Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-9C/31/2017

Uznesenie

Okresný súd Brezno, v právnej veci žalobcu D. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., Q. XX, zast. JUDr. Marianom Holým, advokát so sídlom Brezno, B. Němcovej 1/A, proti žalovanej S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., Q. XX, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:

Súd u k l a d á žalovanej umožniť žalobcovi vstup do nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese H., obec R., katastrálne územie R., a to rodinného domu súpisné č. XXX, postaveného v obci R., na pozemku parc. č. C-KN XXXX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie R. na účely prístupu k vodovodnej a elektrickej prípojke a inštalovania, užívania a prevádzkovania prívodu vody a elektriny a meračov spotreby vody a elektriny žalobcom a po inštalácii týchto zariadení strpieť ich prevádzku a užívanie žalobcom .

Súd p o u č u j e žalovanú, že môže podať žalobu vo veci samej o usporiadane práv a povinností k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese H., obec R., katastrálne územie R., a to rodinného domu súpisné č. XXX, postaveného v obci R., na pozemku parc. č. C-KN XXXX, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie R. alebo o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Stranami sporu vo veci samej budú tie subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna legitimácia z hľadiska uplatniteľného hmotného práva.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanej v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Dňa 24.07.2017 bol tunajšiemu súdu doručený návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha, aby súd uložil žalovanej povinnosť umožniť žalobcovi vstup do nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese H., obec R., katastrálne územie R., a to do rodinného domu súpisné č. XXX, postaveného v obci R., na pozemku parc. č. C-KN XXXX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie R. na účely prístupu k vodovodnej a elektrickej prípojke a inštalovania, užívania a prevádzkovania prívodu vody a elektriny a meračov spotreby vody a elektriny žalobcom a po inštalácii týchto zariadení strpieť ich prevádzku a užívanie žalobcom.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že v roku 2004 nadobudol spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/XX k nehnuteľnosti, a to rodinnému domu súp. č. XXX na pozemku parc. C-KN č. XXXX v kat. úz. R., evidované na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. R.. V tomto rodinnom dome obýva štyri roky spoločne s manželkou jednu miestnosť nachádzajúcu sa v prístavbe rodinného domu. Žalovaná, ktorá je jeho sestrou, je spoluvlastníčkou uvedenej nehnuteľnosti o veľkosti podielu XX/XX. Žalovaná užíva rodinný dom spolu so svojou rodinou. Napriek skutočnosti, že obaja majú spoluvlastnícke právo k uvedenému rodinnému domu, žalovaná mu bráni vo výkone jeho

spoluvlastníckeho práva. V miestnosti, ktorú užíva s manželkou nie je pripojená elektrina a ani voda. Žalovanú opakovane žiadal o prístup do rodinného domu, ktorý je ich spoločným vlastníctvom, za účelom pripojenia k rozvádzačom elektriny a vody a inštalovania meračov spotreby elektriny a vody. Oslovil tiež dodávateľov vody a elektrickej energie, ktorí sú ochotní inštalovať samostatné meracie prístroje a zabezpečiť jeho pripojenie k odberu. Hlavná prípojka elektriny a vody sa nachádza v časti rodinného domu, ktorý užíva žalovaná. Táto mu však napriek opakovaným žiadostiam sústavne bezdôvodne odmieta umožniť vstup do rodinného domu za uvedeným účelom a znemožňuje mu tak riadne užívanie nehnuteľnosti, čím narušuje jeho právo na užívanie nehnuteľnosti a ohrozuje tak jeho zdravie i zdravie jeho manželky. Okrem predmetného rodinného domu nemá iný majetok a nemá s manželkou žiadnu možnosť iného bývania.

3. Cíti sa byť postupom žalovanej dotknutý na svojich právach predmet svojho vlastníctva riadne držať a užívať. Táto situácia má vplyv aj na jeho zdravotný stav a v nedávnej minulosti musela k nemu prísť rýchla zdravotná služba. Vo večerných hodinách však bola v jeho obydlí tma a záchranári mu nevedeli poskytnúť riadne ošetrenie. Tento stav vyvolaný žalovanou teda vážne ohrozuje jeho zdravie. To sa týka aj nevyhovujúcich hygienických podmienok v bývaní bez vody a elektriny. Hospodárenie so spoločnou vecou v zmysle ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka zahŕňa aj užívanie spoločnej veci jej spoluvlastníkmi. Žalovaná mu znemožňuje výkon spoluvlastníckych práv bránením vstupu do spoločnej nehnuteľnosti za účelom jeho pripojenia k odberu elektriny a vody a dohoda na užívaní spoločnej nehnuteľnosti so žalovanou nie je možná. Z uvedených dôvodov bol nútený obrátiť sa s úpravou výkonu spoluvlastníckych práv na súd. Vzhľadom k tomu, že sa cíti byť dotknutý na práve užívania predmetnej spoločnej nehnuteľnosti, podal na Okresný súd Brezno návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o uloženie povinnosti žalovanej umožniť vstup do rodinného domu č. súp. XXX na pozemku parc. C-KN č. XXXX v kat. úz. R., evidovanému na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. R. za účelom prístupu k vodovodnej a elektrickej prípojke umiestnenej v časti rodinného Domu, ktorý užíva žalovaná a za účelom inštalovania a užívania prívodu vody a elektriny a meračov spotreby vody a elektriny.

