Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Cob-79-2017.pdf
PDF · 78.84 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/79/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky Mgr. Márie Hlaváčovej a členov senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Romana Rizmana v spore žalobcu: Obec Vojany, Vojany č. 72, IČO 332 127 zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Szabóom, Nemocničná 7, P.O.BOX 29, Kráľovský Chlmec proti žalovanému: ELTODO OSVETLENIE, s.r.o., Rampová 5, Košice, IČO 36 170 151 zastúpenému advokátskou kanceláriou GOREJ Legal, s.r.o., Krmanova 14, Košice, IČO 47 213 939 o splnenie zmluvne prevzatej povinnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 8.9.2016 č. k. 31Cb/165/2015-68 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o náhrade trov konania.
Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Svoje rozhodnutie založil na zistení, že strany sporu uzavreli dňa 4.9.2014 zmluvu o dielo č. 12/2014/ p.č.436, ktorej predmetom bolo zhotovenie diela - verejného osvetlenia pre žalobcu. Žalovaný dielo vykonal a odovzdal žalobcovi. Dňa 15.6.2015 bola v obci Vojany búrka a následne došlo k výpadku verejného osvetlenia a svietidlá (okrem 4) nefungovali. Na žiadosť žalobcu o opravu žalovaný oznámil, že k poškodeniu došlo v dôsledku vyššej moci. Na reklamáciu vád diela - nefunkčnosť svietidiel žalobcom žalovaný oznámil, že dielo zhotovil v súlade s projektovou dokumentáciou a platnými technickými normami. V konaní žiadal žalovaný žalobu zamietnuť, pretože svietidlá sú opravené a funkčné. Opravu vykonal žalovaný na základe objednávky žalobcu z 22.10.2015, ktorou žalobca objednal opravu svietidiel verejného osvetlenia. Žalobca potvrdil, že svietidlá boli opravené a nie je dôvod žalovaného zaviazať na splnenie žalovanej povinnosti. Zotrval však na podanej žalobe, lebo bola podaná dôvodne.
3. Súd prvej inštancie s odkazom na ustanovenie § 217 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, mal za nepochybne preukázané, že povinnosť, ktorá mala byť žalovanému týmto rozsudkom uložená, už bola žalovaným splnená, a teda túto povinnosť by už žalovanému nemohol opätovne uložiť, preto žalobu zamietol.
4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C. s. p. podľa pomeru úspechu strán vo veci. Uviedol, že žaloba v čase vyhlásenia rozsudku už nebola dôvodná a keďže žalobca nevzal žalobu späť, kedy by súd musel skúmať zavinenie strán na zastavení konania, náhradu trov konania v rozsahu 100% priznal vo veci úspešnému žalovanému.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Odvolaním napadol len výrok o priznaní náhrady trov žalovanému. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku zmenil tak, že zaviaže žalovaného na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.). Žalobca uviedol, že dňa 6.10.2015 podal proti žalovanému žalobu na splnenie zmluvnej povinnosti, ktorá mu vyplývala zo zmluvy o dielo zo dňa 4.9.2014 - rekonštrukcia a modernizácia verejného osvetlenia v obci Vojany. Dňa 15.6.2015 došlo k výpadku 93 svietidiel verejného osvetlenia, pričom žalovaný sa v predmetnej zmluve zaviazal vady, ktoré sa vyskytnú v záručnej dobe (60 mesiacov) odstrániť do piatich pracovných dní. Zdôraznil, že je nepochybné, že k vadám diela došlo v záručnej dobe. Žalobca poukázal na to, že žalovaný dňa 29.10.2015 svietidlá opravil, a preto odpadol dôvod ďalšieho konania, v čase podania žaloby však predmet konania existoval a bol dôvodný, lebo žalovaný odstránil vady diela až po podaní žaloby. Zastával názor, že priznanie žalovanému nároku na náhradu trov konania odporuje elementárnym zásadám spravodlivosti, keďže súd prvej inštancie neakceptoval dôvodnosť podania žaloby a priznanie náhrady trov žalovanému vzbudzuje dojem, že žalovaný bol v spore úspešný od začiatku konania, hoci sám žalovaný vo vyjadrení uviedol, že svietidlá verejného osvetlenia opravil až po podaní žaloby. Žalobca tvrdil, že rozhodovanie o predmete sporu a následne o trovách konania predstavuje dve samostatné rozhodnutia, aj keď rozhodnutie o náhrade trov konania musí vychádzať z výsledku predmetu konania. Zdôraznil, že ak by vady diela boli odstránené pred podaním žaloby, tak žalovaný by mal vo veci plný úspech a žalobca by mu musel nahradiť trovy konania. Žalovaný však odstránil vady diela až po podaní žaloby, žaloba bola podaná dôvodne a súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania úspech v konaní zúžil iba na čas, keď došlo k vyhláseniu rozsudku, pričom nebral do úvahy stav, ktorý odôvodnil podanie žaloby. Žalobca namietal, že rozsudok v napadnutej časti nie je dôkladne a presvedčivo odôvodnený a za neprípustné označil, že ho súd prvej inštancie v bode 15 odôvodnenia rozsudku postihuje za to, že nevzal žalobu späť po odstránení vád diela. Zotrval na tvrdení, že žalovaný nebol v konaní úspešný v celom rozsahu a nebol dôvod priznať mu náhradu trov konania.
