Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-169-2017.pdf
PDF · 76.57 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/169/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým vo veci starostlivosti súdu o maloletého Q. S., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, dieťa Q.. S. E., nar. X.X.XXXX, bytom J. XXX a J. S., nar. XX.X.XXXX, bytom W. K. B., Q. XXXX/X, o návrhu matky na udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa, takto
rozhodol:
Súd u d e ľ u j e súhlas matke Q.. S. E., nar. X.X.XXXX, za otca J. S., nar. XX.X.XXXX, k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého Q. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. XXX, na priezvisko E..
M e n í rozsudok Okresného súdu Bardejov sp.zn. 1P 46/2013 zo dňa 4.11.2013 tak, že otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým Q. každú prvú sobotu v kalendárnom mesiaci v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky maloletého.
Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť.
odôvodnenie:
1. Matka svojím návrhom doručeným súdu dňa 6.7.2017 žiadala, aby súd udelil súhlas podať žiadosť o zmenu priezviska maloletého Q. S. na E.. Otec uviedol, že si je vedomý toho, že pre maloletého bude prospešné a najvhodnejšie, keď bude mať priezvisko E., ktoré je zhodné s priezviskom jeho novej rodiny a jeho matky. Zároveň však žiadal, aby mu súd umožnil stretávanie sa so synom aspoň 2 krát do roka, čo súd obsahovo posúdil ako návrh na úpravu styku s maloletým. Kolízny opatrovník navrhol vyhovieť návrhu matky.
2. Súd vykonal dokazovanie návrhom, správou kolízneho opatrovníka, výsluchom matky, vyjadrením otca, ostatným spisovým materiálom.
3. Maloletý žije v spoločnej domácnosti spolu so svojou matkou a jej manželom, s otcom sa nestretáva, naposledy sa videli, keď mal maloletý rok. Manželstvo rodičov maloletého bolo právoplatne rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu 1P 46/2013 zo dňa 4.11.2013, maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matke, otec bol zaviazaný prispievať maloletému na výživu sumou 100 Eur mesačne a styk otca s maloletým nebol upravený.
4. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
5. Podľa § 40 ods. 3 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o mene alebo priezvisku maloletého dieťaťa alebo ak žiadny z rodičov nie je známy, určí meno alebo priezvisko súd.
6. Podľa § 6 ods.1 zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku (ďalej len zákon o mene a priezvisku), zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
7. Podľa § 8 zákona o mene a priezvisku, zmena mena alebo zmena priezviska maloletého sa nepovolí, ak by bola v rozpore so záujmom maloletého, alebo s § 4 ods. 2, alebo ak by bola v rozpore s právnym poriadkom alebo tradíciou iného štátu, ak štátny občan Slovenskej republiky je tiež štátnym občanom
8. Podľa § 11 ods. 3 písm. a) zákona o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov, žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné.
9. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodiny č. 36/2005 Z. z., rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
10. Podľa § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
11. Zmenu priezviska dieťaťa môže uskutočniť len matrika na základe návrhu rodičov. V prípade, že jeden z rodičov so zmenou priezviska nesúhlasí, respektíve neuvedie svoj súhlas, súd nahradzuje súhlas druhého rodičia k tomu, aby rodič podal žiadosť o zmenu priezviska dieťaťa.
12. Riadny výkon rodičovských práv a povinností predpokladá konsenzus rodičov vo veciach súvisiacich s týmto výkonom. V danom prípade sa rodičia maloletého na zmene priezviska maloletého Q. nedohodli, aj keď otec nepriamo súhlasil s tým, že pre maloletého bude najvhodnejšie, aby sa volal rovnako ako jeho matka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Maloletý si otca nepamätá a za otca považuje manžela svojej matky. Vychádzajúc zo všetkých týchto skutočností je potrebné konštatovať, že v záujme dieťaťa, jeho dobrého psychického vývoja, je vytvorenie stabilného rodinného prostredia, v ktorom má celá rodina rovnaké priezvisko, pričom maloletý vníma rodinu, v ktorej vyrastá, prijíma vzory správania, v ktorej mu poskytujú ochranu a pomoc. Toto od svojho otca nedostáva, pretože sa spolu nestretávajú. Na základe všetkých týchto skutočností súd dospel k záveru, že je v záujme maloletého Q. aby niesol rovnaké priezvisko ako jeho matka a členovia jej rodiny, s ktorými žije v spoločnej domácnosti. Pre dieťa sa zároveň získaním spoločného priezviska vytvorí stabilita, dieťa získa pocit, že do rodiny patrí a je nevyhnutnou súčasťou tejto rodiny. Súd preto udelil matke maloletého súhlas, aby podala žiadosť namiesto otca o zmenu priezviska maloletého Q. G. S. K. E..
13. Súd zároveň vzhľadom na skutočnosť, že styk otca s maloletým nie je upravený a otec sa stretávania sa so svojim synom domáha, pričom otec maloletého sa mylne domnieva, že má neobmedzený styk, upravil jeho stretávanie sa so synom za prítomnosti matky jednak s prihliadnutím na skutočnosť, že maloletý si na svojho otca nijako nepamätá a jednak s ohľadom na to, že je vo veku 5 rokov, kedy stretávanie sa s niekým, koho nepozná, môže v jeho chápaní sveta vzbudiť neistotu. Otec má právo na stretávanie sa so svojim synom, a preto mu súd podmienky na vytvorenie si tohto vzťahu s dieťaťom vytvoril a určil tak pevné pravidlá preto, aby sa obaja navzájom spoznali. Na začiatok s ohľadom na to, že syn otca nepozná, je vhodné upraviť stretávanie sa na každú prvú sobotu v čase od 15.00 hod, do 18.00 hod. Otec síce požadoval stretávanie sa iba 2 krát v roku, s ohľadom na to, že pracuje v zahraničí a na územie Slovenska nechodí často, mu súd vytvoril časový priestor dostatočný na to, aby sa tých zopár ním požadovaných návštev aj reálne uskutočnilo, k čomu reálne prispeje, ak bude mať
k dispozícii viac termínov stretávaní sa, z ktorých všetky aj tak nevyužije, súdiac podľa jeho vyjadrení a jeho doterajšieho správania sa, kedy neprejavoval mimoriadny záujem o svojho syna. Je na otcovi maloletého, či to využije, alebo nie. Je to právo otca, nie povinnosť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie nie je oprávnený podať ten, v koho prospech bolo rozhodnutie vyhlásené. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.