4. Z výpisu z listu vlastníctva pre okres H., obec R., kat. územie R. č. XXXX súd zistil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu v obci R., katastrálne územie R., súp. č. XXX, postavenom na pozemku parc. č. C-KN XXXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/XX, žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou k totožnej nehnuteľnosti o veľkosti spoluvlastníckeho podielu XX/XX a N. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, Q. U. je podielovým spoluvlastníkom k totožnej nehnuteľnosti o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/XX.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

12. Podľa § 123 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, brať z neho plody a úžitky a nakladať s ním.

13. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

14. Podľa § 136 ods. 1 OZ, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

15. Podľa § 139 ods. 1 z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

16. Podľa § 139 ods. 2 o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

17. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, alebo po skončení konania vo veci samej nastať. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do práv strany, resp. že existuje obava, že druhá strana sporu výkon rozhodnutia o nároku žalobcu zmarí alebo aspoň ohrozí. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Okrem existencie nároku musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť i to, že úprava pomerov strán neznenie odklad, alebo že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený. Súd neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia a ak je potrebné bezodkladne upraviť dané pomery. Cieľom neodkladného opatrenia je bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania a to v prípadoch, keď účastník podávajúci návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu odrážajúcu nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej alebo zabezpečovanie výkonu rozhodnutia. Ide teda o rozhodnutie dočasnej povahy predpokladajúce aspoň osvedčenie danosti práva alebo osvedčenie ohrozenia tohto práva, ktoré však neprejudikuje práva a povinnosti účastníkov a teda nemôže ani nahrádzať konečné rozhodnutie vo veci samej a poskytnúť účastníkom definitívnu ochranu.

18. Súd posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti nároku, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia a osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, pričom dospel k záveru, že návrh je dôvodný.

19. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že žalobca i žalovaná sú podielovými vlastníkmi rodinného domu v obci R., katastrálne územie R., súp. č. XXX, postavenom na pozemku parc. č. C- KN XXXX. Žalovaný s manželkou obývajú 1 miestnosť, bez nainštalovanej elektriny a prístupnej vody. Žalobca vyvinul úsilie o zvýšenie kvality ich bývania ( aj kvôli jeho zdravotnému stavu) tým, že opakovane žiadal žalovanú o umožnenie prístupu na spoločnú nehnuteľnosť za účelom napojenia sa na elektrickú a vodovodnú prípojku, keďže hlavné prípojky sa nachádzajú v časti nehnuteľnosti užívanej žalovanou a

iný prístup k inžinierskym sieťam nie je z jeho strany možný a účelný. Žalovaná však odmieta umožniť prístup na ňou užívanú časť nehnuteľnosti, čím mu znemožňuje riadne užívanie ním obývanej časti nehnuteľnosti.

20. Súd na základe skutočností tvrdených žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dôsledne pristúpil k skúmaniu toho, v akom rozsahu došlo, resp. môže dôjsť k narušeniu práva tej- ktorej strany. Je zrejmé, že nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci je spojené so zásahom do práv a právom chránených záujmov žalovanej, preto bol súd pri rozhodovaní povinný zvážiť, či by nariadením neodkladného opatrenia nedošlo k zásahu do týchto práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ. Zásah do práv a právom chránených záujmov žalovanej súd v predmetnej veci považoval za primeraný. Užívanie nehnuteľnosti žalovanou nie je žiadnym spôsobom ohrozené. Žalovaná je len v určitom rozsahu obmedzená vo svojich vlastníckych oprávneniach spojených s činnosťami súvisiacimi s napojením sa žalovaného na elektrickú a vodovodnú prípojku a inštalovaním meračov spotreby energií, a to z časti nehnuteľnosti, ktorý užíva. Ide však o obmedzenie, ktoré podľa názoru súdu musí žalovaná v tomto spore strpieť. Neodkladné opatrenie v prejednávanej veci má preventívny a zabezpečovací charakter, neprejudikuje sa ním rozhodnutie súdu vo veci samej a v rámci posudzovania splnenia predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu podrobne sa zaoberať dôvodmi a okolnosťami, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej.

21. Súd pokladal teda v danej veci za splnené zákonné podmienky nevyhnutné pre nariadenie neodkladného opatrenia, konkrétne existenciu rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Žalobca podaným návrhom a jeho prílohami osvedčil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, keď osvedčil zákonné oprávnenie na prístup k časti nehnuteľnosti užívanej žalovanou, rovnako tak jeho zmysel a účel a tiež skutočnosť, že žalovaná mu v nevyhnutnom rozsahu vstup na nehnuteľnosť neumožnila. Na základe uvedeného súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanej povinnosť umožniť žalobcovi vstup do nehnuteľnosť na účely prístupu k vodovodnej a elektrickej prípojke a inštalovania, užívania a prevádzkovania prívodu vody a elektriny a meračov spotreby vody a elektriny žalobcom a po inštalácii týchto zariadení strpieť ich prevádzku a užívanie žalobcom.

22. Súd stranám neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej, pretože vzhľadom na obsah nariadeného neodkladného opatrenia má za to, že ním možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi žalobcom a žalovanou. V zmysle cit. ust. § 337 ods. 1 žalovanú poučil o možnosti podania žaloby vo veci samej o usporiadane práv a povinností k špecifikovanej nehnuteľnosti alebo o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 na základe zásady úspechu. Žalobca bol v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu týchto trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm.

a/ a § 362 ods. 1, prvá veta . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 .

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada (§ 125 ods. 1, 2 .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 1, 2 . Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .