Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-9C/186/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Dominikou Horváthovou v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: E., o zaplatenie 3.563,18 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 447,58 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 447,58 eur od 07.10.2012 do zaplatenia z a s t a v u j e. II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.347,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 2.347,14 eur od 07.10.2012 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a . IV. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 31,74%.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca (Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130) sa žalobou doručenou súdu dňa 21.09.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.563,18 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.563,18 eur od 07.10.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 09.01.2012 pôvodný žalobca a žalovaný uzavreli Zmluvu o poskytnutí pôžičky č. 7103776, ktorou poskytol žalovanému pôžičku vo výške 4.834,08 eur, ktorú mal žalovaný splácať v pravidelných 48 mesačných splátkach v sume 103,63 eur. Do dnešného dňa zaplatil žalovaný sumu 652,86 eur. Listom zo dňa 26.09.2012 pôvodný žalobca vyzval žalovaného k úhrade všetkých splátok jednorazovo, nakoľko žalovaný porušil svoju povinnosť splácať úver. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavoval sumu 3.563,18 eur. K žalobe pripojil nasledovné listiny, ktoré žiadal vykonať ako dôkaz: Zmluva o poskytnutí pôžičky č. 7103776 zo dňa 09.01.2012 (ďalej len „Zmluva“), Žiadosť o poskytnutie Najľahšej pôžičky zo dňa 19.12.2011, Všeobecné obchodné podmienky, Predžalobná upomienka zo dňa 26.09.2012 s doručenkou, Prehľad splátok a úhrad za obdobie 09.01.2012 - 18.08.2015.

3. Podaním, súdu doručeným dňa 28.11.2016 oznámil pôvodný žalobca, že postúpil pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom konania na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., priložil Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 30.09.2016, ktoré zaslal žalovanému dňa 03.10.2016 (vyplýva z priloženého podacieho hárku). Súd uznesením zo dňa 06.04.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.05.2017, pripustil zmenu na strane žalobcu.

4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril napriek tomu, že bol na vyjadrenie vyzvaný uznesením zo dňa 11.11.2016, právoplatným dňa 17.12.2016. Žaloba s prílohami bola žalovanému doručená dňa 01.12.2016.

5. Podaním zo dňa 17.08.2017 žalobca zobral čiastočne späť žalobu v časti o zaplatenie istiny 447,58 eur s príslušenstvom - t.j. úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 447,58 eur od 07.10.2012 do zaplatenia a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Suma 447,58 eur predstavuje uplatnenú zmluvnú pokutu. Dôvod späťvzatia návrhu žalobca neuviedol.

6. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

7. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

8. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

9. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

10. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu sčasti späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súd konanie v časti o zaplatenie istiny 447,58 eur s príslušenstvom - t.j. úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 447,58 eur od 07.10.2012 do zaplatenia zastavil podľa vyššie citovaných ustanovení v rozhodnutí vo veci samej, a to aj bez súhlasu žalovaného, ktorý v tomto prípade nebol potrebný.

11. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 21.08.2017. Žalobca sa z pojednávania ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Žalovaný sa taktiež z pojednávania ospravedlnil pre zdravotné problémy, o odročenie pojednávania nepožiadal. Súd po oboznámení sa s obsahom Zmluvy, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Predžalobnou upomienkou zo dňa 26.09.2012 s doručenkou, Prehľadom splátok a úhrad za obdobie 09.01.2012 - 18.08.2015, ako aj s obsahom celého súdneho spisu, zistil tento stav veci: pôvodný žalobca a žalovaný uzavreli Zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 3.000,- eur. Celkové náklady spotrebiteľa, ktoré súd vyhodnotil ako poplatok za poskytnutie úveru boli vyčíslené na sumu 1.834,08 eur. Zo Zmluvy (bod IV.) ďalej vyplýva, že celková suma pôžičky je vo výške 4.834,08 eur, termín konečnej splatnosti úveru 1/2016, počet splátok 48 vo výške 100,71 eur, ročná úroková sadzba 29 %, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) 29 %, priemerná hodnota RPMN 20,37 %. Zo Zmluvy nevyplýva termín splatnosti splátok. Z predžalobnej upomienky zo dňa 26.09.2012 vyplynulo, že pôvodný žalobca vyzval žalovaného na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorazovo, a to najneskôr do troch dní odo dňa doručenia upomienky. K upomienke žalobca predložil doručenku, z ktorej vyplynulo prevzatie zásielky žalovaným dňa 03.10.2012. Z prehľadu splátok a úhrad vyplynulo, že žalovaný uhradil celkovo sumu 652,86 eur, a to v období od 09.01.2012 - 18.08.2015.

12. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy

- ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

13. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

14. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

15. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, účinného ku dňu podpisu Zmluvy (ďalej len „ZOSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona

je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa § 2 písm. a) až d) ZOSÚ Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, v rámci svojej podnikateľskej činnosti, s výnimkou banky, pobočky zahraničnej banky a finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu, okrem takej finančnej inštitúcie, ktorej nebolo udelené povolenie na činnosť Národnou bankou Slovenska, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

17. Podľa § 9 ods. 1 ZOSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

18. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZOSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

19. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

20. Podľa ust. § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

21. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Pri posudzovaní sporov zo spotrebiteľských zmlúv je súd povinný ex offo venovať zvýšenú pozornosť ochrane práv žalovaného ako spotrebiteľa, a to aj vtedy, keď sa spotrebiteľ týchto práv nedomáha, ak sa konanie poskytovateľa javí ako nečestné.

23. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

26. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného ku dňu omeškania, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len čiastočne. Súd prvej inštancie mal z listinných dôkazov preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 09.01.2012 Zmluvu, ktorú je potrebné v zmysle § 1 ods. 2 ZOSÚ považovať

za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu ako veriteľ (§ 2 písm. b/ ZOSÚ) poskytol žalovanému ako spotrebiteľovi (§ 2písm. a/ ZOSÚ) peňažné prostriedky (spotrebiteľský úver - § 1 ods. 2 ZOSÚ ) vo výške 3.000,- €, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť v 48 mesačných splátkach po 100,71 €. Pohľadávka z tejto zmluvy bola v zmysle § 524 postúpená na žalobcu. Podľa § 9 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a musí obsahovať aj určité náležitosti. V prípade, ak tieto v zmluve absentujú, spôsobuje to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a/ ZOSÚ).

28. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere (vo forme pôžičky) neobsahuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZOSÚ, t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Výkladom ust. § 9 ods. 2 písm. k) treba dospieť k záveru, že každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Zmluva obsahuje údaj o výške splátky, avšak neobsahuje ani špecifikáciu termínov splátok. Z dôvodu absencie tejto zákonnej náležitosti v zmluve sa preto predmetný úver považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) ZOSÚ za bezúročný a bez poplatkov. Súd považoval preto žalobu žalobcu za dôvodnú len v časti zodpovedajúcej rozdielu medzi výškou poskytnutému úveru, t.j. sumou 3.000,- € a žalovaným uhradenou sumou vo výške 652,86 eur, čomu zodpovedá suma 2.347,14 €. Súd žalobu vo zvyšnej časti istiny vo výške 768,46 eur (ako i k nej prislúchajúcemu úroku z omeškania) ako nedôvodnú zamietol, keďže poskytnutý úver právne posúdil ako úver bezúročný a bez poplatkov. Bez ohľadu na následok bezúročnosti úveru, súd zmluvné ustanovenie o úrokovej sadzbe vo výške 29 % ročne posúdil v rozpore s ust. § 53 ods. 6 OZ, keď zo zverejnených štatistických údajov Národnej banky Slovenska o priemerných úrokových mierach spotrebiteľských úverov so splatnosťou do 5 rokov vyplynulo, že priemerná úroková sadzba je 13,08 %. Takto neprimerane vysoká stanovená úroková sadzba spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Z doručenky priloženej k Predžalobnej upomienke vyplynulo, že bola doručená žalovanému dňa 03.10.2012, súd preto priznal žalobcovi aj úrok z omeškania odo dňa 07.10.2012, avšak len v rozsahu, v akom sa viaže k priznanej sume 2.347,14 eur.

29. Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 17.08.2017 poukázal aj na Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová s odôvodnením, že úverová zmluva spĺňa všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v súlade s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa. Obsahovo sa predmetný rozsudok Súdneho dvora EÚ dotýka práve aplikácie následku „sankcie“ bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru pre nedodržanie ust. § 9 ods.. 2 písm. k) ZoSÚ, ktorá je zakotvená v slovenskom vnútroštátnom práve, avšak posudzuje ju výlučne z pohľadu výkladu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“). Otázka priameho účinku Smernice sa však týka vymedzenia podmienok, za ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne, na prípad, ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami (v tomto konkrétnom prípade veriteľ verzus spotrebiteľ) v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci (pozn.: priamy účinok je tak v zásade možný len v spore medzi jednotlivcom a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho zo smernice priamo voči štátu ako subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice).

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

34. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 tak, že prevažne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 31,74 %. Žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal zaplatenia sumy 3.563,18 eur s príslušenstvom, následne vzal žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 447,58 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 447,58 eur od 07.10.2012 do zaplatenia späť. Pretože došlo k čiastočnému zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúmal procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, t. j. či žalobca alebo žalovaný zavinil zastavenie konania. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu sčasti späť a nejde o prípad, keby by išlo o reakciu na konanie žalovaného, nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému. V danom prípade z procesného hľadiska platí, že zastavenie konania zavinil žalobca, preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania.

35. Podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 65,87 % a hrubý úspech žalovaného v rozsahu 34,13 %, keď žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 3.563,18 eur a súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.347,14 eur, pričom žalovanému možno priznať úspech v zastavenej časti konania vo výške 447,58 eur. S poukazom na uvedený pomer úspechu strán vo veci a tým daný prevažný čistý úspech žalobcu v rozsahu 31,74 %, súd v konečnom dôsledku rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v uvedenom rozsahu.

36. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 . Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 . Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).