Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16T-77-2017.pdf
PDF · 148.37 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-16T/77/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany, samosudcom Mgr. Pavlom Macháčom, v trestnej veci obžalovaného H. Y., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno c/, písmeno e/, písmeno f/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom 21. augusta 2017, takto
rozhodol:
O b ž a l o v a n ý
H. Y., narodený XX.XX.XXXX Y. J., trvalé bydlisko L. XXX/XX, J., toho času vo výkone väzby v ÚVV Leopoldov,
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e v období od 08.05.2017 až do 16.05. 2017 do 16:20 hodiny sa vyhrážal zabitím svojej matke poškodenej C. F., narodenej XX.XX.XXXX, ktorá má zdravotné problémy, je v pooperačnom stave a pohybuje sa len za pomoci palice, ako aj zabitím jej dcéry E. Z., dňa 16.05.2017 v čase od 13:00 hodiny až do 13:30 hodiny v J. na ulici L. Č. XXX/XX pod vplyvom alkoholu povedal svojej matke C. F., narodenej XX.XX.XXXX: "Ty stará kurva, zdochneš, keď zajtra príde sestra, tak vás dobijem, dokopem", na verande jej domu do nej sotil a nadával jej, a to aj z dôvodu, že mu v minulosti nedala 200.000,- Sk za dedičstvo a preto zavolala políciu, čím u poškodenej C. F. svojim konaním vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie,
t e d a
- inému sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví a inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, pričom taký čin spáchal na chránenej osobe - na blízkej osobe, na osobe vyššieho veku a na chorej osobe, čím spáchal
- pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno c/, písmeno e/, písmeno f/ Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e : Podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona, za použitia § 37 písmeno m), § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona sa mu ukladá ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra J. podala na tunajší súd 7. júla 2017 obžalobu sp. zn. Pv 300/17/2204 (ďalej len obžaloba) na H. Y. (ďalej len obžalovaný) pre skutok opísaný v obžalobe právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno c/, písmeno e/, písmeno f/ Trestného zákona. Súd vo veci vytýčil termín hlavného pojednávania na 21. augusta 2017, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej, svedkov a oboznámil čítaním listinné dôkazy založené v spise ako aj znalecký posudok. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 Trestného poriadku robiť nebude, vypovedať bude. K veci uviedol, že v ten deň prišiel domov z podniku, kde pozeral majstrovstvá sveta v hokeji, popri tom vypil 6 až 7 borovičiek a asi 3 pivá 10°, také bežné množstvo, čo sa vypije, keď sa pozerá hokej. Opitý nebol, lebo domov šiel na bicykli, ale účinok alkoholu na sebe cítil, mal trochu lepšiu náladu. Náš tím v hokeji prehral, bol najedovaný. Po príchode domov na neho poškodená začala kričať, pohádali sa. Ona mu vyčítala, že má vypité, pýtala sa ho, kde bol, že behá za kurvami a po krčmách. Povedal jej, aby sa nestarala, hádali sa a nadávali si vzájomne. Nevyhrážal sa jej zabitím, ani ublížením na zdraví. Nepamätá si presne, čo všetko si povedali, teda ako si nadávali si nepamätá, ale ostatné si pamätá. Vulgarizmy možno padli, ale stará kurva to poškodenej v živote nepovedal. Používa vulgarizmy typu krava, alebo čo. Že zdochne, to jej nehovoril. Fyzicky sa jej vôbec nedotkol, nebol s ňou v kontakte, lebo ona bola zavretá a hneď tam bola polícia. Ona otvorila dvere až keď prišla polícia, nemal možnosť do nej sotiť. Prečo bola zamknutá v dome, to nevie, ona sa zamykala ako kedy. Potom mu povedala, že zavolá políciu, on jej povedal, že môže zavolať aj celý regiment. Obžalovaný býva v prístavbe, poškodená býva v inom dome, ktorý je v spoločnom dvore. Do domu poškodenej chodí obžalovaný na WC a umyť sa, lebo v prístavbe nie je zavedená voda. Poškodená zavolala políciu, prišli dve hliadky, obžalovaný im ešte otvoril bránu, policajti ho legitimovali, poškodená sa s nimi rozprávala a potom ho zobrali, odvtedy je vo väzbe. Jeho sestra pri tom nebola. Obžalovaný uviedol, že pravdou je to, čo tvrdí on a nevie, prečo proti nemu poškodená vypovedá tak, ako vypovedá. Ďalej uviedol, že ohľadne peňazí sa s poškodenou nehádal, 200 000 nebolo predmetom sváru v ich rodine. Na otázky spresnil, že suma 200 000 je v korunách, že ide o sumu, ktorú si nechala poškodená z predaja jeho bytu v Prievidzi, ktorý on predal v roku 2002 za sumu 250.000 Sk. On si nechal 50.000 Sk, sumu 200.000 Sk si vtedy vzala poškodená a použila sa na prístavbu rodinného domu, kde on teraz býva. Zdrojom konfliktov medzi nimi je to, že mu poškodená organizuje život. Kibicuje mu pri prácach okolo domu, káže mu, čo má robiť a keď to nedodrží, tak sa pohádajú. V deň skutku chcela, aby sadil 70 koreňov rajčín, jemu sa nechcelo. Tiež mu často volá a kontroluje ho, lebo chce, aby bol stále doma, ale on nemôže byť furt doma. Vadia jej aj jeho priateľky, za ktorými chodí, poškodená má ich telefónne čísla, tak im vyvoláva, že či tam obžalovaný je alebo nie je. Obžalovaný uviedol, že odísť odtiaľ nechce, lebo o poškodenú by sa nemal kto postarať, sestra príde raz za tri mesiace, ak poškodená padne, bude sa plaziť po chodbe k telefónu. Zostáva kvôli nej, on má kam ísť. K veku a zdravotnému stavu poškodenej obžalovaný uviedol, že poškodená má 78 rokov, má zdravotné problémy s nohami, pohybuje sa s palicou. Operovali jej pred rokmi bedrové kĺby, nedávno aj na kŕčové žily, teraz pôjde na ďalšiu operáciu kŕčových žíl. Poškodená na neho volala policajtov aj v minulosti, dva alebo tri krát, ale vždy odišli preč s