Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/112/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava 1 v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Hlistovou v právnej veci žalobcov v l. rade: B. K., G. XX.XX.XXXX, K. : E. XXX, XXX XX I., Z. 2.P.: B. K., G. XX.XX.XXXX, K. : E. XXX, XXX XX I., obaja zastúpení : h&h PARTNERS, advokátska kancelária s.r.o., Mäsiarska 6, 040 01 Košice, IČO: 44 323 760 proti žalovaným v l. rade : Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO . 00 151 700, v 2.rade : M. K., G. XX.XX.XXXX, K. : E. XXX, XXX XX E., U. L. o náhradu škody takto

rozhodol:

Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi v 1.rade titulom pozostalostnej razovej renty za obdobie od 11.12.2009 do 17.06.2016 sumu vo výške 7.334,34 Eur do 7 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi v 2. rade titulom pozostalostnej úrazovej renty za obdobie za obdobie od 11.12.2009 do 20.06.2014 sumu vo výške 5.414,34 Eur do 7 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Vo zvyšku súd žalobu zamieta. Žalobcovia v 1.a 2.rade a žalovaní v 1.a 2.rade nemajú nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 11.07.2011 sa žalobcovia domáhali zaviazania žalovaných v 1.a2.rade k náhrade škody titulom pozostalostnej úrazovej renty a to každému zo žalobcov vo výške 110 Eur mesačne. Oprávnenosť nároku odôvodnili tým, že v dôsledku dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 26.11.2009 v obci Pôtor, okres Veľký Krtíš, utrpel W. K., narodený XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, I. (ďalej len "W. K.") otec maloletých žalobcov, zranenia na následky ktorých dňa 10.12.2009 vo Všeobecnej nemocnici s poliklinikou n.o. Lučenec zomrel. K predmetnej dopravnej nehode došlo tak, že vodič M. K., narodený XX.XX.XXXX, trvalé bytom E. Č.. XXX, U. L. (ďalej aj "M. K." alebo "vinník dopravnej nehody" alebo "odporca v druhom rade"), jazdiaci v smere A. C. - O. v motorovom vozidle, v ktorom s ním sedel aj zosnulý W. K., na rovnom úseku cesty v klesaní, sa v dôsledku únavy plne nevenoval vedeniu vozidla, prešiel do protismeru kde narazil do protiidúceho vozidla.

Záznam OR PZ, ODP v Lučenci z dopravnej nehody, ČVS:ORP-175/DI-LC-2009 zo dňa 26.11.2009. Uvedenú dopravnú nehodu zavinil vodič M. K., čo preukazuje rozsudok Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 08.07.2010 v konaní vedenom pod sp. zn. 9T 64/2010, ktorým bol M. K. uznaný vinným pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods.1,2 písm. a./ Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,2 písm. a./ Trestného zákona. Žalovaný v 2.rade mal v čase tejto dopravnej nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovaným v prvom rade.

Zosnulý W. K. mal v čase svojej smrti zverené do osobnej starostlivosti svoje dve maloleté deti, a to B. K., narodený XX.XX.XXXX a B. K., narodený XX.XX.XXXX (ďalej len "žalobcovia v prvom a druhom rade "). V súlade s ustanovením § 448 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len Občiansky zákonník alebo "OZ") "Fyzická osoba, voči ktorej mal zomretý v čase svojho úmrtia vyživovaciu povinnosť, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. Tento nárok sa posúdi a suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení."

Podľa § 4 ods. 3 z.č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len "zákon o PZP") "Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom6b) uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom." S prihliadnutím na § 13 ods. 3 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení "Z úrazového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové dávky, a to úrazový príplatok, úrazová renta, jednorazové vyrovnanie, pozostalostná úrazová renta. Ďalej podľa § 92 ods. 2 tohto zákona "Pozostalostná úrazová renta sa vypláca v období, počas ktorého mala trvať vyživovacia povinnosť uvedená v odseku 1." Žalobca v prvom a druhom rade splnomocnili dňa 02.03.2010 spoločnosť VOTUM Centrum Odškodnenia, a.s., so sídlom Čulenova 5, Bratislava 811 09, IČO: 43 787 266, registrácia: Obchodný register Okresného súdu Bratislava I., Odd. Sa, vložka č. 4272/B (ďalej len "VOTUM Centrum Odškodnenia"), okrem iného, aj na uplatňovanie nárokov poškodeného voči škodcovi, ako aj voči poisťovateľovi škodcu v súlade s § 15 ods.1 a nasl. zákona č. 381/2001 o PZP.

