. Žalobou doručenou Okresnému súdu Poprad dňa 26.7.2012 sa žalobca voči žalovanému domáhal vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 24.2. 2010 do 21.10. 2011 vo výške 35 955,15,- eur z dôvodu nemožnosti reálneho užívania totožných parciel, aké sú predmetom súdneho konania. Súd jeho žalobe rozsudkom sp. zn. 20C147/2012 čiastočne vyhovel.
Podľa § 3d zákona č. 135/1961 Zb., diaľnice, cesty pre motorové vozidlá a cesty I. triedy vrátane ich prejazdových úsekov cez colné priestory a obce sú vo vlastníctve štátu, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb., pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti.
Podľa § 3 O.z.
(1) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. (2) Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou. Podľa § 100 O.z. (1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
(3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
Podľa § 101O.z., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 107 O.z.
(1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. (2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. (3) Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať. Podľa § 123 O.z., vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa § 124 O.z., všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
Podľa § 126 O.z.
(1) Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 135c O.z.
(1) Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby"). (2) Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
(3) Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 868 O.z., pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Podľa § 4 ods.2 zákona č. 330/1991 Z.z. (1) Pozemkovým úpravám podliehajú všetky pozemky v obvode pozemkových úprav.
(2) Ak sa tým nezmarí účel pozemkových úprav, môžu byť z pozemkových úprav niektoré pozemky vyňaté, najmä pozemky vyhradené pre obranu štátu, vodohospodárske diela, pásma hygienickej
ochrany vodných zdrojov, diaľnice, cesty, železnice, cintoríny, stavebné pozemky, dobývacie územia výhradných ložísk, chránené územia a ich ochranné pásma, archeologické lokality a významné časti územného systému ekologickej stability.
Podľa § 11 ods. 24 uvedeného zákona, ak sú pozemky v obvode pozemkových úprav, ktoré by mohli byť vyňaté z obvodu pozemkových úprav podľa § 4 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='330/1991%20Zb. %25234'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a na ktorých sa nachádzajú stavby vo vlastníctve štátu alebo obce, alebo vyššieho územného celku ako sú cestné komunikácie, železnice a vodné plochy vybudované do 24. júna 1991 alebo iné stavby podľa osobitného predpisu, 5c) môže Slovenský pozemkový fond alebo správca poskytnúť vlastníkovi iný pozemok vo vlastníctve štátu alebo vyrovnanie v peniazoch podľa osobitného predpisu. 7d) Určenie druhu pozemku sa vykoná podľa druhu pozemku v čase pred jeho zastavaním.
Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.
Podľa čl. 11 ods. 1 listiny každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.
Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a podľa čl. 11 ods. 1 listiny obsah vlastníctva tvorí súhrn subjektívnych vlastníckych oprávnení, medzi ktoré patrí aj právo vec užívať (ius utendi), s vecou nakladať (ius disponendi), teda oprávnenie vlastníka určovať ďalší právny osud veci. 5.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že žaloba nie je dôvodná. Súd si je vedomý rozdielnosti rozhodovacej činnosti súdov v skutkovo obdobných sporoch, kedy súdy prípady po právnej stránke posudzujú rôzne pripúšťajúc argumentáciu bezdôvodného obohatenia, argumentáciu vecných bremien ako aj argumentáciu dobrých mravov. Nie je sporným, že žalobca sa v priebehu rokov 2006 a 2007 stal výlučným vlastníkom nehnuteľností a to pozemkov parc. č. 1123/40, 2026/256, 2026/257, 2026/258 v k. ú. Veľká. Tieto pozemky sa nachádzajú pod cestným telesom štátnej cesty I/18 Poprad, preložka cesty, ktorá bola postavená v 70-tych rokoch minulého storočia. Postavením cesty vznikol stav, kedy vlastník nehnuteľností a to fyzické osoby bol odlišným od vlastníka stavby. Nebolo preukázané, aby pôvodní vlastníci nehnuteľností predmetné pozemky štátu odpredali resp. aby došlo k vyvlastneniu pozemkov pod stavbou, prípadne uzatvoreniu nájomných zmlúv. Takýto stav pretrvával až do zmeny vlastníctva nehnuteľností v prospech žalobcu. Pôvodní vlastníci si voči štátu neuplatnili finančný nárok spojený s užívaním pozemkov. Finančný nárok si voči žalovanému začal uplatňovať až žalobca po nadobudnutí vlastníctva pozemkov. Je nepochybné, že žalobca musel mať vedomosť o skutočnosti, že kupované nehnuteľnosti sú zaťažené stavbou na cudzom pozemku. Žalobca v rozhodnom období kupoval aj ďalšie pozemky v k. ú. Poprad resp. k. ú. Veľká zastavané cestami, o čom svedčia predložené kúpne zmluvy. Následne po nadobudnutí vlastníctva sa začal domáhať finančnej náhrady z rovnakého právneho titulu. Súd nespochybňuje vlastnícke právo žalobcu ani možné nároky vyplývajúce zo skutočnosti, že predmet svojho vlastníctva nemôže užívať ani skutočnosť, že už od roku 2009 vyzýval žalovaného na majetkovo- právne usporiadanie . Je rovnako nepochybné, že žalovaný ešte v roku 2011 prejavil záujem daný právny stav riešiť uzavretím kúpnej zmluvy na odpredaj sporných parciel od žalobcu akceptujúc kúpnu cenu, výška ktorej bola odvodená od návrhov samotného žalobcu. Časová limitácia pridelených finančných prostriedkov žalovanému na úhradu kúpnej ceny napokon viedla k odstúpeniu žalovaného od predloženého návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy.
