Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoP-17-2017.pdf
PDF · 91.18 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/17/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu vo veci starostlivosti súdu o mal. U. V., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Z., za účasti rodičov, matky S. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, Z., t.č. bytom S. XX, Z. a otca Q. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, B. K. I., o návrhu otca na zmenu úpravy styku, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 19P/397/2016-38 zo dňa 24.03.2017 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 19P/230/2015-48 zo dňa 16.12.2015 tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým U. V., narodeným XX.XX.XXXX každý párny víkend od soboty od 9.00 hod. do nedele do 17.00 hod. tak, že si od matky maloletého prevezme a matke maloletého po skončení styku odovzdá.
2. Prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že rozhodol tak na návrh otca, ktorý tvrdil, že považuje za diskriminačné, aby syna prepravoval z B. K. I. do Z. iba vlakom, lebo jednak je nútený so synom tráviť veľa času na železničných staniciach a čakárňach, syna keď zaspí musí budiť, aby stihli vlakové spojenie. Matka s návrhom na zmenu úpravy styku maloletého s otcom súhlasila, čo sa týka času, nesúhlasila však, aby syn bol prevážaný autom. Kolízny opatrovník navrhol návrhu otca vyhovieť.
3. Po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ako aj s poukazom na články 7, 8, 9 bod 3, 18 bod 1 a 29 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa a na článok 41 ods. 4 Ústavy SR skonštatoval, že v prípade rozpadu rodiny výkon rodičovských práv a povinností rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené, má priestor na realizáciu týchto práv a na výchovné pôsobenie na dieťa v čase styku s dieťaťom. Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa z blízkosti toho druhého je základným prvkom rodinného života a je chránená čl. 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z tohto článku vyplýva pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb. Vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znižujú a napokon zanikajú v prípade, ak biologickému rodičovi a dieťaťu nie je dovolené stýkať sa tak alebo len zriedka, že žiadne prirodzené puto nemá nádej medzi nimi vzniknúť. Právo styku a zásady pre jeho správny výkon sú premietané do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého je „v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov“ (Gorgulu vs Nemecko - Aplikácia no. 74969/01), resp. „že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“ (Hansenova vs Turecko - Aplikácia no. 36141/97).
4. Prvoinštančný súd konštatoval, že v danom prípade otec je oprávnený stretávať sa s mal. U. každý párny víkend od 9.00 hod. do 16.45 hod. v sobotu a každý párny víkend od 9.00 hod. do 16.45 hod. v nedeľu tak, že je oprávnený prevziať maloletého pred bytom matky a je povinný s maloletým cestovať do B. K. I. a späť do Z. iba vlakom a maloletého odovzdať matke pred bytom, kde býva s maloletým a matke odovzdať cestovné lístky na preukázanie skutočnosti, že cestu do B. K. I. a späť otec absolvoval dopravným prostriedkom - vlakom. Keďže otec sa v konaní domáha rozšírenej úpravy stretávania s maloletým synom a to tak, aby mohol byť s maloletým aj zo soboty na nedeľu a aby na cestu z miesta bydliska matky do miesta bydliska otca mohol použiť iný dopravný prostriedok než doteraz súdom určené vlakové spojenie. Súd vychádzal zo skutočností, že naposledy bolo rozhodované o úprave styku dňa 16.12.2015 a v súčasnosti je mal. U. starší, stretávanie s otcom sa realizuje, avšak za podmienok vymedzujúcich spôsob dopravy maloletého v súdnom rozhodnutí. Matka s návrhom otca, aby maloletý trávil čas s otcom aj zo soboty na nedeľu súhlasila, avšak trvala na tom, aby dieťa vozil a aj privážal matke iba vlakovým spojením a to z dôvodu, že maloletý cestu autom nezvláda, musí brať lieky a otec má množstvo priestupkov v karte vodiča.
