Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Csp-88-2017.pdf
PDF · 88.59 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-4Csp/88/2017
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci navrhovateľa: chrysso s.r.o., IČO: 44 459 751, Haburská 49/F, 821 01 Bratislava proti odporcovi: U. M., O.. XX.X.XXXX, F. E. XXX/ X, XXX XX B. o vydanie zabezpečovacieho opatrenia, t a k t o
rozhodol:
Návrh navrhovateľky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podaným na tunajší súd 26.7.2017 žiadala, aby súd zabezpečil jej peňažnú pohľadávku voči odporcovi vo výške 6.525 eur s príslušenstvom zriadením záložného práva na nehnuteľnosti odporcu zapísané na LV č. XXX k. ú. B., a to na rodinný dom súp. č. XXX stojaci na parcele registra “C“ Č..XXXX/XX, a na pozemky parcely registra „C“ Č..XXXX/XX - orná pôda o výmere 652 m2, Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 90 m2 a Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 121 m2.
2. Návrh navrhovateľka odôvodnila tak, že je výlučnou vlastníčkou a prevádzkovateľkou Boutigue Hotela CHRYSSO nachádzajúceho sa v Košiciach, Zvonárska ulica č.3. Odporca dlhodobo využíval ubytovacie služby hotela, a to v dňoch 3.10.2016 až 1.11.2016 a následne v dňoch 15.3.2017 až 13.6.2017. Na základe vzájomnej dohody bola odporcovi po skončení ubytovania za poskytnuté ubytovacie služby vystavená sumárna faktúra na sumu 6.525 eur. Odporca faktúru aj napriek výzve dobrovoľne ani sčasti neuhradil. Uviedla, že z týchto skutočností je zrejmá účelovosť konania odporcu, a to najmä vo vzťahu k dĺžke časového obdobia, počas ktorého ubytovacie služby využíval, k vopred ústne dohodnutému spôsobu úhrady až po skončení ubytovania, a k následnému nereagovaniu na jej ústnu a ani písomnú výzvu na úhradu za poskytnuté služby. Ďalej uviedla, že vzhľadom na to, že odporca bol viac krát vyzvaný na úhradu dlžnej sumy, na čo nereagoval, je nútená podať žalobu o zaplatenie dlžnej sumy. Odporca má v svojom výlučnom vlastníctve jedinú nehnuteľnosť. Vzhľadom na tieto jeho majetkové pomery odporcu ako aj jeho správanie má dôvodnú obavu, že odporca uskutoční kroky, ktorými prevedie svoje vlastnícke právo k jedinej nehnuteľnosti, a tak zmarí účel konania vo veci samej a znemožní uspokojenie jej pohľadávky.
3. Podľa § 343 ods.1 Civilného sporového poriadku zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 343 ods. 2 Civilného sporového poriadku záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Podľa § 343 ods. 3 Civilného sporového poriadku výkon záložného práva môže nastať až po tom, čo bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
4. Podľa § 344 Civilného sporového poriadku ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania a aj po skončení konania. Podľa § 326 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že budúca exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí z neho byť zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa § 327 Civilného sporového poriadku ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný alebo neurčitý, súd takýto návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
5. Navrhovateľka sa návrhom v prejednávanej veci domáha zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky voči odporcovi vo výške 6.525 eur s príslušenstvom. V návrhu bez ďalšieho iba tvrdí, že vzhľadom na správanie odporcu, je nútená podať žalobu o zaplatenie tejto sumy. Z tohto tvrdenia, ako aj z celého obsahu návrhu nevyplýva, že by navrhovateľka návrh na priznanie nároku na zaplatenie peňažnej pohľadávky voči odporcovi vo výške 6.525 eur s prísl. bola na súd už podala. Lustráciou v registri súd tiež nezistil, že by na tunajšom súde bolo konanie o takomto návrhu navrhovateľky voči odporcovi v súčasnosti vedené. Preto za danej situácie súd pri rozhodovaní o predmetnom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vychádzal zo stavu, že navrhovateľka tento návrh podala pred začatím súdneho konania vo veci samej, teda pred začatím súdneho konania o priznanie nároku na zaplatenie pohľadávky, zabezpečenia ktorej sa návrhom domáha.
6. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia spolu s inštitútom neodkladného opatrenia tak, ako sú upravené v tretej časti nového Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 označenej ako „Osobitné procesné postupy“, predstavujú osobitný druh konania, ktoré už nie je naviazané na konanie vo veci samej (na rozdiel od predbežných opatrení upravených Občianskym súdnym poriadkom účinným do 30.6.2016). Civilný sporový poriadok neodkladnému a zabezpečovacie opatreniu už nedáva charakter dočasnosti a provizórnosti, a umožňuje poskytovať nimi ochranu aj v exekučnom konaní po skončení základného konania. Rozhodnutia o týchto inštitútoch môžu byť teda aj rozhodnutiami, ktorým sa konanie na súde skončí. Podľa cit. § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s cit. ust. § 344 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie a zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť ako pred začatím konania, tak aj počas konania, a aj po jeho skončení. Po nariadení zabezpečovacieho opatrenia teda nemusí obligatórne nasledovať konanie vo veci samej. Avšak v prípade, ak návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je podaný pred začatím konania vo veci samej tak, ako je to aj v prejednávanej veci, z povahy tohto inštitútu vyplýva, že naň bude nadväzovať konanie vo veci samej, predmetom ktorého bude priznanie peňažnej pohľadávky, zabezpečenia ktorej sa navrhovateľ návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia domáha. Bez existencie právoplatného rozhodnutia súdu o priznaní peňažnej pohľadávky zabezpečovacie opatrenie vzhľadom na cit. ust. § 343 ods. 3 Civilného sporového poriadku totiž nemá zmysel, nakoľko výkon záložného práva nemôže nastať skôr. Preto súd v tomto prípade podľa § 336 Civilného sporového poriadku navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia vždy uloží povinnosť podať žalobu vo veci samej.
7. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podanom pred začatím konania vo veci samej preto musí byť vždy dostatočne osvedčené, že reálne dôjde k vydaniu súdneho rozhodnutia, ktoré môže byť exekučným titulom. Súd v takomto konaní musí na úrovni osvedčenia prejudikovať pohľadávku, zabezpečenia ktorej sa navrhovateľ domáha. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečenie majetku dlžníka pred hrozbou možného zmarenia budúcej exekúcie a tak zabránenie zhoršeniu jeho pozície do doby, kým exekúcia prebehne. Nie je žiaduce, aby sa inštitút zabezpečovacieho opatrenia podávaný ešte pred začatím konania vo veci samej v praxi obchádzal a využíval aj v prípadoch, kedy nie je reálne očakávať vydanie rozhodnutia, ktoré bude exekučným titulom. Predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia podaného pred začatím konania vo veci samej preto je, aby navrhovateľ predovšetkým riadne špecifikoval svoju peňažnú pohľadávku voči odporcovi,
ktorej zabezpečenia sa domáha, a to tak, aby ju bolo možné identifikovať, a to čo do základu aj čo do výšky, a aby osvedčil dôvodnosť a trvanie svojho nároku na jej zaplatenie. Ďalším predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia tak, ako vyplýva z cit. § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, je osvedčenie reálnej obavy, že budúca exekúcia bude ohrozená .