Dňa 27.01.2011 predložila spoločnosť VOTUM Centrum Odškodnenia žalovanému v prvom rade návrh na mimosúdne vyrovnanie v predmetnej veci, avšak žalovaný v prvom rade oznámením zo dňa 18.02.2011 návrh na mimosúdne vyrovnanie zo dňa 27.01.2011 odmietol, čo odôvodnil tým, že nakoľko zosnulý W. K. nemal v čase dopravnej nehody stanovenú vyživovaciu povinnosť určenú súdom, nie je možné nároky na pozostalostnú úrazovú rentu vysporiadať.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je imanentnou súčasťou rodičovských práv a povinností a je explicitne zakotvená predovšetkým v zákone č. 36/2005 Zb. o rodine, (ďalej len "zákon o rodine") z ktorého vyplýva, že rodičovské práva majú obaja rodičia, ich súčasťou rodičovských práv a povinností je sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa ( § 28 Zákona o rodine).

Z vyššie uvedeného ustanovenia zákona o rodine vyplýva, že rodičovské práva a povinnosti, majú obaja rodičia a vznikajú priamo zo zákona narodením dieťaťa. Medzi tieto práva a povinnosti nepochybne patrí aj vyživovacia povinnosť, ktorú s prihliadnutím k úprave obsiahnutej v § 62 zákona o rodine zosnulý W. K. mal a vykonával prostredníctvom osobnej starostlivosti o žalobcov v prvom aj v druhom rade, ktorí mu boli do osobnej starostlivosti zverení súdom. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, matka žalobcov v prvom a v druhom rade, Q. M., G.. XX.XX.XXXX, trvalé bytom Sklárska č.593/42, Poltár (ďalej len "Q. M.", prípade "matka žalobcov v prvom a druhom rade") neprejavuje od rozvodu s W. K. o deti žiadny záujem. Q. M.U. žalobcov v prvom a druhom rade v čase od rozvodu ani raz nenavštívila, dokonca sa ani len nepokúsila telefonicky alebo inou formou svojich maloletých synov kontaktovať. O nezáujme Q. M.Š. o žalobcov v prvom a druhom rade svedčí okrem iného aj skutočnosť, že v čase od rozvodu manželstva s W. K. až do súčasnosti ani raz počas vianočných sviatkov, veľkonočných sviatkov, letných či zimných školských prázdnin, narodenín alebo iných sviatkov maloletých synov B. Q. B. K. synov nenavštívila, neobdarovala ; nemala ani len snahu čo i len jedného z nich kontaktovať.

Vzhľadom na vyššie uvedenému je nepochybné, že žalobcovia v prvom a druhom rade boli v plnej miere odkázaní na zosnulého otca W. K., ktorý sám zabezpečoval

a poskytoval deťom všestrannú starostlivosť o ich výchovu, výživu a zdravie a rodičovské povinnosti plnil za oboch rodičov. V súčasnosti starostlivosť o v prvom a druhom rade zabezpečuje výlučne ich prastarý rodič Z. K., narodená XX.XX.XXXX, trvalé bytom I. E. XXX, XXX XX I. (ďalej len "Z. K."), ktorá však sama nedokáže ani len sčasti pokryť a zabezpečiť starostlivosť o žalobcov v prvom a druhom rade v rozsahu, v ako ju poskytoval B. a B. K. zosnulý otec W. K.. Q. M. bola rozhodnutím Okresného súdu v Lučenci v konaní vedenom pod sp. zn. 11 P/9/2010-43 zo dňa 29.3.2010 stanovená vyživovacia povinnosť vo výške 50 € na každé dieťa zvlášť, čo však predstavuje len nepatrnú časť výdavkov Z. K. na žalobcov v prvom a druhom rade.

