Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37P-164-2017.pdf
PDF · 95.15 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/164/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Cvengovou, v právnej veci navrhovateľky M. G., rod. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. G., E. XX proti manželovi F.. M. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. G., E. XX za účasti maloletých detí G., M., nar. XX. XX. XXXX a J., nar. XX. XX. XXXX, zast. v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky M. G., rod. G., nar. XX. XX. XXXX a manžela F.. M. G., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX v G. G., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu G. G., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, rozvádza.
Súd schvaľuje dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom G., M., nar. XX. XX. XXXX a J., nar. XX. XX. XXXX v tomto znení:
Maloleté deti G., M., nar. XX. XX. XXXX a J., nar. XX. XX. XXXX sa zverujú do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletých detí G., M., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 200,- € mesačne a J., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 200,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 23. 05. 2017 domáhala rozvodu manželstva s manželom z dôvodu, že ich manželstvo neplní a ani v budúcnosti nebude plniť svoj účel a niet žiadnej nádeje na jeho obnovenie. Bližšie svoj návrh odôvodnila tým, že v jej prípade sa jedná už o druhé manželstvo, pred uzavretím manželstva sa poznali necelý rok, manželstvo uzatvárali z lásky a z dôvodu, že bola tehotná. Ich manželstvo bolo od začiatku problémové, často sa hádali. Dôvodom bolo hlavne výbušné správanie manžela, ktorý sa vedel dostať až do tranzu, mal výbuchy zlosti, bol nevyspytateľný, nevedel kontrolovať svoje správanie, pričom mala z neho vtedy strach. Prvé problémy v manželstve nastali v roku 2010, kedy už chcela podať prvýkrát návrh na rozvod manželstva. Vtedy sa snažili ešte manželstvo zachrániť hlavne kvôli deťom. Po dvoch rokoch sa však správanie manžela obnovilo, kričal po nej aj po deťoch. Navrhovateľka ďalej uviedla, že manžel bol žiarlivý, robil jej žiarlivostné scény, upodozrieval ju, či nemá vzťah s iným mužom. Námatkovo chodil domov, do práce, kontroloval ju kde
je a čo robí, pričom vždy poukazoval na to, že to robí všetko len v dobrom. Poukázala na to, že manžel uprednostňoval vždy len mladšiu dcéru v dôsledku čoho má naštrbené vzťahy s ich staršou dcérou a s jej starším synom a aj z tohto pramenili hádky v rodine. Uviedla, že v súčasnosti žijú v spoločnej domácnosti, spoločne hospodária, spoločne zabezpečujú chod domácnosti a spoločne sa starajú o ich maloleté deti, avšak fungujú ako rodina len kvôli deťom. Poukázala na to, že ako partneri spolu nefungujú, intímne spolu nežijú od konca augusta 2016. Trávia spoločne čas ako rodina len kvôli deťom, aby neprimerane nepociťovali rozpad ich vzťahu. Poukázala na to, že vzťahy medzi nimi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, nedôveruje manželovi ako partnerovi, avšak dôveruje mu ako otcovi. Nemá záujem na obnovení manželského spolužitia a nemá záujem ani o návštevu poradne. Uviedla, že v súčasnosti nemá inú známosť. Za hlavnú príčinu rozvratu ich vzťahu označila vzájomné hádky, kedy bol manžel agresívny verbálne, jedenkrát aj fyzicky, pričom ona mala z takéhoto jeho správania strach. Z jej strany došlo k extrémnemu citovému odcudzeniu, keď manžela berie už len ako otca svojich detí.
2. Manžel navrhovateľky v písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 15. 06. 2017 uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Potvrdil, že ich manželstvo je v kríze a jeho správanie voči navrhovateľke a maloletým deťom nebolo vždy ukážkové. Na pojednávaní uviedol, že s rozvodom manželstva nie je vnútorne vysporiadaný, má záujem na obnovení manželského spolužitia, avšak na to treba dvoch a keďže navrhovateľka nemá záujem na obnovení manželského spolužitia ani o návštevu manželskej poradne, súhlasí s návrhom na rozvod manželstva. Potvrdil, že reagoval často ráznejšie, hlasnejšie a navrhovateľka to zle znášala. Reagoval aj neprimerane, dosť kričal, zvyšoval hlas, avšak podľa jeho názoru takéto správanie u neho nebolo časté. Uviedol, že prvé problémy v manželstve nastali v roku 2003, keď čakali narodenie druhého dieťaťa a následne v roku 2008. Potvrdil, že bol podozrievavý, žiarlivý, myslel si, že navrhovateľka má inú známosť z dôvodu, že táto komunikovala s iným mužom. Uviedol, že okrem ich spoločných maloletých detí žije s nimi v domácnosti ešte aj navrhovateľkin syn z prvého manželstva, ktorého berie ako svojho. S maloletými deťmi vychádza dobre, maloleté deti voči nemu nemajú žiadne výhrady, neodmietajú ho. Poukázal na to, že žijú v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou, zabezpečujú spoločne chod domácnosti, ako aj starostlivosť o ich maloleté deti. Keďže navrhovateľka nepracovala zhruba 15 rokov, po finančnej stránke zabezpečoval chod domácnosti v celom rozsahu on. Uviedol, že intímne spolu nežijú od 13. 09. 2016. V súčasnosti nemá inú známosť. Za hlavné príčiny rozvratu ich vzťahu označil jeho výbušné správanie, to, že kričal, zvyšoval hlas, čo navrhovateľka zle znášala, ako aj citové ochladenie zo strany navrhovateľky.
3. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
4. Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
5. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
6. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú v súčasnej dobe vážne narušené z dôvodu citového odcudzenia a straty dôvery zo strany navrhovateľky k manželovi. Súd mal preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý je takej dĺžky a intenzity, že ich manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií, a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci medzi manželmi a funkcie hospodárskej. Napriek tomu, že manželia žijú v spoločnej domácnosti, spoločne zabezpečujú chod domácnosti a starostlivosť o ich maloleté deti, priklonil sa súd k vyjadreniu navrhovateľky v tom smere, že fungovali ako rodina len kvôli maloletým deťom, aby tieto boli čo najmenej zasiahnuté ich partnerskou krízou. Od manželov za súdom zisteného stavu nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, nakoľko navrhovateľka nemá záujem o obnovenie vzájomného manželského vzťahu, odmieta akékoľvek pokusy o zblíženie zo strany manžela,
pričom ani jeden z manželov nemal záujem o poradensko-psychologickú intervenciu prostredníctvom manželskej poradne. Súd tu uvádza, že manželstvo je predovšetkým dobrovoľným zväzkom muža a ženy, pričom, ak ktorýkoľvek z partnerov nemá záujem naďalej vo zväzku dobrovoľne zotrvať, nemožno ho nasilu nútiť zotrvávať v manželstve pokiaľ si to sám nepraje. V súčasnosti manželstvo účastníkov konania je podľa názoru súdu len formálnym zväzkom, ktorý nevytvára vhodné ani zdravé rodinné prostredie pre výchovu ich maloletých detí. Súd tak mal splnené podmienky predpokladané v § 23 Zákona o rodine, a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol.
7. Podľa ustanovenia § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
8. V prípade rozvodu manželstva rodičia navrhli súdu schváliť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k ich maloletým deťom G., M., nar. XX. XX. XXXX a J., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode tak, že maloleté deti sa zveria do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach, otec sa zaviaže prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške 200,- € mesačne na každé dieťa zvlášť, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia. Styk otca s maloletými deťmi nežiadali upraviť, nakoľko na tomto sa vedia dohodnúť.
9. Opatrovník maloletých detí odporučil v prípade rozvodu manželstva rodičmi navrhnutú dohodu schváliť, nakoľko táto je v prospech maloletých detí a neodporuje zákonu. Ďalej uviedol, že v starostlivosti matky o maloleté deti neboli zistené žiadne nedostatky, maloleté deti majú k obidvom rodičom dobrý vzťah. Pri pohovore sa maloleté deti vyjadrili, že si nevedia predstaviť, že by už nežili ako rodičia. Nevedeli uviesť s ktorým z rodičov by chceli v budúcnosti žiť v spoločnej domácnosti.
10. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
11. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
14. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného , ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
17. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
18. Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že starostlivosť o maloleté deti zabezpečujú obidvaja rodičia, v prevažnej miere matka, ktorá túto starostlivosť zvláda. Otec potvrdil, že nemá výhrady voči
starostlivosti matky o maloleté deti. Sociálnym šetrením neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloleté deti. Matka má vytvorené vhodné majetkové, sociálne, ale aj bytové podmienky pre starostlivosť o maloleté deti. Otec sa podieľa na starostlivosti o maloleté deti, matka mu v tom nebráni. Ich komunikácia ako rodičov ohľadom starostlivosti výchovy o maloleté deti je na dobrej úrovni. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádzal z kritérií § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, a to z veku a odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj z možností, schopností a majetkových pomerov otca. Maloletá M. má v súčasnosti 16 rokov, ukončila 1. ročník gymnázia, kde sa uhrádzajú bežné poplatky. Maloletá má mimo školy záujmové krúžky, navštevuje folklórny súbor, kde sa uhrádza 5,- € mesačne. S tým sú spojené zvýšené výdavky v prípade sústredení a zájazdov, ktoré boli tento rok vo výške 200,- € a v minulom roku 300,- €. Zdravotný stav maloletej je dobrý, navštevuje očnú ambulanciu, (nosí kontaktné šošovky), kde sa uhrádza 80,- € na rok a čeľustného ortopéda (zubný strojček), kde sa za tri roky uhradila suma 1.000,- €. Maloletá J. má v súčasnosti 13 rokov, ukončila 7. ročník základnej školy, kde sa uhrádzajú bežné poplatky. Maloletá má záujmovú činnosť jazdenie na motorkách s čím sú spojené zvýšené výdavky, ktoré však rodičia nevedeli bližšie špecifikovať s tým, že obidvaja rodičia súhlasili, aby sa maloletá venovala tejto záujmovej činnosti. Zdravotný stav maloletej je dobrý, navštevuje očnú ambulanciu (nosí okuliare), kde sa uhrádza suma 100,- € ročne a čeľustného ortopéda (mala nosiť zubný strojček, ktorý v súčasnosti nenosí), kde sa uhradila suma 70,- €. Obidvaja rodičia zhodne uviedli, že v prevažnej miere náklady na maloleté deti uhrádza otec. Obidvaja rodičia sú riadne zamestnaní, matka má príjem vo výške 299,20 € mesačne, otec má príjem vo výške 1.763,98 € mesačne. Matka má z prvého manželstva syna O., ktorý má 19 rokov, tento je už zamestnaný. Rodičia nemajú žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Ohľadom úpravy styku otca s maloletou súd prihliadol na ustanovenie § 25 ods. 2 Zákona o rodine.
19. Čo sa týka rodičmi navrhnutej dohody o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, vzhľadom na zistený skutkový stav súd rodičmi navrhnutú dohodu schválil, pretože dospel k záveru, že takáto dohoda je v záujme maloletého dieťaťa a neodporuje zákonu.
20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil.
21. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Podľa ustanovenia § 221 písm. a) CSP písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov konania alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania.
23. Vzhľadom k tomu, že účastníci konania boli prítomní pri vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku s poukazom na vyššie uvedené, písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje odôvodnenie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 376 CMP)
Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie. (§ 122 CMP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Nakoľko sa účastníci vzdali práva podať odvolanie voči vynesenému rozhodnutiu, rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom posledného doručenia jednému z nich.