tým, že si to majú vyriešiť sami medzi sebou. V minulosti bol odsúdený za jej napadnutie, súdili ho v V., dostal pol roka nepodmienečne, bolo to dávno, nepamätá si skutok, ani rok. Prečo mu poškodená pred skutkom zrušila trvalý pobyt, to obžalovaný nevie. Už vôbec nevie, prečo mu ho so sestrou zase dali pred pár týždňami naspäť, čo vlastne chcú. K alkoholu uviedol, že pivo si dá aj každý deň, tak dve pivá 10°, viac nie. Tvrdé si dá raz za týždeň. V ktorej časti mesiaca pije najviac, to sa nedá povedať. Užívanie alkoholu má pod kontrolou, vie koľko znesie. V minulosti mal problémy s alkoholizmom, dva krát bol na liečení, naposledy v roku 2007 ho absolvoval vo väznici v Leopoldove, potom mu súd v Trnave liečenie zrušil, keď bol prepustený. Po prepustení z liečby mu lekár hovoril, že sa má vyvarovať alkoholu. K znaleckému posudku obžalovaný uviedol, že je tam to, čo znalkyňa napísala. Keď si vypije, okienka nemáva, pamätá si dobre. K osobným a majetkovým pomerom uviedol, že je rozvedený, má dospelé dieťa, má zdravotný hendikep, lebo pravú ruku nezohne, má to v dôsledku úrazu. Je nemajetný, prístavba, v ktorej býva, patrí asi všetkým, je to písané na sestru, celý ten dom je na ňu písaný, nevie prečo to tak poškodená dala, ale ona rozhoduje. Obžalovaný tam býva od roku 2002. Poberá čiastočný invalidný dôchodok 155 €, chodí mu okolo 8. - 9. v mesiaci, iný príjem nemá, niekedy si privyrobí na brigáde. Nevie koľko z dôchodku prepije, ale na vyžitie mu to stačí, nemusí platiť všetko, aj druhí platia. Koľko krát bol v minulosti odsúdený, to nevie, vo výkone trestu odňatia slobody bol asi 3 krát, aj za ten trestný čin spáchaný vo vzťahu k poškodenej. Svedkyňa poškodená C. F. (ďalej len poškodená) na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný je jej syn, býva s ňou už 14 rokov, ich spolužitie sa zhoršilo v ostatnom období, asi 3 - 4 roky dozadu sa to zhoršuje, obžalovaný viacej pije. Všedný deň vyzerá tak, že obžalovaný býva ráno dobrý, postará sa o poškodenú. Väčšinou už ráno si musí niečo dať, ako každý alkoholik, ráno si kúpi ten malý balený štamperlík. A potom ide piť a vráti sa opitý, opije sa do nemoty, alebo ho dovezú policajti, že niekde spadol. Obžalovaný má epilepsiu, lieky neberie žiadne, k doktorovi nechodí, ale mal by chodiť ku psychiatrovi MUDr. B., poškodená mu k nemu chodila pre lieky. Obžalovaný má aj napísané v zdravotnej karte, že by nemal piť, lebo ten stav sa zhoršuje. Keď si vypije, nevie, že čo sa stalo, že nadával poškodenej, na druhý deň vždy hovoril poškodenej, že nevie čo robil, že on nevie o ničom. Pamäť mu neslúži, má prepitý mozog. On aj spadol na ulici, doviezli ho policajti s rozbitou hlavou a nevedel o tom, že leží na ceste. Poškodená sa pred obžalovaným zamyká vtedy, keď príde neskoro večer. Keď príde poobede, tak sa nemusí zamykať, lebo obžalovaný má síce vypité, ale to si ľahne, vyspí sa a je kľud. Ale keď nepríde v noci do tej 20 - 21 hod. tak to už poškodená vie, že bude zle a už sa musí zamknúť. Zamyká sa iba na verande, z verandy sa ide do WC a do kuchyne. Keď potrebuje ísť obžalovaný na WC, tak mu odomkne. Vtedy jej povie svoje. Nezamyká sa stále, len vtedy, keď vidí, že je opitý, keď už od brány vykrikuje, vtedy už vie, že je zle. Do druhej hodiny sedí na dvore a tam ešte vykrikuje, ale on o tom nevie, že vykrikuje, lebo na druhý deň už nevie nič. Toto všetko robí alkohol. Tak 2 - 3 krát do týždňa sa zamyká. Podľa toho, ako má obžalovaný peniaze. Políciu volala na obžalovaného 3 alebo 4 krát. Volala práve pre toto, že prišiel opitý a nadával. Políciu volala aj 10.12.2016. Po príchode polície sa robí, že nič nespravil, že nevie o ničom. V tom máji to bolo ako každý deň alebo ako každý druhý deň. Ráno bol dobrý, všetko doma porobil, poškodenej nohy obviazal obväzmi, išiel do obchodu, lekárovi pre lieky a potom odišiel a keď prišiel už mal vypité, nevedel čo robí, škaredo nadával. Aj 16.05.2017 obžalovaný na dvore vykrikoval, že „dobijem Vás, zabijem Vás“. Obžalovaný to nevykrikoval len v ten deň, ale kričí to stále. Či to obžalovaný myslel vážne, to poškodená nevie, to on musí povedať. Keď je opitý, on povie hocičo. Vtedy veľmi zúril, ona nevie prečo, asi moc vypil. Uviedla, že obžalovaný chcel aj vtedy ísť na WC, musela mu odomknúť, on išiel z WC, vykrikoval, že chce jesť. Povedala mu, že mu to ohreje a prinesie tam oproti do prístavby, že je tam navarené, tak mu to to išla dať a on začal vykrikovať a zúriť, ako stála pri ňom, tak ju sotil do hrude s päsťou. On má jednu ruku ochrnutú, boľavú, mal úraz, tak s tou druhou ju sotil, poškodená letela cez dvere do obývačky na skriňu. Nespadla na zem, zachytila sa o skriňu. Potom odišiel z verandy, hovorila mu nech ide preč, zobral si surové vajcia, že si ide urobiť praženicu a odišiel. Poškodená sa zamkla verandu a zavolala policajtov. Vulgarizmy a vyhrážky jej adresoval aj pred tým, aj potom, ako sa zamkla, na dvore. V ten deň jej povedal, že „stará kurva, kedy zdochneš.“ On to stále vykrikoval, nie len v ten deň. Tiež mu vtedy povedala, že „no počkaj, zajtra príde tvoja sestra a tá spraví s tebou poriadok.“ Obžalovaný jej na to povedal, že „no a čo, ja sa jej nebojím, pobijem Vás, potlčem Vás, dokopem Vás.