Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-44-2017.pdf
PDF · 82.46 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-10P/44/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany, samosudkyňou Mgr. Miroslavou Šúlekovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. U., E. XX, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka S.. Y. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. U., E. XX a otec V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. U., E. XX, právne zastúpený JUDr. Veronikou Nackin, advokátkou so sídlom Bratislava, Sputniková 15, o návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 28.04.2016 sp. zn. 9P 90/2016 v časti o výživnom tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca v prospech mal. S., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 250 eur na sumu 400 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2017.
II. V ostatných častiach súd uvedený rozsudok ponecháva nezmenený.
III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného na mal. S. zo sumy 250 na sumu 500 eur s účinnosťou od 01.09.2017 a návrh zdôvodnila tým, že mal. S. pochádza z manželstva, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 9P/90/2016 zo dňa 28.04.2016 a zároveň týmto rozsudkom pre čas po rozvode bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 250 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Otec platil výživné v sume 250 eur aj na už plnoletého syna S., nar. XX.XX.XXXX. Odvtedy došlo k zmene pomerov v tom, že otcovi zanikla vyživovacia povinnosť k synovi S., ktorý úspešne ukončil štúdium na strednej škole a mal. S. od septembra začne študovať na Strednej odbornej škole letecko - technickej v Y., s čím matke stúpli náklady na cestovné, stravné, nákup pracovného oblečenia a úhradu ďalších nákladov spojených so štúdiom. Otec nad rámec určeného výživného synovi ničím iným neprispieva, neobdarúva ho pri príležitosti sviatkov.
2. Otec v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že návrh matky na zvýšenie výživného na sumu dvojnásobku súčasne uhrádzaného výživného považuje v celom rozsahu za nedôvodný a poukazuje na to, že po rozvode manželstva platil výživné v sume 250 eur aj na staršieho, v čase rozvodu už plnoletého syna, pričom táto suma nebola určená rozsudkom. Starší syn nepožadoval vyššie výživné, lebo suma 250 eur bola dostačujúca na pokrytie jeho nákladov. Nie je pravdivé tvrdenie matky, že nad rámec výživného deťom neprispieva, pretože pri každom sviatku oboch synov obdaruje a prispieva príležitostne na vreckové. Náklady uvádzané matkou v návrhu považuje za nedostatočne špecifikované, nie je zrejmé, ktoré z nich sú výdavky spojené s mal. dieťaťom. Čo sa týka jeho majetkových pomerov, nezmenili sa takým spôsobom, ktorý by odôvodňoval zvýšenie výživného a samotná skutočnosť
zmeny školského zaradenia takúto zmenu neodôvodňuje, preto navrhuje návrh matky ako nedôvodný zamietnuť.
3. Na svojich stanoviskách a tvrdeniach zotrvali rodičia aj vo svojich výpovediach na pojednávaní.
4. Kolízny opatrovník odporučil návrhu matky vyhovieť a výživné zvýšiť s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého ako aj možnosti a schopnosti rodičov. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s pripojenými dokladmi a správami, spisom tunajšieho súdu sp. zn. 9P/90/2016 a zistil tento skutkový stav:
5. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 9P/90/2016 zo dňa 28.4.2016, právoplatného dňa 9.5.2016 bolo manželstvo rodičov mal. S. rozvedené, pre čas po rozvode bol mal. zverený do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 250 eur mesačne vždy do 15 -teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku a obaja rodičia sú na základe uvedeného rozsudku oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd styk otca s maloletým dieťaťom neupravil.
6. V čase rozvodu matka pracovala na Obecnom úrade H. s priemerným mesačným zárobkom 623,73 eur, poberala rodinného prídavky na dve deti po 23,52 eur.
7. Otec v čase rozvodu pracoval v spoločnosti ZKW Slovakia s.r.o. Topoľčany ako vedúci oddelenia povrchovej úpravy s priemerným mesačným zárobkom 1.758 eur.