Pri posudzovaní oprávnenosti nároku na pozostalostnú úrazovú rentu žalobcov v prvom rade a v druhom rade vychádzali z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia § 448 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého tento nárok vzniká osobe, voči ktorej mala zomretá poškodená osoba v čase svojej smrti vyživovaciu povinnosť. Zákon žiadnu ďalšiu podmienku ako predpoklad na priznanie nároku neustanovuje. Zomretý W. K. mal v čase smrti voči maloletým žalobcom v prvom a druhom rade zákonnú vyživovaciu povinnosť, pričom pre posúdenie existencie tejto povinnosti nie je podstatná a smerodajná skutočnosť, či táto povinnosť bola určená súdnym rozhodnutím.

Tvrdenie žalovaného v prvom rade obsiahnuté v oznámení zo dňa 18.02.2011, podľa ktorého len súdne rozhodnutie, ktorým je stanovená vyživovacia povinnosť rodičov zakladá nárok na pozostalostnú úrazovú rentu podľa § 448 OZ, vychádza z nesprávne aplikovaného právneho názoru, pretože s prihliadnutím na znenie § 448 OZ, príslušné ustanovenia zákona o sociálnom poistení možno použiť len pri stanovovaní výšky pozostalostnej úrazovej renty, nie pri posudzovaní oprávnenosti samotného nároku. S takýmto právnym posúdením oprávnenosti nároku na pozostalostnú úrazovú rentu sa viackrát stotožnili slovenské súdy vo svojej rozhodovacej činnosti, pričom ako príklad je možné uviesť rozsudok vydaný vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 24C/94/2007.

Z uvedeného vyplýva, že zatiaľ čo podľa zákona o sociálnom poistení sa žiada, aby mala oprávnená fyzická osoba určená vyživovaciu povinnosť súdom, potom § 448 takúto požiadavku neobsahuje, teda nárok na náhradu straty na výživnom má podľa § 448 každý vyživovaný, nielen ten, ktorému bola vyživovacia povinnosť priznaná súdnym rozhodnutím. Pri výpočtoch jednotlivých nárokov žalobcovia v prvom a druhom rade na pozostalostnú úrazovú rentu vychádzali zo mzdového listu W. K. za P. XXXX. V roku 2009 bol zomretý W. K. zamestnaný v mesiacoch apríl až december, pričom celkový čistý zárobok za uvedené obdobie predstavoval 2 851,82 € (85.913,90 SKK), v prepočte 316,87 € (9.545,9888 SKK) mesačne.

Náklady W. K. na vedenie domácnosti, na obstaranie životných potrieb (ošatenie, strava, hygienické potreby a pod.) a náklady vynaložené v súvislosti s dochádzkou do zamestnania, keďže W. K. dochádzal do zamestnania autom s ďalšími spolupracovníkmi a na cestovné náklady prispieval pomernou sumou, predstavovali mesačne sumu v hodnote približne 96,87 €.

Zvyšok mesačnej mzdy v sume 220 € W. K. každý mesiac použil na zaobstaranie každodenných životných potrieb svojich maloletých synov, o ktorých opateru sa zodpovedne staral. Do týchto nákladov patrili predovšetkým náklady na obstaranie stravy, ošatenia, hygienických potrieb maloletých synov, školské potreby, náklady synov na dochádzku do ZŠ v Haliči a ostatné náklady, nevyhnutné na zabezpečenie riadneho života maloletých synov B. a B. K..

V prípade maloletého syna B. K. Q. B. K. existuje nárok na pozostalostnú úrazovú od 11.12.2009.

2. V priebehu konania bol nárok zo strany žalobcov niekoľkokrát menený, na základe návrhu zo dňa 15.05.2017 súd uznesením zo dňa 19.06.2017 č.k. 18C 112/2011 - 234 pripustil zmenu žaloby s poukazom na ust. § 139, 142 v navrhovanom znení :

Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi v 1. rade titulom pozostalostnej úrazovej renty za obdobie od 11.12.2009 do 19.6.2017 sumu vo výške 10.010 eur do 7 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, s tým že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.

Žalovaný v l. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní, zaplatiť žalobcovi v 2. rade titulom pozostalostnej úrazovej renty za obdobie od 11.12.2009 do 19.6.2017 sumu vo výške 10.010 eur do 7 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, s tým že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní uhrádzať žalobcovi v 1. rade odo dňa 1.7.2017 sumu 110 eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca, s tým že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní, uhrádzať žalobcovi v 2. rade odo dňa 1.7.2017 sumu 110 eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca, s tým že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. 3. Žalovaný v 1 rade sa k žalobe vyjadril na základe písomných podaní zo dňa 24.08.2012v ktorom namietal existenciu nároku na pozostalostnú úrazovú rentu z dôvodu, že otec maloletých žalobcov nemal voči nim súdom stanovenú vyživovaciu povinnosť, v dôsledku čoho nie sú splnené zákonné podmienky pre jej priznanie, taktiež namietal výšku uplatnenej pozostalostnej renty z hľadiska odôvodnenia a preukázania oprávnenosti nároku. Túto námietku opätovne uviedol v písomnom vyjadrení zo dňa 06.04.2017 kde súčasne namietal priznanie pozostalostnej úrazovej renty po ukončení štúdia a zaevidovania sa na Úrade práce v Lučenci. Voči nárokom uplatneným v 3.a4.výroku uznesenia vzniesol námietku premlčania.

3.1. Žalovaný v 2.rade sa k žalobe nevyjadril písomne a ani ústne na pojednávaniach, nakoľko týchto sa nezúčastňoval, hoci bol na súdne pojednávania riadne predvolaný a poučený o následkoch neospravedlnenej neúčasti.

4. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie prednesmi sporových strán, oboznámením sa s listinnými dôkazmi (Záznam dopravnej nehody zo dňa 26.11.2009 vyhotovený Okresným dopravným inšpektorátom v Lučenci, Rozsudok Okresného súdu vo Veľkom Krtíši č.k. 9T 64/2010-255, zo dňa 08.07.2010, Rozsudok Okresného súdu v Lučenci sp.zn. 11P 177/2004 zo dňa 07.04.2004,Rozsudok Okresného súdu v Lučenci č.k. 11P 9/2010-43, zo dňa 29.03.2010, rodné listy žalobcov č.l. 92,93, úmrtný list otca žalobcov č.l. 94, Uznesenie o dedičstve Okresného súdu v Lučenci zo dňa 07.05.2010, mzdový list otca žalobcov za rok 2008,2009,Potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa otcom žalobcov za rok 2009, Rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 02.07.2010 o zamietnutí žiadosti o sirotský dôchodok, Rozhodnutie Úradu práce a sociálnych vecí a rodiny Lučenec o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti zo dňa 03.08.2010, Potvrdenie o poberaní prídavku na deti za rok 2009, 2010, 2011,2012, 2013 č.l. 160-163, 166 v prospech Z. K., Potvrdenie o ukončení štúdia žalobcu v 2.rade č.l.154, potvrdenie o ukončení štúdia žalobcu v 1.rade č.l. 155, Potvrdenie o evidencii žalobcov na Úrade práce , soc. vecí a rodiny v Lučenci č.l. 157, Potvrdenia o poberaní prídavku na dieťa žalobcom v 1.a2.rade č.l. 165, 167 - 171, 179-181, Potvrdenie o poberaní opakovaného príspevku dieťaťu - B. K. zverenému do náhradnej starostlivosti za rok 2010-2016 ) a zistil nasledovný skutkový stav