“ Vtedy veľmi zúril na dvore, búchal do dverí, myslela si, že ich vyrazí a do okna búchal. Poškodená preto volala políciu, bola zamknutá v dome, on sa tam dobíjal, bála sa. Poškodená zopakovala, že sa obžalovaného bála, lebo všeličo jej môže urobiť, myslí si, že by jej spravil zle, že by ju mohol zbiť. Poškodená uviedla, že má 79 rokov, ona keď spadne, nevládze vstať, má oba bedrové kĺby umelé, žily má operované. Ak spadne, plazí sa ako pes po zemi, ledva sa zdvihne. Teraz má ísť znova na operáciu žíl. Pohybuje sa za pomoci barle. Konkrétny dôvod, prečo jej vtedy nadával bol ten, že ona chodí už okolo 22 - 23 hod. spať, obžalovaný prišiel v noci a pýtal jesť. Ona mu varí, ale chce, aby sa najesť prišiel na obed, lebo ona chce večer spať. Kvôli tomu jedlu je vždy hádka, lebo on príde v noci a pýta jesť, keď chce ona už spať. Hádajú sa aj kvôli tomu, lebo jej hovorí, že mu dlží 200 000, ale ona peniaze nevidela. Vyčíta jej to, len keď je opitý. Tých 200 000 Sk je za byt na prednádraží v J., ktorý vlastnila poškodená, ale tam nebol výťah, ona nevládala po schodoch, tak ho predali. Obžalovanému za to kúpili byt v J., ale poškodená si tam nechala záložné právo, lebo sa báli, aby s ním niečo neurobil. Obžalovaný potom byt predal, dostal z toho peniaze, ale aj poškodená dostala, lebo ten byt kúpila ona, nie obžalovaný. Má aj doklady od toho, že ho kúpila. Trvalý pobyt mu teraz zrušila preto, lebo jej to poradili policajti, aby mu dala trvalý pobyt len mesto, nech spí na ulici, keď sa takto správa. Ale dala mu ho naspäť kvôli dokladom a chodí mu tam aj pošta.
Na otázku sudcu, či sa obžalovaný takto správal už týždeň pred 16.5.2017 poškodená uviedla, že on sa takto správa, keď má vypité. Od toho 8.5. či mal vypité každý deň, to nevie, lebo on keď nemá peniaze, tak nepije. A keď si vypije, tak vtedy má poškodená hocijaké škaredé mená, aj také ktoré ešte nepočula, ani nepovedala. Obžalovaný podľa poškodenej najviac pije vtedy, keď mu príde dôchodok. Ten mu chodí 8. v mesiaci. Vtedy pije 3 - 4 dni, kým ho prepije. Za dva dni aj 50 Eur. Má aj takých známych, čo ho o ten dôchodok ešte aj okradnú. On kúpi pijatiku, opijú sa. Oni aj drogujú, ale obžalovaný nedroguje. Obžalovaný potom žije z toho, čo chodí si pozbierať, aj železo, aby mal na cigarety a nejakú ploskačku. Aj si požičia od poškodenej, doteraz jej vždy vrátil.
Obžalovaný už bol odsúdený za to, že poškodenú napadol. Bolo to potom ako prišla z operácie kĺbu, bol opitý a vtedy ju kopol do toho operovaného kĺbu a dal jej aj s päsťou medzi oči, tak bola na pohotovosti. Dostal pol roka za to. Odvtedy si nedovolil do nej, on je veľmi dobrý, ale keď vypije, toto musí prestať, ten alkohol, veď to sa nedá vydržať. Toto je už 14 rokov a to už je veľmi veľa. To by nevydržal ani kôň a nieto ešte ona ako „stará baba“. Poškodená proti nemu nič nemá, pomáha jej, ale veľmi pije, toto musí prestať. Mal by sa liečiť. Strach z neho nemá, aj keby ho pustili domov na podmienku, nebojí sa, ale musel by sľúbiť, že nebude piť, lebo keď si vypije, tak hocikto by mal z neho strach, nielen ona. Obžalovaný je podľa nej chorý človek, on vie, že by nemal piť. On má epilepsiu, mal by sa liečiť a nie piť. Mal už aj rozbitú hlavu a otras mozgu, ležal v bezvedomí na ulici. Ako jeho mama sa oňho bojí, ešte je mladý, musí sa o seba starať, liečiť sa. Svedkyňa E. Z. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je sestrou obžalovaného a býva v J.. Keď poškodená potrebuje, zavolá jej a ona za ňou príde z Prievidze. Chodí často, stará sa o ňu, keď treba. Keď prišla v kritický čas, brat bol cez deň normálny, ale potom večer už si vypil, tak robil bordel, vykrikoval a tak. Vykrikoval škaredé slová, potom o peniazoch, že sú mu dlžné peniaze, hlavne mama. Že sú mu dlžné peniaze za byt, vyhrážal sa, že ich pobije a tak. Mal vypité, on keď nemá vypité, tak to nerobí. Poškodená jej aj predtým volávala, aj v noci okolo 22.30 hod. a cez telefón počula, ako jej obžalovaný vykrikuje. Svedkyňa vždy hovorila poškodenej, aby zavolala políciu, že ona si cez telefón nevie poradiť, keď je v J.. Svedkyňa cez telefón počula ako obžalovaný nadáva, vykrikuje a má vypité. Vykrikoval ohľadom tých peňazí a potom škaredé nadávky, kurva, piča. Tiež, že mu dĺžia za byt peniaze, ale to bolo viackrát. Koľkokrát mala aj v noci telefón zapnutý, keby sa niečo stalo, aby mohla prísť alebo volať. Poškodená jej 16. 5. 2017 volala, ešte predtým, lebo mala prísť. A volala jej, čo sa stalo, nech ani nechodí, že sa bojí a tak. Ale ona uviedla, že sa nebála prísť, že zavolajú políciu, keby vyvádzal. Potom mama volala po skutku, že už prišli policajti. Povedala, že ho zobrali, tak ako bol, v takom stave. O skutku jej hovorila všetko, ako prišiel, čo robil, že tam nadával a tak. Bolo to asi tretí alebo štvrtý raz, ako tam boli policajti. Na dotaz prokurátora svedkyňa uviedla, že od 8. 5. do 16. 5. bola u poškodenej, ale keď tam bola, obžalovaný nebol agresívny. Pred ňou taký agresívny nie je, ani pred jej rodinou. Či jej poškodená v tomto období telefonovala, si svedkyňa nepamätá. Keď jej matka volala, vravela, že sa to opakuje, je to tak 3 roky dozadu, vravela, že má strach, bála sa, keď prišiel v noci, aj keď niečo v noci tresklo. Vždy keď prišiel v noci opitý, škaredo jej nadával. Naposledy im hovoril, že ich zabije. Hovoril niečo, že on sa o to postará. Svedkyňa ďalej uviedla, že keď je tam cez deň, obžalovaný nenadáva, ale akonáhle príde v noci a má vypité, tak nadáva a vykrikuje po celom dvore a dome, aj keď je tam ona. Aj keď tam ona nie je, keď je doma v J.i, počuje cez telefón, čo obžalovaný hovorí. Začiatkom mája bola u poškodenej, dátum presne nevie, keď sa obžalovaný takto správal. Ona tam chodieva tak na štyri dni. Ale nevie uviesť, či sa tak správal vtedy každú noc, to si nepamätá. Na dotaz obhajcu svedkyňa uviedla, že vlastníkom domu je matka, ona je spoluvlastníčkou, majú spravenú zmluvu, aj u notára. Dom nadobudla od matky kúpou. Je tam záložné právo. Obžalovaný nemá kde bývať, nemá peniaze, ani na podnájom. Ona nemá proti nemu nič, ale vadí jej, keď toto mame robí. Nevyhodila by ho, lebo by bol bezdomovec. Nevadí jej, nech si býva, ak bude dobrý a ak nebude toto poškodenej robiť. Na dotaz sudcu svedkyňa uviedla, že nevie o tom, že by sa obžalovaný v minulosti dopustil trestného činu voči blízkej osobe. Ďalej uviedla, že najviac obžalovaný vyčíňa v období, keď má 8. v mesiaci dôchodok, tak to už sa aj poškodená bojí, že si ide vypiť a potom je to také tri dni. Veľa si vypije, zase vyvádza. Keď nemá peniaze, je kľudný. Na návštevy k poškodenej chodí sama alebo s manželom, keď treba niečo porobiť. Jej manžel vyjadrenia obžalovaného nepočul, pred ním by si to obžalovaný nedovolil. Pred skutkom sa poškodená cítila zle, zle vyzerala, bola chudá a taká strhaná, nebolo jej psychicky dobre. Teraz po skutku, keď nie je obžalovaný doma, je na tom lepšie, aj lepšie vyzerá, má lepšiu farbu, je na tom lepšie aj psychicky. Je kľudnejšia. Svedkyňa uviedla, že ona z obžalovaného strach nepociťuje. Bála sa len, že sa raz niečo stane, že obžalovaný nebude o tom vedieť, lebo on keď sa napije, tak ráno nevie čo bolo, čo rozprával. Keď mu svedkyňa dohovárala, že prečo nadáva, tak o tom nevedel, že čo rozprával deň predtým. Matka sa vyhrážok asi bojí, lebo už je to dlho. Naposledy mala svedkyňa pocit, že matka sa bojí, že sa niečo stane, že niekde padne na hlavu, môže ju sotiť, svedkyňa preto nechávala telefón zapnutý celú noc. Svedok Z. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v niektorý deň bol s kolegom V. D. vyslaný na adresu L., číslo domu si nepamätá, v J. s tým, že volala poškodená, že ju obžalovaný psychicky týra, že sa jej vyhráža, že ju zabije. Na uvedené miesto bol svedok vyslaný prvý krát. Prišli tam dve policajné hliadky. Po príchode na adresu im otvoril obžalovaný, povedal, že sa tam nič nedeje, oni trvali na tom, že poškodenú chcú vidieť, obžalovaný im ukázal, kde sa na nachádza. Poškodená bola zamknutá, kolega sa jej dobúchal, poškodená vystrašená otvorila dvere a uviedla, že obžalovaný sa jej dobíja do vnútra, že sa ho bojí. Pôsobila veľmi vystrašene, veľmi sa jej triasli ruky. Uviedla, že sa jej tam dobíjal, že sa zamkla, preto, že sa ho bála, že nevie čo spraví. Následne im ukazovala nejaké potvrdenie od lekára, že sa má obžalovaný liečiť. Ešte im opisovala, že od nej chcel peniaze, že celý týždeň pije, že toto nebolo prvý krát, že prepil celý dôchodok. Na toto reagoval obžalovaný slovami, že je stará kurva, že si vymýšľa a bodaj by skapala. Obžalovaný sa javil pod vplyvom alkoholu, aj mu dávali fúkať, svedok si výsledok skúšky nepamätal. Obžalovaný tvrdil, že nič nespravil, že si toho nie je vedomý, popieral to, tvrdil, že poškodená si vymýšľa. Potom už hovoril z cesty troška, ale na to nereagovali. Svedkovi sa javilo, že obžalovaný chcel zľahčiť tú situáciu, boli tam aj predmety pred dverami, niečo rozliate, čo budilo dojem, ako by to niekto o tie dvere veci hodil, budilo to dojem hádky, bola to topánka a plechový hrnček na kávu. Svedok poprel, že by poškodenej hovoril to, že si obžalovaného nechajú 48 hodín a potom ho pustia. Či jej to vravel niekto iný, svedok nevie. Obžalovanému nasadili putá a eskortovali ho na OO PZ. Z výpovede svedka V. D., ktorú súd so súhlasom strán postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní prečítal vyplynulo, že je zaradený ako referent na OO PZ J.Ť., že dňa 16.5.2017 okolo obeda boli s kolegom D. vyslaní k zásahu stálou službou, mali aj tretieho člena, ktorý sa volá Y.. Po dorazení na miesto vyťažil poškodenú, povedala, že má nezhody so synom, že od nej chce nejaké peniaze, preto sa hádali, povedala, že by sa mal syn liečiť na hlavu. Potom tam prišla asi ešte jedna hliadka. Následne na to vyťažovali aj obžalovaného, ktorý tvrdil, že on nič nespravil. On si stále mlel svoje a preto ho previezli na OOPZ J.. Na adresu svojej mamy sa vyjadroval tak, že jej obväzuje nohy, že sa o ňu stará a že to je vďaka za to, že sa o ňu stará, že na neho zavolá policajtov. Či poškodená vravela, že sa jej obžalovaný vyhrážal, na to si svedok nespomína. Obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu, dávali mu fúkať, pôsobil ako opitý, nehovoril zrozumiteľne. Na zásah si presne nespomína, nakoľko ich majú veľmi veľa. Z úradného záznamu hliadky OO PZ J. zo 16.5.2017 vyplynulo, že dňa 16.05.2017 v čase o 13:00 hod. boli ako hliadka T-103 v zložení veliteľ hliadky nstržm. D. a členovia hliadky stržm. D. a stržm. Y. vyslaní na ulicu L. Č.. XX, J., kde oznámila pani C. F. nar. XX.XX.XXXX, že ju jej syn H. Y. nar. X.X.XXXX psychicky týra a vyhráža sa jej smrťou, je pod vplyvom alkoholu a nadáva jej. Po príchode hliadky sa na mieste spojili s oznamovateľkou, ktorá uviedla, že jej syn je celý týždeň pod vplyvom alkoholu a každý deň jej nadáva a vyhráža sa jej, pľuje jej pod dvere, prepil všetky peniaze a ona sa ho bojí a zamyká sa pred ním. Ďalej uviedla, že H. Y. je psychiatrický pacient, ktorý odmieta brať lieky a ambulantne sa liečiť. H. Y. na toto reagoval, že je to stará kurva a že si vymýšľa a že si želá aby už skapala. Pani F. ďalej uviedla, že chce, aby vec riešila polícia a že ide celú vec oznámiť na OO PZ J.. Nakoľko sa jednalo o podozrivú osobu zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona, bola osoba časom 16:20 hod. so súhlasom prokurátora zadržaná podľa § 85 odsek 1 Trestného poriadku. Zo záznamu o dychovej skúške vyplynulo, že 16.05.2017 v čase o 16.32 hod. bola obžalovanému vykonaná dychová skúška prístrojom Alco Quant 6020 plus, ktorý mu nameral hodnotu 1,18 mg/l alkoholu v dychu. Z pripojeného súdneho rozhodnutia vyplynulo, že obžalovaný bol trestným rozkazom Okresného súdu V. z 10.4.2006, sp. zn. 5T/40/2006, právoplatným 8.8.2006, odsúdený pre trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a odsek 1, odsek 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov nepodmienečne so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do II. NVS. Zároveň mu súd uložil ochranné liečenie protialkoholické ústavnou formou. Zo skutkovej vety výroku o vine je pritom zrejmé, že skutku sa dopustil 29.6.2005 o 21.00 hod. v J.Ť. na ulici L. Č.. XXX/XX vo dvore rodinného domu, kde pod vplyvom alkoholu sa svojej matke, poškodenej C. F. vyhrážal usmrtením, následne ju kopal do stehna pravej nohy, po čom poškodená C. F. pred ním ušla do domu, kde sa zamkla s tým, že obžalovaný vo verbálnych vyhrážkach usmrtením voči poškodenej pokračoval s prineseným sekáčom na mäso v ruke s tým, že kopal do vchodových dverí domu, čím vyvolal u pošk. C. F. strach o svoj život.