8. V tom čase mali rodičia vyživovaciu povinnosť aj k staršiemu plnoletému synovi S., nar. XX.XX.XXXX, pochádzajúcemu takisto z ich manželstva, ktorý v tom čase študoval na strednej leteckej škole v Trenčíne, ktorú tento rok ukončil. Otec na výživu S. prispieval sumou 250 eur mesačne bez rozhodnutia súdu.
9. V súčasnosti rodičia pracujú naďalej u tých istých zamestnávateľov, matka s priemerným mesačným zárobkom 868 eur, a popri tom má ďalší pracovný úväzok ako upratovačka v základnej škole. Poberá rodinné prídavky na dve deti spolu v sume 47,04 eur mesačne.
10. Priemerný mesačný zárobok otca je aktuálne vo výške 2.150 eur.
11. Matka s mal. S. býva v trojizbovom byte, ktorý je jej vlastníctvom a ktorý si kúpila tento rok, kvôli čomu si vzala dva úvery, ktoré spláca po 225,95 eur a 180 eur. Rodičia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu v obci O. U., po rozvode nedošlo k vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva, na tunajšom súde sa vedie konanie o vyporiadanie BSM pod spisovou značkou 5Pc/17/2016. Po rozvode v dome zostal bývať otec, ktorý si sám hradí náklady na bývanie.
12. Okrem rodičov bol na pojednávaní vypočutý aj mal. S., ktorý uviedol, že s otcom sa stretáva asi raz za mesiac, pokiaľ by sa otec ozval častejšie, on by sa s ním stretával aj častejšie. Po rozvode zostal v ich rodinnom dome bývať otec aj s jeho priateľkou, ktorú ale maloletý nepozná. Otec mu asi dvakrát pri stretnutiach dal aj peniaze, raz sám od seba 50 eur a druhýkrát, keď si on sám vypýtal na lyžiarsku bundu, vtedy mu tiež dal 50 eur. Matka sa mu snaží dávať všetko čo potrebuje, ona má aj druhé zamestnanie. Strednú školu si vybral zrejme preto, že aj brat tam študoval, lákalo ho ísť tam tiež.
13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len "Zákon o rodine"), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
15. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
16. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
20. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
21. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
22. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
23. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov u všetkých účastníkov konania, rodičom zanikla vyživovacia povinnosť na staršieho syna S., mal. S. začne od septembra študovať na strednej škole, s čím sa matke zvýšia výdavky na cestovné, ubytovanie mal. v internáte, na stravu, pracovné ošatenie na odborný výcvik. K ďalšej zmene pomerov došlo v tom, že po rozvode sa matka aj s maloletým odsťahovala zo spoločného rodinného domu do bytu, ktorý kúpila na úver. Po rozvode zostal v rodinnom dome bývať otec, pričom rodičia doposiaľ nie sú majetkovo vysporiadaní, na tunajšom súde sa vedie konanie o vyporiadanie BSM.
24. Obidvom rodičom od predošlej úpravy výživného sa zvýšil príjem, u matky asi o 200 eur, pričom táto okrem riadneho pracovného pomeru si privyrába aj ako upratovačka. Otcov priemerný mesačný príjem vzrástol asi o 500 eur.
25. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že návrh matky je dôvodný, pretože od poslednej úpravy výživného došlo k takej zmene pomerov u účastníkov konania, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného na mal. S.. Preto návrhu matky vyhovel a zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. S. zo sumy 250 eur na sumu 400 eur a to s účinnosťou od 1.9.2017, kedy maloletý nastúpi na štúdium na strednej škole. Takto určené výživné je primerané veku a odôvodneným potrebám mal. dieťaťa ako aj zárobkovým, majetkovým a osobným pomerom otca, jeho možnostiam a schopnostiam, pričom treba prihliadnuť na to, že matka sa na výžive a opatere dieťaťa podieľa nielen finančne, ale aj osobnou dennou starostlivosťou oň.
26. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu, pretože v mimosporových konaniach sa vylučuje nárok na náhradu trov konania, pokiaľ zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí byť v ňom uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.