4.1. Vychádzajúc z predložených listinných dôkazov t.j. záznamu o dopravnej nehode zo dňa 26.11.2009 a rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši č.k. 9T 64/2010-255 zo dňa 08.07.2010 mal súd preukázané že v dôsledku dopravnej nehody dňa 26.11.2009 v obci Pôtor okres Veľký Krtíši otec žalobcov, W. K., v tom čase maloletých, v 1.a 2.rade utrpel smrteľné zranenia, ktorým podľahol dňa 10.12.2009 ( úmrtný list zo dňa 14.12.2009). Vyššie uvedeným rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši bol žalovaný v 2.rade uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods.1,2 písm.a)Tr.zák. a ťažkej ujmy na zdraví podľa § 157 ods.1,2, písm.a) Tr.zákona z nedbanlivosti. Vinník dopravnej nehody zodpovedá za škodu na zdraví s poukazom na ust. § 427 Obč. zák., čím je daná jeho pasívna vecná legitimácia v predmetnom spore. V tom čase mal žalovaný v 2.rade uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovanou v 1.rade čím je daná jej pasívna vecná legitimácia v predmetnom spore.

Z predložených rodných listov žalobcov v 1.a 2.rade ( č.l. 91,92) mal súd za preukázané, že v čase vzniku dopravnej nehody a úmrtia rodiča do výchovy a opatery ktorého boli zverení, boli žalobcovia maloletý, žalobca v 1.rade mal 10 rokov veku, žalobca v 2.rade 11 rokov veku. Z rozsudku okresného súdu v Lučenci sp.zn. 11P 177/2004 zo dňa 07.04.2004 súd zistil, že rodičia žalobcov spolu nežili v spoločnej domácnosti, deti boli zverené do výchovy

a opatery otca žalobcov a matka žalobcov bola zaviazaná k plateniu výživného vo výške 100 Sk na každé z detí. Uvedeným rozsudkom bola zvyšovaná vyživovacia povinnosť matky na sumu 300 Sk. V čase rozhodovania o zvýšení výživného otec žalobcov poberal dávky v hmotnej núdzi vo výške 2.110 Sk od 01.12.2004. Z rozsudku Okresného súdu v Lučenci č.k. 11P 9/2010-43 zo dňa 29.03.2010 súd zistil, že v súvislosti s úmrtím rodiča žalobcov v 1.a2.rade do výchovy a opatery ktorého boli deti zverené, súd rozhodol o ich zverení do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, Z. K. a súčasne zvýšil vyživovaciu povinnosť matke žalobcov na sumu 50 Eur na každé dieťa počnúc právoplatnosťou rozsudku. Vo svojom rozhodnutí súd konštatoval, že stará matka žalobcov s nimi žije v spoločnej domácnosti v trojizbovom byte. Poberá vdovský dôchodok vo výške 162 Eur. Z Uznesenia o dedičstve Okresného súdu v Lučenci zo dňa 07.05.2010 súd zistil, že žalobcovia v 1.a 2.rade titulom zákonných dedičov po zomrelom otcovi nadobudli do vlastníctva zákonné podiely na trojizbovom byte č.X, nachádzajúcom sa Z. I. XXX XX, E. XXX, vedenom na LV č. XXXX v hodnote 4.000 Eur, ďalej aktíva v hodnote 1,75 Eur, - 32,54 Eur ( prečerpanie na bankovom účte), pasíva v rozsahu 2.356,55 Eur, ktoré boli uznané opatrovníčkou žalobcov v plnej výške. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 02.07.2010 mal súd za preukázané, že žalobcom v 1. a 2.rade nebol priznaný v dôsledku úmrtia rodiča sirotský dôchodok V čase smrti otca žalobcov bol tento zamestnaný v mesiacoch apríl až december 2009 a z jeho mzdových listov za rok 2009 súd zistil že jeho čistý zárobok predstavoval 2.851,82 Eur ( 85.913,90 Sk ) t.j. mesačne 316,87 Eur. Okrem mzdy otec žalobcov poberal v roku 2009 január až november prídavky na deti v rozsahu 42,50 Eur ( potvrdenie Úradu práce , soc. vecí a rodiny Lučenec č.l.159). Prídavky na deti v súvislosti s jeho úmrtím boli následne priznané a vyplácané Z. K. , ktorej deti boli zverené do náhradnej starostlivosti, za december 2009 vo výške 42,50 Eur , za rok mesačne 2010 vo výške 43,98 Eur, za rok 2011 vo výške mesačne 44,02 Eur, za rok 2012 vo výške 45,08 Eur mesačne, za rok 2013 január až október vo výške 46,20 Eur mesačne, za mesiac november - december vo výške 23,10 Eur mesačne, za rok 2014.