Z registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ 10 - krát súdne trestaný, z toho v šiestich prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Opakovane bol vo výkone trestu odňatia slobody, naposledy trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace so zaradením pre výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia, uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu J. z 28.1.2010, sp. zn. XT/X/XXXX, právoplatným 17.3.2010, za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, vykonal 8.7.2010. Opakovane mu súdmi bolo ukladané ochranné protialkoholické liečenie. Z lustrácie v systéme AVÍZO vyplynulo, že sa proti obžalovanému iné trestné stíhanie aktuálne nevedie. Zo správy Mestského úradu J. vyplýva, že obžalovaný má od 10.5.2017 zrušený trvalý pobyt na adrese L. XXX/XX, J.. Susedia sa k správaniu menovaného odmietli vyjadriť. Z výpisu Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ priestupkovo postihnutý jedenkrát, konkrétne 12.2.2014 mu bola Dopravným inšpektorátom v J. v správnom konaní uložená pokuta 150 Eur za porušenie pravidiel cestnej premávky. Z hodnotiacej správy z výkonu väzby vyplynulo, že obžalovaný je vo výkone väzby v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby od 19.05.2017 a je umiestnený na oddiele so zmierneným režimom výkonu väzby. Napriek skutočnosti, že ho nemožno vzhľadom ku krátkosti pobytu komplexnejšie hodnotiť je možné konštatovať, že po nástupe do výkonu väzby nemal problémy s adaptáciou na jej podmienky. Jeho správanie a vystupovanie je na požadovanej úrovni. Príkazy a nariadenia príslušníkov plní a rešpektuje. Konfliktné situácie medzi obvinenými nevyvoláva. Vo svojich osobných veciach si poriadok udržiava na požadovanej úrovni. Doposiaľ nebol disciplinárne potrestaný ani odmenený. Kontakt s príbuznými udržiava prostredníctvom korešpondencie. O návštevu a telefonovanie doposiaľ nepožiadal. Napriek skutočnosti, že obvinenému bola ponúknutá možnosť zaradenia do práce na pracovisko „Ručné šitie obuvi", túto nevyužil. Zo správy Sociálnej poisťovne vyplynulo, že obžalovaný je poberateľom invalidného dôchodku od 08.03.1995, aktuálne vo výške 154,40 Eur. V súčasnosti sa nenachádza, ani v minulosti sa nenachádzal v registri poistencov Sociálnej poisťovne. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny J. z 15.6.2017 vyplynulo, že obžalovaný ku dňu vypracovania správy nebol evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, naposledy bol evidovaný v 11.03.1998 do 14.2.2001, kedy bol vyradený pre nespoluprácu. Nie je poberateľom žiadnych dávok vyplácaných úradom. Zo záverov znaleckého posudku číslo 39/2017 vypracovaného znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, MUDr. H. D. 15. júna 2017, ktorý posudok súd na hlavnom pojednávaní so súhlasom strán prečítal, vyplynulo, že po forenznom psychiatrickom vyšetrení konštatuje znalkyňa u obžalovaného prítomnosť rozvinutej somatopsychickej závislosti od alkoholu. Závislosť od iných psychoaktívnych látok, prípadne nelátkové závislosti zistené neboli. Podľa aktuálnych diagnostických kritérií MKCH 10 sa stupne závislosti neurčujú, stačí konštatovanie závislosti. Tzn. že u obžalovaného sa jedná o rozvinutú závislosť od alkoholu, ktorá mu bola diagnostikovaná ešte v roku 1989. Vo všeobecnosti je diagnóza závislosti nemenná a prítomná po celý život. Obžalovaný absolvoval ochranné protialkoholické liečenie dvakrát počas výkonu trestu odňatia slobody. Ostatné liečenie vykonal v období od 28.08.2007 do 24.10.2007 na Úseku ochranných liečení zdravotníckeho zariadenia ÚVTOS a ÚVV Leopoldov bez žiaduceho efektu. V klinickom obraze naďalej v popredí bagatelizácia a racionalizácia závislosti, projekcia. Kritickosť formálna, absentuje zaangažovanosť pre akúkoľvek zmenu jeho parazitického, alkoholcentrického životného štýlu, prítomná depravácia osobnosti. Je otázne, či za aktuálneho stavu je možné dosiahnuť účel liečby. V súčasnosti sa prognóza javí nepriaznivá. Pri forenznom vyšetrení zameranom na zistenie závislosti znalkyňa nezistila žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali skúmať jeho duševný stav. U obžalovaného nie je prítomná duševná porucha v pravom slova zmysle. V čase spáchania skutku bol v stave simplexnej ebriety ťažkého stupňa. Skutok, za ktorý je stíhaný, bol vykonaný pod vplyvom alkoholu. Vo forenznej praxi dôležitejší ako stupeň je typ opitosti, v tomto prípade sa jednalo o opitosť jednoduchú. Následkom jednoduchej opitosti ťažkého stupňa boli jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti mierne znížené, avšak nie vymiznuté, vo forenzne nepodstatnej miere. Znalkyňa navrhla obžalovanému uložiť ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, ktoré poslúži len ako vonkajšia kontrola, keďže sa opakovane dopúšťa skutkov pod vplyvom alkoholu.