6.Neoprávnenou je stavba, ktorá bola postavená na cudzom pozemku bez toho, aby vlastník stavby mal k jej postaveniu občianskoprávne oprávnenie. Pod takýmto oprávnením treba rozumieť vlastnícke právo, vecné bremeno, obsahom ktorého je právo zriadiť stavbu. Od neoprávnenej stavby je potrebné odlišovať nepovolenú stavbu. Nepovolená stavba je zrealizovaná v rozpore so stavebnoprávnymi predpismi, najmä bez stavebného povolenia. Nepreukázanie práva stavebníka stavať na pozemku je dôvodom pre nevydanie stavebného povolenia, len na základe ktorého možno postaviť stavbu občianskoprávneho charakteru. Výnimočne môže dôjsť k postaveniu stavby na cudzom pozemku na základe stavebného povolenia, teda k vzniku neoprávnenej stavby, ktorá však nie je stavbou nepovolenou. V závislosti od toho, či ide o stavbu neoprávnenú alebo nepovolenú sa môže vlastník pozemku pod stavbou domáhať
ochrany svojich vlastníckych práv. Pri neoprávnenej stavbe tak môže urobiť žalobou na súd podľa § 135c OZ. Pri nepovolenej stavbe má k dispozícii oprávnenia administratívnej povahy. Pod cudzím pozemkom sa rozumie pozemok pod stavbou, ktorý nepatrí vlastníkovi stavby. Ust. § 135c OZ sa vzťahuje aj na ten stav, ak sa na cudzom pozemku nachádza čo i len časť stavby. Podanie žaloby podľa § 135c OZ sa nepremlčuje. Domáhanie sa vyporiadania neoprávnenej stavby vlastníkom pozemku v dlhšom časovom odstupe od zistenia tejto skutočnosti môže mať vplyv iba na spôsob rozhodnutia súdu. Občiansky zákonník v § 135c ustanovuje možné spôsoby vyporiadania neoprávnenej stavby rozhodnutím súdu. Pri ust. § 135c ods.3 dáva zákon súdu možnosť, aby sám našiel a aplikovať spravodlivé usporiadanie vzťahov. Pri zriadení vecného bremena sa jedná o vecné bremeno in rem, t. j. v prospech vlastníka stavby. Vo výške náhrady za zriadenie vecného bremena by mala byť okrem trhovej hodnoty zohľadnená aj skutočnosť, že vlastník stavby konal nepovoleným spôsobom a zasiahol protiprávne do vlastníctva vlastníka pozemku. Výklad uvedeného ustanovenia tak ako to bolo aplikované v rozhodovacej činnosti súdov ČR umožňuje aj prikázanie pozemku do vlastníctva vlastníka stavby, avšak len za podmienky súhlasu vlastníka pozemku a za náhradu. Osobitná právna úprava a to zákon č. 66/2009 Z. z. upravuje v prípade neoprávnených stavieb zriadenie zákonného vecného bremena in personam v prospech konkrétnej obce prípadne samosprávneho kraja. Jedná sa o právnu úpravu lex specialis, kde vlastník pozemku sa nebude môcť domáhať ochrany svojich vlastníckych práv postupom podľa § 135c OZ. V prejednávanom prípade cestnej komunikácie, táto bola zriadená na základe stavebného povolenia. Nie je možné preto stavbu považovať ako stavbu nepovolenú. Pretože vlastník stavby nevyporiadal vlastnícke práva k pozemkov pod stavbou a priľahlým pozemkom, stavbu je možné definovať ako neoprávnenú a vysporiadanie vzájomných práv a povinností spadá pod ust. § 135c OZ. Dané právo sa nepremlčuje. Do doby vyporiadania vzájomných práv a povinností podľa § 135c OZ súdom, kde aktívnym na podanie žaloby je vždy vlastník pozemku, žalobca má právo na určitú finančnú náhradu spojenú s nemožnosťou užívania nehnuteľností, ktorú je možné kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Odo 882/2006 z 24. júna 2008). V súdnej praxi sa uplatnil názor o konkurencii dvoch rovnocenných vlastníckych práv v prípade, ak niekto staval na základe časovo