Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Er-3334-2010.pdf
PDF · 98.92 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-39Er/3334/2010
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 81109 Bratislava, IČO: 35807598, právne zastúpený JUDr. Martin Máčaj, advokát, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. S. X, XXX XX T. o vymoženie 4.960,33 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD.
rozhodol:
Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.
Exekúciu z a s t a v u j e.
P o v o ľ u j e o d k l a d exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, do právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie vedenej pod č. Ex 14392/10.
odôvodnenie:
Oprávnený dňa 20.09.2010 spísal na Exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. zápisnicu o návrhu na vykonanie exekúcie, ktorou sa domáhal u súdneho exekútora vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku č. SR 06154/10 vydaného dňa 21.072010 Stálym rozhodcovským súdu Spoločnosti Rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava.
Dňa 11.01.2011 bolo na základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej súdu dňa 13.12.20100 vydané poverenie č. 5803 097357*.
Dňa 23.05.2011 boli súdu doručené námietky povinného proti exekúcii („Nesúhlas s vykonaním exekúcie“), ktoré však súd uznesením č.39Er/3334/2010-15 zo dňa 16.09.2011 odmietol, nakoľko boli podané po lehote stanovenej zákonom na podanie námietok proti exekúcii.
Následne dňa 24.08.2012 bol súdu doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie, v ktorom povinný uviedol, že zmluvu o úvere so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. podpísal dňa 17.06.2009, pričom suma 800 Eur, ktorá mu bola poskytnutá na základe tejto zmluvy, mala slúžiť na kúpu motorového vozidla, nakoľko sám nedisponoval dostatkom hotovosti na takúto kúpu. V danom čase bol povinný zamestnaný v spoločnosti PAMAN s.r.o., pričom mu však dňa 24.08.2009 bol s okamžitou platnosťou zrušený pracovný pomer. Povinný ďalej uviedol, že v zmluve o úvere uviedol, že predmetný úver má byť použitý na účel zamestnania, ale len z dôvodu, že pracovník spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. mu túto skutočnosť vysvetlil tak, že pokiaľ pracuje v trvalom pracovnom pomere, je potrebné zaznačiť na zmluve práve tento účel čerpania úveru. Povinný tiež uviedol, že zaplatené boli veriteľovi len dve splátky, nakoľko až do 30.05.2010 bol evidovaný na Úrade práce a nemal nárok na dávky v nezamestnanosti a žil bez akéhokoľvek príjmu u svojej matky. Povinný má za to, že úverová zmluva je postihnutá závažnými
nedostatkami, ako napríklad, že chýba akýkoľvek o RPMN, že ročný úrok z omeškania predstavuje 91,25 %, v zmluve nie je žiadne podpísané ručiteľské vyhlásenie ani rozhodcovská doložka. Z uvedených dôvodov povinný žiadal o zastavenie exekúcie. Prílohu tohto jeho návrhu tvorila zmluva a príjmový pokladničný doklad svedčiaci o kúpe vozidla, na kúpu ktorého mal byť čerpaný poskytnutý úver, ďalej dohoda o zrážke zo mzdy a z iných príjmov medzi oprávneným a povinným a oznámenie oprávneného o spísaní zápisnice k návrhu na vykonanie exekúcie.
Dňa 03.02.2016 bolo súdu doručené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý bol oprávnený povinný doručiť súdu v súvislosti so znením ust. §243f ods.1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“). V súvislosti s týmto doplnením, súdny exekútor súd požiadal o preskúmanie, či je dôvod na zastavenie exekúcie pdaľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) EP.
Podľa ust. § 243 h EP, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
Podľa ust. § 243f ods.1 EP, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods.4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa §39 ods.4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
Podľa ust. § 39 ods.4 EP, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti preukazujú.
V rámci tohto doplnenia oprávnený uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v odôvodnení exekučného titulu, na podklade ktorého je vedená predmetná exekúcia. Tieto skutočnosti teda museli byť známe ako súdnemu exekútorovi, u ktorého bol spísaný návrh na vykonanie exekúcie, tak i súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Oprávnený má za to, že exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania, v ktorom boli dodržané zásady spravodlivosti. Skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným boli v tomto konaní predmetom dokazovania a strany sporu mali možnosť predložiť akékoľvek námietky. Oprávnený teda tvrdí, že exekučný titul bol vydaný aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti použitia zmenky či rozpor s dobrými mravmi. V súvislosti s tým, oprávnený navrhuje v predmetnej exekúcii pokračovať.
Vzhľadom na vyššie spomenutú povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, súd po doplnení návrhu na vykonanie exekúcie pristúpil k preskúmavaniu exekučného titulu, pričom skúmal, či žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Z formálnej stránky súd skúma či exekučný titul, v tomto prípade rozhodcovský rozsudok, má všetky formálne náležitosti, ktoré vyžaduje § 34 z. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a z materiálnej stránky, či exekučný titul má splnené všetky hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu, a to napríklad jeho rozpor s právom, t.j. dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi a podobne.
Podľa ust. § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, pričom zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Po posúdení skutočností, ktoré sú obsahom súdneho spisu a ktoré vyplývajú z jednotlivých podaní povinného a oprávneného, najmä po preskúmaní exekučného titulu a zmluvy o úvere, súd dospel k záveru, že v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa preto aj musí použiť spotrebiteľské právo. Hoci je totiž v úverovej zmluve uvedené, že dlžník finančné prostriedky použije na výkon zamestnania, no v časti zmluvy, ktorá označuje dlžníka nie je evidentný žiaden údaj o tom, že by sa jednalo o fyzickú osobu podnikateľa. V zmluve totiž nie je uvedené ani obchodné meno, pod ktorým by fyzická osoba podnikateľ vystupovala ani IČO, číslo živnostenskej registrácie či sídlo podnikateľa. Z uvedeného má súd za to, že sa jedná o spotrebiteľský úver, lebo veriteľ - oprávnený, je podnikateľom v danom predmete (podľa výpisu z obchodného registra) a považuje sa teda za dodávateľa a dlžník - povinný je jednoznačne spotrebiteľom a to v súlade s § 52, odsek 3, 4 OZ a § 3, odsek 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch), pričom veriteľ dočasne poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo forme odloženej platby, úveru, pôžičky alebo v inej právnej forme (podľa § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch).
Podľa ust. § 53 ods. 1 a 2 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné zmluvné podmienky individuálne dohodnuté. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 54 ods. 1 prvá veta OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Súd teda po opätovnom preskúmaní samotnej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru medzi oprávneným a povinným a po preskúmaní všetkých jej neoddeliteľných príloh, najmä však po preskúmaní všeobecných úverových podmienok oprávneného zistil, že vo všeobecných podmienkach, ktoré tvoria súčasť zmluvy, konkrétne v článku 17 a článku 18. je obsiahnutá neprijateľná podmienka v zmysle ust. § 53 OZ , a to konrétne dohoda o vyplnení zmenky a rozhodcovská doložka.
Podľa bodu 17. všeobecných podmienok poskytnutia úveru poskytovaného spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., sa uvádza, že dlžník ako vystaviteľ zmenky sa na zabezpečenie peňažného záväzku voči remitentovi zaväzuje vystaviť v deň podpisu tejto zmluvy (17.06.2009) zmenku, v ktorej
nie sú uvedené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. V prípade, že sa dlžník dostane v súlade s ustanoveniami všeobecných obchodných podmienok do omeškania, remitent (veriteľ) je oprávnený, vyplniť na vlastnej blankozmenke zmenkovú sumu, ktorá bude pozostávať zo všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky.
Táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko spotrebiteľ má podľa nej plniť sumu, ktorú má určiť veriteľ v budúcnosti a s výškou ktorej sa nemal možnosť spotrebiteľ oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Zmenková suma podľa tejto doložky mala pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov zo zmluvy o revolvingovej pôžičky, veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky bez ohľadu na skutočnosť, že nie všetky takto veriteľom určené peňažné nároky môžu byť nesporné, a teda súhlasom s takouto doložkou sa spotrebiteľovi značne zhoršuje jeho postavenie. Takúto dohodu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj dohode o vyplnení zmenky. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Keďže takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, je v zmysle § 53 ods. 4 OZ neplatná.
Súd zároveň dáva do pozornosti ustanovenia § 4 ods. 6 a 7 zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorých v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.
Exekučný súd navyše poukazuje na to, že podľa odôvodnenia samotného rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 06154/10 ide výlučne len o plnenie z vlastnej zmenky povinného, ktorá bola vyplnená oprávneným na základe dohody o vyplnení zmenky a právne zdôvodnenie taktiež vychádza len zo zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového. Rozhodca tak zo spotrebiteľského vzťahu vytvoril vzťah zo zmenky, vylučujúci akékoľvek inštitúty zamerané na ochranu spotrebiteľa a výrazne prebral len argumenty oprávneného. Zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky za stavu, keď ide o spotrebiteľský vzťah, a ktoré zmluvné dojednanie mení vzťah medzi účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa je nutné vyhodnotiť ako neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku. Takouto dohodou dodávateľ - veriteľ (oprávnený) jednostranne zmenil podmienky zmluvy. Uzavretím dohody o vyplnení zmenky oprávnený dostáva do rúk zároveň oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je taktiež v rozpore s § 53 ods.4 písm. o) OZ.
Rovnako súd zistil, že v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovej pôžičke poskytovanom spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., sa pod bodom 18. nachádza rozhodcovská doložka.
Podľa ust. § 73 ods. 1 Z. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“), ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.01.2015 ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.
Podľa ust. § 2 ods. 1 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa § 3 môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch.
Podľa ust. § 70 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, štatút, rokovací poriadok ani ostatné predpisy stáleho rozhodcovského súdu sa nesmú odchýliť v neprospech spotrebiteľa od tohto zákona. Použitie štatútu, rokovacieho poriadku a ostatných predpisov stáleho rozhodcovského súdu nesmie viesť k znevýhodneniu spotrebiteľa oproti dodávateľovi.
Podľa ust. § 3 ods. 1 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán.
Podľa ust. § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. Písomná forma spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie jej obsahu a identifikáciu zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavreli.
Táto rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti, ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.
Exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej doložky, ktorej dojednanie v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá vo svojich účinkoch viedla k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len Smernica Rady 93/13/ EHS). Exekučný titul je takto nevykonateľný v celom rozsahu.
Súd vyššie uvedené konštatuje aj s poukazom na Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012 č. k. 6 Cdo 1/2012. Najvyšší súd SR judikoval: „ rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva(či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. K povinnosti spotrebiteľa namietať platnosť rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní Najvyšší súd SR doplnil, že princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.“
Podľa ust. § 58 EP, súd zastaví exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ust. § 57 ods.1 písm. g) EP, exekúciu súd zastaví ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Keďže zmenka vyplnená na základe vyššie uvádzanej dohody o vyplnení zmenky spolu s vyššie špecifikovanou rozhodcovskou doložkou, bola základom na vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore so zákonom. Vzhľadom na vyššie uvedené súd exekúciu zastavil a vyhlásil za neprístupnú.
Podľa ust. § 56 ods. 2 EP, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
Nakoľko vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ako aj rozpor s dobrými mravmi a so zákonom, súd uznal za potrebné predmetnú exekúciu zastaviť a keďže má súd za to, že predmetná exekúcia je neprípustná, tak v súvislosti s ochranou povinného pokladá za potrebné ex offo povoliť aj odklad exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, až do nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.
O trovách exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V zmysle ust. § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a 2 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 a 3 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej; odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.