K hodnoteniu dôkazov
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Prihliadol pritom len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že skutok uvedený vo výroku o vine rozsudku sa stal a že skutok spáchal obžalovaný. Oproti obžalobe súd skutkovú vetu upravil tak, aby odrážala výsledky dokazovania vykonaného v konaní pred súdom. Konkrétne išlo o znenie slov, ktoré obžalovaný adresoval poškodenej, keďže poškodená pri výsluchu v konaní pred súdom neuviedla slová v takom znení, ako boli uvedené v obžalobe. Avšak uvedená zmena nemala žiaden vplyv na totožnosť skutku, ani na jeho právnu kvalifikáciu. Obžalovaného zo spáchania skutku usvedčuje svojou výpoveďou primárne svedkyňa poškodená C. F., ktorá podrobne popísala nielen priebeh skutku, ale aj priebeh spolužitia s obžalovaným. Jej výpoveď aj v kontexte s inými vykonaným dôkazmi súd vyhodnotil ako pravdivú a vierohodnú. Súdom neboli zistené žiadne skutočnosti, pre ktoré by poškodená mala snahu svoju výpoveďou obžalovanému škodiť. Práve naopak, z jej výpovede okrem iného vyplynulo, že obžalovaného má ako matka rada, záleží jej na ňom, nebojí sa ho, chce, aby sa vrátil domov, aby sa liečil, len už nechce, aby pil, lebo keď pije, robí „bordel“ a ona má vtedy z neho veľký strach a musí sa pred ním zamykať. Takto sa zamyká pravidelne a opakovane už niekoľko rokov, nie vždy, ale viackrát v mesiaci. Tiež uviedla, že obžalovaný najviac pije vtedy, keď mu príde dôchodok, teda od 8. - 9. v mesiaci a pije až dokiaľ dôchodok neprepije, čo sa opakuje každý mesiac. Z výpovede poškodenej vyplynulo, že v období od 8.5.2017 sa jej mal pod vplyvom alkoholu opakovane takmer denne vyhrážať a nadávať jej, čo následne vyvrcholilo jeho konaním dňa 16.5.2017. Výpoveď poškodenej pritom nie je jediným usvedčujúcim dôkazom. Pokiaľ súd uvádza, že výpoveď poškodenej hodnotil v kontexte s inými vykonanými dôkazmi, tak treba poukázať na výpoveď svedka Z. D., ktorý ako zasahujúci policajt uviedol, že sa obžalovaný po príchode ich hliadky na adresu poškodenej mal vyjadriť, že je to stará kurva, že si vymýšľa a že si želá, aby už skapala. Teda svedok použil slová, ktoré obžalovaný na súde popieral tvrdiac, že sa na adresu poškodenej nikdy nevyjadril v tom zmysle, že je stará kurva a aby zdochla. Je preto uveriteľné poškodenej, že aj pred príchodom polície poškodenú týmito slovami častoval. Zároveň tento svedok uviedol, že po ich príchode na miesto činu im otvoril obžalovaný a tvrdil, že sa nič nestalo. To korešponduje s tvrdením poškodenej, ktorá uviedla, že policajnú hliadku k nim volala kvôli správaniu sa obžalovaného v minulosti už 3 alebo 4 krát a za každým sa obžalovaný pred policajtami tváril, že nič nespravil, že nevie o ničom. Svedok ďalej uviedol, že im obžalovaný až na ich naliehanie, že chcú vidieť poškodenú, uviedol, kde sa táto nachádza. Poškodená bola zamknutá v dome, bála sa otvoriť, museli sa jej „dobúchať“, čo korešponduje s výpoveďou poškodenej, kde uvádzala, že pokiaľ mala strach pred obžalovaným, tak sa zamykala. Svedok tiež uviedol, že keď im poškodená otvorila, bola vystrašená, triasli sa jej ruky. Evidentne teda mala z obžalovaného strach, čo korešponduje s tvrdením poškodenej, že keď je obžalovaný opitý, tak sa ho bojí, lebo nevie, čo spraví. Nebojí sa ho len vtedy, keď je triezvy. Obžalovaného zo skutku usvedčuje aj svedkyňa Jarmila Lehocká, ktorá taktiež vypovedala o tom, ako sa obžalovaný v období od 8.5.2017 do 16.5.2017 k poškodenej správal, lebo v tom čase bola v J. u poškodenej na návšteve, hoci presné dni uviesť nevedela. 16.5.2017 ale v J. X., o tom čo sa stalo, vedela len od poškodenej. Táto svedkyňa tiež uviedla, že aj pri telefonických rozhovoroch s poškodenou počula, ako sa obžalovaný poškodenej vyhráža a nadáva jej, lebo poškodená jej práve vtedy zo strachu voláva, väčšinou to bývalo večer. Tak poškodená, ako aj svedkyňa potvrdili, že obžalovaný v stave opitosti vyčítal opakovane poškodenej, že mu dlhuje 200 000 Sk z dedičstva. Ani u svedkyne Z. súd nezistil dôvod, pre ktorý by svojou výpoveďou chcela úmyselne obžalovanému škodiť. Jej výpoveď pôsobí aj v kontexte s inými vykonanými dôkazmi vierohodne. Nevadí jej, že obžalovaný býva v jej dome, nechce mu zrušiť trvalý pobyt, aby nebol bezdomovec, avšak nechce, aby sa takto správal k poškodenej, lebo sa bojí, že by jej mohol niečo spraviť, aj vzhľadom na jej zdravotný stav. Ďalej treba poukázať na záznam o dychovej skúške z ktorého vyplynulo, že obžalovaný bol tri hodiny po skutku v stave ťažkej opitosti (2,46 promile alkoholu v krvi). V čase 13,30 hod. mohla byť jeho hladina alkoholu orientačne 2,85 - 2,91 promile. Sám obžalovaný uviedol, že 16.5. vypil 6 -7 borovičiek a 3 pivá „desinky“ a prišiel domov „nasratý“, lebo Slováci na majstrovstvách sveta v hokeji prehrali. Tu nielen poškodená, ale aj svedkyňa Lehocká zhodne uvádzali, že obžalovaný nie je agresívny vždy, ale práve a len vtedy, keď si vypije. Poškodená pritom jasne uviedla, že čím viac si vypije, tým viac obžalovaný „vystrája“. O problémoch obžalovaného s alkoholom svedčí znalecký posudok znalkyne MUDr. H. D., ktorého závery sú rekapitulované vyššie v texte. O nekritickom postoji obžalovaného k jeho závislosti svedčí okrem predmetného posudku aj jeho vlastná výpoveď na hlavnom pojednávaní, kde bagatelizoval svoju závislosť tvrdiac, že pitie alkoholu má pod kontrolou. Pritom práve konzumácia alkoholu je spúšťacím mechanizmom jeho protiprávneho konania.