neobmedzeného práva k cudziemu pozemku, ktoré v dôsledku zmeny právnej úpravy zaniklo. V týchto prípadoch zostanú práva k stavbe a pozemku rozdielne, vzájomný vzťah vlastníkov je nutné riešiť podľa ustanovenia o bezdôvodnom obohatení (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Odo 823/2003, rozsudok Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 3 Cdo 45/92, nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 94/2011-44). Odporca ako vlastník stavby je obohatený o čiastku, ktorú by navrhovateľ ako vlastník pozemku dosiahol za prenájom pozemku zastavaného stavbou. V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákona nesmie byť výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov v rozpore s dobrými mravmi. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva.
7.Žalobca od roku 2007 ako vlastník pozemkov, o ktorých mal vedomosť, že sú zastavané cestným telesom, sa nedomáhal vyporiadania neoprávnenej stavby a opätovne, ako je to zrejmé zo súdnych konaní evidovaných pod sp. zn. 20C 169/2010 a 20C 147/2012 si voči žalovanému uplatňoval nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, dokonca aj po tom, čo mu bol v roku 2011 predložený návrh na uzavretie kúpnej zmluvy. Je možné prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že žalobca nepristúpil k uzatvoreniu kúpnej zmluvy bez vážnych dôvodov. Kúpna zmluva, pri ktorej bola navrhnutá kúpna cena v súlade s jeho návrhom, by vyriešila otázku usporiadania pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby do budúcna. Do prevodu vlastníctva nehnuteľností žalobcovi nič nebránilo domáhať sa svojho práva na finančnú náhradu za predchádzajúce obdobie, čo fakticky realizoval súdnou cestou. Tento si po zmarení uzavretia kúpnej zmluvy opätovne uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vychádzajúc z vyššie uvedeného konania žalobcu vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke bezdôvodného obohatenia súd preto kvalifikoval ako konanie v rozpore s dobrými mravmi so snahou domôcť sa opakovane finančného plnenia. Na druhej strane uzatváranie kúpnych zmlúv prípadne zmlúv o urovnaní žalovaným k iným pozemkom po neúspešnom rokovaní so žalobcom o uzatvorenie kúpnej zmluvy, za výhodnejších cenových podmienok, nemožno považovať zo strany žalovaného za konanie v rozpore
s dobrými mravmi vo vzťahu k uplatnenému právu žalobcu. Súd zároveň konštatuje odôvodnenosť námietky premlčania časti nároku vznesenej žalovaným a to za dobu od 25.6.2012 do 9.9.2012 pre uplynutie subjektívnej dvojročnej lehoty, ak by bol v konaní úspešným. Žalobca minimálne od roku 2009, kedy si prvýkrát uplatnil pohľadávku od žalovaného mal vedomosť o osobe, ktorá sa obohatila a zo znaleckého posudku z roku 2011 o výške bezdôvodného obohatenia.
8.Námietku žalovaného, že cesta I/18 slúži na bezplatné uspokojovanie verejnej potreby nemožno vziať do úvahy, pretože otázka nároku na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka pozemku bez právneho dôvodu je ústavným právom vlastníka. Vzhľadom k uplatneniu iných argumentov súdom tento neuznal obranu žalovaného odkazom na príslušné ust. zákona č. 330/1991 Zb. Žalovanému k pozemkom nevzniklo právo vecného bremena akéhokoľvek druhu, ani právo obdobné.
9.Náhradu trov súd stranám nepriznal, pretože žalobca v konaní nebol úspešným a žalovaný si náhradu trov neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.