Z predloženého potvrdenia o návšteve školy zo dňa 26.10.2016 ( č.l. 154, ) súd zistil, že žalobca v 1.rade, B. K., navštevoval v čase od 01.09.2013 do 17.06.2016 Strednú odbornú školu hotelových služieb a dopravy v Lučenci. Po skončení školy od 31.08.2016 je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie. V priebehu štúdia mu boli, vzhľadom k nadobudnutiu plnoletosti a návštevy školy súčasne, vyplácané prídavky na deti za rok 2014 za mesiace október až december vo výške 23,52 Eur mesačne, za rok 2015 vo výške 23,52 Eur mesačne, za rok 2016 od januára do augusta vo výške 23,52 Eur mesačne. Súčasne mu bol vyplácaný opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti za rok 2010 vo výške 842,10 Eur, za rok 2011 663,88 Eur, za rok 2012 401,88 Eur, za rok 2013 438,04 Eur, za rok 2014 457,56 Eur, za rok 2015 457,56 Eur, za rok 2016 305,04 Eur). Z predloženého potvrdenia o návšteve školy žalobcu v 2.rade súd zistil, že tento v čase od 1.9.2011 do 20.06.2014 navštevoval Strednú odbornú školu hotelových služieb a dopravy v Lučenci. V čase od 01.11.2013 do 31.08.2014 bol poberateľom prídavku na dieťa z dôvodu nadobudnutia plnoletosti a návštevy školy súčasne, vo výške 23,10 Eur mesačne. Súčasne mu bol vyplácaný opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti od.01.03.2010 do 31.08.2014 (za rok 2010 - 842,18 Eur, za rok 2011 663,88 Eur, za rok 2012 401,88 Eur, za rok 2013 438,04 Eur, za rok 2014 305,04 Eur).

5. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.

Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Podľa § 11 ods. 5 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom. keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

Podľa § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

Podľa § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 5, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 448 Občianskeho zákonníka fyzická osoba, voči ktorej mal zomretý v čase svojho úmrtia vyživovaciu povinnosť, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. Tento nárok sa posúdi a suma pozostalostnej úrazovej renty sa urči podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich deti podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 89 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení suma úrazovej renty sa určí ako súčin 30, 4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.

Podľa § 93 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení mesačná suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí vo výške výživného alebo príspevku na výživu, ktoré bol poškodený povinný platiť ku dňu svojej smrti.

Podľa § 93 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení suma pozostalostnej úrazovej renty alebo úhrn súm pozostalostných úrazových rent po tom istom poškodenom nesmie presiahnuť sumu úrazovej renty, na ktorú mal alebo by mal poškodený nárok pri 100-percentnej strate pracovnej schopnosti. To platí aj vtedy, ak poškodený bol poberateľ úrazovej renty z dôvodu nižšieho percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti.