5. Súd prvej inštancie pri úprave styku a aj pri rozhodovaní o jeho zmene vychádzal z toho, že rodič má právo na to, aby s dieťaťom trávil polovicu jeho voľného času. Obmedzenie spočívajúce v tom, aby dieťa bolo prepravované iba dopravným prostriedkom a to vlakom, súd považoval za diskriminujúce, lebo oprávnený rodič - otec je podľa názoru súdu schopný sa o dieťa riadne postarať po celú dobu stretávania a má na to vytvorené všetky podmienky. Z evidenčnej karty vodiča bolo zistené, že otec spôsobil jeden priestupok, za ktorý mu bola udelená bloková pokuta vo výške 20 eur a teda niet žiadneho zákonného dôvodu na to, aby styk otca s maloletým dieťaťom bol akýmkoľvek spôsobom obmedzovaný, otec je držiteľom vodičského oprávnenia a rodičovské práva a povinností majú vždy obaja rodičia, pričom súčasná právna úprava rodičovských práv a povinností zahŕňa najmä sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správu maloletého dieťaťa, pričom rodičia sú povinní vykonávať tieto práva a povinnosti v záujme maloletého dieťaťa. Preto súd upravil styk maloletého s otcom tak, ako to uviedol vo výrokovej časti rozsudku.
6. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka maloletého. Ako hlavný dôvod odvolania uviedla jej nesúhlas s tým, aby otec prepravoval syna iným dopravným prostriedkom ako vlakom. Dôvodom je to, že syn veľmi zle znáša cestovanie autom, robí sa mu nevoľno a musí brať lieky na cestovanie, ktoré ho robia ospalým a malátnym. Navyše syn sa teší na vláčik a otec si ho môže „plne užívať“, a to viac, lebo mu určitú dobu neprespí. Otec rovnako žiadal, aby syn u neho prespával, s čím súhlasila s vedomím, že sa otec bude plne venovať synovi. Otec maloletého však má už ďalšieho syna a potrebuje sa venovať aj jemu a tiež nežije v spoločnej domácnosti s matkou uvedeného dieťaťa, len sa stretávajú v čase jeho pracovného voľna. Tiež miesto stretávania je neisté, keďže otec býva v rodinnom dome patriacom jeho bratovi. Uviedla, že v čase, keď je maloletý s otcom, otec jej nedvíha telefón vôbec alebo komunikácia z jeho strany je arogantná. Otec dieťaťa nepozná synove návyky, jeho stravovanie a celkové potreby. Mal by si otec ujasniť, čo obnáša celková výchova dieťaťa a že to nie sú iba sladkosti a hračky a chvíľkové pohranie sa s ním. Dieťa je zodpovednosť a celkove jeho zabezpečenie potrieb. Navrhla, aby pôvodný rozsudok ešte nebol zmenený, kým sa nezlepší komunikácia medzi otcom a matkou a kým sa otec neoboznámi s celkovými návykmi a potrebami dieťaťa. Dieťa ak bude staršie, bude vedieť viac vyžadovať potreby a komunikovať. Navrhla preto, aby styk otca s maloletým bol realizovaný podľa rozsudku, ktorý bol napadnutým rozsudkom zmenený.
7. K odvolaniu matky sa vyjadril otec tak, že odvolanie je založené na subjektívnych pocitoch matky. Rovnako nie je jasné, proti ktorému rozsudku podala odvolanie, lebo uvádza rozsudok zo dňa 16.12.2015, ktorý je právoplatný. Skutočnosti, ktoré matka uvádza boli známe už súdu prvej inštancie pred vyhlásením rozsudku. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť, lebo ho považuje za zákonný a spravodlivý.
8. K vyjadreniu otca k odvolaniu matky sa nevyjadril ani kolízny opatrovník ani matka maloletého.
9. Kolízny opatrovník sa k veci vyjadril tak, že prešetrili pomery u otca maloletého a zistili, že má vhodné podmienky na realizáciu styku s mal. U.. Požiadavka matky, aby otec prevážal maloletého iba vlakom tiež považuje za nesledujúci záujem mal. U., ale „nástroj“ matky na zmenu správania a komunikácie s otcom maloletého. Navrhol rozsudok potvrdiť.
10. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 C.s.p. v spojení s § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., ako aj § 59 a nasl. zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.) a bez nariadenia pojednávania (podľa § 385 C.s.p. a contrario) dospel k záveru, že odvolanie matky maloletého nie je dôvodné.
11. Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností (§ 26 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine).