8. V prejednávanej veci navrhovateľka v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia riadne neopísala skutočnosti, na základe ktorých by súd mohol ňou tvrdenú peňažnú pohľadávku voči odporcovi vo výške 6.525 eur riadne identifikovať, a to čo do jej základu, aj čo do výšky. V návrhu navrhovateľka iba uviedla, že odporca využíval jej ubytovacie služby v dňoch od 3.10.2016-1.11.2016 a následne v dňoch od 15.3.2017-13.6.2017, a že po skončení ubytovania mu na základe vzájomnej dohody strán bola za poskytnuté ubytovacie služby vystavená sumárna faktúra znejúcu na sumu 6.525 eur, ktorú aj napriek výzve nezaplatil. K návrhu pripojila písomnú výzvu adresovanú odporcovi na úhradu sumy 6.525 eur do 3 dní od doručenia výzvy z 16.6.2017 a faktúru č. 010170022 vystavenú dňa 26.6.2017, splatnú 10.7.2017. Na základe týchto skutočností v kontexte s predloženými listinami možno iba vyvodiť, že odporca mal byť u navrhovateľky dlhodobejšie ubytovaný, a to určité dni v dobe od 3.10.2016-1.11.2016 a od 15.3.2017-13.6.2017 (túto skutočnosť navrhovateľka naviac ničím neosvedčila). Nemožno však vyvodiť, aký právny vzťah mal medzi stranami v súvislosti s týmto ubytovaním byť založený, a aké konkrétne subjektívne práva a povinnosti z neho stranám majú vyplývať. Tu súd poukazuje na tvrdenie navrhovateľky v návrhu, že dĺžka časového obdobia, počas ktorej odporca jej ubytovacie služby využíval, má nasvedčovať účelovosti jeho konania. Nie je teda zrejmé, či a aká bola dohoda strán ohľadne ubytovania odporcu, ohľadne jeho trvania, jeho ceny, príp. jej výpočtu, či odporca prípadnú zmluvu o ubytovaní uzavrel v rámci svojej obchodnej činnosti alebo ako spotrebiteľ, a pod. Z návrhu ani z predloženej faktúry nie je zrejmé, ako navrhovateľka vôbec dospela k výške sumy 6.525 eur, ktorú odporcovi za ubytovanie vyfakturovala. Súd tiež poznamenáva, že podľa tvrdenia navrhovateľky v návrhu odporca ubytovanie využíval v dňoch 3.10.2016-1.11.2016 a následne v dňoch 15.3.2017-13.6.2017, čo je 118 dní. Podľa faktúry sa jednalo prerušovane o celkom 87 dní tak, ako je to na faktúre uvedené.
9. Aj v prípade záveru, že by súd existenciu peňažnej pohľadávky navrhovateľky voči odporcovi vo výške 6.525 eur považoval za osvedčenú, navrhovateľka ničím neosvedčila, že by jej vznikol nárok na zaplatenie tejto peňažnej pohľadávky, tzn. že pohľadávka je už splatná. Podľa tvrdení navrhovateľky v návrhu a predloženej faktúry odporca mal byť u navrhovateľky ubytovaný v roku 2016, naposledy dňa 1.11.2016, a následne až počnúc dňom 15.3.2017, a to do 13.6.2017. Navrhovateľka tvrdí, že faktúru na sumu 6.525 eur vystavila po skončení ubytovania na základe vopred uzavretej vzájomnej dohody strán. Navrhovateľka však existenciu vopred uzavretej dohody strán o úhrade za ubytovacie služby po skončení ubytovania ničím neosvedčila. Navrhovateľka tiež ničím neosvedčila, že by došlo k ukončeniu ubytovania odporcu. Tu súd poukazuje na to, že podľa navrhovateľky sa malo jednať o dlhodobé ubytovanie odporcu, a že odporca bol bez zaplatenia za ubytovanie v dobe od 3.10.2016 do 1.11.2016 opakovane ubytovaný aj po dobe viac ako 3 mesiacoch, t.j. od 15.3.2017. Navrhovateľka tiež ničím neosvedčila, že by sa vôbec predložená faktúra č. 010170022 z 26.6.2017 dostala do dispozičnej sféry odporcu. Rovnako tak aj výzva na úhradu z 16.6.2017. Teda že by odporca o povinnosti zaplatiť sumu 6.525 eur sa mal vôbec možnosť dozvedieť.
10. Z uvedených dôvodov súd nemohol v konaní považovať za osvedčené, že navrhovateľka má voči odporcovi peňažnú pohľadávku vo výške 6.525 eur a existenciu takejto pohľadávky pre účely konania o nariadení zabezpečovacieho opatrenia prejudikovať. Aj za predpokladu osvedčenia existencie pohľadávky, súd nemohol považovať za osvedčenú skutočnosť, že navrhovateľke prislúcha nárok na jej zaplatenie, ktorý môže byť priznaný súdnym rozhodnutím v budúcom súdnom konaní. Bez osvedčenia peňažnej pohľadávky a vzniku nároku na jej zaplatenie niet dôvodu na zabezpečovanie pohľadávky zabezpečovacím opatrením. Preto súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.