5.1. V ustanovení § 448 Obč. zákonníka je upravený nárok na náhradu nákladov na výživu pre prípad úmrtia poškodeného v dôsledku spôsobenej škody na zdraví. vyživovacia povinnosť ako taká nie je predmetom úpravy občianskeho zákonníka, pod pojmom výživa je treba rozumieť v širšom zmysle všetko, čo fyzická osoba potrebuje na zabezpečenie svojich osobných potrieb vzhľadom na jej vek, zdravotný stav, potreby na stravu, bývanie, ošatenie, prípravu na povolanie, športový a kultúrne žitie. vyživovacia povinnosť je povinnosťou podľa zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v znení noviel. Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu trvá až do času, kedy nadobudne schopnosť sa samostatne živiť. Nárok na výživu pozostalých ako forma peňažného odškodnenia sa po nadobudnutí účinnosti zákona č. 404/2004 Z.z. nazýva ako pozostalostná renta a patrí len tým pozostalým po poškodenom, voči ktorým mal v čase svojho úmrtia poškodený vyživovaciu povinnosť či už priamo zo zákona alebo určenú súdom. na tomto právnom fakte nič nemení ani znenie § 92 zákona č. 461/2003 zákona o sociálnom poistení, ktorý viaže nárok na vyplácanie pozostalostnej renty na vyživovaciu povinnosť stanovenú súdom, nakoľko by takýmto absurdným výkladom dochádzalo k diskriminácii osôb, ktoré vyživovaciu povinnosť plnili dobrovoľne bez zásahu súdnej moci. Pozostalostná úrazová renta sa vypláca v období, počas ktorého mala trvať vyživovacia povinnosť poškodeného. Mesačná suma pozostalostnej renty sa určí vo výške výživného alebo príspevku na výživu, ktoré bol poškodený povinný platiť ku dňu svojej smrti. Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ ide o preukázanie nároku na vyplácanie pozostalostnej úrazovej renty v danom prípade neexistujú dôvody, ktoré by odôvodňovali zamietnutie nároku. Sporná je len jeho výška. Je nesporné, že predmetné konanie má charakter sporového konania a preto každá zo sporových strán je povinná preukazovať svoje tvrdenia. Podľa názoru súdu však nie je nevyhnutné preukazovať v prípade nákladov na zabezpečenie potrieb rodiny, osobných potrieb, výživy detí každý jednotlivý výdavok, nakoľko pokiaľ ide o základné potreby tieto sú všeobecne známe a náklady s nimi spojené je možné stanoviť aj odhadom.

5.2. Pokiaľ ide o výšku úrazovej renty s poukazom na § 89 ods.1 zákona o sociálnom poistení výška pozostalostnej úrazovej renty predstavuje sumu 287,13 Eur ( t.j. 80% z denného vymeriavacieho základu = 9,44 Eur x 30.4167x (100/100) t.j. x1). Pri určovaní výživného vo vzťahu k jednotlivým vyživovaným subjektom je potrebné vychádzať z hľadísk uvedených v zákone o rodine (§96 ) a nie z tzv. dielovej teórie. To znamená, že pri určovaní výživného súd musí prihliadať na reálne potreby pozostalých. Zo skutkových okolností preukázaných v konaní je možné dospieť k záveru že: -žalobcovia v čase smrti svojho otca boli zverení do jeho výchovy a opatery, žili s ním v spoločnej domácnosti v trojizbovom byte, ktorého bol vlastníkom, spolu so starou mamou, Z. K., ktorá sa po smrti ich otca stala osobou do náhradnej starostlivosti ktorej boli zverení, -otec žalobcov v roku 2009 do času svojej smrti pracoval a poberal mzdu v priemere 316,87 Eur, a rodinné prídavky vo výške 42,50 Eur, -matka žalobcov bola zaviazaná k výživnému vo výške 300 Sk t.j. cca 10 Eur/dieťa, od mája 2010 vo výške 50 Eur/ dieťa,

- stará mama žalobcov Z. K. poberala vdovský dôchodok vo výške 162 Eur, -Z. K., starej mame žalobcov ako aj žalobcom boli vyplácané do doby skončenia štúdia na strednej škole prídavky na deti a opakovaný príspevok v súvislosti so zverením dieťaťa do náhradnej starostlivosti, čo do spoločného rozpočtu bol prínos priemerne v čase od decembra 2009 do augusta 2016 140 Eur mesačne,

- po smrti W. K. žalobcovia zostali bývať v mieste svojho bydliska a viedli spoločnú domácnosť spolu so svojou starou mamou do starostlivosti ktorej boli zverení, pričom táto zo všetkých prostriedkov ktoré im boli vyplácané zo strany štátu vo forme vdovského dôchodku, príspevkov a prídavkov a výživného zo strany matky žalobcov zabezpečovala starostlivosť vo vzťahu k celkovým potrebám žalobcov ( bývanie, strava, hygiena, ošatenie, návšteva školy, kultúrne vyžitie) vrátane osobnej miery starostlivosti pokrývajúcej aj podiel ich matky, ktorá o deti neprejavovala záujem.