12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj k odvolacím dôvodom uvádza, že zákon o rodine v ust. § 26 konštatuje, že ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodou o výkone rodičovských práv a povinností. Musí pritom ísť o podstatnú a závažnú zmenu nie o zmenu krátkodobého charakteru. Má ísť o zmenu v tých skutočnostiach, ktoré tvoria skutkový základ rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností alebo rozhodnutia súdu o schválení dohody rodičov o rodičovských právach a povinnostiach. Pri rozhodovaní súd musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia, ako aj právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Aj z ust. § 24 ods. 4 posledná veta zákona o rodine vyplýva, že súd musí dbať na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Je potrebné poukázať na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS/26/05, z ktorého vyplýva, že rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Podľa uvedeného rozhodnutia kontakt rodičov s ich maloletým dieťaťom je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdraví vývoj dieťaťa, ktorý sa zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku rodičov s ich maloletým dieťaťom; považuje to za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v zákone o rodine. Pritom zákonná úprava styku rodičov s ich maloletým dieťaťom preferujúca dohodu rodičov a až následné uplatňovanie rozhodovacej právomoci súdu o tejto otázke zodpovedá ústavnej ochrane rodičovstva a požiadavke osobitnej ochrane detí a mladistvých garantovaných v článku 41 ods. 1 Ústavy SR. Pritom, ako to vyplýva z ust. § 26 zákona o rodine, ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, súd môže, a to aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Aj pri tomto rozhodovaní musí súd prihliadať na záujem maloletého dieťaťa.
13. Odvolací súd rovnako, ako súd prvej inštancie ustálil, že v predmetnom prípade nastali zákonné podmienky na zmenu pôvodného rozhodnutia súdu prvej inštancie o styku otca s maloletým U. V.. Od poslednej úpravy styku uplynula doba skoro jeden a pol roka, dieťa je staršie, preto je aj v jeho záujme tráviť s otcom celý každý párny víkend od soboty od 9:00 hod. do nedele do 17:00 hod., t.j. aj cez noc. Tvrdenie matky v odvolaní, že otec nepozná synove návyky a jeho potreby je nedôvodným. Pri doterajšom styku otca s maloletým dieťaťom neboli zistené a preukázané žiadne takéto okolnosti, aby otec sa o maloletého v čase styku s nim nevedel riadne postarať. Ak by však do budúcna takáto situácia nastala, nič nebude brániť matke podať návrh na opätovnú zmenu rozhodnutia súdu o styku otca s maloletým dieťaťom. Za situácie, že sú to iba nepodložené domnienky matky, tieto nemôžu byť akceptované.
14. Rovnako nedôvodnou je odvolacia námietka matky týkajúca sa požadovania prepravy syna iba vlakom. Je rovnako v záujme maloletého, aj vzhľadom na jeho budúci život, aby si zvykal aj na iné dopravné prostriedky, nie iba na vlak. Je dosť nepraktické a bolo by pre neho veľmi obmedzujúce, ak by v budúcne necestoval inými dopravnými prostriedkami iba vlakom. S pribúdajúcim vekom maloletého budú stúpať aj jeho požiadavky a potreby cestovať a premiestňovať sa z miesta na miesto, preto je v jeho prospech, aby si zvykal aj na iné dopravné prostriedky. V konaní tiež nebolo preukázané, aby otec nebol schopný zabezpečiť bezpečnú prepravu maloletého aj autom. Rovnako ako nedôvodnú je nutné vyhodnotiť aj námietku matky maloletého, že otec nevlastní dom, v ktorom v súčasnosti býva. Na preukázanie podmienok pre styk otca s maloletým nie je podmienkou vlastníctvo k bytovým priestorom, kde sa má styk uskutočňovať. Podstatným sú vhodné podmienky v priestoroch, kde sa styk má realizovať. Ani skutočnosť, že otcovi sa narodilo ďalšie maloleté dieťa, ďalší syn, nie je dôvodom na obmedzenie jeho styku s maloletým U. tak, ako to tvrdí matka. Ak otec prejavuje záujem o styk s maloletým U. v širšom rozsahu, ako to bolo upravené pôvodným rozsudkom a má na to vytvorené všetky potrebné predpoklady, je možné to vyhodnotiť v prospech otca, ktorý sa o výchovu maloletého U. reálne zaujíma. Na záver odvolací súd uvádza, že je na rodičoch, aby ich komunikácia vo vzťahu k maloletému U. bola čo najlepšia a aby záujmy maloletého tým neutrpeli.
15. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté s poukazom na ust. § 396 v spojení s § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.