11. Za ďalší dôvod pre zamietnutie návrhu navrhovateľky súd považoval stav v konaní, kedy navrhovateľka neosvedčila ani reálnu obavu z ohrozenia budúcej exekúcie. Obava je objektívny stav, ktorý núti budúceho oprávneného, aby požiadal o zabezpečenie budúcej exekúcie zabezpečovacím opatrením. Jej základom je ohrozenie. Toto ohrozenie súd skúma u budúceho
povinného, pričom budúci oprávnený musí tvrdiť, že povinný koná tak (robí právne alebo faktické úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k ohrozeniu exekúcie. Úkony povinného sa pritom musia týkať jeho majetku, ktorý podlieha exekúcii. K takýmto úkonom patrí napr. preberanie dlhov, pristupovanie k záväzkom alebo zbavovanie sa majetku bez primeraného hospodárskeho alebo iného dôvodu, uzavieranie nevýhodných zmlúv s odkladaním splatnosti kúpnych cien, a podobne. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia ako budúci oprávnený preto musí konkretizovať úkony odporcu ako budúceho povinného, ktoré časti jeho exekvovateľného majetku postihujú, a osvedčiť skutočností, z ktorých vyvodzuje záver, že povinný týmito úkonmi exekúciu ohrozuje. Len reálnosť obavy z ohrozenia exekúcie môže byť dôvodom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Súd tu zdôrazňuje, že zabezpečovacie opatrenie spočívajúce v zriadení záložného práva na veci budúceho povinného, zásadným spôsobom ovplyvňuje výkon jeho vlastníckych práv. Preto k jeho obmedzeniu súd musí pristupovať uvážlivo. Inak by mohol prekročiť hranice ústavnosti.
12. V prejednávanej veci navrhovateľka v návrhu neoznačila žiadne úkony odporu, ktorými by budúca exekúcie mala byť ohrozená. Skutočnosť, že odporca je výlučným vlastníkom iba nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX k. ú. B. tak, ako sú vyššie špecifikované, bez ďalšieho, takúto reálnu obavu neodôvodňuje. Naviac, podľa internetového výpisu z obchodného registra odporca je aj jediným spoločníkom a konateľom firmy N. F.. E.. D.., F. F.Y. F. E. XXX/X, B., C.: XX XXX XXX. Podľa internetového výpisu z www.finstat.sk <http:// www.finstat.sk> firma za rok 2016 vykázala zisk vo výške 4.219 eur, aktíva mala vo výške 7.206 eur, a jej vlastný kapitál predstavoval 5.520 eur. Pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že jej obavu z ohrozenia exekúcie odôvodňuje správanie odporcu, a to dĺžka časového obdobia, počas ktorého využíval ubytovacie služby, vopred ústne dohodnutý spôsob úhrady po skončení ubytovania a že na jej výzvy nereaguje, súd v celom rozsahu poukazuje na vyššie uvedené závery. K tomu len dodáva, že aj v prípade osvedčenia existencie pohľadávky a jej splatnosti, len skutočnosť, že dlžník je v omeškaní s jej zaplatením bez ďalšieho ešte nepreukazuje reálnu obavu veriteľa z ohrozenia budúcej exekúcie. Na viac, v danej veci, ak by súd vychádzal zo splatnosti faktúry z 26.6.2017 dňom 10.7.2017, v čase podania návrhu na zabezpečovacie opatrenie odporca by bol v omeškaní s jej úhradou 16 dní.
13. Záverom súd dodáva, že zriadenie záložného práva na všetky nehnuteľnosti odporcu zapísané na LV č. XXX k.ú. B., tzn. na rodinný dom a 3 pozemky, sa nateraz javí ako neprimeraný zásah do majetkových pomerov odporcu. Súd musí pri svojom rozhodovaní vždy rešpektovať zásadu proporcionality a účinkami zabezpečovacieho opatrenia nesmie neprimerane zasahovať do právnych vzťahov strán. V danej veci výška navrhovateľkou tvrdenej peňažnej pohľadávky voči odporcovi má predstavovať 6.525 eur. Javí sa, že odporca okrem nehnuteľnosti má aj iný majetok. Za tejto situácie bez ďalšieho súd navrhovateľkou požadovaný zásah do majetku odporcu nateraz považoval za neprimeraný.
Poučenie:
Odvolanie je prípustné do 15 dní od doručenia uznesenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove (§ 355 ods. 357 písm. d) Civilného sporového poriadku). Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.