5.3. Pokiaľ vychádzame z mesačnej výšky pozostalostnej úrazovej renty poškodeného otca žalobcov v 1.,a 2.rade t.j. 287,13 Eur a prídavkov na deti vo výške 42,50 Eur, výživné na deti vo výške 20 Eur t.j. 339,63 Eur. Po odpočítaní nutných výdavkov spojených s bývaním t.j. odvody do fondov, plyn, elektrika a základnými potrebami rodiča žalobcov vo výške cca 200 Eur zostáva na výživu v tom čase maloletých žalobcov 139.63 Eur. Keďže medzi žalobcami je jednoročný vekový rozdiel, ich potreby možno považovať za zrovnateľné a tak výživné na jedno dieťa ku dňu smrti rodiča žalobcov možno stanoviť sumou 69,8 Eur. V tejto súvislosti je potrebné zohľadniť aj príjem Z. K., žijúcej s nimi v spoločnej domácnosti vo výške 162 Eur, ktorá sa podieľala na hradení výdavkov spoločnej domácnosti

5.4. V súvislosti s úmrtím otca žalobcov došlo k zmene pomerov na strane žalobcov nakoľko bola zvýšená vyživovacia povinnosť matky žalobcov na 50 Eur na dieťa, ale rozpočet bol ponížený o príjem otca žalobcov t.j. o 287,13 Eur a uvedený pokles príjmu nebol zo strany štátu kompenzovaný v takej miere, aby prídavky a príspevky na deti boli použité výlučne len na ich osobné potreby. Predpokladaný celkový príjem na strane žalobcov predstavoval v čase od decembra 2009 do júla 2014, kedy ukončil štúdium žalobca v 2.rade cca 400 Eur ( dôchodok, prídavky , príspevok výživné), od augusta 2014 do júla 2016, kedy ukončil štúdium žalobca v 1.rade cca 350 Eur. Pri zohľadnení výdavkov doložených žalobcom, t.j. odvody do fondov spojených s užívaním bytu vo výške 70 Eur, pri zohľadnení všeobecne predpokladaných bežných základných výdavkov spojených s vyživovaním pozostalých detí, považuje súd uplatnený nárok žalobcov v 1.a2.rade vo výške 110 Eur za akceptovateľný aj z toho dôvodu, že nárok bol stanovený paušálne bez ohľadu na zmenu pomerov ktorá zákonite nastala na strane pozostalých detí najmä v súvislosti s ich rastom a štúdiom. Vzhľadom k uvedenému súd priznal žalobcom v 1.a2.rade nárok na pozostalostnú úrazovú rentu len do času skončenia štúdia na strednej škole, nakoľko má za to, že ukončením štúdia žalobcovia nadobudli schopnosť sa samostatne živiť. Samotná okolnosť, že v mieste bydliska nemajú možnosť sa zamestnať nemôže byť bez ďalšieho dôvodom pre plnenie vyživovacej povinnosti zo strany rodiča a teda ani dôvodom pre vyplácanie pozostalostnej úrazovej renty. V prípade žalobcu v 1.rade súd priznaný nárok stanovil nasledovne. za mesiac december 2009 priznal alikvótnu časť zo sumy 110 EUR t.j. 74,34 Eur ( 110:31x19) , za roky 2010 až 2015 priznal sumu 1320 Eur ročne, za rok 2016 kedy žalobca v júli ukončil štúdium na strednej škole priznal 660 Eur. V prípade žalobcu v 2.rade súd priznal za december 2009 vo výške 74,34 Eur, za roky 2010 až 2013 priznal sumu 1320 Eur ročne, za rok 2014 kedy žalobca ukončil štúdium na strednej škole 660 Eur.

S poukazom na vyššie uvedené považoval súd za potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

6. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods.2 ( čiastočný úspech v spore).

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana v neprospech ktorej bolo vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým ( § 365 ), že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený senát, d) konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.