O tom, že obžalovaný má sklony k páchaniu násilnej trestnej činnosti svedčí jeho odpis z registra trestov z ktorého je zrejmé, že za násilné trestné činy už bol právoplatne odsúdený, dokonca opakovane na nepodmienečné tresty odňatia slobody. Že v minulosti jeho násilné konanie smerovalo aj voči poškodenej, o tom svedčí vyššie spomínané rozhodnutie Okresného súdu V. vo veci sp. zn. 5T/40/2006. K obhajobnej argumentácii obžalovaného Obžalovaný pred súdom síce vyslovene neuviedol, že poškodená vo výpovedi klame, tvrdil však, že skutok sa nestal tak, ako ho ona popisuje. K tomu ale treba uviesť, že osobne poškodenej nepoložil jednu jedinú otázku, nevyužil ani právo vyjadriť sa k jej výpovedi (buď priamo, prípadne v záverečnej reči) a nenavrhol sám, alebo prostredníctvom obhajcu konfrontáciu s poškodenou. Na priamu otázku súdu, aký dôvod by mala mať poškodená voči nemu krivo vypovedať, odpovedať nevedel. Rovnako tomu bolo aj v prípade výpovede svedkyne Lehockej. Tiež treba poukázať na tvrdenie obžalovaného, že si aj v stavoch opitosti všetko pamätá, výpadky pamäte tzv. okienka (palimpsesty) nemáva, preto si všetko pamätá aj zo dňa 16.5.2017. Na druhej strane uvádza, že si presné slová adresované poškodenej nepamätá, teda nevie čo presne vtedy odznelo, ale určite jej nepovedal to, čo mu za vinu kladie obžaloba. Toto jeho tvrdenie súd vyhodnotil ako účelové, produkované v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti. V tomto smere treba poukázať aj na výpovede poškodenej a svedkyne Lehockej, ktoré zhodne uviedli, že keď obžalovaný opitý „vystrája“, tak si na druhý deň podľa vlastných slov na nič nepamätá, teda ani čo robil, ani čo povedal. Rovnako súd neuveril obžalovanému, že suma 200 000 Sk nie je predmetom hádok. Z dokazovania, konkrétne z výsluchu poškodenej a svedkyne Lehockej vyplynul opak, pričom sám obžalovaný prepísanie domu na sestru a peniaze z dedičstva pociťuje ako krivdu, nespravodlivosť, čo vyplynulo nepriamo z jeho výpovede, ale tiež priamo z vyšetrenia obžalovaného znalkyňou. K právnej kvalifikácii konania Podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona, prečinu nebezpečného vyhrážania sa dopustí ten, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu. Za to sa potrestá odňatím slobody až na jeden rok. Podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona, odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a/ závažnejším spôsobom konania, b/ na chránenej osobe, c/ preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd, d/ z osobitného motívu, alebo e/ verejne. Podľa § 139 odsek 1 písmeno c/, písmeno e/, písmeno f/ Trestného zákona, chránenou osobou sa rozumie blízka osoba, osoba vyššieho veku a chorá osoba. Podľa § 127 odsek 3 Trestného zákona, osobou vyššieho veku sa na účely tohto zákona rozumie osoba staršia ako šesťdesiat rokov. Podľa § 127 odsek 4 Trestného zákona blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú. Podľa § 127 odsek 6 Trestného zákona, chorou osobou sa na účely tohto zákona rozumie osoba, ktorá v čase činu trpí fyzickou chorobou alebo duševnou chorobou, aj keď prechodnou, bez ohľadu na to, či je dočasne práceneschopná, ako aj osoba so zmenenou pracovnou schopnosťou, invalidná osoba alebo osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom intenzita takej choroby alebo postihnutia zodpovedá ťažkej ujme na zdraví.
Objektívna stránka trestného činu nebezpečného vyhrážania spočíva vo vyhrážkach páchateľa inej osobe smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, a to takým spôsobom, že to u takejto osoby môže vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia. Vyhrážanie sa inou ťažkou ujmou musí byť svojou povahou a závažnosťou na úrovni vyhrážok smrťou alebo ťažkou ujmou na zdraví. Pritom vždy treba brať do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu a prihliadať aj na to, ako subjektívne pociťuje ujmu ten, voči ktorému vyhrážka smeruje. Podľa názoru súdu podpálenie domu, ktoré je spravidla spojené s veľkými škodami na majetku a tiež predstavuje aj bezprostredné ohrozenie života a zdravia ľudí, objektívne predstavuje ťažkú ujmu. Súd konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno c/, písmeno e/, písmeno f/ Trestného zákona.
Znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty boli naplnené tým, že obžalovaný svojimi vyhrážkami vzbudil u poškodenej ako adresáta vyhrážok dôvodnú obavu, že tieto uskutoční. Existenciu dôvodnej obavy potvrdili nielen samotná poškodená, ale sprostredkovane i svedkyňa Z.. Tiež svedok D. uviedol, že poškodená sa po ich príchode bála a triasli sa jej ruky. Že sa obžalovaného poškodená bála, svedčí aj to, že bola v dome zamknutá. Logicky, ak by nemala strach, tak by sa nezamykala. Ako sama uviedla, zamyká sa pravidelne vždy, keď obžalovaný príde domov z krčmy neskoro večer domov. Adresátom jeho vyhrážok bola jeho matka, ktorá má z hľadiska ust. § 127 odsek 4 Trestného zákona status blízkej osoby obžalovaného a teda v zmysle ust. § 138 odsek 1 písmena c) Trestného zákona aj status chránenej osoby. Poškodenej patrí status chránenej osoby aj z dôvodu, že má 79 rokov, teda je osobou vyššieho veku a tiež preto, že trpí fyzickými chorobami, ktoré jej umožňujú pohyb len o pomoci barle, teda v zmysle Trestného zákona napĺňa parametre chorej osoby. Tým bol naplnený kvalifikačný znak uvedenej skutkovej podstaty - spáchanie činu na chránenej osobe. O všetkých týchto znakoch chránenej osoby mal obžalovaný subjektívnu vedomosť, keďže pozná tak vek, ako aj zdravotný stav poškodenej. Z hľadiska subjektívnej stránky posúdil súd konanie obžalovaného ako konanie v priamom úmysle. Obžalovaný konal ako trestne zodpovedný páchateľ, keď jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti podľa záverov znaleckého posudku boli znížené vo forenzne nevýznamnej miere. Na záver treba uviesť, že vyvodeniu trestnej zodpovednosti obžalovaného nebránil ani tzv. materiálny korektív uvedený v § 10 odsek 2 Trestného zákona. Zo spôsobu vykonania činu a jeho následku, okolností, za ktorých bol spáchaný, miere zavinenia a pohnútky obžalovaného, po objektívnom vyhodnotení týchto kritérií, je evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti činu bol vyšší ako nepatrný a konanie tak bolo treba definovať ako prečin. Obzvlášť, ak obžalovaný svojim konaním naplnil kvalifikovanú skutkovú podstatu žalovaného prečinu. K výroku o treste Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ust. § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pri ukladaní trestu obžalovanému súd taktiež obligatórne prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu. Priťažovalo mu, že už bol v minulosti odsúdený (§ 37 písmeno m) Trestného zákona). V konečnom súčte u obžalovaného prevažoval pomer priťažujúcich okolností, preto v súlade s ust. § 38 odsek 4 Trestného zákona došlo k modifikácii trestnej sadzby zvýšením jej dolnej hranice o jednu tretinu, teda súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody v rozpätí od 16 (šestnásť) mesiacov do 3 (troch) rokov (tzv. modifikovaná trestná sadzba). Pri určovaní druhu trestu dospel súd k záveru, že je namieste obžalovanému uložiť trest odňatia slobody, nakoľko alternatívne spôsoby trestania by zjavne neviedli k dosiahnutiu účelu trestu. Tiež je toho názoru, že účel trestu by v tomto prípade nebol dosiahnuteľný bez jeho výkonu, preto uložil nepodmienečný trest odňatia slobody. V tomto smere súd poukazuje na osobnosť obžalovaného, jeho trestnú minulosť, okolnosti prípadu ako aj jeho postoj k žalovanej trestnej činnosti. Pri určovaní výmery trestu v rámci rozpätia 16 (šestnástich) mesiacov až 3 (troch) rokov mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov, teda na dolnej hranici modifikovanej trestnej sadzby, prihliadajúc na skutočnosť, že ukladá nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý vo svojej podstate predstavuje najprísnejší právny následok trestného činu a je najväčším zásahom do osobnej slobody, občianskych a iných práv jednotlivca a teda by mal byť ukladaný len vtedy, keď na dosiahnutie účelu trestu nepostačuje uloženie niektorého trestu, ktorý sa vykonáva na slobode /ultima ratio/. Vedený vyššie rozpísanými úvahami považoval takto uložený nepodmienečný trest odňatia slobody súd za dostatočný tak na nápravu obžalovaného, ako aj ochranu spoločnosti. Zároveň podľa názoru súdu uložený trest zodpovedá potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie a je tak dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli Trestný zákon.
Obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu bol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin, preto ho súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona do ústavu so stredným stupňom stráženia. K výroku o ochrannom opatrení Trestný zákon v § 31 odsek 3 charakterizuje ochranné opatrenie ako ujmu na osobnej slobode alebo majetku odsúdeného alebo inej osoby, ktorú môže uložiť len súd podľa tohto zákona v záujme ochrany spoločnosti pred trestnými činmi alebo činmi inak trestnými. Ochranné opatrenie je teda možné uložiť samostatne ako jediný prostriedok na dosiahnutie účelu Trestného zákona alebo popri treste ako doplnkový prostriedok na dosiahnutie účelu Trestného zákona spolu s uloženým trestom. Ochranné opatrenia na rozdiel od trestov nepredstavujú spoločenské odsúdenie páchateľa resp. sú zamerané na ochranu spoločnosti a resocializáciu páchateľa, a teda majú skôr špeciálno-preventívny účinok, pričom spôsobujú ujmu len na osobnej slobode alebo na majetkových právach. Intenzita ochranného opatrenia nie je stanovená mierou závažnosti činu, ale nevyhnutnosťou zmenšenia závažnosti sociálnych dôsledkov a dôvodov problémového správania sa jedinca. Jedným z najvýznamnejších ochranných opatrení je ochranné liečenie, ktoré môže súd páchateľovi uložiť aj vtedy, ak spáchal trestný čin pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním (§ 73 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona). Výrok o uloženom ochrannom opatrení - ochrannom protialkoholickom liečení ambulantnou formou - má svoju oporu v záveroch znaleckého posudku znalkyne MUDr. H. D., o správnosti ktorého súd nemal žiadne pochybnosti. Z okolností prípadu je tiež zrejmé, že trestný čin bol spáchaný pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním tak, ako to predpokladá ust. § 73 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Piešťany, rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok. V písomne (trojmo) podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.