6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť. Ak žalobca tvrdí, že žalovaný nemal v spore plný úspech, žalovaný poukázal na to, že neuviedol, v ktorej časti sporu žalovaný úspech nemal. Keďže súd prvej inštancie žalobu zamietol, žalovaný bol v spore plne úspešný. Za právne bezvýznamné považoval žalovaný tvrdenie žalobcu o tom, že k oprave verejného osvetlenia došlo až po podaní žaloby, pretože žalobca trval na podanej žalobe. Uviedol, že napriek tvrdeniu žalobcu opravu verejného osvetlenia nevykonal ako záručnú, ale na základe osobitnej písomnej objednávky žalobcu, za ktorú požaduje zaplatenie ceny diela v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce. Z tohto dôvodu preto považoval žalobu od začiatku za nedôvodnú. Zdôraznil, že ak chcel žalobca dosiahnuť stav, v ktorom by súd prvej inštancie musel skúmať dôvodnosť ním podanej žaloby, mal svoju žalobu vziať späť, čo však neurobil. Ak sa však žalobca domáha toho, aby súd skúmal dôvodnosť ním podanej žaloby a podľa toho rozhodol o náhrade trov konania, podľa žalovaného táto požiadavka nemá oporu v ustanoveniach C. s. p.
7. Žalobca v stanovisku k vyjadreniu žalovaného zotrval na dôvodnosti náhrady trov konania na jeho strane. Uviedol, že žalovaný zúžil úspech v tomto konaní na rozhodovanie o trovách konania v čase vyhlásenia rozsudku. Tvrdil, že náhradu trov konania je potrebné posudzovať z hľadiska celého konania od podania žaloby až do doby právoplatného skončenia veci. Ak žaloba bola podaná dôvodne a po podaní žaloby dôjde k odstráneniu vád, ktoré boli dôvodom podania žaloby, podľa žalobcu je zrejmé, že žaloba bola podaná dôvodne. Za podstatnú nepovažoval skutočnosť, či žalovaný opravu vykonal v rámci záručnej doby alebo nie, ide o skutočnosť, ktorá je predmetom osobitného konania na Okresnom súde v Michalovciach a doteraz nie je vec právoplatne skončená.
8. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a 380 C. s. p. bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno vyhovieť.
9. Výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol, nebol odvolaním napadnutý, stal sa právoplatným a nebol odvolacím súdom preskúmavaný.
10. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého rozsudku o náhrade trov konania, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a odkazuje na ne (§ 387 ods. 2 C. s. p.).
11. Podľa § 255 ods. 1 a 2 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
12. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádza súd zo zásady zodpovednosti za výsledok, teda zo zásady úspechu alebo zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 C. s. p.)
13. Ustanovenie § 255 C. s. p. vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania, to znamená, že strana, ktorá mala v konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.
14. Úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8Sžo/215/2010). U žalobcu ide o plný úspech v spore vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Žalovaný je úspešný vtedy, ak žaloba proti nemu bola celkom zamietnutá. Strana, ktorá mala v spore plný úspech, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá v spore úspech nemala. Ak mali strany sporu úspech len čiastočný, súd o náhrade trov konania môže rozhodnúť buď tak, že náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo (§255 ods. 2 C. s. p.).
15. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré vznikli v súvislosti so zastavením konania (§ 256 ods. 1 C. s. p.) alebo nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli (§ 256 ods. 2 C. s. p). Zavinenie na vzniku týchto trov konania súd skúma výlučne z procesného hľadiska, to znamená, že skúma, či k zastaveniu konania došlo zavinením žalobcu alebo žalovaného a ktorej sporovej strane možno pričítať procesné zavinenie za vznik trov, ktoré by inak neboli vznikli, a ktoré strana sporu zbytočne zavinila svojim správaním.
16. V posudzovanej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal proti žalovanému splnenia zmluvnej povinnosti - opravy svietidiel verejného osvetlenia. Žalovaný po začatí konania svietidlá opravil. Žalobca zotrval na podanej žalobe, aj keď sám potvrdil, že v petite žaloby požadovanú povinnosť už žalovanému nemožno uložiť, lebo ju žalovaný splnil. Nie je preto zrejmé, o akom nároku žalobcu mal ešte súd prvej inštancie rozhodovať, keď plnenie, ktorého sa žalobca v petite žaloby domáhal, žalovaný poskytol v plnom rozsahu. Možno preto súhlasiť so záverom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie už žaloba nebola dôvodná, a preto súdu neostávalo iné, ako žalobu zamietnuť.
17. Pokiaľ žalobca opakovane poukazuje na to, že jeho žaloba bola podaná dôvodne a súd prvej inštancie rozhodnutím o náhrade trov konania ho potrestal, lebo nevzal žalobu späť, s týmto názorom žalobcu nemožno súhlasiť. Súd prvej inštancie totiž len v súlade s platnou právnou úpravou rozhodol o náhrade trov konania - keďže žalobu zamietol, v konaní bol úspešný žalovaný a tomu správne priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie správne poukázal aj na to, že ak by bol vzal žalobca žalobu späť, pretože žalovaný po začatí konania poskytol žalobou požadované plnenie, podľa § 256 ods. 1 C. s. p. by musel skúmať procesné zavinenie strán sporu na zastavení konania a strane, ktorá procesne zavinila zastavenie konania, by uložil povinnosť uhradiť trovy konania protistrane. V posudzovanej veci žalobca zotrval na podanej žalobe a keďže predmet sporu odpadol (splnením) mohol žalobu len zamietnuť, a preto náhradu trov konania mohol priznať len v konaní úspešnej strane sporu, teda žalovanému.
18. Súd prvej inštancie v spore rozhodol o náhrade trov konania vecne správne, preto odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a žalobcovi, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný, uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p.
20. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).